Úzkosť a smútok z detskej diagnózy: Ako ďalej?
Ahojte. Viem, že toto je téma, ktorá pobúri veľa mamičiek alebo žien, ktoré sa snažia o bábätko.
Mala som zidealizovaný rodinný život, ako ma môj syn bude mat rad, ako ho naučím rozprávať, ako sa budeme spolu hrať, ako bude jedna šťastná rodina.
Opak je pravdou a ja som na tom momentálne veľmi zle. Syn má čoskoro 18 mesiacov, nerozpráva, nerozumie skoro ničomu, nikdy v živote z neho nevypadol nič zmysluplné. Viem, že nebude ako normálne deti, tie už dávno hovoria, ukazujú prstom, tešia sa na svojich rodičov. Čaká ho o mesiac neurologia ale úprimne neviem, či chcem počuť, že moje dieťa nikdy nebude normálne a môžem zabudnúť na to, v čo som odmalička dúfala.
Téma druhé dieťa je po tomto tabu a už som dospela k názoru, že naň nepristúpim.
Niekomu to môže prísť, že mi asi šibe, keď svoje dieťa odmietam kvôli takýmto veciam, ale ten kto ma dieťa, ktoré sa k nemu pritúli, povie mu mama a vidí tu radosť v očiach to nepochopí. Trápim sa vnútorne, že nebudeme mať nikdy normálny život, že sa s priateľom časom rozídeme lebo veľmi nám to ovplyvnilo vzťah, stále sa hádame nakoľko ja už som vyčerpaná z toho, že celé dni sa len snažím ho niečo naučiť, aby vedel, že ja som jeho mama, že hlúpy pes robí hau hau, že auto je auto. Tak primitívne veci, ktoré nedokáže zopakovať od svojich 10 tich mesiacov. Viem, že nikdy neprijmem ani sa nezmierim s tým, že moje dieťa nie je zdravé.
Nie som odborník, ale viem, že nikdy nebude normálny, videla som xy deti v jeho veku a každé vedelo aspoň niečo.
Všetko sa mi rúca pred očami, život, ktory som si vysnívala a žila je preč. Ráno vstávam z nechuťou, nechcem už znova další deň kedy znova budem vidieť, že nič nevie a nikdy vedieť nebude. Autizmus, mentálna retardacia to mi ide nonstop hlavou, vždy keď naň pozriem. Nemám chuť ho nosiť na terapie, ktoré určite bude potrebovať a pracovať na niečom.
Neviem čo ďalej, či sa to z mojej strany niekedy zlepší, ale bojím sa, že nie. Tak ako som syna milovala tak ľutujem, že nikdy nebude mať normálny život ani on, ani my.
Nemusíte mi písať aká so hlúpa, ako mi drbe a čo by iné ženy vôbec dali za to, aby mali dieťa. Ja to všetko viem. Ale to mi nepomôže k tomu, že môj život ma už omrzel a nikdy nebude taký, aký som chcela. Mám termín pre seba u psychológa, ale bojím sa, že mi nepomôže porozumieť tomu, že moje dieťa nebude nikdy normálne.
Potrebovala som to zo seba a viem, že komentáre na moju adresu nebudú pekne.
Mala by si začať hlavne od seba
Sluch ma vyšetrený?
@autorka to, ze nepovie hau a nedá tete vonku papa, ešte neznamená, že je nejako postihnutý. Moja nedala pá pá do 2 rokov prosím ta 🤦♀️ a vseeetky susedky vonku ze ona nevie také ľahké ako dat papa?? No nevie, vravím. Neporovnavaj, všetky deti si rôzne...
Teší sa inak, reaguje na teba, alebo akúkoľvek ine podnety sú? Keď ho krmis, pozerá ti do očí? Obijme ta?
Aspoň slabikuje?
