Úzkosť a smútok z detskej diagnózy: Ako ďalej?
Ahojte. Viem, že toto je téma, ktorá pobúri veľa mamičiek alebo žien, ktoré sa snažia o bábätko.
Mala som zidealizovaný rodinný život, ako ma môj syn bude mat rad, ako ho naučím rozprávať, ako sa budeme spolu hrať, ako bude jedna šťastná rodina.
Opak je pravdou a ja som na tom momentálne veľmi zle. Syn má čoskoro 18 mesiacov, nerozpráva, nerozumie skoro ničomu, nikdy v živote z neho nevypadol nič zmysluplné. Viem, že nebude ako normálne deti, tie už dávno hovoria, ukazujú prstom, tešia sa na svojich rodičov. Čaká ho o mesiac neurologia ale úprimne neviem, či chcem počuť, že moje dieťa nikdy nebude normálne a môžem zabudnúť na to, v čo som odmalička dúfala.
Téma druhé dieťa je po tomto tabu a už som dospela k názoru, že naň nepristúpim.
Niekomu to môže prísť, že mi asi šibe, keď svoje dieťa odmietam kvôli takýmto veciam, ale ten kto ma dieťa, ktoré sa k nemu pritúli, povie mu mama a vidí tu radosť v očiach to nepochopí. Trápim sa vnútorne, že nebudeme mať nikdy normálny život, že sa s priateľom časom rozídeme lebo veľmi nám to ovplyvnilo vzťah, stále sa hádame nakoľko ja už som vyčerpaná z toho, že celé dni sa len snažím ho niečo naučiť, aby vedel, že ja som jeho mama, že hlúpy pes robí hau hau, že auto je auto. Tak primitívne veci, ktoré nedokáže zopakovať od svojich 10 tich mesiacov. Viem, že nikdy neprijmem ani sa nezmierim s tým, že moje dieťa nie je zdravé.
Nie som odborník, ale viem, že nikdy nebude normálny, videla som xy deti v jeho veku a každé vedelo aspoň niečo.
Všetko sa mi rúca pred očami, život, ktory som si vysnívala a žila je preč. Ráno vstávam z nechuťou, nechcem už znova další deň kedy znova budem vidieť, že nič nevie a nikdy vedieť nebude. Autizmus, mentálna retardacia to mi ide nonstop hlavou, vždy keď naň pozriem. Nemám chuť ho nosiť na terapie, ktoré určite bude potrebovať a pracovať na niečom.
Neviem čo ďalej, či sa to z mojej strany niekedy zlepší, ale bojím sa, že nie. Tak ako som syna milovala tak ľutujem, že nikdy nebude mať normálny život ani on, ani my.
Nemusíte mi písať aká so hlúpa, ako mi drbe a čo by iné ženy vôbec dali za to, aby mali dieťa. Ja to všetko viem. Ale to mi nepomôže k tomu, že môj život ma už omrzel a nikdy nebude taký, aký som chcela. Mám termín pre seba u psychológa, ale bojím sa, že mi nepomôže porozumieť tomu, že moje dieťa nebude nikdy normálne.
Potrebovala som to zo seba a viem, že komentáre na moju adresu nebudú pekne.
ked autorka citam tvoje vyjadrenia typu ...zlomila som nad nim palicu, co ho mam ucit ked nerozumie? a podobne je mi velmi smutno, tvoj syn toto nepotrebuje.
ty nie si ucitelka syna...ty si jeho mama. Deti sa nepotrebuju ucit mentorovanim a drvenim ako robi to a to zviera, a ako sa povie to a hento... dieta sa uci doslova zivotom. uci sa tym, co robi jeho okolie, sleduje rodicov, ulicu, prirodu, jeho mozog sa rozvija pohybom, behanim, lozenim, odrazanim na odrazadle, preberanim kociec ci hrncov z police. S malym rob bezne veci, tes sa z pocasia, chodte von si pobehat, skacte na trampolne, doma na fitlopte. smejte sa spolu.
