Vyrovnávanie sa s emocionálnou traumou po ťažkom pôrode
Ahojte toto bude dlhšie, moje výkyvy nálad. momentálne som takmer 7 týždňov po pôrode a mám pocit že som úplne prepnuta 😭 myslela som že mne sa niečo také nemôže stať ale asi sa to proste stalo. Pôrod mi vyvolávali a bol teda dosť ťažký, rodila som 18 hodín a keďže mi stále pichali oxytocín nech to ide rýchlejšie tak som medzi kontrakciami nemala vôbec čas na oddychnutie. Proste to bol ako horor len som sa modlila nech to konečne skončí alebo nech mi konečne spravia cisársky. Moje bábätko malo strašne slabé ozvy a musela som stále len ležať a sestrička do mňa stale hukala že si dusím dieťa (nedalo sa mi normálne dýchať cez tie kontrakcie) také silné bolesti som mala síce len 3 hodiny ale predtým som mala tiež kontrakcie dosť silné lenže aspoň medzi nimi som mala čas na oddychnutie, bol to proste masaker. A to teda povedal aj môj chlap ktorý je zvyknutý na všeličo. Keď už malo prísť ku koncu a mala som tlačiť, tak som vôbec nemala pocit tlačenia nechápala som že už mám rodiť keď nemám také bolesti aké mám mať a tak to aj dopadlo no. Dr má rozťahoval a bábo ťahal nasilu a PA sa mi z celej sily zavesila na brucho len aby ho vybrali. Lenže pre mňa začal ten masaker až po tomto. Malý sa konečne narodil videla som tu jeho vlasatu hlavičku a ja celá unavená ale natešena som si vytiahla košeľu dohora. Myslela som že mi ho dajú ale hneď mi ho zobrali preč, a to myslím tak že ho brali preč z pôrodnej izby. Iba som smutné pozerala ako mi moje malé bábätko berú a ja som sa tak tešila na to ako si ho ešte také krvavé, "nepekné" môžem pomojkat. Ani mi ho neukázali, ja som nevidela vôbec ako vyzerá. Úplne ma to dostalo a od tej doby som bola ako vymenená. Keď mi ho doniesli ukázať a ja som na neho pozrela ako na niekoho cudzieho vedela som že to je zle. Chcela som aby si ho zobrali späť povedala som že neviem sa poriadne postaviť. Tak mi ho na noc zobrali preč. Plakala som, veľmi som plakala, celé noci. Keď mi ho vždy doniesli tak som ho vždy fotila a stále som dúfala že tá láska príde ale ona nikde...bolo to strašné. Asi po 10 dňoch doma som to začala brať inak a zistila som že láska prichádza. Že už sa o neho nestaram nasilu. Ale preto že ho milujem a naozaj to myslím vážne. Myslela som si že už to bude super. A že na všetko čo sa stalo zabudnem, ale nezabudla som. Každý večer pozeram fotky z pôrodnice a plačem lebo by som to chcela zažiť. Chcela by som ho tam vtedy ľúbiť. Prečo sa nám to stalo ja to nechápem 😭 stále sa len sama seba pýtam prečo mi ho pre boha zobrali prečo mi ho aspoň neukázali. Tešila som sa po tak ťažkom pôrode na ten prvý kontakt koža na kožu.
Už nikdy to nechcem zažiť. Vždy som chcela dve detičky ale ja to už zažiť nechcem. Prečo v 21. storočí sa niečo také deje. Vedľa mňa bol ešte aj pult kde s bábätkami robia. Prečo ho mne zobrali. Veď plakal. Dýchal. Moja psychika na Tom není vôbec dobre.
A nik o Tom nevie ani môj muž. Ale ja nechcem aby to vedeli.
Stále sa len modlím nech sa mi to dá všetko do poriadku. Nech si konečne môžem užívať materstvo naplno.
Ďakujem každému kto to dočítal až sem. Potrebovala som sa len vyrozprávať. Ďakujem Vám. 🙏
Úprimne poviem,že teraz sa to strašne preháňa s tým "prvým kontaktom",to fakt so niekto myslí,že keď nedajú mu hneď krvavé dieťa na hruď ,tak koniec,už sa nevytvorí puto? Veď je to nezmysel,či ho dajú hneď,alebo o 15 minút,kým ho skontrolujú (najmä po ťažkom pôrode)je úplne a úplne iedno. A reálne málokedy to je tak,že okamžite ženu zaplaví láska a dúhové jednorožce po pôrode,lebo to nie je film,kde žena zatlačí a bum, ružové bábätko je vonku. Tam je telo unavené, mozog sa hlavne sústredí na to,aby podalo telo výkon vytlačiť dieťa a ten pocit "sladkej záplavy lásky"je často až nadneseny
A potom si ženy sklamané, nešťastné,lebo"nezažili "niečo,čo je vlastne často ani nemožné hneď zažiť
@jaskolka su na to vyskumy, nie su to ziadne blaboly.
