Vzťah s dieťatkom po cisárskom reze
Mamy, ktoré ste mali cisársky rez... Neviem, ako si to predstaviť, a dnes som sa začala báť, že proste telo nevie, že rodí, nevyplavujú sa patričné hormóny a... Proste bojím sa, že mi to navždy v zlom ovplyvní to, ako budem ľúbiť či nelubit našu dcéru. Pred rokom som rodila Sáru, ktorá nečakané zomrela v 38.tt tehotenstva. Napriek šialenosti celej situácie to bolo to najsilnejšie a najkrajšie, čo som kedy zažila. A v prvých sekundách po mi napadlo "wow, toto chcem ešte zažiť". Teraz mi hrozí cisársky a ja vlastne nepoznám nič "po pôrode", že v mojej psychike je vrcholom tehotenstva pôrod. A bojím sa, že nebudem k dcére nič cítiť. Že proste ju vyberú a budem na ňu pozerať ako na cudziu (ja žiaľ nie som typ, že ťuťu muťu na každé dieťa, a bojím sa, že pre mňa bude kvôli tomuto - že to nepodporia hormóny - pocitovo ako jedna z mnohých). Prosím povedzte mi, ak je to blbosť, ak je to len zbytočný strach.... Ja viem, že budem rada, že je v poriadku a že to je hlavné. Ale chcela by som sa do nej aj zaľúbiť... Aj pred prvým pôrodom som sa bála, že nie som dosť materský typ a napriek tomu, že Sára bola mŕtva, zaľúbila som sa do nej. Je možné, že budem niečo cítiť aj napriek cisarskemu? Ako ste to po cisárskom mali vy...?
ja som svoje dieta 1.x videla po 30h od sekcie, drzala po 2 tyzdnoch a vsetko ok😍👶
@any_soj ja som mala prvu dcerku na cisarsky, dalsie 3 deti po nej normalny porod.
so vsetkymi detmi mam pekny vrucny vztah. Najstarsia dcerka 16 rokov, je moja opora, moja princezna, moja kamaratka, moja bojovnicka /skoro pri porode umrela/.
v porodnici som chytila , mozno aj kvoli cs, riadne baby blues, vkuse som revala, ked som stretla kamaratku z porodneho kurzu, v prvej chvili si myslela, ze mam asi postihnute dieta alebo co. Dost mi trvalo, kym som si zvykla, ze to male cudo je naozaj moje, ze to je moja dcerka, stale som si to pripominala, ale lubila som ju od prveho pohladu ... i ked teda vyzerala hrozne, bleda, modra, vraskava... ale ten nezvyk bol mozno aj tym, ze bola prva.
Ja som práve po prirodzenom pôrode bola celá ubolena, žiadna eufória aj keď som po dieťati veľmi túžila odjakživa a veľmi sme sa na neho tešili.. som pozerala na neho že čo s ním teraz budem robiť, nezahrnula ma žiadna láska v tie prvé chvíle, teraz má polroka a každý deň mu hovorím veľakrát do dna ako ho veľmi ľúbim a milujem.. podľa mňa to vôbec nezáleží od toho ako porodis
zlata moja neboj sa a zbytocne sa netrap. Zazila som cisarsky 2x a pri oboch som sa zalubila do svojich deti. A to som prveho syna videla az po 24 hodinach. Nie je to pravda, ze telo nevie, ze rodi. Tie kontrakcie pridu, maternica sa zavinuje a nalievaju sa prsia mliekom. Telo velmi dobre vie ako fungovat pri tom, ked dieta opusti telo matky. A je uplne jedno ci prirodzenym porodom alebo s pomocou cisarskym rezom. Ak nebudes mat pocit, ze ju lubis od prveho momentu daj tomu cas. Budes na nu pozerat a budes vediet, ze je tvoja. Ta co cely cas rastla v tvojom tele. Minimalne zo zaciatku budes mat voci nej velky pocit zodpovednosti, ktory prerastie do lasky 🙂 Vas vztah sa bude budovat cele dalsie roky a to tym ako budete spolu, ako budete prekonavat spolocne prekazky so spankom, objavovanim sveta atd.
Mne prvú po prirodzenom zobrali hneď preč kriesili ju a doniesli mi ju až o 12 hodín a pozrela som na ňu a BUM tak láska ako hrom....a druha prirodzene s bondingom hneď na brucho celý čas bola pri mne zobrali ju pol pplhodine na minútku len odmerať inak nonstop spolu a veru trvalo to dlhšie....mesiac dva....kým to bolo ako pri prvej....už som z toho začínala byť psychicky zle ....takže za mňa spôsob pôrodu to nepredurčuje tam je určite množstvo faktorov
Podľa mňa vzťah k dieťaťu so spôsobom pôrodu veľa nemá...čo ale môže niečo mať je to, čo si vsugeruješ a na to pozor. A pozor aj na predstavy, že sa do dieťaťa máš hneď po pôrode zamilovať. Veľa žien to má tak, vrátane mňa, že tá láska prichádzala časom...a to čas chce, lebo je to na celý život.