Nech doma trieska do misiek, hadze kocky do vedierka, urobte si z toho zabavu, vymyslaj take veci, a nie tie nudne magoriny typu ako robi to a to. Si totalne v krci, ako ho sledujes a nasledne porovnavas s "normalnymi".
tu na koniku bola raz jedna mamicka, ktora mala 2rocneho synceka, on mal slabe nohy hypotonicky bol, ze ho v 2 ci 2,5 rokoch drzala pod pazuchy aby vylozil nohy na schody, lebo sam toho nebol schopnz, ako maly jej do 2 rokoch sedel v kociari a nieze pozeral na okolie, ale len visel dolu a pozeral na ubiehajuci chodnik. tiez mal "len" poruchu reci, a neskor z neho vyrastol nadpriemerne inteligentny chlapcec. Tieto ine deti maju casto niekde pridane, a niekde ubrate.
@matkahelka podla niektorych rodicov mam pocit , ze normalne dieta je len cvicena opica. 😅
stale dookola tu pisu, ako dieta neopakuje, neopakuje. co cvicia papagaje?
Moj namladsi syn, bol z mojich 4 deti najviac popredu, prve vety uz v 10 mesiacoch...ale to posledne co by robil je na vyzvu nieco zopakovat. On v skolke nehovoril basnicky, ani pesnicky, ani nevystupoval, ani sa nefotil. proste nie. Ihriska obchadzal oblukom, deti na hranie okrem surodencov nechcel. aAle ked mal 5 mi ucitelka v ms ukazala, ze si vyrobil knizky, napisal, ilustroval vymyslene kratke pribehy, kazdy v inej reci, lebo bol bilingvalny.
Kazde dieta sa vyvija inak a hlavne do veku troch rokov byvaju medzi detmi velke rozdiely, ak by mal nahodou nejaku diagnozu, tak aj pri autizme, retardacii sa da s dietatom velmi pokrocit a predstav si, ze aj take deti skoncia aj strednu skolu a normalne sa zamestnaju, akurat s nimi treba viac pracovat.
Ahoj autorka, je mi velmi luto co prezivas chapem ta, tiez mam netabulkove dieta ma fyzicku chorobu, ktora mu aj spomalila vyvoj celkovo hlavne rec. Zatial nema sice ziadnu dg qko autizmus, ale proste nevie tiez to co by na svoj vek mal. Takze viem ako sa citis a ako sa trapis. U nas tiez zacali problemy nejak po 15 mediacoch, ale teda nie az take ako u vas. No zaraza ma jedno preco predpokladas, ze nepovir nikdy ani slovo? Ved to nemozes vediet a pochybujem, ze toto ti povedal odbornik? Kazdopadne chapem aj tvoju nechut k terapiam tiez som si presla takou fazou, ze to nema zmysel, plakala som preco nemoze byt ako ine deti, ze mu to pojde samo od seba a tak...tiez ma neobjimal a velmi malo hovoril mama skoro nikdy, ale vies co? Po 2,5 roku prisiel zlom a zacal ma stale volat mama a teraz v 3 rokoch uz ma aj objima a mojka sa co dovtedy neexistovalo. Takze mas nadej skus sa nejak znova nakopnut, aby si sa nevzdavala a sustredila sa viac na to co vie ako co nevie a myslim to vazne nie je to prqzdna fraza ja si to tiez musim stale pripominat a brat ho takeho aky je. Verim, ze psycholog ti pomoze. Drzim palce
Pozri sa, aj moje dieta musi mat hracku pri jedeni, lebo sa nudi, chce robit vsetko ine, len nie sediet. A robi to aj 3 rocne, ma taku fazu a neriesim to. Aj telku pustam, ked treba, aby sa poriadne najedli. A postihnuti nie su, ani nenormalni.
@sfet asi tu prvu cast,teda,vlastne to cele,co si napisala patri autorke. Ona pisala,ze robi zo seba hlupaka,nie ja.
