Vrátili by ste si život pred narodením dieťatka?
maminky keby ste mali porovnať život keď ste boli s manželom (partnerom) same a po narodení dieťatka. Vrátili by ste to späť? nelutujete niekedy, že ste ešte mohli počkať atď..??
skor lutujem, ze sme nemali dieta skor, kedze teraz uz dalsie nemozeme mat ☹
heh..akurat dnes rano ,ked robili cirkus, sme s mm srandovali ,ze ich predame a budeme mat fraj ako kedysi... 😀 rodinu sme chceli obaja,takze nelutujeme za nicim...je to sice niekedy narocne,najma teraz ked sme vsetci naraz chori,ale zivot bez nich si uz neviem predstavit...a sama na sebe sa smejem,ked idem niekde sama,bez kocika,bez dzavotu--si pripadam ako hola 😀 😀 😀
ja za seba nemozem povedat, ze je to priamo lutovanie za niecim minulym...je to cosi ine. Neviem tie pocity opisat. No uz otehotnenim sa mi zivot otocil naruby 🙂) Na druhej strane sa nieco upravilo, no vela sa toho nie pokazilo, ale otocilo smerom, po ktorom som netuzila. Samozrejme milujem svoju dceru, samozrejme som stastna, ze ju mam a samozrejme dakujem Bohu, ze mi dal kraaasne, zdraveee dieta, len si to vybralo svoju dan 🙂 Uz to nebude ako kedysi, ale moze sa to vratit o 90% - casom. Ja za to bojujem a potom budem uplne v pohode 🙂 Drzim Ti palce aj Tebe ;)
Občas mi to obdobie chýba, také banality, napr. že medzi rozhodnutím ísť do obchodu a nákupom bolo 5 minút, kým som sa učesala a obliekla, teraz mi to trvá hodinu 🙂 🙂 občas mi chýba len tak niekam vyjsť sama s manželom, alebo sama 🙂 🙂
Ale neľutujem, že máme dvoch čertíkov, lebo ich nadovšetko milujeme a oni nadovšetko milujeme :D jasné, že život predtým bol menej náročný, bol jednoduchší, bolo tam menej zodpovednosti a strachu 🙂 🙂 ale teraz je oooooomnoho krajší a pestrejší :D
Byla jsem spokojena predtim a jsem i ted 🙂 je vse uplne jine ale ja cely svuj zivot ziju tim ze je to jedna velka zmena a dobrodruzo 😉
Deti som si "tvrdo" vysnívala a "vymodlila" ... život s mojimi deťmi je to najkrajšie čo sa mi mohlo stať a dnes nechápem ako som mohla byť spokojná so životom predtým...bol taký prázdny (napriek dobrej kariere, dostatku financií, dobrému manželstvu...)...až teraz je to ONO 🙂 🙂 🙂
ja si myslim, ze kazdy si obcas spomenie, ako mohol robit co chce kedy chce a venovat sa len partnerovi. Lebo to bolo super. Pri detoch mnohokrat vztah z jednej strany utrpi, no z druhej strany ho to zas obohati. Kolkokrat si zmyslim, ako ma tesi, ze mozem ist v obchode do detskych veciciek a mam ich komu kupit, ze mam v aute autosedacky, lebo vozim deticky, ze proste patrim medzi rodicov a mam to stastie, ze sa mozem tesit z deti. Ale jasne, ze pridu chvile, kedy je clovek unaveny, chvilu by rad zil aj svoj zivot, aspon par hodin a mal klud a ticho. Na to su k nezaplateniu babicky a stastni ti, co ich maju a maju ich ochotne deti povarovat. Myslim, ze vsetko ma svoje pre a proti, kazde je ine. No a potom, ak niekto zacne skoro, moze ho napadnut, ze mohol pockat a je to uplne normalny pocit. Ja som rodila prvykrat v 31 rokoch a povazujem to za dost vela rokov, takze v medziach, ci som mala pockat, som sa nikdy neocitla 🙂 Bol najvyssi cas. To je individualne.