Urcite si pohovor so psychológom, to nie je hanba... drzim palce
Mne je jedno,co nechces pocut,ale mas tu prispevok a strpis aj odpovede. Si hlupa a velmi. A je mi jedno,ze ta urazim,ty chces od batolata,aby od 10 mesiacov recitoval Hviezdoslava a pri tom,sama si nevies dohladat informacie a rovno mu svihnes diagnozu a odmietas ho? Aspon jedno ti kvitujem-psychologa,aj ked aj toho uz vopred zatracujes,nevies,ci ti pomoze! Susedov maly vedel velke 💩do 3 rokov a to od 2 chodil do skolky a je normalny. Huba mu zacala mliet az nedavno,aj to este koduje. Ty sa vzchop ty kokos,lebo fakt si tak akurat na prefackanie.
Najskôr sa poraď s lekármi osobne tak aby videli syna a nie len po telefóne. A nerob hneď takéto zavery. Syn v 1,5 roku nenapodobnoval zvieratá a ani nepovedal mama, nejak som to neriešila ... Každé dieťa je iné a hlavne 1,5 ročné dieťa je ešte strašne maličké na to aby spĺňalo všetky tvoje požiadavky. Hlavne sa ukľudni lebo všetko to prenášaš na dieťa a to môže byť nervózne aj z teba. Kamarátkin syn začal rozpráva až ako 3,5 ročný...je úplne normálne dieťa.
Najskôr začni od seba, navštív psychológa, kľudne si daj predpísať lieky na ukľudnenie a potom sa plnohodnotne zameraj na synove napredovanie a obehaj lekárov. Držím palce. Určite to nebude tak ako to teraz vidíš. Hlavne nemôžeš robiť žiadne závery len na základe názoru lekára, ktorý tvoje dieťa nevidel a má len sprostredkované informácie po telefóne. 🤷
@lienka.7 niekedy vnútorný pocit matky neklame.
Keby si sa venovala dieťaťu naplno a snažila sa ho 1,5r povedať aspoň hau, tiež by ti to nebolo jedno. A nie len tebe, ale nikomu.
@lienka.7 neslabikuje, pri jedení musí mať zapnutú tv inak jedt nebude, bude krútiť hlavu aby som mu nedala lyžičku, obijme ma len keď sa nejak udrie alebo spadne, inak nič.
Pozri, moj syn má vývojovú dysfáziu, ľahké prejavy autizmu a ADHD, šialené kombinácie, ale dá sa to. A navyše, autista byť nemusí, ak aj tak sú autizmus je široký pojem, s niektorými formami sa dá pekne pracovať. Moj spolužiak na vysokej, červený diplom s minimálnou námahou a bol Asperger ako vyšitý. Autista bol aj Einstein, Mozart, Nobel, Edison. A každý z nich dokázal zmeniť svet. Nevešaj hlavu. Možno sa mu len nechce, alebo potrebuje viac času, ešte prekvapí. Ja som sa od narodenia syna tešila, ako budeme spolu komunikovat, bo ja som veľmi ukecaný typ, má 5 rokov a každé nové slovo oslavujeme, fanfáry robíme, protože je to zázrak. Ale neubránim sa tomu, keď som cestovala s ním vlakom minulý rok do Tatier a bola som pani s dievčatkom, ktoré bolo dokonca o pár mesiacov mladšie od nášho a pekne komunikovala a my tam boli bez slova. Bolo to ťažké. Ale tiež chodím na pobyty pre také deti, a ked tam vidím vykrútené deti na vozíkoch, ktoré sú na úrovni kojenca a už tak zostanú do konca života, tak si poviem, že to je tragédia a nie toto. A autista, dieťa s vývojovou dysfáziou - to nie je nie je normálny, len je trochu iný, niečo mu dlhšie trvá. A vacsinou tí autista vynikajú v jednej oblasti - napr. krásne maľujú, spievajú, tancujú, hrajú na nástroj, náš miluje hudbu a spieva, ozaj precízne. A nemá problém sa socializovat. Chodím s ním na turistiku, na organizované pochody, čo miluje, do aquaparku, do sauny - na všetko si krásne zvykol, nie je to konie sveta. Chápem vás, že áno, je šok, aj pre nás bol, ale nevešajte hlavu a neporovnávajte. Ak chcete, tak mi napíšet ss. Ja vás nebudem súdiť, chápem Vaše emócie, ale to prejde a ešte stále je malý a má čas. Možno prekvapí.