A presne qko tu uz niekto napisal snaz sa ist na neho nie tak ze povedz ako robi havo? A pod. Ale cez cinnost co ho bavi moj napr miluje dopravne prostriedky to skor napodobnoval ako zvierata tie ho zacali zaujimat az neskor...cize mozno to pomoze ked ho budes pozorovat a vyuzijes jeho zaujem o konkrerne veci vtedy sa skor nieco nauci
Ty si mi ukradnutá, je mi ľúto dieťaťa.
Autorka, ty mi pripadás ako malé dieťa, ktoré "chce a chce a chce". A nevidí nič okrem toho, co ono chce.
Podľa tvojho opisu ty salies celý deň od snahy naučiť ho hav a mňau, a povedať jedno slovo... Keď to to nejde, obrazne búchas okolo seba a lames palice a maľujes si čierne scenáre, ze v živote syn nebude vedieť hovoriť... A to sa bavíme o 1,5 ročnom dieťati, prekristapana!
Aj keby mal diagnózu, ktoru vôbec nemáš ani potvrdenú, tak co ho potom zavries do izby a lež tam celý deň? Lebo ty nemáš chuť nic ho učiť, lebo nevie povedať hav a mňau?🙈🙈
A čo tak zamerať sa na to, čo bude vedieť robiť? Rozvíjať to pozitívne a dobre?
Vykašli sa na to svoje hav a mňau, lebo vás to oboch len depta a trebárs s nim tancuj, spievajte si, klopkajte do rytmu a možno zistíš, ze mu toto perfektne ide... A hlavne nezabúdaj, ze nemá ani dva roky, nič nemáš potvrdene a aj keby, tak bude treba aj rán s nim sa učiť, cvičiť, trénovať.. A nikto iný okrem vás to nemôže urobiť.. Ci plánuješ ho dat do ústavu, lebo teba nebaví už nič s nim robit, kedte nevie presne to a tak, ako to od neho chces ty?
Dieťa je úplne normálne, ale maminka má asi psychiatrickú diagnózu.. zlé to bolo čítať
@lenka567899 áno mamička ma psychiatrickú diagnózu, pretože vidí, že jej dieťa nie je v poriadku. Bohužiaľ neseriem na to čo robí, som z toho totálne vystresovaná, že nikdy nebude už dobre. Ale ty ma úplne poznáš a určite vieš aj akú mám. Bože treba sa zamyslieť, že ja som s ním každý deň a vidím ako sa sprava!
@jaskolka jeho nebaví nič, odíde po minúte robiť ďalej nezmyselne veci. Hral sa pekne s autíčkami, ale posledné dva tri dni položí hlavu na stôl/zem a posúva autíčko dopredu, dozadu a sleduje kolesá. A áno, je to príznak autizmu. Keď chcem robiť čo ho baví, tak by som musela behať len od bodu a do bodu b, rozhadzovať hračky. Jedine keď sa zapne telka je to normálne dieťa, ktoré sadne a pozerá. Je tam strašne veľa príznakov toho, že mu niečo je a že to nebudem v poriadku. Stačí sa pozrieť len na príznaky autizmu, 70% sa týka môjho syna. Čo s ním robiť ak nič nechce? Začnem sa šaliť, odíde, behám, odíde, chcem sa hrať s hračkami, odíde. Mám ho prilepiť na podlahu aby nemal na vyber? Lebo to je jediná možnosť aby sme spolu niečo mohli robiť.
@negymama bohužiaľ áno žijem v krčí, ak ma človek normálne dieťa nesleduje takéto veci, ak jeho dieťa nevie povedať ani buuu tak nevudem sa tváriť, že je v pohode keď nie je. Chcem len aby bol taký ako ostatne deti, aby chápal, že auto je auto, že kocka je kocka. Aby vedel, že keď mu poviem či mi poda kocku ma niečo urobiť a nie ma ignorovať alebo pouerať ako tela na vráta. Ja neviem, mám pocit, že veci ktoré absolútne nie sú v poriadku prídu 50% ženám tu normálne. Zažila som veľa deti v jeho veku a teda chovajú sa diametrálne inak, moje dieťa neukaze, keď ho vonku niečo zaujme, keď niečo chce. Nevie mi povedať nič, neudržiava poriadny očný kontakt, nepočúva čo od neho chcem, nechápe hovorenemu slovu, žije vo svojom svete.