@beronsche Kde sa berie tolko bezcitnosti? Podla mna su to presne tie zeny ktore napriklad v diskusii o fyzickych trestoch na detoch povedia ze ved aj oni boli bite a nic sa im nestalo.
@andreatytler presne tak, názory a odsudzovanie žien ako z doby kamennej preboha. Chudera žena sem príde po útechu a podporu a dostane tu náklad č. 2.
Ja som kvôli prístupu pri pôrode išla z Bratislavy do 300km vzdialenej pôrodnice pri prvom dieťati, pri druhom som šla do súkromnej pôrodnice.
Milá autorka - tieto pocity sú po tak traumatickom pôrode úplne normálne, skús si vyhľadať psychológa/psychiatra a hovoriť s nimi o nich. Trauma z pôrodu sa nevyrieši tým, že ti tu niekto napíše aká máš byť vďačná zo zdravého dieťaťa - narodilo sa nielen dieťa ale aj matka a aj o tú matku (teba) sa treba postarať.
Bude lepšie, možno to bude trvať dlhšie, možno to bude čoskoro, ale bude lepšie. Hlavne sa nehanbi vyhľadať pomoc a hovoriť o tom s odborníkmi, zďaleka nie si prvá ani posledná.
A vieš to, že povieš plakal ...plakať mohol, ale mohol mať zlu farbu, byť priduseny určite dôvod, že zobrali.Tie, čo píšete, že je precitlivela a má sa vzchopit na to neexistujú slová.Kazdy to prežíva inak a pôrod je veľký fyzicky a emocionálny stres.
Ja si tiež pamätám ako som si hovorila, keď nepôjde kojenie dám umelé a viem, že som vysilovala a trápila sa s kojením.A tiež by som nepovedala, že ma to tak zomelie
@luccija ja som si tiez povedala, ze ak nepojde kojenie seriem na to. A hah, ked mi laktacna odporucila odstrekavat si kolostrum a nosit ho malej, ked bola na infuzkach - tak som len krutila hlavou nad tym rozhodnutiem a kazde 3hod som ho odsavala a nosila na neonatologiu. Rovnako ked sa mi kojenie nakoniec rozbehlo ale mala sa po mesiaci rozhodla, ze serie na na to 😅 tak som zacala odsavat a krmit ju tak 😅😅 stale s tym pokracujem a to som mala tolko reci typu, je to len sproste kojenie a ja ho nebudem precenovat ako moje okolie 😅😅 no dobehlo ma to. A nelutujem
Prepáčte teda za to že som tu napísala svoje pocity. 😅 Ja som veľmi šťastná že mám zdravé dieťa, ale pri pôrode nik nevravel o Tom že by bolo niečo veľmi zle alebo čo. Po pôrode tiež nie. Nik nič nevravel. O malom mi prišli povedať že je v poriadku ale že mám oddychovať potom mi ho donesú. A keď mi ho po 7 hodinách doniesli tak mi povedali že sa kúpal tak ho nechali usušit 🙃 po pôrode som veľmi krvácala, možno preto mi ho nedali hneď ale ja som sa necítila zle. Proste som ho chcela 😅 ale tak to už nevadí. Som rada že žijeme. Neviem kde ste prišli na to že som neni rada že mám zdravé dieťa. Ked mi ho brali tak som sa strašne bála čo s ním je a čakala som že mi niekto niečo povie pozerala som sa tam po všetkých ale nik nič nevravel ani sa mi do očí nepozreli až potom mi z novorodeneckého prišla sestrička povedať keď som šla už na izbu že je v poriadku ale že mám oddychovať teraz. A to že pôrod má byť taký masaker? Tak ja si myslím že nemá. Myslím si že pôrody vedia byť aj krásne. A je mi jasné že môj krásny byt nemohol keď som nonstop dostávala oxytocín do žily. A ešte raz píšem, ja som lekárom vďačná že sme obaja zdraví. Ja som nikde nepísala že to oni za to môžu. Ja som len napísala ako sa cítim. To je všetko....
@anonym_autor autorka, veľmi ma mrzí, ako tvoj porod vyzeral..