@ibajaanikiny nie ja chcem od batolata, aby ak mu je od 10 mesiacov vysvetľované, že pes robí hau a mačka mňauci, aby to už v 17 mesiacoch chápal ako každé zdravé dieťa, ktoré to v jeho veku ovládala. A to je diametrálny rozdiel od toho, čo píšeš ty. Prepáč, keď existujú príznaky diagnózy a môj syn spĺňa skoro všetky tak nie, poviem si veď ty o úplne v poriadku, čo tam po tom, že v 1,5 roku nevieš povedať ani hau, nevieš čo znamená poď, daj.
Do 2 rokov som si bola istá, že môj syn je mentálne postihnutý. Do roka prakticky len reval, to bolo celé, čo dokázal. Od roka do dvoch pišťal, kvičal a hádzal veci na zem. A potom zázrak, z večera do rána to nebolo, ale nebadane postupne sa začínal správať čoraz viac a viac "normálne". Teraz má skoro 3 a je to úplne obyčajné, bežné dieťa ako jeho rovesníci. Akurát je vresklun, jedoš a nič ho nebaví, ale to bude povaha, nie porucha 😅 takže moja rada je prestať vynášať definitívne súdy nad miminom, zahodiť tie pokusy "učiť ho" niečo, to je totálne neefektívne pri 99% batoliat a počkať na vyjadrenie odborníka.
A sluch ma v poriadku?My sme s muzom nepocujuci ,nase deti su zdrave ako prve vedeli posunky znaky az neskor zacali hovorit.Nechces ho skusiit ucit aspon znaky napr.pit.papat.spat atd jednoduche veci aby si aspon vedela co chce?Mozno je to blbost ale za pokus to stoji a mozno sa neskor rozhovori.
@aduskalac počuje, viem to podľa toho, že keď zapnem pesničku od Smejka a Tanculienka uteká z izby za mnou, keď ide sanitka hľadá zdroj zvuku, keď vibruje mobil a nepočujem to ani ja on ho hľadá. Snažila som sa aspoň gestá používať pri ňom, kee poviem daj tak použijem aj otvorenú dlaň ale nič, urobil to asi 5x a potom už to nikdy neurobil. Začínam si myslieť, že ho dorazila mmr vakcína, nakoľko pred ňou to nebolo až tak hrozne ako to je teraz.
Hlavu hore! Ešte nič nie je isté. Mám syna, dnes už 11 ročný šikovný chalan. Úplne zdravý. Ale nerozprával do 4rokov. Bol veľmi temperamentné a živé dieťa. Chvíľu neposedel. Ale nevedel vôbec verbálne komunikovať. Keď sa mu niečo nepáčilo, kričal a hádzal hračky. Keď sa mu páčilo, tiež kričal. V troch rokoch sme riešili neurológiu, metabolické, psychológa a logopedičku. Z nemocnice, kde bol na vyšetrenie a pozorovanie, odchádzal s diagnózou "vývojová dysfázia, expresívna porucha reči" Potom sa to všetko pohlo. Mal odklad do školy, a dnes je z neho piatak a patrí k najbystrejším v triede.
