Stoji to zato?
Čisto hypoteticky.... V dnešnej dobe bez komunitného bývania, bez "village", bez suportu od rodiny lebo babičky ešte pracujú a potom sa venujú sebe.. Popri hypotéke a inej zadlženosti, stojí za to vobec mat dieťa? Keď nepozeráme na tu lásku, pokračovanie rodu, vdacnost, ze nás to naučí pokory a trpezlivosti.. Lebo v okolí vidím rodiny s malými deťmi, ako majú kazdy den len boj. Z choroby do choroby a často tak ze dieta to prekoná tralala ale matka a otec sú odpísaní, no ale nemôžu to ani len poriadne v ležať lebo doma treba fungovať.. Keď niesu prachy na upratovaciu službu ci predražené menucka, aj varit treba.. Ja len, ze ci mat dieta dnes, nieje až príliš veľká obeta. Áno stále to bola obeta ale dnes mi to príde, ze ti rodičia majú z každej strany len nepomoc, polená pod nohy, separáciu, samotu, extrémnu stratu slobody, finančnú úzkosť, chýbajúcu pomoc rodiny, krachujice manželstva Lebo ved sa nemajú kedy ani porozprávať, nieto ešte rande ci kino ci večera.. Nemá kto strážiť dieťa..... Takto si myslím ze radšej nebudem mat deti lebo mam rada seba, každú chorobu chcem poradne vylezat aby som na starobu nebola mrzak, bojim sa tiez fin neistoty ale hlavne, to dieta by to zomna asi aj tak všetko cítilo... Ako to mate vy?
@anonym_autor všetko čo si opísala , som prežila, bez podpory muža, neopísatelna obeta, atď Dnes som sedela v kaviarni so synom, ma 16 a dávno som nebola tak šťastná a vďačná že ho mám.
@anonym_autor úplne ti rozumiem s tou komunitnostou. Nikdy v dejinách to nebolo tak ako teraz. A ani to takto nemá byť, to je sialenstvo. Nám nemá kto strážiť deti. Riešime to opatrovateľkou 5€ na hodinu. Máme 3 (7,4,2). Nikdy som nebola typ k deťom, nemala som potrebu sa im prihovárať, brať na ruky, nič. Totálne to stojí za to. A je to často na nervy. Ale máme aj psychohygienu, zvlášť aj spolu, aj kultúru v rámci možností (ach, moja bývalá Bratislava mala možností nekonečné viac)... Ale teda totálne to stojí za to. Pocitovo. Strašne sa teším, že ich máme. Že sú. Že sú naši. S manželom mám krásny vzťah, nie je to o tom, že deti napĺňajú čo mi chýba tam. Možno práve preto sa z nich viem slobodne tešiť. Peniaze máme natesno. Ale pre mňa to, že mám jeden život a chcem si ho užiť, neznamená kaviár na večeru a súkromný wellness raz mesačne, ale vzťahy. A túto pre mňa podstatnú oblasť naše deti neskutočne obohatili.
@anonym_autor
mna by velmi zaujimalo kolko mas rokov. Ze tvoja mama je uplne mimo, je jedna vec. Ale ty si mimo tiez. Ved ty nemozes porovnavat inych so sebou predsa. Hovoris tu o pravde a na rovinu blabla. Tie kamosky su predsa tiez len uprimne. Ale nepredpokladam, ze by menili. Ci ti nikdy nepovedia aj pekne veci o detoch?
Jasne ze je to ine a rozdiel, pokial ma niekto k dispozocii pomahajucu rodinu alebo nie. Ale aj to sa da obcas zariafit k spokojnosti.
Mat deti je vedome rozhodnutue. Mozes byt "pripravena" akokolvek, vzdy ta nieco prekvapi/dostane. Napriklad taky spankovy deficit - dlhodoby. Mozes o tom picuvat a citat kolkokolvek, prioraveny na to nie je nik. To si povies, nevadi ved dospim o dva dni! No nie vzdy 😁.
Ale pokial niekto tie deti chce, tak rata s tym, ze ozaj bude mat urcite obmedzenia isty cas. Pikial ty chces slibodu a spontannost, zabudni na deti!!
