Túžba po treťom dieťati
Začnem asi tým ze mam dve deti, dve dievčatá. Vekový rozdiel je medzi nimi takmer 3 roky. Doteraz som o ďalšom dieťati nechcela ani počuť a brala som ze naša rodina je už uzavretá a kompletná. Ale ako ide čas a baby rastu nejako som začala túžiť po ďalšom. Ale nie nejako moc skôr tak ze možno by som ešte prijala jedno. Ale tu to končí. Hneď sa mi rozblika kontrolka, že ďalšie dieťa má stopku keďže mame dom ktorý treba dokončiť, a chceme aj slušne žiť. Nejaké tie dovolenky, výlety, dopriať deťom slušný život a aj nám s mužom. Dom tiež nie je veľký mame dve detské izby ktoré sú síce veľké ale baby si už zvykli že každá má svoju. Neviem ako by som ich podelila. Chcem vedieť názor aj Vás žienky, či ťa túžba časom prešla a ste radi ze ste do toho nešli keď to vidíte s odstupom alebo lutujete časom že ste nemali ďalšie dieťa.
toto si musíš vyriešiť v prvom rade s partnerom a nezabúdaj, že detičky sa môžu narodiť aj dve naraz 😎
Ja mam v sebe presne toto iste....dcerka ma 4 roky syn 1.5r...dom akurát staviame a ja uz rozmýšľam nad tretím babom..
Mna ta tuzba nepresla, muz nechcel ani pocut a raz v noci sa nam smyklo a vyslo to. Teraz je najstastnejsi, kazdemu odporuca mat tretie dieta. Pre mna je to splneny sen a mala je ozaj za odmenu.
Ja mam chut na tretie odkedy sa narodilo druhe 😆porod bol ovela lahsi oproti prvemu aj maly spokojne babo ( dcerka je 3v1) a su uzasne rozkosne deti. Izby tiez maju len 2 ale to by ma vobec netrapilo deti su druzne zdielaju vsetko bez problemov. Maly odkedy vie chodit kocikuje babiky. Izby by casom zdielali podla pohlavia. Dala by som poschodovu postel starsi surodenec hore mladsi dole. Jediny problem by bol keby boli 2chlapci ze Mala by im zavidela tu postel 😆ale zvykla by si. Ked by si mala dalsiu babu das poschodovu postel pre prve 2 a babo bude mat svoju izbu Keby to bol chlapec tak to tak moze ostat. Raz pojdu Snad na vysku a na intrak tak aspon nebudu mat problem zdielat izbu so spolubyvajucou. Ja sa stou myslienkou zatial len pohravam rozhodnem sa do roka. Ked to citis len trosku tak to nesil. Akokolvek sa rozhodnes mala by si zit tak ze nic nelutujes.
Tuto tuzbu neoklames rozumom
Aj ja som túžila po treťom. Aj stále to mám tak, že by som tretie prijala. Ale nedarí sa nám. Už som sa s tým zmierila, že už nebude.
Zazemie, podmienky mas, neni o com. Ja keby som mohla, ani nad tym nerozmyslam.
Nepresla..len sa vyrovnavam s tym, ze tretie nebude..
Nepresla. 😀 Ale ja som vzdy chcela tri deti a vzdy som hovorila, ze styria este nie sme kompletna rodina. Muz o tretom nechcel ani pocut. Netlacila som ho do toho ani tuto temu nezacinala. A potom zacal spominat on. Trosku ma mrzi, ze tretie dietatko nebude mat partaka, kedze je medzi nim a surodencami vacsi rozdiel, ale nie uplne velky. 😀
Ja mám túžbu po 4tom, už 5 rokov a neprechadza.. ja okrem už zdr.problemov (nie tak veľkých že by som ďalšie dieťa nemohla mať, ale bola by to komplikácia) sa bojím už aj takého veľkého rozdielu medzi deťmi - prvé tri deti mám v priebehu 4rokov, teraz má už najmladší 5r.. taktiež máme v rodine veľmi vážne choré bábo a tak nejako ma prirodzene brzdí sa rozhodnúť mať ďalšie dieťa..
navyše ak by som si ho naplánovala 100% sa mi narodí malý narocny nervak ako môj najmladší syn 😅
Napriek tomuto všetkému čo mi predkladá mozog, moje srdce stále túži po ďalšom bábätku.. vždy som chcela 4deti, v čase keď boli deti ešte malé sa k tomu muž nevyjadroval, teraz by už aj prijal, ale hlavné slovo mám ja a nejako sa neodvazujem riskovať.. peniaze mame, dom máme, ale bojím sa rozhodnúť.. a tak možno navždy budem túžiť a keď prídu vnúčatá budem spokojná.. učím sa byť spokojná s tým čo mám a že sú moje deti relativne zdravé.. len ten pocit neuplnosti mám stále... Ale ktovie či by bol naplnený keď by štvrté dieťa prišlo?