Tým som chcela len povedať, že to vôbec nemusí byť také závažné, ako to teraz vidíš. Tvoj syn je ešte veľmi maličký. Samozrejme, je super, že svoje podozrenie riešiš s odborníkmi. Počkaj teda na ich vyjadrenia a podľa toho sa zariaď. Držím palce
Ty odkiaľ vieš, ze nikdy nebude normálny? Uvedom si, ze ma len 1,5 roka.. A najviac na dojima ako si napísala, ze si sa na to vysrala, ze načo ho budeš niečo učiť keď ti aj tak nerozumie.. A vieš čo? Možno preto sa k tebe neprituli, lebo cíti, ze si chodiace klbko nervov, tak načo by to robil? A ak to dieťa cíti všetku túto nervozitu a frustráciu z teba tak sa mu ani nečudujem.. Len sa ľutuješ. Je omnoho viac rodičov ktorý sú na tom omnoho horšie ako vy a milujú svoje deti napriek všetkému.. Ešte raz píšem... On ma 1,5 roka, to ani zďaleka neznamená, ze nebude normálny, možno len potrebuje viac času a viac tvojej energie, viac venovania, ale keď sa na neho vyserieš, tak ho zničíš, aký príklad do života mu dáš.. Fakt sa spamätaj a začni od seba...
Nečítala som všetky Tvoje komenty, ale chce sa mi plakať za to dieťa. Píšeš na čo mal mať právo a že bude nálepkovaný. Ale Ty ho už sama nálepkuješ a odsudzuješ. A najväčšie právo na čo má, keď si ho porodila je právo na Tvoju lásku a prijatie. Je to kus z Teba, Tvoja krv. Ako sa k nemu môžeš takto stavať akoby Ti ono zničilo život? Áno, budete to mať všetci ťažke a potrebujete byť silní. Všetci. Takže pochop, že to čo odsudzuješ je Tvoja krv a kus z Teba. Nikto ho po tom jednom roku kým si ho ľúbila nevymenil. Je to stále to isté Tvoje dieťa. A aj ono má srdiečko a určite vie ľúbiť a vôbec si nezaslúži, aby ho vlastná matka takto odvrhla, len preto že ju s ním čaká ťažší život a nebude ukážkové na fotky na sociálne siete. Máš plné právo plakať, byť sklamaná. Ale pre niečo sa Ti také dieťa narodilo, tak sa vzchop, choď na terapiu pre mamičky s postihnutým dieťaťom a začni si veriť, že to spolu zvládnete a budete mať krásny život aj tak. Len treba chcieť, byť silný a mať lásku v srdci. Želám veľa síl a veľmi vám želám, aby to nebolo také čierne ako to teraz vidíš vo svojom smútku.
A ja ti pisem este raz,ze toto je uplne normalne a nemas porovnavat s inymi detmi! Nie si proste asi uplne v poriadku,ked si vytvoris v hlave svoje tabulky a ak nie su z jeho strany dodrzane,tak hystercis a odmietas ho,haloooo,je to dieta,ziva ludska bytost,ktora ma svoje tempo a nie cvicena opica. Ake ma dalsie priznaky akoze?lebo v prispevku jasis z napodobnovania psa a macky,takze bud si nepodala vsetky relevantne info a plus si nenapisala,co na to pediater! A lekar ti v 18 mesiacoch da dg?? Autizmus najskor v 3 rokoch a mentalna retardacia??? S takymi robi moja mama a z toho co pises,to asi tazko bude retard. Ale nemozem si pomoct,stale mam z prispevku pocit chladu voci dietatu a pocit,ze si ozaj nezasluzis ten dar.
@ibajaanikiny tie tabuľky mi dala jeho pediatricka, tak nepíš, že som si och vytvorila ja v hlave, ďakujem. Tie tabuľky pre niečo sú, nie sú len tak že sa jeden nudil a urobil. Podľa nich sa určuje či dieťa napreduje správne. Svoje písanie v príspevku som odôvodnila vyššie, cítiť z toho môžeš čo chceš, bohužiaľ som tým totálne zničená a takýto život som pre svojho syna nechcela ani nechcem. Keby sa dalo dam všetky peniaze sveta za liek ale na toto neexistuje žiaden.
Ale existuje.. Ze sa na neho nevyserieš.. Aj keď nie je dokonalý a normálny (ako si ho počastovala).. Aj tak potrebuje tvoju lásku a tvoj čas.. Potrebuje cítiť, ze je milovaný..