My si s mm tiez kolkokrat povieme, byt tak na tyzden znova spontanni... Ale nezijeme teda na oblaciku s jednorozcom a vieme, ze to realne nie je. Ze dat babje dedkovi? Ha! Bola by vyceroana a na nervy, uz na to nie je stavana. Stake pracuje a este aj na smeny. Po jednom dni sa tesi kedy deti pojdu soat - a to ich nema u seba sama, je u nas. Lubi ich, venuje sa im ale je to na nu moc. Viem ze aj my padame kolkokrat dole nosom, nieto este moja mama a to ju mam teda pomerne mladu, bude mat 60. Ona inak ma zahradu, beha po hore na chriby, teda ziadna statenka znicena! Ake povedala, ze 16 v robote nie je raka narocna ako cely den s detmi - 5&2 rocne.
A zijeme, aj ked spolocne rozhovory vedieme momentalne vecer skebo pocas skolky 😂.
Vues ono sa vsetko da, pokial sa trisku xhce. Ano je to o hubu kolkokrat. Ale v zivote ti nik neda rolko lasky ako dieta. Mozes byt nasrana protivna zla - a ono ti povie aj tak - maminka ja ta tak veeelmi lubim, najviac na svete! Dispely by ta poslal niekam....
Ale to nie je dovod preco mat deti, ani koli pokore a troezlivosti - troezlivost nemam v mnohom doteraz, ani s detmi.
A nemenila by som. Chceli sme 3 mame ich. Niekedy by bolo super mat na tyzden moju sestru akebo inu super spolahlivu osobu. Vediet, ze o deti je dobre postarane a mat cas len na seba. Ale zvladneme to aj bez toho.
A vacsinou aj drviva vacsina ostatnych rodicov. Nie je to o spomiekovom optimizme ani o klamani. Je to len o inom pohlade na vec. Ty mas momentalne svoj, drz sa ho pokojne nadalej. Ale ver, ze su rodiny, kedy sa rodina rada podiela na starostlivosti o deti. A ram je to uzadne tiez.
@anonym_autor Či to stojí za to závisí od ľuďoch, každá mama to prežíva ináč. Príklad ja som trpezlivá kľudná povaha, mám tri deti užívam si s nimi život. Podotýkam nemáme žiadnu pomoc od starých rodičov. Opačná strana moja švagriná pomoc so strazenim má, no stále je nervózna nevyspata, doma len kričí na deti aj teraz preklínala Vianoce lebo musí byť doma zavretá s deťmi. A to už má školákov, no hold nie pre každého je materstvo ako stvorené.
Je to obrovská obeta ... ja nie som z tých typov, čo sa v materstve našli ... netikali mi biologické hodiny ... potom som stretla svojho muža, počali sme dcéru ... neskákala som meter dvadsať, neplakala som nad bodyčkami, fľaškami, cumlíkmi, nepoužívala materský plurál atď. ... keď som bola v 30.-tom týždni, môjmu otcovi diagnostikovali rakovinu pankreasu, dávali mu dva, tri mesiace života ... strašne stratená som bola v tom všetkom, necítila som radosť z toho, že budem mať dieťa ... dodnes si pamätám, ako som po tej informácii kráčala z roboty s veľkým bruchom, bezradná, zúfalá, s cigaretou v ruke ... rodila som cisárskym ... po pár hodinách mi doniesli dcéru ukázať ... spinkala ... pozrela som na ňu a povedala: ahoj Terezička, vitaj medzi nami ... v tom okamihu otvorila očká a pozrela na mňa ... zrejme z bruška si pamätala môj hlas ... pre mňa napriek všetkému, čo sa v tom období s otcom dialo, najsilnejší zážitok, nikdy naň nezabudnem ... takisto nemal kto pomôcť, často bývala chorá, padala som na hubu fyzicky/psychicky, muž v robote na 12-tkach ... za dcéru by som dýchala ... no keby som tento pocit nezažila a mala možnosť ešte raz sa rozhodnúť, ostanem slobodná a bezdetná.