Ďakujem dievčatá za vaše názory... Som rada ze nás je viac ktoré majú túto dilemu.... S mužom si sem tam povieme že bude tretie časom ale skôr to berieme vrámci srandy lenže už je to také ze tam ta myslienka je....nechcem si len tak spraviť dieťa a potom rozmýšľať ako žiť.... Teraz je to fajn nemáme milióny ale žijeme si slušne skôr sa bojím ze pri treťom by to bolo len o deťoch a zarábali by sme len na ne... Ked sú malé fajn ale potpm škôlka škola to už dá zabrať na rodinný rozpočet ved nebudeme si klamať....mozno riešim moc detailne veci a zamýšľam sa nad tým co ešte neviem ako bude ale hlava ma nepusti... Uvidíme časom ako sa rozhodneme
Obdivujem Vás. Ja by som nezvládla ani jedno.
@annamalaga tak ja by som tiež veľa vecí nezvládla ani nezvládam ... Pre mňa sú deti niečo čo mi príde prirodzene pre ženu a muža...niekto nezvláda ani jedno niekto zvládne aj 5 😉
Časom budete ale stále viac zarábať, nie? U mňa by to bolo skôr o tom čase, človek je dosť v zhone už aj s 2 (malými) deťmi v porovnaní s jedným. Konečne ostáva čas na také veci ako poriadit si nové okuliare, dentálna hygiena, možno čoskoro šport atď. a tá predstava, že zas tieto veci budú ako za odmenu, je trochu, že by sa mi nechcelo. Ak bude túžba silná, na toto všetko aj tak zabudneš 🙂
@bluka2 tak nemám problém chodiť aj teraz na dentalnu hygienu stihla som aj gynekológa preventivku jasne ze to dlhšie trvá kým sa dostanem ale idem... Dokonca nemám problém ísť aj na kozmetiku ci kadernícke aj keď nechodím pravidelne.... Ale chápem ako to myslíš prvý rok bol náročnejší nebolo toľko výletov alebo aktivít muselo sa všetko prisposobovat mladšej
Tak potom si pomerne pripravená na tretie 🙂
Aj keď naj keby sa vyjadril niekto s už veľkými deťmi, po puberte a tak.
@zazvorka87 to auto som ani neriešila ale super postreh časom ideme kupovať nové takže nevidím v tom problém baby majú už klasické ausedacky od 15kg a možno do vtedy už bude staršia aj podsedaku... Práveže chcem chvíľku počkať chcem ísť do práce aspoň na tri roky lebo som doma už 6 rokov od prvého tehotenstva som bola doma na rizikovom a potim reťazový druhý pôrod... A potrebujem zmenu nemám ešte ani 30 takže myslím si ze mam čas tretie by bolo hádam posledné tal nech si ho užijeme ak by sme sa rozhodli ze ideme na to
My sme tiez dlho riesili otazku tretieho dietatka. Ja som vzdy chcela 3, muz chcel 2. Ked sme mali prve dve deti, muz menil pracu a nakoniec odisiel do zahranicia. Chodil len na vikendy domov. Po vyse roku sme si povedali, ze takto nechceme fungovat a odisli sme zit za nim. Casom sme opat otvorili otazku 3.dietata a stale riesili ci ano, ci nie a pod. Uz by bol vacsi vekovy rozdiel medzi nimi atd. Ale potom moj muz povedal zasadnu vec: "Kedze to stale riesime a otvarame tuto temu, tak ho asi chceme. A moze sa stat, ze na stare kolena budeme lutovat, ze sme to 3. dietatko predsalen nemali." Toto boli slova, ktora ma zasiahli a presvedcili, hoci ja som po nom tuzila vzdy. Ale toto nas nejak vzajomne utvrdilo v rozhodnuti ist do toho. Prave tu pri mne lezi uz nasa coskoro 4-rocna laska a ja som nesmierne stastna a vdacna, ze ju mame.
Ja som na tom podobne chcela by som tretie. Máme dievča 7 rokov a chlapca 2 roky. Ale už si prídem že som na 3 dieťa stará. Mám 30 a 3 cisársky na to už moje telo asi pripravené nie je.