Nejdem ta utešovať,ani dávať nádej....ty poznáš svoje dieťa najlepšie,vieš aký je.... Môj druhorodený do 15 mesiaca napredoval normálne....povedal mama,tata, brrm brrmm -auto, ukázal, chápal....potom prišla vakcina mmr (pre ostatných,áno mám to na papieri z nemocnice že to spôsobila vakcina) prv prestal chodiť atď,videla mu ruka atď.....toto sa vyriešilo...ale čo sa stalo...prišla som z dieťaťom z nemocnice....on sa vrátil ako úplne iné dieťa, nerozprával nič, nezáujem o nič atď....v podstate vedel chodiť a jesť.....všetko akokeby sa mi zmazalo... Nechcem povedať že bol ako ,,handrova bábika" ale asi chápeš čo myslím....nevedela som ho presne naučiť ani mňau ,hav,buuuu.....aj keď som ho to učila cez knižky ,hračky,zašli sme do zoooo.....proste nič, on nieže nevedel zvuky....podľa mňa nevedela rozdiel medzi psom a sliepkou aj keď to do vtedy vedel.... Myslela som si presne toto čo ty....snažila som sa akokoľvek proste nič.....okolie že máte čas atd....ja som sa tvárila že všetko okej pred rodinou ale niekde v kútiku duše som videla že niečo nieje v poriadku....ináč relatívne spokojné dieťa,občas nervózne,keď.nieco.nal.hned,kričal,bol nervózny,reval atď....tak som mu dávala všetko hneď aby bol kľud pred rodinou lebo som vedela že sa premení na ,,malého satana" doslovne....spomenula som to pediatrická že on pred očkovaním robil to a to...že teraz reaguje malo...aj na meno,nerozpráva atď...pediatricka ,,stará škola" hovorila že kľud je to chlapec,teraz s 2 dvojročnymi nevedia ešte tak pracovať aby mu dalo diagnózu..neurol. všetko okej...ja som vedela že nič nič absolútne nič...ale stále som išla svoje hrala som sa ,venovala.som.sa mu štandardne....pediatrická hovorila že keď nastupi do škôlky a nič sa nezmení,potom to budeme riešiť...že to je skoro že to sa stáva...nebude ani mňa ani jeho stresovať diagnózami,lebo mu nájdu niečo čo ani nemá...bola som naštvaná...ale dala mi nádej že čo ak..aj keď som si myslela že vidím,že.toto.dobre nieje
...syn povedal po roku a pol mama, po ďalšom polroku tata.....hav...nastupoval do škôlky vedel pár slov.....zrazu som zistila,že on tie zvieratká pozná,všetky,všetky farby aj čísla...dokonca aj po anglicky....aj keď skomolene...ale po roku v škôlke začal ako tak rozprávať aj keď skomolene....má 4 roky stále.rozprava skomolene...ale rozpráva,on toto všetko čo som sa.mi snažila vštepiť do tej jeho hlavy počúval,aj keď som vytiahla knižku so zvieratkami a ju tresol hneď,zatváral,hádzal ju....nezáujem...on to vnímal
..ako začal ako tak rozprávať som pochopila že on si to nejak všetko ukladal ale nedával to najavo...ozaj nastupoval do škôlky a ja som si myslela že on nic nevie, nevie ani ako vyzerá krava....ale on to vedel..kolektív ho tak naštartoval, že po pol roku skoro dobehol rovesníkov,po roku v škôlke je na tej istej úrovni...je to úplne normálne zdravé dieťa...nehovorím že to bude tvoj prípad,ale u nás sa tak stalo...dohnal to všetko, prestal.byt nervózny lebo už ukázal a ja som.vedela.co.chce....dobtedu nevedel nič ,,požiadať" a ja som.nevedela.co.to odomna vlastne chce tak bol nervny....ako prišiel nato že daj ,toto,ukázal.tak.sa.skludnil....ale.toto prišlo až okolo tretieho roku...😉
Mám tri deti. Jedno 1 a stvrt ročné.