A nie, napriek x príspevkom, kde ťa budú presviedčať, že to bolo úplne ok a že to ty si tá labilna , ktorá preháňa, tak to tak NIE JE.
Min.ludsky rozmer tam veľmi veľmi chýbal... To ostatné si netrúfam hodnotiť. Ale zrejme to šlo aj inak..
Počas pôrodu žena zaživa hormonálnu búrku, celé je to náročné nielen fyzicky ale najmä emočne. Že cítiš, čo cítiš, je po spackanom pôrode normálne!
Nevyčítaj si tieto pocity.
Hovor o tom. Zdover sa manzelovi, mame, kamoške, niekomu kto ťa empatický vypočuje.
Kontaktuj pomoc. Ženské kruhy sa tejto téme venujú, oni ťa určite budú vedieť nasmerovať.
Nič si nevyčítaj. Nebola to tvoja chyba. Nebola. Toto si opakuj.
Ono sa to zlepší, ver mi. Len to nenechaj tak. Radšej vyhľadať pomoc teraz, ako sa mesiace trápiť..
Píšeš, že druhé dieťa už nie.. ešte je samozrejme veľmi skoro, ale podľa mnohých žien, ktoré majú za sebou rovnakú pôrodnú traumu, môže byť práve další pôrod, ak je respektujuci a prirodzený, veľmi, veľmi ozdravný.
Veľmi ti držím palce!
A skús sa obrniť, aby ťa vyčítave a bezcitne poznámky iných žien nezranovali. Casto je za tým ich vlastná, podvedome silné potlačená nepríjemná pôrodná skúsenosť.
@beronsche krasne napisane, inak s tym druhym porodom mas pravdu aj mne druhy porod pomohol resp poopravil nazot na porody, ze da sa to aj inak a vie to byt pekny zazitok
@anonym_autor Strašne mi je ľúto, že si si tým prešla. Správne tušíš, že by to tak nemalo byť. Bábätká sú čoraz vzácnejšie, a čoraz viac žien sa rozhodne deti nemať (že prečo asi?) , takže by malo byť samozrejmé, ale bohužiaľ nie je, že sa k tým ženám, čo sa rozhodnú stať matkami a urobia pre svoju spoločnosť najviac, čo sa dá, budú správať s rešpektom, úctou, vďačnosťou za ten dar, ale bohužiaľ sa to nedeje. Ak by si mala silu, mohla by si podať sťažnosť za ten pôrod, úplne regulérne. Nesprávali sa k tebe ako k cítiacej bytosti, ale len ako k rodičke. To tam mohli pracovať roboti, a nei lekári. Prešla si si tramou. Možno by si mala porozmýšľať nad terapeutkou. Presmúť to , hnevaj sa, vyzúr sa, ja myslím, že postupom času ťa dieťatko prebudí späť k veselšiemu životu. Hlavne s tou bolesťou neostávaj sama. Držím ti palce🌹
@anonym_autor mať tak tvoje problémy.... Vzchop sa preboha prídu horšie veci ak ta taka prkotina rozloží tak to pôjde s tebou dole vodou.mas v hlave teraz guláš. Tak sa vzchop a nerieš hovädiny. Dieťa berú ako písali baby vyššie majú nato dôvod a ten ťažký pôrod nie len pre teba ale aj pre dieťa a sama píšeš ze dieťa malo slabé odozvy a pridusene sa tak ho urgentne brali aby zkontrolovali životné funkcie aj apgar dieťaťa preboha ! Ale ty ideš svoje... buď rada ze je živé a zdrave
@dianka3 Ja nemyslím, že pocity rozbitej ženy, ktorá priviedla na svet dieťa sú prkotiny. Prečo to takto zľahčuješ. Keby muži rodili, vtedy by sme videli, koľko by sa sťažovali, aké prachy by vysúdili...
@anonym_autor Myslim, ze robis dramu pre nic. Mala by si byt rada, ze ste v pohode. Taketo dlhe porody poznam 2 pripady, co skoncili zle. Svet sa netoci len okolo teba a tvojho vysnivaneho porodu
@sss777 Mam pocit, ze taketo veci nevedia spracovat len ludia, co nikdy nezazili ozajstne problemy....Asi mali lekari na to dovod, teraz sa ide mesiace tymto tryznit namiesto toho, aby bola rada, ze vsetko dobre dopadlo?