Tak, napísala som to narovinu, neviem prečo by som úprimne myšlienky mala pre dobro spoločnosti zaobalovat do Pozlatka..A nahovárať si, ze materstvo je krásna dúha na obláčiku s jednorozcom..no hmmm... Mam par kamosiek ktoré majú aktualne male deti, do 6r, a verte či nie, chodia sa mi viac sťažovať ako ďakovať za ten ich krásny život... Jedna skoro neprežila cisársky a dodnes nemal čas ísť na fyzio s diastazou, o iných zdrav problémoch ani nehovoriac. , ďalšia je večné chorá od skolkara, s nim ide ku mudr ale so sebou nejde, lebo nemá čas. Spomínajú na staré časy, často na to ako mohli bezstarostne ísť večer von a na ďalší deň to mohli dospat bez toho, aby nemuseli niekomu robiť full servis...A áno, obe majú schopných poriadnych mužov ktorí niesu gumeni ako boli naši dedkovia ci otcovia, ale robia co majú a fungujú doma ako majú. ael napriek tomu, Materstvo ich očividne vyčerpáva a nečudujem sa im, aj keď som to na vlastnej kozi zatiaľ nezažila. Takže bud klamete, alebo mate mäkké mozgy a spomienkovy optimizmus, lebo nerozumiem, prečo si aspoň my ženy nemôžeme povedať do očí pravdu na rovinu.... V com sa predbiehame? Podľa mňa v ničom. Napríklad mna moja mama tlači do materstva ale vie ze som single a nejde to len tak zo dňa na deň. Ale myslím ze doba sa zmenila a ano mame možnosť voľby, ale prečo teda si nevieme povedať pravdu na rovinu, ze áno, materstvo je kua tazke, nemam čas na seba, furt som na OČR, nemôžem ísť von sa zabaviť, vyšla som z pracovného tempa, zabudla som za 6 rokov zapnut PC, atd.. ?... Lebo Co pozorujem, strata slobody (najmä u matky) tam vždycky je, ci ma za zadkom babku, tetku, aupair...
@anonym_autor Aby sme ťa uspokojili, máme klamať? Však ty sa zariad podľa seba. To však neznamená že to tak musíme cítiť všetci.
Dobrovoľne sme mali 3 deti. Prežili sme si peklo, ale úplne z iných dôvodov, než popisuješ ty. Keby som bola mladšia, s radosťou by som mala ďalšie dieťa.
Popri deťoch som vždy pracovala na par hodín. Moju prácu milujem, napĺňa ma, nikdy som sa jej nevzdala. Avšak deti boli a sú pre na prednejšie než závratná kariéra či plný účet. Našli sme akúsi rovnováhu a spokojnosť.
Pre mňa materstvo nie je obeta. To by bolo obeťou i cestovanie, ktoré prináša hodiny plánovania, stres z cesty a napokon úžasné zážitky. Tak isto je to s materstvo, štúdiom, prácou, partnerským vzťahom. Všetko vyžaduje určitú námahu, občas i bezsenné noci a napriek tomu to všetko stojí za to.
Mám deti, milujem ich, ale tú realitu si totalne vystihla.
@anonym_autor Je to extremna obeta a velle sebazapretie na pomaly dve desatrocia. Ked vidim ako ziju moje kamaratky s detmi, tak to s partnerom len oddialujeme a zvazujeme aj nijake deti nemat. Ten ekonomicky standard sa beznym ludom nie ze znizi ale doslova prepadne.
@anonym_autor moje deti nebyvali a ani nebývajú choré, ja s mužom tiež nie, max raz do roka nejaké to prechladnutie. Pomoc som od nikoho nemala, naučilo ma to všetko si plánovať a zmanažovat si veci do posledného detailu. Plus raz do týždňa sme chodili s mužom von, k deťom chodila opatrovateľka. To na margo udržania si zdravého rozumu i vzťahu. Boli to náročné roky, ale nemenila by som. Človek musí byt rodič na 100% aby to fungovalo a deti robili radosť. Keď nie si presvedčená, že deti chceš, tak do toho nechoď. Nie je to ľahké a stojí to veľa peňazí a obety. Nie každý musí byt rodič.