Autorka, v prvom rade sa musis dat ty dokopy po psychickej stranke. Ak sa necitis dobre ty,si vystresovana a mas vnutorne tazoby, vsetko ide na dieta. Nieje hanba vyhladat odbornu pomoc, a v tazsich zivotnych situaciach ale situaciach ktore nezvladas, vyhladat odbornu pomoc. Ano myslim psychiatra, na toto co ty popisujes psycholog nestaci. Uvidis ostane ti lepsie a potom s lahkostou budes riesit dane problemy.
K veci, ak malemu nieco je, uz to nevratis, nevymazes ho zo avojho zivota, ty potrebujes prijat fakty a zmierit sa s tym. Chapem ze sa trapis, ale musis zacat od seba, ak budes v poriadku ty, uvidis ako vsetko zacne brat z ineho uhla. Pozri, mas zdrave dieta, bez zavaznejsich zdravotnych problemov, bud zato vdacna 🙏🦶 co by si robila, ak by si bola na mieste matiek, ktore maju tazko postihnute leziace dieta, neschopneho sa aj same najes? Tvoje dieta,, len,, nereaguje na meno a nerozprava, to nieje koniec sveta a toboz nie ked ma len 18mesiacov, je to este batola z urciteho hladiska a existuje milion takych deti ako je to tvoje.. porovnavas s inymi detmi, ktore mas v okoli, dobre ti radim to nerob lebo zbytocne len vyhladavas problemy mozno aj tam kde niesu. Mozno ma len oneskoreny vyvin reci alebo cns, to nieje nic tragicke, da sa s tym pekne pracovat. To ze nereaguje na meno a nerozprava neznamena ze je hned autista. Chodievaj s nim na rozne kruzky, napriklad montesori, ved v dnesnej dobe je tolko moznosti. Hladaj dobre v tom co mas, nevyhladavaj to co nemas. Je este velmi malicky. Mozu to byt povahove crty (mojho takisto tazko nieco zabavi na dlho) rad len pobehuje nahana sa blazni.. tiez nieje velmi mojkaci, ale z toho ze sa k tebe neprituli neznamena este to, ze je autista. Niektore dwti proste niesu mojkacie, aj ked davnejsie ti to prejavkval, teraz je vacsi chce spoznavat svet je zvedavy. Nechaj ho, podporuj ho v cinnostiach ktore ma rad. Moj maly ma 2,5 roka, a c skupine co sme mamicky terminovky je este dost deti co nic nehovoria alebo maju svoju hatlaninu, a su ,,normalne,,. Preto sa hned nestresuj. Ak ma oneskoreny vyvin reci, on ti proste nerozumie co hovoris a co od neho chces. Skus nanho hovorit v uplne jednoduchych dvojslovnych vetach, slova zvyrazni a pri komunikacii snim sa nanho pozeraj, pozeraj sa mu do oci, ukazuj hracku a dookola opakuj jedno slovo. Mam znamu, jej maly ma oneskoreny vyvin reci a crty uuuplne ako autista, nereagoval na meno, nedrzal ocny kontakt, nerozpraval, nerozumel co od neho iny chcu. Zacali navstevovat centrum na rozvoj reci a po polroku je z neho iny chlapec, viac vnima, zacina reagovat na meno aj viac chapat a rozpravat. A to ma cochvila 5r.
Takze nie vzdy znaky autizmu vykazuju 100% autistu. Neboj sa, daj sa dokopy hlavne. Uvidis tvojmu malemu nic nieje, ale pokial nebude v poriadku jeho mama nebude v poriadku ani on. Ak chces kludne napis ip.
