Vrátili by ste si život pred narodením dieťatka?
maminky keby ste mali porovnať život keď ste boli s manželom (partnerom) same a po narodení dieťatka. Vrátili by ste to späť? nelutujete niekedy, že ste ešte mohli počkať atď..??
Ano, su dni ked som tak vycerpana a deti tak zle, ze ano. No bez porozumenia celej situacie je toto vyjadrenie asi to najsebeckejsie, ake poznam, ked davam do popredia len svoje potreby. Napriek tomu sa priznavam, ano mam take dni. No netreba zabudat na dost podstatnu vec: som na deti sama, nemame ziadnu babku, ci dedka, sestru, ci sesternicu, tetu, ci uja, absolutne nikho, nik mi deti nikdy na hodinku nevzal von, aby som sa ja mohla vyspat, alebo len tak ist nakupit na nedelny obed. Mam manzela, ale rano odide do prace (denne dochadza mimo mesto) a vidim ho az vecer, ked deti idu spat. No niekto tu nasu hypoteku zaplatit musi a z rodicakau ledva vyzijeme. Do toho ma dcera starsia problemy a suspektne ma aspergera, mladsia vyvinovu dysfaziu a som na to uplne sama. Kamosky co som mala sa po narodeni mojich deti stratili, zmizli, nekomunikuju so mnou, ako keby som mala mor, alebo sa boja, ze by sa diagnozami mojich deti mohli nakazit. Som uplne bez akejkolvek pomoci, len tu pomoc mam, co si manzel dokaze vziat dovolenku. Takze su ozaj dni, kedy by som rada vsetko vratila spat. A potom, ked ma to prejde sa hanbim, aka som sebecka, ako si nevazim dar, ktory mam. No a co, ze nemam ani jedno dieta OK, su moje a milujem ich nadovsetko a cas vratit neviem a ani by som ho nevracala.
nelutujem,len by som materstvo posunula na neskor o par rockov.... 😉
ja som na rolu maminy cakala dlhych 5 rokov, ked som otehotnela, bola som najstastnejsiou zenou pod slnkom, po porode sa vsak moj zivot otocil o 180 stupnov, nastal kolotoc plienok, zvratkov, krmeni a bezsennych noci. Velakrat som si spomenula na casy, ked bolo vsetko jednoduchsie.Ked sa vsak pozriem na svojho krasneho, zdraveho a spokojneho drobca, ktory sa na mna usmieva, s kludom Anglicana hovorim - stoji to za to 😀
neľutujem a ani nebudem, my sme čakali dlhých 10 rokov kým sa nám narodil krásny zdravý synček.
NIE! Neľutujem nič. Občas je to s malým dieťatkom náročné, ale aj tak je to skvelé. Bez dcérky si život už neviem predstaviť 🙂 A aj vzťah s manželom nabral na kvalite. Partnera človek dokonale spozná až vtedy, keď s ním má dieťa 🙂
.
ja necitim nejaku obrovsku zmenu zivota pred a po - akurat teraz je moj zivot bohatsi o nekonecnu lasku k dvom mojim stvoreniam a zazitkami s nimi spojenymi... inak mam pocit ze zijem tak isto ako predtym - staram sa o seba, s muzom sa starame o nas vztah, chodime aj sami v dvojke po svete, vela aj s detmi, mame dalej svoje zaluby etc. ...
jedine co mi chyba je spanok, ale hadam aj na ten casom pride😉
inak mi tato otazka nikdy nenapadla, mne zivot plynie a tak isto ako v minulosti aj teraz prinasa stale vela noveho dobreho ci zleho😉 ja sa tesim z kazdeho dna a na kazdy zajtrajsok😉
Nieee!!! 🙂
To čo tu teraz napíšem, by asi žiadna mama písať nemala, tak neviem, či sa toto bude každému páčiť...no keď si ja porovnám svoj život pred svadbou a narodení mojich detí...tak predtým to bolo lepšie...bola som si pánom svojho času, venovala som sa svojim koníčkom (horolezectvu, turistike, lietaniu), všetko bolo také akési jednoduchšie...ako teraz...
Keď som vydatá a mám deti, tak nič iné nerobím len varím, periem, žehlím, stále len doma, nuda, večne ukričané deti, stereotyp - stále dookola to isté...vzhľadom k tomu aký som žila energetický život pred tým, je to situácia z ktorej sa ani po takom čase nemôžem spamätať...a nepomohla ani psychologička...