Ja by som vrátila raz za cas na hodinku 🙂 a to by mi stačilo. Ale tento cas ked mame deti by som nedala za nic na svete 🙂 ale niekedy aspon na chvíľku sa vrátiť by som veru brala 😉
nelutujem, ani nahodou..ale spomeniem si na to a na par dni by som to vymenila..spomeniem si na tu bezstarostnost, ze som si vyspavala rano cez vikend, niekedy sme cely vikend pomaly v pyzame stravili..alebo sme sa len tak vzali a sli niekam von, pozerala som rozpravky cez Vianoce, chodila na vylety a aky veget...niekedy ked som v jednom kole na to spominam, ake to bolo jednoduche..ked som v praci a kolegovia zahlasia, ze podme vonku na drink, ze vtedy som len zavolala manzelovi, ze sa zdrzim, teraz bud nemozem ist vobec alebo vzdy rozmyslat nad tym co a ako dieta..do ak ochorie, co ak sa mu nieco stane..ze som rozmyslala len nad pracou a volnym casom, sadli sme v piatok do auta po praci a vybehli na vikend na vidiek alebo niekam ku kamaratom..teraz vsetko zladujeme s rezimom maleho, spankom, zdravotnym stavom..tak mi to niekedy chyba, ze som bola vyspata, cula, chodila cvicit, robila co chcem...ale..potom si spomeniem na to, preco sme uz dietatko chceli..ze sa mi ten zivot nepacil..ze som kazdy den videla ten stereotyp, to pohodlie, ktore sme mali...to, ze zivot pre mna prestaval mat zmysel,..ze som chcela pre niekoho dalej zit, mat babatko..co nam zmeni zivot...a ako sme tuzili, ako mi to "tikalo" veru a strasne som sa citila uz prazdna v tom jednotvarnom zivote - do prace, domov, kuknut telku, zas do prace, domov...cez vikend co budeme robit, kam pojdeme..ako si vyplnime cas.....takze nikdy by som to nemenila, nikdy samozrejme nebudem lutovat, ze mam dieta....mozno len tak keby mi niekto dal tyzden, vzal maleho na tyzden na prazdniny a my si s muzom pripomenieme stare casy..mozno ani dovolenka to nemusi byt, len tak, ostat doma, nic nerobit, vyjst von ked chcem, spat do 10 a venovat sa jeden druhemu..aj ked aj to raz pride...a ako poznam vsetky mamicky co im toto bolo dopriate, tak nakoniec aj tak vstanem o 6 ako uz 4 roky a kazdu hodinu budem vyvolavat babke ako sa ma maly🙂 Ale to by mi stacilo..
Nikdy som neľutovala, že mám deti, ale iba kvôli jednej veci by som sa vrátila na začiatok nášho manželského spolužitia. Hneď po svadbe som plánovane otehotnela, po dieťati sme obaja veľmi túžili, ale teraz odstupom času by som toto tehotenstvo posunula o pár mesiacov a dala sa poriadne vyšetriť a následne sa preliečila. Môžno by som počas prvého trimestra tehotenstva nemusela užívať antibiotiká a moje dieťa by sa možno narodilo so zdravým srdiečkom...ale to je len také hypotetické, niektoré veci sú predom dané a naša maličkosť ich niekedy nemôže ovplyvniť, ale často nad tým rozmýšľam. Inak neľutujem ani jednu sekundu strávenú s mojim manželom ani deťmi. Hoci život s tak chorým dieťaťom a k tomu hyperaktívnym, ktoré má od lekárov nariadené, že sa má šetriť, je niekedy vyčerpávajúci, ale je to moje dieťa a nedala by som ho za nič. Je to naše slniečko, teším sa z každého dňa, ktorý môžme spolu stráviť. Život bez mojich detí by bol smutný. Utvrdzujem sa v tom zakaždým, keď sa stretnem s kamoškou, ktorá mala svadbu v tom čase ako my a nemôžu mať deti. Všetko je to o tom druhom, naše spoločné trápenie nás ešte viac spojilo.
nie nelutujem...sice mala som menej starosti a viac penazi.... teraz miniem na seba len minimum...su dni ked sa citim ze som ostarla o 10 rokov...ale lutujem ze som neisla do toho skor,prva dcerka sa mi narodila ked som mala 27 ,co je podla mna neskoro...keby som to mohla nejak upravit tak by som rodila skor...aspon o 5 rokov... ja uz mam ine prioriy ako v 20 tich.ako napr. ist von s kamoskami,resp. kupovat sebe znackove veci...parfemy ci saty.....no to ma uz nebavi ...uz mam ine starosti ktore ma "'bavia"" uz inak rozmyslam...moje deti znamenaju pre mna vsetko
obcas trosku aj ano..ale som rada ze mam dvoch mojoch anjelikou ktrory su premna cely moj zivot.dali mi zmysel zivota a som rada a vdacna osudu ze mi poslal do cesty mojho milovaneho a aj ked mala bola nahoda a neplanovana strasne ju lubime...ale zivot je taky a som rada
Ano ale tak na hodinu ked mam vsetkeho dost a som total unavena, bez deti by som sa nenormalne nudila 🙂
Nelutujem nic, milujem svoje dve deticky a sice je zivot starostnejsi a nie taky bezproblemovy ako vtedy, ale ked kuknem na deturence, tak uz si zivot bez nich neviem ani predstavit. Minule zobral manzel starsiu dcerku na plavanie na cely den a mne bolo tak otupno, ze dovi...takze nie...lutujem len jedno, ze som ich nemala skor... 😉
to je co za debilna tema???
jasne kopec volného času čas na môj "život"
to je normálna vec že to chýba...ale JA by som za život predtým nemenila NIKDY 🙂
neľutujem, nikdy nie som sama, aj ked toho času na seba je menej
NIKDY. Neznášam samotu. Aj keď občas mi chýba si pospať tak do obeda, alebo ísť niekde na masáž alebo niekde na kávu. Ale aj to prejde, deti vyrastú a ja si to budem môcť dovoliť....