Možno ti tu už niekto písal, ale keď sa ti niečo nezdá, kontaktuj centrum včasnej intervencie v blízkosti bydliska. Pekne ťa prevedú celým procesom ako malého rozrozprávať, aké vyšetrenia a pod.. Poviem ti za seba, mám 2 deti - jedno s PAS, druhé neutotypické. Bola to dlhá cesta, samozrejme hádky s partnerom, obhajovanie dieťaťa a jeho potrieb pred cudzími a rodinou, problémy v školke, škole.... aaale oveľa, oveľa viac lásky mi dáva dcéra s Pas ako tá druhá. Resp. ani nie viac, ale viem, že je to úprimné, nezištné. na mladšej dcére vidím, že pri lichotení a tuľkaní si niekedy aj vydobíja veci, ktoré chce 🙂 Držím palce.
Moj maly zacal mama hovorit v 2 rokoch , a hovori tak sestram mne , neriesin zatial nic aj ked sa v jaslickach uz pytali ci rozprava , nie nerozprava Myslim ze porovnavas . Uvidis co povedia na tej neurologii a potom sa dozvies . Teraz su to len domnenky toho a co ked …. Je to vsak normalne … travis s nim 24h denne . Skus ho nechat priatelovi a skus si precistit hlavu niecim co mas rada … uvidis po navrate
Prepac za nazor, ale zatial potrebujes odbornu pomoc iba ty. Skus vyhladat psychologa, si znicena. Moj syn mal uz 2r a nerozprava.
Daj ho do ústavu a pokúste sa ešte o jeden kus, možno to už bude to vysnívané dieťa...
Úplne si opísala môjho syna v jeho 18tich mesiacoch. Hovoriť začal keď mal viac ako 2.5 roka. Dovtedy bol úplný mimoň a teraz je z neho jeden múdry a veselý chlapec. Má 6 rokov a narodil sa pridusený. Jeho sestra je úplne iná, od začiatku bola oveľa vnímavejšia. Každé dieťa je iné. Ja si myslím, že je skoro na takéto závery. Je ešte maličký.
Za mňa je napríklad zle to, že sa nenaje bez telky. Ale niekto ho to naučiť musel, vsak? Vypnite všetky tanculienky a somariny a normalne sa VENUJTE dietatu
Kazde dieta je ine. Moje malo problemy od narodenia, reflux koliky padnute clenky a ked mal 18-24 m tiez som riesila ze nerozprava. Hav a mnau som ho pocula povedat vyse 3rocneho. Chodila som s nim ku vsetkym odbornikom sveta a nic. Logopedia, psychologicka, specialne pedagogicka, recove centrum, neurologia.. Oneskoreny vyvin reci z nezistenych dovodov ale bolo toho viac kludne ruku do ohna by som dala za to ze aj zeraz po 11 rokoch by mu diagnostikovali adhd 😂 bol strasne zivy ked mu dali dithiaden ci fenistil co u inych deti posobi utlmenostou tak moj bol jak naspeedovany. Do skolky nastupil 3,5 rocny nerozpraval na par slov nic. Pan boh zaplat za mile pani ucitelky. Zacal rozpravat ako 3r a 10 mesiacov. Skoro zo dna na den a pekne plynulo v suvetiach so spravnym sklonovanim. Rozpravku hodinovu sme este v 5 rokoch pozerali na 3 x lebo pozornost nedokazal udrzat dlhsie grafomotorika este aj dnes na bode mrazu… ale dnes je sice stale hyperaktivny do minukeho roku som mu vysvetlovala vsetko co sa mali v skole ucit ci prirodovedu vlastivedu ci matematiku. Teraz je 5ak na polroka mal dve 2ky inac same jednotky uci sa sam ak potrebuje pomict pomizem mu. Stalo ma to vela sil ale je to sikovny chlapec dobry sportovec a rozprava vkuse viac ako by bolo treba 😂 asi ked bol maly nebolo o com. Pri nom som tiez po druhom netuzila dala som sa ukecat az ked to orve bolo velke. Medzi detmi je 6rocny rozdiel. Druhe moje dietatko tiez malo reflux ale ten sa vyvijal uplne ina a ano v 18 m vedel uz rozpravat ale dnes nevidim medzi nimi ziadny rozdiel akurat mladsi rad kresli a pekne kresli co starsi dodnes nevie kedze tu grafomotoriku na stale slabu ale nevadi verim a dufam ze uplatnenie v zivote si najdu obaja.