@mircalla To vážne sa nedá akceptovať bolesť inej ženy bez zľahčovania?☹
to, co si zazila v nemocnici, tomu sa hovori porod. minimalne 50% zien si prejde takymi bolestami, ake opisujes ty. akurat ich predycha, pretoze musi. prepac, mne pripadas cela nejaka labilna. poznam zeny z blizkeho okolia, ktorym vzali dieta, neukazali, museli prekontrolovat, lebo tiez dlhy a narocny porod a len tak tak... dieta odobrali, kym ho skontrolovali, urobili zakladne odbery, lebo mali podozrenia na infekciu (napriklad uz z necistej plodovej vody alebo ine, teraz si nespomeniem), tak ho dali matke napriklad az rano, ak rodila vecer. alebo po par hodinach.
ale su to baby (viem o 2), ktore su na vsetko v podstate samy. a nemohli premyslat nad somarinami. prisli domov a museli sa plnohodnotne postarat o seba aj o dieta. nemali cas na taketo myslienky.
tak sa rac pozviechat a starat sa o seba aj rodinu. dieta nema dva dni, ale dva mesiace. a ak to nechces, tak potrebujes hodit s niekym rec. ci to uz je psychiater alebo pripadne manzel - nech sa stara on a ty chod do prace.
@anonym_3e92f6 Strašne neempatické, fuj
@mircalla To tebe uplne usla pointa.
Zena konecne rozprava o svojich pocitoch a problemoch a miesto pochopenia a podpory je jej povedane ze ma drzat hubu a krok. Dokazat niekomu povedat ze nieco nie je v poriadku s mojimi emociami je uplne prvy krok k naprave a casto je ten krok najtazsi, prave preto lebo sa ludia boja reakcie okolia.
Vo svete sa robi obrovka osveta na zmenu toho ako ludia vnimaju dusevne choroby. Na Slovensku je to zial v dobe kamennej.
Autorka robi uzasnu vec ze o tom rozprava, lebo ver tomu ze to tu cita vela zien, ktore su na tom tiez tak isto ako ona, ale zatial nemaju odvahu o tom hovorit ani na internetovom fore.
@anonym_3e92f6 Hrozne to co si napisala.
@andreatytler Uplne s tebou súhlasím. Nožík sa mi vo vrecku obracia , jednak z tých kur..ev fašisti...ých v nemocniciach, čo nevedia ako sa správať k ľudským bytostiam. Potom sa táto prízemná spoločnosť čuduje, že ženy už nechcú rodiť. Keby mali muži rodiť, tak vymrieme, ale na ženu si môžu dovoľovať. Trhať ju zaživa bez anstéie, vrieskať po nej, ponižovať, trápiť fyzicky, ved to je ako mučenie, emocionálne, to dieť jej na minútu mohli dať na prsia a ptom povedať, že ho potrebujú skontrolova,ť alebo jej vysvetliť, čo sa deje. Ja som z toho prístupu úplne zhrozená. A2. ešte viac som zhrozená z niektorých žien. Prečo preboha s a konečne nezobudia !!! Nemusíme znášať všetko. Chcite viac a chcite to aj pre inú ženu. Dieťa je veľa, ale oveľa viac je žena.
@luccija ja som si tiez povedala, ze ak nepojde kojenie seriem na to. A hah, ked mi laktacna odporucila odstrekavat si kolostrum a nosit ho malej, ked bola na infuzkach - tak som len krutila hlavou nad tym rozhodnutiem a kazde 3hod som ho odsavala a nosila na neonatologiu. Rovnako ked sa mi kojenie nakoniec rozbehlo ale mala sa po mesiaci rozhodla, ze serie na na to 😅 tak som zacala odsavat a krmit ju tak 😅😅 stale s tym pokracujem a to som mala tolko reci typu, je to len sproste kojenie a ja ho nebudem precenovat ako moje okolie 😅😅 no dobehlo ma to. A nelutujem
@anonym_autor ano, je obrovská chyba, že ti ho neukázali.To by sa stať nemalo, ale už to neovplyvnis.Ja, keď som si dcéru poobede vypýtala povedali, že grca plodovu vodu ani som nevedela, že také niečo sa môže stať.Na izbe som mala ženu, ktorej malý dostal zápal pľúc z plodovej vody, takže som bola ticho, že to bolo len takto.Len mi to sestrička splechla do tváre a navela mi ju večer priniesli fakt na pár minút ani priložiť nic.Plus ďalší deň išla pod lampu zase inde potom už bola pod lampou u mňa na izbe.
@evcagabi ja som mala veľmi vela mlieka, ale slabé a spave dieťa, takže som tiež odsávala a kŕmila z fľaše.Az po 3 m sa začala normálne kojit.