Prvé nehovorilo do 3 rokov viac než 10 slov celkovo. Prvé slovo mama v 1roku a 7mes približne. Druhé dieťa začalo prvé slová okolo roku a štvrť ale tiež len baba mama a nič iné. Potom až na 2,5r sa rozhovorilo. Tretie má rok a štvrť a vieš čo hovorí? Ma-ma a aj to bez zmyslu. Kričí to "mama" na všetko - keď niečo chce i nechce keď je hladné i pokakane a i len tak z nudy takže vlastne nikdy neviem čo chce 🤣
Myslíš že mám z toho stres? Nie. Je to dieťa, naučí sa neskôr.
Kričím po nej menom, má má v pazi a robí si svoje - väčšinou vyberá veci a hádže na zem. Mám si myslieť že je dementna? Nie! Je to len dieťa. Nechápe ešte čo chcem. Popracem a ide sa ďalej..
Daj svojmu dieťaťu čas. Chlapci sú ešte pomalší ako dievčatá. Ak ti v 2r nepovie žiadne slovo alebo sa neotoci po zavolani tak dokonca ani vtedy to nemusí byť nič zlé - lebo potom môže prejsť do obdobia vzdoru kedy proste nebude chcieť.
Náš prvý nehovoril lebo nechcel. Proste kričal. Lebo to videl že reagujem.
Teraz má samé jednotky. Vlastne už v škôlke bol výborný. Len do 3,5r to šlo ako slimák.. 🐌
Hlavne nevesaj hlavu, za pol roka sa nad týmto depresívny príspevkom možno poriadne pousmeješ. 🙂
Autorka, ja som necitala celú diskusiu, ale ty ju zrejme čítaš.. mňa napadlo...počuje? Ma sluch v poriadku? Známa mala syna..v jeho veku bol takýto.. až úplne nakoniec ze ušné vyšetrenie. Zistilo sa ze nepocuje dobre. Nemôže to byť váš prípad?
A so sebou chod aj k psychologovy aj k psychiatrovy😉 bude dobre neboj. Si len zufala, frustrovana a nahnevaná na cely svet. Ale tvoj syn ta potrebuje. Drz sa a čím skôr vyhľadaj pomoc pre seba.
Mne by stačilo ak by povedal len slovo nie, alebo ukázal na auto, ktoré ide po ceste, na dievčatko, ktoré ide oproti. Snažil by sa s nami komunikovať aj neverbálne, hocijak aby som nemal pocit, že mám doma nemé dieťa. Aktuálne sa prechádza úplne blízko okolo radiatora tam a naspäť dookola, bežná aktivita však? Taká volnočasová pre zdravé deti. Veď to matk vidí, že má doma autistu. Keď si prečítam 25 príznakov a moje dieťa ma 20 mám sa chlácholiť, že to nič nie je? Nečaká ma život, na ktorý sa človek len tak teší. Budem sa trápiť s ním, budem trápiť jeho, nemusí mu nič pomoct, môže byt taký do konca. Videla som pár autistov, jeden svoju mamu bil, druhý nechcel aby sa ho dotkol, tretí cely život nerozpráva.
@lenkakravcova tu nejde len o rozprávanie, slabý očný kontakt, nereaguje stále na meno, nevie pochopiť slovám, hra sa s autíčkom tak posledné 2-3 dni ze položí hlavu na zem a sleduje ako idu kolesa, robí to aj 30x za deň. Moje dieťa mi mizne pred očami, akoby to už nebol on. Vedel kuk, už nerobí ani to, vedel dať serus, prestal, nemáva, netapká, blaboce asi raz za deň aj to stále len jejejje jajaja a nič iné. Je ako zaskenutý. Je toho oveľa viac ako píšem.