Keby som mohla tak by som čas vrátila...URČITE A BEZ VÁHANIA
Niežeby som ľutovala toho že som sa vydala a mám rodinu, svoje deti nadovšetko ľúbim, priala som si ich...manžel je tiež super, aj keď mi niekedy ide strašne na nervy, ale to asi poznáme každá...
Mám dojem že keď má žena deti, tak ju už nič zvláštne nepotká a mám pocit že rýchlo stárnem... 😀
mam 3 malych doslova satanov, ale nikdy by som to nechcela vratit spat. Aha, tak nie, prave ma napadol 1 dovod preco by som to vratila: aby som to mohla prezit znovu 😎
Práca, deti, manžel, domácnosť, práca , deti, manžel, domácnosť a tak dookola a dookola, je to krásne mať deti a milujem ich najviac na svete ale je to otročina, večné prispůsobovanie sa všetkému a každému, nič už nie je podľa toho tak ako ja chcem. Vzťah už nie je to čo bolo. A áno mne sloboda chýba. Mala by sa povinne pridelovať aspoň trošku. A povedzme si rovno, že chlapi majú ten istý život čo mali, aj popri rodine. Moj muž sa v noci nebudí tri krát či sú deti prikrité alebo keď len trochu zamrnčia, sedí na pive a nerozmýšľa či deti spia alebo či sú najedené , umyté či je všetko ok..........a tak ďalej a tak ďalej
nikdy,nic krajsie sa mi stat nemohlo
Nie, nie a nie.. 😉
prave naopak, s manzelom sme si vela krat povedali, ze nechapeme, preco sme tak dlho cakali s babatkom, ze sme ho mali mat ovela skor 😵
ja nechapem odpovede typu, moj zivot pred tym nemal zmysel...je to smutne, deti su uzasne, robia nas lepsimi, ale ja nie som len matka a teda dovolim si tvrdit, ze moj zivot mal zmysel aj predtym a bol plnohodnotny🙂 a ruku na srdce, kazda matka ma chvilu, ze si povie, joj, keby som teraz bola nachvilku bezdtena a je to podla mna tiez normalne a ludske, len nie kazdy si to vie priznat🙂
Mne sa narodenim deti naplnil zivot, dosla som tym k niecomu, k comu som instinktivne kracala.
Ano, bola aj unava, nevyspate noci, pamatam si na to 🙂 .
dnes su moje deti vacsie, uz som znova v obdobi, kedy mam cas a priestor pre seba, mozem vybehnut do mesta, s kamoskami na kavicku, do fitka atd. To pride, dievcata, uvidite, nebude to cely zivot len o tom kolobehu plienok a domacnosti.
My sme s manželom spolu 5 rokov, teda čo spolu žijeme bývame, takmer rok sme manželia. Bábätko ešte nemáme, ani nečakáme,ale v blízkej dobe plánujeme. Som šťastná že som si užila dlho toto obdobie ked sme sa venovali len jeden druhému, ale už stačilo,..už čakáme na to kedy budeme traja, ptm štyria 🙂
bolo to super - spat do 10, nechce sa mi varit, tak ideme do restiky, nudime sa doma, tak ideme von a vratime sa kto vie kedy... na chalupu s jednou kabelkou a v nej vsetko potrebne - penazenka, mobil, kluce, antikoncepcia 😉 , dovolenka bola naozaj dovolenka...
teraz vstavam o 6, varit musim, ked ideme von riesime kedy sa asi vratime a podla toho deti balime, na chalupu a dovolenku s taskami ako bezdomovci a aj tak tam stale nieco chyba (plysak, lieky, volaco co ani neviem co je a videla som to naposledy pred 2 mesiacmi, ale dcera to potrebuje uplne najnutnejsie), dovolenka nie je o lezani ale o strazeni deti aby sa neutopili, nezjedli pol plaze piesku atd atd atd.
ale nemenila by som (mozno na par dniiiii 😀 )
Lutovala som- obcas prisla taka chvilka- ked som bola s prvym muzom- manzelstvo hrozne...tak vtedy som mala myslienky, ze som mohla pockat...Ale teraz je uz EX aj manzelstvo aj manzel...doma mam chlapa s ktorym si rozumiem,stvrte dieta na ceste a mna to ani nenapadne, zeby mi boli luto za predchadzajucim slobodnym zivotom.
nevrátila... náš drobček odišiel, teraz by malo byť všetko tak ako predtým.... no počas toho, kým tu bol, sme obaja pochopili o čom by život mal byť... zrazu mám ten "život" späť a veľmi mi chýba práve ten život s drobčekom....
