Už ďalej nevládzem

Ludia,co mam robit?Uz som tu poslednu dobu viac krat pisala.
Mam 3 mes.dceru na ktoru som sa velmi tesila a snazili sme sa o nu 5 rokov.Cele tehotenstvo prebehlo hladko,no ako sa mala narodilo,vsetko bolo zle.
Zacalo ma vsetko stresovat,aby som stihla popri malej navarit,pouoratovat a tak…Vsetko sa zacalo kazit.Problem s kojenim,dostala som mykozu na prsiach a prezivala som obrovske bolesti,no nechcela som skoncit s kojenim.Nic mi nepomahalo,sama som si na nete hladala,co by mi mohlo pomoct.Myslienky stale dokola,ze ako to idem vyriesit,ze nechcem davat umele mlieko.Mala je zavysla na prsniku.Nakoniec som si fakt zistila,co by mi pomohlo.Zacali aj ine problemy v rodine a tak.Proste prve dva mesiace obrovsky napor na hlavu,az mi jedneho dna zacali obrovske uzkosti.
Uz to trva mesiac.Mam obrovsky strach,nevidim buducnost ruzovo,nemozem spat,stresuje ma starat sa o malu.Stale sa chce len nosit…Na podlozku nechce,hned place,alebo je tam len chvilku.Niekedy som sa liecila na uzkosti.Tak som volala psychiatricke.Nasadila mi antidepresiva sertralin 50mg.Po dvoch tyzdnoch zvysila na 100mg.Tieto sa mozu uzivat pri kojeni.Necitim ziadnu zmenu.Uz ich beriem 3 tyzdne.Vraj to moze trvat dlhsie.Zijem v zahranici.Nema mi kto pomoct.Priatel chodi domov sz o 18.Nevladzem sa o nu starat,ale staram sa samozrejme.Stoji ma to vela sil.Necitim radost.Premyslam co dalej.Kto mi pomoze,kto sa o nu postara keby nieco.Prezivam celodenny strach.Niekedy na to nemyslim,odhanam tie myslienky prec a je mi ako tak den dobre.
Nemam mamu,sestru….Zijem v norsku a tu sa bojim ist za dr aby mi nevzali malu.
Je to asi poporodna uzkost.Neviem ci aj depresia,lebo radost sice nenam,ale neplacem vobec.
Bojim sa,ze tabletky nezaberu,mam z toho obrovsky strach.
Tak by som potrebovala pocut,ze tabletky zaberu a bude lepsie 😟😟😟
Zazil niekto nieco podobne?
Priatel na psych.problemy nema pochopenie.Povedala som mu to,ale bere to na lahku vahu