@sandra49 počuje ak keď mi mobil vibruje či nepočujem ani ja. Ideme aj na ušné ale tam viem už teraz, že výsledok bude dobrý.
Autorka mame v rodine chlapceka s diagnozou autizmus do 4 rokov nepovedal nic, vreštal, pištal, utekal, hnev a samoublizovanie. Jeho rodicia ho s pomocou odbornikov vypiplali....ucili ho znakovu rec a v jrho 5tich rokoch zacal pomaly rozpravat. Na navstevu babky ho musia pripravit inak chyta hysak...vedias nim pracovat a predchadzat revu a trieskaniu...ale to chce vsetko trpezlivost a pracu s tym dietatom. Ty ho nemozes nehat tak a ignorovat.....musis ho priat aky je a pracovat na vasom vztahu...on ta miluje ale ty si musis uvefomit ze inym sposobom ako ocakavas.
@winki13 bohužiaľ on ani nevníma keď som preč. Vidím, že ho to nikdy netrápilo, keď som odišla, neplakal za mnou. Ja sa cítim peň ako pestúnka a nie ako matka, matka dostane lásku od dieťaťa, ja dostanem rukou do tvare, záchvat nervov a neskutočný krik každý deň. Susedia si mysleli, že mame malé bábätko keď toľko place…ostali v šoku.
Myslím,že naozaj potrebujete oddych, viem aké je to náročné, každý deň žiť s obavami. Osobne si myslím , že to bez vyšetrení dopredu vidíte prehnane čierne. Sama ma dieťa, ktoré začalo rozprávať až trojročné, na rozdiel od vás som čelila tlaku okolia , že určite nebude normálny a nech chodíme na xxx vyšetrení a hneď k dvom špecialistom naraz , aby bolo potvrdené čo povedal jeden...a dnes ? 10 ročný normálny chlapec, ktorý ústa nezatvori . Hlavu hore, nenicte si sama zdravie
Ja ta chápem s mojimi detmi som si tým prešla a ešte občas prechádzam. Mam 3 deti a každé ma niečo svoje. Najhoršie to bolo s prostredným synom. Tam to bolo samé o sebe veľmi náročné, neukazoval, nerozprával ani len mama (a to mal 2,5 roka) a veľmi, veľmi sa hneval, pri nom sa skloňovať diagnóza autizmus. Neskôr som si tu na koniku precitala, ze mu treba dat skontrolovať nosnú mandlu. Mandla bola tak veľká, že mu bránila v normálnom dýchaní, pritom by som to nikdy nepredpokladala, keďže mu nebolo absolútne nic, žiadna nadcha, žiadny kasel dokonca ani chrápat som ho nepočula, jedine co mal, ze mal dost nepokojny spanok. Mandla sa vyoperovala dieta sa upokojilo. Ako samozrejme je tam aj nks diagnóza, ale na základe testov je to inteligenčne nadpriemerne dieta. Jedine co mu zostalo je tvrdohlavá povaha. Ano stále to nie je ideálne v reči, ale budúcnost mu každý odborník predpovedá úplne normálnu.
Co som tým chcela povedať? Ze niekedy na tých deťoch vidíme hrozne diagnózy a veľké problémy a pritom reálne to absolútne nemusí byť nejaké zle, môže tam byt nejaká úplná hlúposť, ktorá ovplyvnila vyvoj a my si už maľujeme nejaké dramatické diagnózy.
Presne to čo si napísala robí aj moja. 😃 A robili aj predchádzajúce. Na autíčko s krutením koliesok sa zvládli pozerať aj hodinu a potom ho sem tam hodili o stenu.
Ak je moje dieťa a deti normálne a robili to, je veľká šanca že tvoje je proste rovnaký typ - ale je normálne.
S tým búchaním, včera sa ma muž pýtal že či takto (a ukazoval) niekomu dieťa vypichol oko.. mala sa chcela hrať a celou silou mu buchala po tvári a šup prstom to oka. Au. Tváre zvyknú byť pre deti zaujímavé. No a potom vlasy. Na trhanie 😀
Keď ste na návšteve a syna si vezme niekto cudzí a on tam byť nechce ide, chce ísť k tebe alebo nie?