Niekedy rozmýšľam nad tým, aké to bolo super. Mám to ešte čerstvé v pamäti. Je síce pravda, že detičky som strašne chcela a snažili sme sa o ne s priateľom 10 rokov, lenže teraz bývam u neho na dedine do 100 km od rodného mesta a je mi tu strašne smutno. Nikoho tu nepoznám, starám sa len o deti, som na nich sama, chýbajú mi kamošky, kolegovia a hlavne rodina. Keď niekde bývate 40 rokov, tak je veľmi ťažké opustiť svoj byt, rodinu, prácu ...... A keď si ešte pomyslím, že tam, kde som bývala som mala až dve zamestnania a tu žiadna výhliadka zamestnať sa, tak ma ide poraziť. Ešte som si ani nezmenila trvalé bydlisko a aj byt si nechávam, ako by som sa chcela vrátiť ...... Život bez detí bol strašne prázdny, nemenila by som ho, ale chýba mi domov .......
Nie nikdy ...pre mna su vsetkým 😉
Ja by som to nevymenila.
Tiež mi stačí, keď ho chvíľu popestujú starí rodičia a už mi zase chýba.
Je to také slniečko, zmysel môjho života.
Ked bola nasa dcerka mensia a hrozne ju trapili koliky a rozne place zamyslala som sa nad tym ake by to bolo bez nej..ze by sa netrapila ona ani ja.ale rychlo ma to preslo.ked som ju videla usmievat.ked som ju pocuvala dychat....teraz koliky presli a ja by som tu nasu buchtu nevymenila za nic na svete...ked sa rano zobudi vedla mna a zobudi ma tym ze mi capne tou malou teplou rucicko pa tvari...milujem ju celym srdcom a este aj viac 😉
vratila by som to, ze by som mala dieta o desat rokov skor, v 20, dnes by malo pomaly 11 rokov tym padom, ja 31, to uz si aj ,mozete vyrazit, zdrzat sa na chate, ist na vikend niekam, a nechat napr dedkovi, babke, proste to mozno lutujem, ze tych desat rokov by som si to prezila a potom uz by som mohla mat viac casu na seba, konicky atd po 30tke..no, ale ja mam 31 a trojmesacne babo, sibe mi uz z plienok, dudlikov, mlieka, koliky, placu, potom pojdu zuby, potom vzdor, potom hento, potom skola, krasne minimalne desatrocie predomnou :D mozno by som zmenila len to, ze by som dieta mala o desat rokov skor.
Presne ako píšu žienky nadomnou,,NEVRATILA,,,aj ked viem pochopit aj take nazory že predtým to bolo jednoduchšie,,,menej starostí,,menej nervov,,menej zodpovednosti,,,ale už nedokážem žit bez usmevu mojej dcéry,,,,je to to najuprimnejšie čo može pre mna existovat,,nikto ma vživote(okrem mojej užasnej maminy)tak uprimne nelubil,,takže nie nevrátila
ja by som tiež čas nevrátila, samozrejme že to bolo predtým iné, jednoduchšie, kto má deti tak má pre koho žiť, ten úsmev, tá radosť, niekedy nervy, ale nevedela by som si predstaviť ani jeden deň bez môjho malého čerta.
Obcas,ked mi deti idu na nervy a ja mam pocit,ze meliem z posledneho,vratila,ale potom ma napadne,ze keby som rano mohla spokojne vylihovat v posteli do desiatej,potom cely den pred telkou, vecer vyrazit na par piveciek a potom sa muchlovat do rana s mm,tak by som sa asi z tolkeho volneho casu zblaznila,ved ja uz nedokazem obsediet ani dve hodiny pred nejakym filmom doma na gauci,ked mi deti pospia 🙂
To je čisto otázka, keby bolo keby, aj v živote zaslobodna bolo niečo super a niečo nie, a s detmi to má pre mňa úplne iný rozmer, to neznamená, že si nezaspomínam, hlavne na tú slobodu, že sme sa viacmenej mohli vybrať kamkolvek a kedykolvek. A ja sa zas teším, že také obdobie raz príde, sakra dúfam že príde 😀 .
Nemá význam sa tým dajako moc zapodievať.