Vrátili by ste si život pred narodením dieťatka?
maminky keby ste mali porovnať život keď ste boli s manželom (partnerom) same a po narodení dieťatka. Vrátili by ste to späť? nelutujete niekedy, že ste ešte mohli počkať atď..??
Stručné zhrnutie
- Väčšina diskutujúcich uvádza, že by život s deťmi nemenili, lebo im deti priniesli zmysel života, radosť a „najkrajšie obdobie“.
- Mnohé matky priznávajú, že im chýba sloboda, spánok a spontánnosť, a ako bežné riešenie uvádzajú krátke prestávky zabezpečené starými rodičmi (babka, dedko).
- Niekoľky ženy konkrétne ľutujú načasovanie tehotenstva kvôli prerušeniu štúdia alebo kariéry a opisujú hospitalizácie či potrebu lekárskych vyšetrení; zmieňujú aj konzultácie s psychologičkou.
Q: Prečo väčšina mamičiek neľutuje narodenie detí?
A: Diskusia uvádza konkrétne dôvody: deti dávajú „zmysel života“, prinášajú „úprimnú lásku“, radosť z úsmevu dieťaťa a pocit dôležitosti pre niekoho iného.
Q: Ako si matky zabezpečujú krátke prestávky od starostlivosti o deti?
A: Ako najčastejšie riešenie uvádzajú opateru starými rodičmi (babka, dedko) na pár hodín alebo víkend; viaceré príspevky opisujú, že starí rodičia „sa o ne doslova bijú“.
Q: Čo robiť, ak tehotenstvo prerušilo štúdium alebo kariéru?
A: V diskusii sú opisy konkrétnych postupov: niektoré ženy pokračovali v štúdiu neskôr (napr. „dokončila som 2 ročníky a potom som si dala odklad“), iné písali o hospitalizácii počas tehotenstva; diskusia neuvádza štátne programy ani konkrétne poradenské inštitúcie.
Q: Je normálne chcieť sa vrátiť aspoň na krátko do života pred deťmi?
A: Áno, mnoho matiek priznalo, že by chcelo „na hodinu“, „na deň“ alebo „na víkend“ vrátiť slobodu (spať do obeda, ísť do kina), pričom zároveň zdôrazňujú, že trvalo by im to málo a deti by nemenili.
Q: Ako riešiť chronickú únavu a nedostatok spánku po narodení dieťaťa?
A: V diskusii sú praktiky: synchronizovať starostlivosť s partnerom, využiť pomoc starých rodičov, prijať kratší spánok ako dočasnú realitu (napr. „5 hodín spánku stačí“), a niekoľké príspevky spomínajú kontakt s psychologičkou.
Q: Ako narodenie dieťaťa ovplyvní partnerský vzťah?
A: Postrehy v diskusii sú rozdelené: niektoré páry uvádzajú zhoršenie intimity a menej spoločného času, iné píšu o prehĺbení vzťahu a spoločnom zmysle pre rodinu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Väčšina mamičiek neľutuje, že majú deti, a považuje materstvo za naplňujúce a dôležité.
- Ako praktická podpora pri náročnejších dňoch sa opakovane uvádza pomoc starých rodičov (babka, dedko).
Sporné názory
- Niektoré ženy tvrdia, že život pred deťmi bol prázdny a bez zmyslu, zatiaľ čo iné bránia hodnotu života pred materstvom a považujú ho za plnohodnotný.
Otvorené otázky
- Ako zabezpečiť dostupnú opateru pre matky, ktoré nemajú dostupných starých rodičov ani sieť pomoci?
- Aké systematické riešenia sú pre matky, ktorým tehotenstvo prerušilo štúdium alebo kariéru (programy na doplnenie vzdelania, finančná podpora)?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
antibiotiká,hospitalizácia,psychologička,suspektné Asperger,vývinová dysfázia
Miesta a osoby
žiadne
Tak táto otázka máta aj mňa každý deň...... mám 9 mesačné dieťa, moc ju lúbim ale lezie mi na nervy že s nou musím stále byť, že mrnčí, že je chorá, že ju bolia zuby, že neviem ako jej pomôcť. Že vzťah s manželom sa neporovnateľne zhoršil, že som nervózna, zlá..... predtým som bola usmievavá, kopec srandy, všetko bolo jednoduché.........
Ja zase naopak,nechápem ako som mohla žiť pred tým,lebo keď pozorujem známych ktorí žijú bez detí,zdá sa mi ich život taký prázdny.Riešili sme samé blbosti a teraz sme našli zmysel života. Konečne sa cítim že sa môj život napĺňa. Ale samozrejme uznávam že nie každý potrebuje k životu plienky atd 🙂
nikdy nelutujem 🙂 klamem ako poviem že si občas nespomenieem ako to bolo faajn, žurky a podd...aleee....teraz o sto % krajšie niečo čo ma naplna moje slniečko male 🙂
meniť by som nemenila... ľutovať neľutujem... občas každdý potrebuje vypnúť.....ale stále ma to ťahá za malou...už je súčasťou života a to sa nezmení 🙂
ani nahodou. teraz moj zivot dava omnoho vacsi zmysel, je postaveny na naozajstnych hodnotach. deti rychlo rastu a rychlo odidu z domu. chcem si toto obdobie naplno uzit 🙂
ja by som sa nevratila do cias bez malej, som stastna ze ju mam, ale niektore casy by som si este viac uzila, ale si myslim ze som velmi stastna :D mama mojej dcery,
vrátil...od narodenia maleho ide moj zivot dole vodou...deti som nikdy nechcel, okrem par mesacneho obdobia okolo datumu splodenia potomka, kedy mi asi prestal fungovat mozog...vsetky negativa ktore som si spajal s rodicovstvom sa mi potvrdili a este som kopu novych objavil
Ano..vyspat sa, v klude si precitat knihu, zajst na nejaku akciu...a potom rychlo sup nas5 😉
ani nahodou, vdaka detom si uvedomujem dolezitejsie veci v zivote ako pozeranie filmu alebo pokecanie v kaviarni na kavicke...