Bolo to náročné, ale ja som tvrdohlavá😏ale to vtedy máš zastrety mozog a chces.Nikdy by som nepovedala, že vie ženám tak "prepnúť" a to vtedy ešte nebola vôbec taká osveta ohľadne kojenia to teraz by som to brala ešte asi horšie🤣
Dieťa sa po pôrode odnáša z pôrodnej izby najčastejšie vtedy, keď je podozrenie, že nie je úplne v poriadku. Môže ísť napríklad o nízke Apgar skóre, podozrenie na nedostatok kyslíka, problémy s dýchaním, alebo ak treba dieťa okamžite vyšetriť, zohriať, odsať alebo stabilizovať. Ak malo počas pôrodu slabé ozvy srdca, mohlo ísť o fetálny distres = stav, kedy dieťa nie je dobre okysličené, a preto sa koná rýchlo, niekedy aj bez vysvetlenia rodičke. Prvoradá je pre nich bezpečnosť dieťaťa, nie psychický stav matky.
Ak ti oxytocín pichali dlhodobo a intenzívne, mohlo dôjsť k hyperstimulácii maternice. Kontrakcie sú potom časté, silné, nedávajú telu ani dieťaťu priestor na regeneráciu. Aj to môže viesť k tomu, že dieťa je po pôrode spavé, slabé alebo reaguje menej, a preto ho rýchlo odnášajú na pozorovanie.
Niekedy pomáha požiadať o popôrodnú správu alebo spätný rozhovor s lekárom či pôrodnou asistentkou, aby si vedela, čo konkrétne sa dialo.
Aj keby ti bábätko hneď dali na hruď, stav by sa zrejme vyvinul rovnako. Popôrodná depresia nie je spôsobená len jedným momentom (oddelením od dieťatka po pôrode), ale je to taký komplexný biologický a psychologický stav, ktorý vzniká z viacerých dôvodov, nie z jedného.
A práve to, že si necítila okamžitú lásku môže byť práve klasický príznak popôrodnej depresie = emocionálne odpojenie, neistota, pocit cudzieho dieťaťa, smútok, úzkosť, plačlivosť. Oddelenie dieťaťa to mohlo zhoršiť, ale samotné by nestačilo na vznik depresie. Tento stav by sa veľmi pravdepodobne vyvinul aj tak, pretože základný mechanizmus je v tvojom tele a mozgu, nie len v tom, čo sa stalo navonok.
Čiže nechaj tomu pár dní, nech sa hormóny a emócie usadia. Ak to neprejde, smer psychológ, ešte eventuálne aj psychiater. V niektorých prípadoch je nutné zamedikovanie.
@billy_jean Akože to znie ako rozumné vysvetlenie. Ale prečo nedbá leksársky personál na ženu, prečo pri nej neostal niekto, kto by jej vysvetlil, čo sa deje. Na sekundu jej ho hádam mohli ukázať. A nejaký psychológ by hádam mohol prísť k nej na pol hodinku... Jáj pardón, my sme na Slovensku.... tak potom nič...
@andreatytler ale mňa to vždy nepríjemné prekvapi..
Osobne sa ma to nedotýka, keďže moje pôrody boli dobre. Ale viem si predstaviť, ako hrozne sa cíti zúfalá žena, ktora čaká podporu iných žien, matiek a ony jej bezcitne vypisuju, že ona je ten problém..
Je mi z toho smutno... Z toho ako zúfalo chyba v našej spoločnosti empatia a porozumenie...
@beronsche ❤
Baby chapem to, nam sa stalo, ze podobne bolesti pri porode, ako sice 3 hodky celkovo, ale tiez sa situacia tesne pred tlacenim skomplikovala, ale mala plakala, bola ruzova. Ale hned ju po minute na mne brali a iba za mnou dosla lekarka, ze mala nema dobre srdiecko a ide s nimi. Ako tu ja som bola ok, ale moj muz nie. Baby on ich mesiac podozrieval, ze nu vymenili urcite dieta ( nevymenili), ale proste jeho nechali za dverami na neo a on proste nabral tento pocit. Ja som po tyzdni povedala, ze dame DNA testy, lebo toto sa neda pocuvat. Pre muza to bola rana a sok, ja som po 2 hod isla za maloupozriet aj s nim. On tam bol aj medzitym a zas bezal za mnou. No co vam poviem dievcence, uz je lepsie, ale doteraz on pozera na malu a stale pinda na nich, ze to urcite pre poistovnu chceli zarobit body atd. No aspon uz nemame vymenene dieta 🤷♀️ Cize u nas takto, prve dieta mal on prave krasny bonding a teraz mal dojem, ze mu nieco ukradli ( dokonca teda dieta), fakt ho drzali rozne pocity. Prvy den bol cely bledy, bal sa o dieta, to lezalo v inkubatore.