Je mi ľúto ako sa cítiš. Aj mi je ľúto tých komentárov ako ti dávajú. Nechápem kde sa to v tých ľuďoch berie, človek hľadá radu alebo pochopenie a dostane akurát tak naložené. Brrr. Si asi vlastné komplexy riešia. Ja aj pri oveľa menších problémoch som mala dosť (Problém som mala ja a nie deti). Občas som sa musela zavrieť do izby a predýchavať, občas bol aj pohár vína nutný keďže iné som v tej chvíli nezvládala. Vieš čo cítiš ty, vieš čo hovoria odborníci a máš tu aj pekných pár pozitívnych príbehov. Myslím že by si mala riešiť hlavne seba. Vždy pri každej príležitosti mysli či to čo robíte pomôže tebe, či to čo práve robíš dáva zmysel. Ak nie, prestaň s tým a začni niečo čo pomôže tebe. Netráviš s ním až priveľa času ? Nemôže ti niekto pomôcť aby si prišla na iné myšlienky? A hlavne sa necítiť vínna ak uprednostníš seba. Lebo ak skončíš na psychiatrii alebo horšie, dieťatku to nepomôže. Držím palce 🤗
Viacerí ti tu už písali,že mali podobne 18 mesacne dieťa a neskôr bolo všetko ok.... ja mam doma 12 ročného, šikovného, jednotkara, uuuplne normálneho... keby si ho videla v 18 mesiacoch... nerozprával, nespolupracoval, všade len bežal, kričal, zlostil sa, bil deti... neurolog mi naznačoval všeličo... do skolky nastupil ked mal 2 roky a 9 mesiacov, stale nic nehovoril, do 3 mesiacov sa rozhovoril tak, ze nepotreboval ani logopédia.... a prvé jeho slovo nebolo mama ale auto 🙂 .... držím prsty, nemysli na najhoršie...18 mesiacov je naozaj ešte málo
Nie som odbornik ale ak je frustrovany z toho ze ti nevie povedat co chce nereaguje na meno nebude problem so sluchom? Ked dokaze pochopit ako sa hracky pouzivaju a pod nebude to asi psychyckeho povodu ale toto je cisto iba moj nazor...
@lenkakravcova jemu je jedno či je pri cudzom. Jeho keby ukradli si to ani nevšimne. On sa vie chvíľu hanbiť ale na ruky cudziemu nemá problém,
Citujem autorka : "Ja neviem mám pocit, že píšem španielsky, keď raz nerozumie niečomu mám mu to lievikom naliať do hlavy? " Porozumenie u detí sa vyvíja, postupne a každé jedno dieťa sa učí, zdravé aj to s diagnózou. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že to najviac, čo môžeme deťom, ktoré sa nevyvíjajú a neučia tempom, akým by sme si my mamy priali, je láska a čas. Mala som dieťa rovnaké ako opisuješ ty. Do jeho 3 rokov som trávila celé dni s nemým spoločnikom, bez oslovenia mama, bez pokroku. Dnes mám 4,5 ročného syna, ktorý má širokú slovnú zásobu, vie snáď všetko o dinosauroch, vie sa podpísať, narátať, odrátať funkčne do 10 slovensky aj anglicky, kresliť, skladat lego 8+ sám a bez návodu. V ŝkolke má kamarátov, je veľmi milý a empatický chlapec, čo netvrdím len ja, som objektívna v tomto popise. Áno, plienku na nočný spánok odložil v 4 rokoch. A rovnako dodávam, že nič z toho, čo som uviedla vyššie, nepovažujem za extra výnimočné prejavy v jeho veku. ALE, nikdy som nad ním, ani v tých najťažších časoch, nevynášala takéto súdy. Všetko sa naučil sám s mojou a manželovou láskavou trpezlivosťou. Daj mu prosím čas a veľa lásky.
Sluch má v poriadku?