Ja mám 3 deti dcéra 13 syn 11 a najmenší 16 mesiacov a môžem povedať že som nesmierne vďačná že ich mám nie je nič krajšie ako toto 👱♀️🧑👶😍😍😍 budem držať palce či zostanete pri dvoch alebo troch 😍😍😍
Ja som tiez kdesi hlboko v sebe mala tuzbu po tretom, ale nevedela som do toho ist vedome, ze teraz. Nakoniec sa stalo to, ze napriek pravidelnenu cyklu, ked ovulacia chodila na 20.den, mi jeden mesiac prisla 14-ty...a mame tretieho drobca. Akurat to vyslo tak, ze sesterka rodila druhe 5 dni predo mnou, takze mame rozdiel 5 dni, potom este svagrina mesiac a pol po mne a dalsia 5 mesiacov po mne. Takze ma aj partakov v rodine. To dieta bolo prve 3 mesiace ako babika. Len jedlo a spalo 😅. To som pri prvych 2 nepoznala. Trapili sme sa s dojcenim, ale ako skusena "dojka" som to zvladala omnoho lepsie ako pri prvom. Prosyredne dieta bolo najnarocnejsie, povahpu i zdravotbymi problemami. Ale vyrastla z toho a je hrda sestricka. Mame 8 a 6 rocne a 10 mesacne. A kdesi hlboko vo mne je tuzba este po 4-tom, ale to jedine, ze sa zase nejak zazrakom podari. Vedome uz nie. Stale nie som zdravotne ok po porode, mam diagnozu, ze nic moc uz na tehotenstvo, kazdym dalsim tehu to bude asi horsie. A vek 38. Takze aj tam je uz ta brzda. Ale porody take ako z knizky, skoro. Az na prvy nastrih, co ma pobolieva dodnes, asi mi tam porusili nervy alebo co. Inak trval 3,5 hodiny, druhy 5 hodin a treti vyvolavany kvoli zdravotnym veciam 8 sni pred terminom, tyzden pred Vianocami minuly rok. Trval 55 minut 😅. Muz mi neveril, ze za necelu hodinu, ako som sa odmlcala, ma dalsieho syna, si myslel, ze si prdel robim z neho...🤣. Takze skrz porody sa ja nebojim, nemam take traumy, ako sesyerka a 1 svagrina, ale to ostatne...izby by ma trapili najmenej. V starom dome, co prerabame, budu 2 detske, viac nevyjde, tak sa nejak podelia. Teraz maju taky satnik ako izbu, v malom byte a dcera vravi, ze ona nechce mat sama izbu, ze s bratom chce byt. Lubia sa ako kone, mojkaju sa ako steniatka a za chvilu sa biju ako zvery..🤣...je to sranda 🙂
Dievčatá, klobúk dole, vždy som chcela 3-4 deticky ale akosi 2 mi úplne stačia. Po 2 cisárskych už tretí fakt nechcem...hoci občas muž ešte nadhodi tému 3.dietata (on je zo 4 deti, ja jedináčik)...ale vo veku 40rokov , keď už mám ten luxus že môžem ráno aspoň dlhšie polezat lebo decka sa obslúžia...mňa už nič nepresvedčí....hoci teda pred týždňom sesterka porodila a pozerať na toho drobca...pristihla som sa že sa usmievam 🙈 ale radšej ho len pomojkam a odovzdám jeho mamine 😁
@katkaseiner tak ja mam stále v sebe ze chcem aj nechcem.... Mam to asi ako ty tiež už baby sú väčšie vedia sa aj samé zahrať a ja si môžem v kľudne len tak sedieť a vypiť kávu... Vedia povedať co chcú, čo ich boli...... No uvidíme časom, či budeme chcieť alebo si budeme užívať už väčšie deti
@jana_eyre_2 tak co,nezlomila ta tazba? Uz to mas rozhodnute? Som na tom podobne...
@uradnikova veru nie, časom som sa s tým aj viac menej zmierila 🙂
Presne môj prípad 😊 Staršia ma 11,mladsia 8. Dom už síce mame postavený, splatene už takmer všetko, ešte pár rôčkov auto. A tiež som po narodení druhej veci brala tak, že mám, čo som chcela, to mi stačí. Dievčatá ale rastu ako u vody a tak som prehodnotila svoje rozhodnutie a teraz končím 7 mesiac tehotenstva 😊 Nevravím, že nemam obavy z času na čas, lebo aj toto tehotenstvo prišlo po dlhej ceste narozdiel od predchádzajúcich, ale nekonečne sa tešíme. Dievčatá sa idú zblázniť, kedy už konečne bude na svete ich sestrička, a verím, že budú pomáhať. A všetky tri deti boli plánované, čiže žiadne prekvapenie. Ale my s manželom sme dlho rozprávali o tom, či ísť do toho. Teda manžel chcel už dávno, len mňa musel trochu presviedčať. Tak držím palce, nech ste spokojní, nech už sa rozhodnete akokoľvek.