Mrzi ma cim si si presla, a nie takto porod nemusel vobec vyzerat.
Ja som mala dva dobre a nastastie rychle porody, maly sa narodil na druhu kontrakciu (tlacenie) a napriek tomu ze mal dobre apgar mal problem s dychanim. Bol kontakt koza na kozu par minut a potom ho brali do NICU a bol v inkubatore. Rozdiel bol ze vsetko mi povedali dopredu, vedela som kde je, ze mu podavali antibiotika, videla som ho za 3 hodiny lebo ma za nim doniesli. A to malo moje dieta problem s dychanim a bol na pristrojoch 3 dni. Neviem si predstavit preco ti babo ani neukazali a musela si cakat 7 hodin ked bolo vsetko ok
Moj syn sa narodil po polnoci okolo 1 rano, a videla som ho asi o 4-tej hodine rano.
Tiez by som si vyziadala spravu z nemocnice, lebo to ze ho kupali a mal schnut je take ze no 😏
A dufam ze nemocnica ma nalepku ze je baby friendly 🙄
Neporadim len ma mrzi cim si si presla.
Prepáčte teda za to že som tu napísala svoje pocity. 😅 Ja som veľmi šťastná že mám zdravé dieťa, ale pri pôrode nik nevravel o Tom že by bolo niečo veľmi zle alebo čo. Po pôrode tiež nie. Nik nič nevravel. O malom mi prišli povedať že je v poriadku ale že mám oddychovať potom mi ho donesú. A keď mi ho po 7 hodinách doniesli tak mi povedali že sa kúpal tak ho nechali usušit 🙃 po pôrode som veľmi krvácala, možno preto mi ho nedali hneď ale ja som sa necítila zle. Proste som ho chcela 😅 ale tak to už nevadí. Som rada že žijeme. Neviem kde ste prišli na to že som neni rada že mám zdravé dieťa. Ked mi ho brali tak som sa strašne bála čo s ním je a čakala som že mi niekto niečo povie pozerala som sa tam po všetkých ale nik nič nevravel ani sa mi do očí nepozreli až potom mi z novorodeneckého prišla sestrička povedať keď som šla už na izbu že je v poriadku ale že mám oddychovať teraz. A to že pôrod má byť taký masaker? Tak ja si myslím že nemá. Myslím si že pôrody vedia byť aj krásne. A je mi jasné že môj krásny byt nemohol keď som nonstop dostávala oxytocín do žily. A ešte raz píšem, ja som lekárom vďačná že sme obaja zdraví. Ja som nikde nepísala že to oni za to môžu. Ja som len napísala ako sa cítim. To je všetko....
@anonym_autor ja som prvý pôrod mala tiež traumatický a úplne zdravé dieťa mi len ukázali a potom doniesli po nekonečnej noci, po cca 8-9 hodinách. Bolo to pred takmer 30. rokmi, vtedy to bol štandard, ale dodnes si to pamätám.
Vieš čo ma spätne najviac hnevá? Že som urobila presne čo ty. Neozvala som sa. Mala som sa domáhať dieťaťa, možno by mi ho aj tak nedali, ale aspoň by som zabojovala.
Takže si myslím, že ty aj tvoj muž ste urobili chybu, že ste sa neozvali a nedomáhali sa vysvetlenia a okamžitého vrátenia dieťaťa. To tu neporiešiš prečo, to si sa mala pýtať a riešiť v pôrodníci.
Ja som si ale vzťah k dieťaťu vytvorila hneď.
Ak to nedokážeš spracovať vyhľadaj odbornú pomoc.
@anonym_autor ja som prvý pôrod mala tiež traumatický a úplne zdravé dieťa mi len ukázali a potom doniesli po nekonečnej noci, po cca 8-9 hodinách. Bolo to pred takmer 30. rokmi, vtedy to bol štandard, ale dodnes si to pamätám.
Vieš čo ma spätne najviac hnevá? Že som urobila presne čo ty. Neozvala som sa. Mala som sa domáhať dieťaťa, možno by mi ho aj tak nedali, ale aspoň by som zabojovala.
Takže si myslím, že ty aj tvoj muž ste urobili chybu, že ste sa neozvali a nedomáhali sa vysvetlenia a okamžitého vrátenia dieťaťa. To tu neporiešiš prečo, to si sa mala pýtať a riešiť v pôrodníci.
Ja som si ale vzťah k dieťaťu vytvorila hneď.