Najčastejšie mi predchádzajúci život chýbal prvé mesiace. Väčšinou v noci. Tak okolo tretej. S bábom, čo si išlo pľúca vyplakať na rukách. Teraz mi ten život príde hrozne vzdialený, len ťažko na neho nadväzujem. Ale som spokojná.
vratit sa to neda samozrejme a ani by som si nevedela predstavit zivot bez svojich drobcov,ale samozrejme niekedy chyba take "vypnutie" (oddych, nicnerobenie, byt sama a robit si co chces) ale tak to ma byt, -my sme isli postupne, skola zamestnanie svadba deti, dom auto a teraz mame dva dni uz aj psa :D ked si predstvim, ze moji rovesnici su slobodni, pride mi to take, ze su este "pozadu" 🙂 ked si tym clovek "prejde" az vtedy pochopi,ze co znamena byt rodicom-je to straaasne tazke ale aj veeeelmi krasne 🙂 asi najhorsie na tom je ze (hlavne ked su deti male) ze nic sa neda presne naplanovat, veeelmi vela sa treba prisposobovat a obetovat..vzdy je najprv dieta a az tak ja.aj ked nemalo by to byt vzdy tak, ved "stastna mama = stastne dieta" 🙂 a teda treba mysliet aj na seba, tie chvile oddychu su nevyhnutnost (aj ked si to casto neuvedomujeme..🙂 )
Nie nevrátila. Ja som si každé svoje vývojové obdobie užila, tak ako sa patrí na konkrétne obdobie. Keď som bola týnedžerka, tak som sa tak správala, robila všetko to čo robia týnedžery, keď som bola slobodná, zamestnaná mladá slečna, tak som si to obdobie vychutnávala, tak ako to robia iné mladé slečny, keď som bola s partnerom len ja a on, tak sme si to spolu užívali a dopriali sme si všetko čo nás napadlo a teraz, keď som rodič, tak si užívam to. Sú aj starosti, ale tie pocity, ktoré teraz dostávam od života sú zas niečím novým a pre mňa veľmi dôležitým, lebo človek sa mení a v každom veku potrebuje niečo iné. Týnedžery pocit beztarostnosti, mladé slečny pocit nezávislosti a my mami pocit, že sme pre niekoho nenahraditeľnými a dôležitými. Ja som rodila, keď som mala 29 rokov, takže všetko to čo som si mala zažiť, som si zažila a prežila som to tak dostatočne, že už sa mi to nežiada. Spomeniem si, ale ani raz som nemala myšlienku, že by som chcela vrátiť čas. Podľa mňa človek na všetko musí dozrieť a aj na materstvo, lebo ...
NIE!!! Vychova deti je narocna, ale vedia Ti neskutocne veeeela dat!!! Ja som sa druhemu tehu akosi dlhsie stranila a tu Lindusku by som nevymenila za nic na svete;) pri prvej dcere som si myslela, ze to sa neda lubit dve al. Viac der rovnako ... ;)))
Lutujem, ale to nema zmysel. Zial som nestihla to co som pred dietatom chcela a fakt mam momenty ked som s toho nestastna. Nie soms materstvom stale na 100% zmieren.
nemôžem povedať že lutujem,pretože malu milujem ako nikoho na svete a zanič by som ju nedala,ale mohla som sdieťaťom ešte počkať, mala som 22ked sa narodila, nemôžem poveda že by som si toho neužila dosť, ale vela krat si vravim že som ešte mohla byť slobodna, pochodiť svet, isť tam a tam, nemať tie starosti čo mam teraz,proste zaoberať sa len sama sebou.... na druhej strane neviem ake by to bolo keby sa nepošťastila.... teraz jedine čo mi zostava je veriť že vždy budem mať dosť energie a sil vychovať ju, a dufať že ju vychovam dobre....a človek nikdy raz možno ked ešte trochu vyrastie budem mať aj ja možnosť realizovať to čo som predtym nestihla...aj ked viem, že to už nebude take ako keby som ju nemala, vždy viem a budem vedieť že ju mam a podla toho sa už človek musi spravať.... takže tak ako dellfi tiež smaterstvom niesom stotožnena na 100%...a to predtym ako ma ludia poznali,deti som milovala,bola by som snimi nonstop,strašne som sa tešila nato že raz budem mať svoje...po pôrode (pred4rokmi) sa to rychlo zmenilo, už by som druhe take male nechcela ani čo by čo bolo.... ako vravim Romanku si nedam za nič,jeto môj život ale ked sa tak človek zamysli a rozmyšla trochu rozumom tak to vnima aj inak...
Nelutujem, deti su najuzasnejsi dar, ktory som v zivote dostala, su moje vsetko...
Ahojky, no ja bych i nekdy vratila...ale ne kvuli detem, ja jsem rada, ze je mam tak, jak je mam 🙂 ale kvuli tomu, ze jsem se odstehovala od vseho, co jsem mela rada za manzelem do jeho vesnice a teprve narozenim deti jsem zjistila, jak strasne mi vse chybi...rodne mesto, rodina, znami atd atd atd.