Ja som si ten pocit ako študentka užila nedávno na stretávke zo strednej školy. To si človek pripadá, že sa nič nezmenilo, zopár detailov, ale v podstate sú všetci stále rovnakí, aj naša učiteľka. Tak som si tam pripadala na 16 ako keď sme sedeli v laviciach. A ani sa mi nezdá, že by som bola múdrejšia a trpezlivejšia ako vtedy skôr naopak, lebo pri deťoch treba byť stále v pozore.Takže super pocit raz za čas si to pripomenúť a zabudnúť na všedné starosti, potom to aj v domácnosti ide ľahšie, keď si duša odpočinie.
Ako by to mohol niekto ľutovať??? Spomenúť si na niektoré veci predtým je normálne, ale ľutovať že máš dieťa a manžela 😒
ja som bola dosť dlho sama, vydávala som sa ako 28ročná,prvé dieťa ako 32ročná,sama som si žila v 4izbovom byte, nemala som vôbec žiadne starosti...všetky prachy som mohla rozbiť na seba, o nikoho som sa nemusela starať, ospravedlňujem sa všetkým bezdetným, hlavne nedobrovoľne bezdetným, ale ja to tak cítim, ke´d porovnám svoj život pred deťmi a s deťmi, že kto nemá deti, nevie, čo je život... to,čo som žila sama pre seba,to bolo o ničom, ozajstný život mi začal až s rodinou a to predtým netúžim vrátiť späť. možno je to aj preto, že som si toho užila dosť.
Nikdy, nikdy, nikdy by som to nechcela vrátiť.
Chcela by som sa vrátiť do doby ked som nemala manžela ani dieta byť niekde v podniku znova oblopena kamarátkami chlapmi a drahými drinkami a tancovať bestarostne a do rána ale vrátiť čas to nie veď vždy sa to dá nejako este sak babka postrazi... 😀
kym sme nemali deti ,tak sme ani nic za ten cely den nezrobili-v zivote som nebola taka leniva 😀 😀 ...spali sme do 14 hodiny a o 16 sme isli do prace a den sa nam zdal strasne kratky.Teraz vstavam o 7 rano...spat idem o 2 rano 🙂 a nikdy by som tomu neverila,ze mi 5 hodin spanku bude stacit...lebo musi stacit. Den sa mi sice stale zda byt strasne kratky,ale konecne som zacala zit aj mimo postele 😅 A ci by som sa vratila aspon na jeden den do minulosti a spala by som do 14 hodiny...ano,ano,ano,ano...kedykolvek 😀 😀 😀 mne chyba jedine spanok.
No mne strasne chyba,ze sme s manzelom nestravili viac casu sami.po pol roku chodenia som otehotnela a potom uz deti deyi deti.ale vravime si,dozenieme "chodenie" v styridsiatke 🙂
@diusik no u nas to bolo rovnako po pol roku sme sa vzali a to mi chyba ze sme sa lepsie nespoznali..
a casto si to hovorim ze sme s malym mohli pockat a este sa lepise spoznat a chybaju mi tie casy lebo odkedy je maly na svete tak partnera ani nemam:(
podla mna to asi každu z nas niekedy napadlo:D ale pravdu povediac nevratila by som, život s detmi je ovela plnohodnotnejší,krajší,veselší.Momentálne si neviem ani predstaviť deň bez nich 😀
Obcas by som brala tie casy,ale takych chvil je velmi malo..a ako moj manzel zvykne casto malej hovorit malej:ako sme mohli byt tak dlho bez teba 🙂 veru,veru.je nasim zmyslom zivota..bez nej by ten svet nebol taky uzasny🙂
Mne sa prvé dieťa narodilo ako 19ročnej a nikdy ani len na sekundu som neľutovala čas strávený s ňou. Bola takým stelesnením dokonalosti, lásky a krásy a dobroty, bola mojím anjelikom ako sa narodila. Teraz je už ozajstným anjelom :( Toto jediné by som zmenila!!! Nech je stále tu, pri mne so svojím úsmevom, s jej krásou a dobrotou vyžarujúcou až z jej samotného vnútra! Mám ešte dieťatko a čakám ďalšie... teším sa. Milujme svoje detičky tak veľmi ako sa len dá... a vykašľať sa na čas bez detí... lebo to vtedy nebol život.
NIKDY. Vsetko je odvtedy lepsie.