Ak to nedokážeš spracovať vyhľadaj odbornú pomoc.
@sisaka lenže môjho muža poslali hneď po pôrode domov 🤷♀️ on aj chcel ísť ešte za mnou. Videla som ho v izbe keď sa vrátil a zrazu odišiel a prišla mi povedať sestrička že ho posielajú domov že ja mám oddychovať.
@anonym_autor ja som prvý pôrod mala tiež traumatický a úplne zdravé dieťa mi len ukázali a potom doniesli po nekonečnej noci, po cca 8-9 hodinách. Bolo to pred takmer 30. rokmi, vtedy to bol štandard, ale dodnes si to pamätám.
Vieš čo ma spätne najviac hnevá? Že som urobila presne čo ty. Neozvala som sa. Mala som sa domáhať dieťaťa, možno by mi ho aj tak nedali, ale aspoň by som zabojovala.
Takže si myslím, že ty aj tvoj muž ste urobili chybu, že ste sa neozvali a nedomáhali sa vysvetlenia a okamžitého vrátenia dieťaťa. To tu neporiešiš prečo, to si sa mala pýtať a riešiť v pôrodníci.
Ja som si ale vzťah k dieťaťu vytvorila hneď.
Ak to nedokážeš spracovať vyhľadaj odbornú pomoc.
@sisaka a ja viem, mala som sa pýtať stále za nimi chodiť že prečo mi ho nedajú. To sa už nedá vrátiť späť. Neviem prečo ma to vtedy ani len nenapadlo 🤷♀️
@mircalla To tebe uplne usla pointa.
Zena konecne rozprava o svojich pocitoch a problemoch a miesto pochopenia a podpory je jej povedane ze ma drzat hubu a krok. Dokazat niekomu povedat ze nieco nie je v poriadku s mojimi emociami je uplne prvy krok k naprave a casto je ten krok najtazsi, prave preto lebo sa ludia boja reakcie okolia.
Vo svete sa robi obrovka osveta na zmenu toho ako ludia vnimaju dusevne choroby. Na Slovensku je to zial v dobe kamennej.
Autorka robi uzasnu vec ze o tom rozprava, lebo ver tomu ze to tu cita vela zien, ktore su na tom tiez tak isto ako ona, ale zatial nemaju odvahu o tom hovorit ani na internetovom fore.
@anonym_3e92f6 Hrozne to co si napisala.
@andreatytler Je naozaj uzasne sa x mesiacov vrtat v niecom, co sa neda zmenit? Ja som odrodila a taketo veci absolutne neprezivam, som rada, ze su deti ok a pozeram vopred. Nemyslim, ze je uzasne sa utapat v depresii a dokola to analyzovat, tak ale kazdy to ma inak
A co ja nechapem, ze namiesto stazovania sa v nemocnici, ak ma pocit, ze sa bolo na co stazovat o tom niekto vypisuje tu, co mu uz aj tak nepomoze. Uplna klasika, neriesi, ked sa to nejede, neriesi s tym, kto je za to zodpovedny a vyplakava tu.
A najma niektore zeny si vysnivaju a naplanuju porod, a nasledne ak to neni podla ich prestav sa s tym nevedia vyrovnat. Takto to nefunguje. Ak s tym mala problem, preco jej dieta zobrali, mala to ona alebo manzel riesit v nemocnici - mozno by jej to vysvetlili a citila by sa lepsie. Osobne si netrufam hodnotit rozhodnutie lekarov
@sisaka a ja viem, mala som sa pýtať stále za nimi chodiť že prečo mi ho nedajú. To sa už nedá vrátiť späť. Neviem prečo ma to vtedy ani len nenapadlo 🤷♀️
@anonym_autor ešte stále môžeš u detskej lekárky poprosiť o nahliadnutie do záznamov a asi tam nájdeš príčinu 7 hodinového pobytu dieťaťa na novorodeneckom oddelení. Čas už nevrátiš, mal vtedy aspoň muž ísť a riešiť, prečo nemáš u seba dieťa.
Chyba bola v komunikácii, mali ti vysvetliť čo sa deje a ty si sa tiež mala pýtať, zbytočne sa teraz umáraš.
A najma niektore zeny si vysnivaju a naplanuju porod, a nasledne ak to neni podla ich prestav sa s tym nevedia vyrovnat. Takto to nefunguje. Ak s tym mala problem, preco jej dieta zobrali, mala to ona alebo manzel riesit v nemocnici - mozno by jej to vysvetlili a citila by sa lepsie. Osobne si netrufam hodnotit rozhodnutie lekarov
@mircalla lekari maju informovat. Tak ako informovali mna v tej situacii. Nie nechat tu matku v nejakom vakuu. Potom im to dieta da aj na tyzden, ale mala by vediet z akeho dovodu.