Ja viem, ze Ti ide hlavou vela veci... a verim v materinsky instinkt. Ale napadaju ma aj take veci ako poporodna depresia? Pretoze to tiez moze byt sucastou. Terapia... Odborna pomoc, mozno trosku zmiernit tu priepast medzi idealnym dietatom a tym, ktore mas.
Ja verim, ze strasne chces, aby dieta vedelo aspon zastekat ci ukazat prstom. A ze preto robis, co mozes, ale mozno ho prave dusis, nedavas mu priestor... a ten stres, ktory to dieta musi citit urcite nepomaha k vyvinu... nepredpokladam, ze vsetko bude v poriadku, to by vas neposielali na neurologiu atd... ale na druhej strane v tomto veku sa robi vela testov a ukaze sa ze 90-95% odchylok zachytenych v testoch nevedie k diagnoze autizmus ale umoznuje vcasne podchytenie a reakciu. Nebudem Ti tvrdit, ze je to uplne normalne. Ale na druhej strane, moje starsie dieta bolo podobne. Do 3 rokov pomaly nic, ziadne slovo, max NIE, hysaky krizy a podobne. Pusa ziadne, objatie ziadne. Od nikoho. Na mne sice viselo, ale skor ako pud sebazachovy. Skusali se aj znakovanie vsetko... ked okolo 3 rokov zacalo rozpravat tak spustilo komplexne vety, asi tak. Dovtedy nic... a aky to je rozdiel si viem predstavit, pretoze v jaslickach ostatni uz davno rozpravali, len to moje nie. A moje druhe rozprava normalne vo vetach asi od 1.5 roka, vie vyjadrovat pocity, emocie, vie objat, pride dat pusu... to starsie to NIKDY neurobilo. Napriek tomu je z neho dnes normalne dieta, v skole, spolocenske. Emocie stale nie su jeho silna stranka... ani objatia a pod... proste je "hanblive" ale inak nic nema... mozno hypersenzibilitu... Vsetky vysetrenia su, aby sa podchytilo, co sa podchytit da a verim, ze Ti tie horsie moznosti uberaju sil, ale to dieta ma LEN Teba a ked Ty nebudes verit v jeho schopnosti, tak prebo kto? Ak chces, aby malo sancu na normalny zivot a normalne destvo, tak zabojuj a daj mu tu sancu. Je sanca, ze to vyuzije... Ale ak mu ju Ty nedas a zatratis ho, bohuzial nikto iny mu ju neda
Autorka, snad to s tvojim malym nebude take zle, uvidis casom. Nehnevaj sa na mna, ale mne to pride,ze uz si nad nim zlomila palicu. Pises sice,ze ho milujes, ale ked som citala tie tvoje komentare o nom, tak mne to pripada,ze ta neskutocne irituje,serie, ze by ti bolo lepsie aj bez neho, a ze ho ani nemas rada,ked ho takto opisujes. Je mi ho chudaka uprimne luto.
Milá autorka.
Preháňas.
Škoda len že nám už nenapíšeš, keď sa tvoje dieťa rozhovori a hravo dobehne rovesníkov a to už za pár mesiacov.
Verím, že to tak bude.
Držím vám palce
A este ti poviem priklad. Môjmu synovi nešla stiahnuť predkozka od narodenia. Pediatrická nás posielala k urologovi a ten mu to chcel nasilim stiahnuť .. odmietla som rázne. Aj chirurgický zákrok. Verila som že sa to spraví. A hádaj čo? Áno. Sice neskôr ale v 8 rokoch mu ide krásne dolu sama. Bez traumy. Treba vždy veriť ..