@anonym_autor prosim ta mohla by si napisat kde si rodila? Lebo to musi byt strasne zla porodnica
@anonym_autor ešte stále môžeš u detskej lekárky poprosiť o nahliadnutie do záznamov a asi tam nájdeš príčinu 7 hodinového pobytu dieťaťa na novorodeneckom oddelení. Čas už nevrátiš, mal vtedy aspoň muž ísť a riešiť, prečo nemáš u seba dieťa.
Chyba bola v komunikácii, mali ti vysvetliť čo sa deje a ty si sa tiež mala pýtať, zbytočne sa teraz umáraš.
@mdse veď tu správu videla, mala doma v mojej tiež nebolo úplne detaily
@sisaka a ja viem, mala som sa pýtať stále za nimi chodiť že prečo mi ho nedajú. To sa už nedá vrátiť späť. Neviem prečo ma to vtedy ani len nenapadlo 🤷♀️
@anonym_autor ja uplne viem ze preco si to neriesila na mieste. Bola si v najzranitelnejsej situacii, s prirodzenym respektom voci autoritam, s myslenim ze ved si v nemocnici, postaraju sa, plus nikto nechce robit problemy. .. Mne az doma spatne zacali docvakavat veci a uvedomovala som si co sa so mnou dialo. Nie je to tvoja vina, nic si nevycitaj. Mali povinnost teba aj muza informovat. Casto sa na to spoliehaju, ze malokto namieta, idu uplne rutinne.
Uplne v pohode zverejni ktora nemocnica to bola, varuj ostatne prvorodicky. Lebo ako inak sa posunut? Jedine ze si zeny zacnu vyberat lepsi pristup. Bratislavske porodnice nariekaju, ze im Bory kradnu porody - a tak im aj treba. Jasne ze zeny chcu rodit niekde, kde sa k nim nespravaju ako k otelenym kravam.
@mircalla lekari maju informovat. Tak ako informovali mna v tej situacii. Nie nechat tu matku v nejakom vakuu. Potom im to dieta da aj na tyzden, ale mala by vediet z akeho dovodu.
@kiki68 Matka ma usta, aby sa pytala. Ja to tak robim, ked mam s niecim ci niekym problem. Ak sa pytat nechce, je tam manzel....
@anonym_autor ja som prvý pôrod mala tiež traumatický a úplne zdravé dieťa mi len ukázali a potom doniesli po nekonečnej noci, po cca 8-9 hodinách. Bolo to pred takmer 30. rokmi, vtedy to bol štandard, ale dodnes si to pamätám.
Vieš čo ma spätne najviac hnevá? Že som urobila presne čo ty. Neozvala som sa. Mala som sa domáhať dieťaťa, možno by mi ho aj tak nedali, ale aspoň by som zabojovala.
Takže si myslím, že ty aj tvoj muž ste urobili chybu, že ste sa neozvali a nedomáhali sa vysvetlenia a okamžitého vrátenia dieťaťa. To tu neporiešiš prečo, to si sa mala pýtať a riešiť v pôrodníci.
Ja som si ale vzťah k dieťaťu vytvorila hneď.
Ak to nedokážeš spracovať vyhľadaj odbornú pomoc.
@selena_luna Presne tak. Autorka to neriesila tam a na mieste preto, lebo prave odrodila a bola asi este v soku a ten diktatorsky pristup personalu. To je clovek naprogramovany aby bol ticho a robil co mu vravia
@sisaka Toto aj mna napadlo, ze je pre mna nepochopitelne ze nic nepovedala, ale to je preto ze my co sme vonku z toho slovenskeho zdravotnictva uz mame uplne ine myslenie. Alebo sme prave preto vonku z toho slovenskeho zdravotnictva, lebo sme neboli ochotne to akceptovat. To je myslenie celej spolocnosti ine.
A vieš to, že povieš plakal ...plakať mohol, ale mohol mať zlu farbu, byť priduseny určite dôvod, že zobrali.Tie, čo píšete, že je precitlivela a má sa vzchopit na to neexistujú slová.Kazdy to prežíva inak a pôrod je veľký fyzicky a emocionálny stres.
Ja si tiež pamätám ako som si hovorila, keď nepôjde kojenie dám umelé a viem, že som vysilovala a trápila sa s kojením.A tiež by som nepovedala, že ma to tak zomelie