Mam lepsi vztah so synom po cisarskom ako s dcerou po prirodzenom. :D (Zalezi od temperamentu a povahy....a nie od tychto veci....)
@any_soj joooj to sa netrap😊budes ju lubit ...ja som rodila prirodzene 2x a do deti som sa zalubila do mesiaca,tiez mi z nepochopitelnych pricin prisli cudzie 😁moja svagrina pred mesiacom porodila sekciou a je do chlapca zalubena od prveho momentu ...takze skor zena a hormony,ako druh porodu😉aj dojci v pohodke a dietatko je top dobrucke ,to som teda ja nemala 😊 a bonus ,ze naozaj deti po cisaraku su "krasne" hned
Je to blbosť 😊 mám tri dcéry cisárskym a láska je to večná 😙 a keďže si to nezažila tak absolútne nemá zmysel sa tým zaoberať. Zbytočne si to tak akurát vsugeruješ...neviem či si taký blud niekde čítala alebo počula ale kravina je to riadna
Neviem, či to súvisí so spôsobom pôrodu. Možno skôr s tvojím stavom psychickým a fyzickým. Mne to popravde chvíľu trvalo sa naladiť. Tiež nie som typ ňuňu na každé dieťa, no moje bolo veľmi vytúžené a odrazu, keď tu bolo, tak sa mi zdalo nejaké cudzie. Ale to je otázka pár dní, možno týždňov. Dlhodobo to vzťah s dieťaťom neovplyvní. Neskôr som mala stavy podobné zaľúbenosti a doteraz ma prepadajú (už skoro 2,5 r.) 🙂
Ja som po sekcii nemala žiadnu eufóriu v sebe a ma syna som asi dva meaiace pozerala ako na mimozemšťana, az potom sa rozbehli nejaké city. Podľa mna je to úplne v poriadku, postupne si nájsť knsebe cestu. Osobne si nemyslím ze to bolo prave sekciou, a že rovnako by som sa citila aj po prirodzenom pôrode. Nie som typický materský typ, ine deti okem toho môjho ma otravujú, nikdy ziadne tutu mutu s cudzím dieťaťom nebolo 🙂
Prveho som rodila prirodzene, druheho sekciou a lubim ich rovnako. Netrap sa vymyslenymi obavami
Ps prveho som zacala lubit tak po 9m,dovtedy som sa o neho len akosi starala. Nevedela som citovo nabehmut. Pri druhom to prislo skôr
@any_soj prepáč ja sa možno nevyjadrim úplne k téme, ale musím.
Je mi neopísateľne ľúto, že si prišla o dcérku v takom vysokom štádiu tehotenstva.
Držím ti silno palce nech dopadne všetko dobre 🙏
PS: minulý rok v júni som porodila mŕtvu dcérku v 40tt presne na termín..
Dnes som v 33 týždni a neviem sa dočkať, keď si chytím živé a zdravé dietatko do náručia.
Tiež pôjdem plánovanou sekciou
@any_soj keď s zistila že idem na sekciu tak noc pred tým som prerevala (ach tie hormóny 😂)... Keď mi malého doniesli na izbu som pozerala že booože ty si krasny... Booože a teraz čo... 😂 Prvé prebaľovanie bola fakt sranda keď si na to spätne spomeniem, bola som nemožná... No čím viac som s ním bola a starala sa oň tak tým viac som ho milovala... Aj mlieko sa mi pekne spustilo takze nemaj ani o to obavy že sekcia a mlieko nebude... Úplne v pohode môže byť aj na rozdávanie len sa popýtať laktačnej o radu ak by si mala problémy... A ak bude um tak um hlavne nech nie je hladné dieťa a ty nervózna.. Milovať ho budeš aj keď nie si úplne materinský typ ako si sa nazvala... A ak to prvotné zamilovanie nepríde nezúfaj... veľa ženám to ide pomaly a postupne a je to prirodzené... A navyše... Ostane ti na tele doživotne pamiatka v podobe jazvy... Dnes som rada že mám takúto viditeľnú stopu... Užívaj si čo sa užiť dá... Nestresuj...
@any_soj Je mi velmi luto ze si prezila traumu mrtveho dietatka.
Ja som rodila sekciou a ked mi syna ukazali, pomyslela som si: Preboha... ta vec v mojom bruchu bola ziva!!!! Bolo to ako z filmu Matrix ked Neovi vybrali z brucha plosticu a on pochopil, ze to vsetko nebol len zly sen ale skutocnost.
Mala som stastie ze som rodila pred Covidom a mala som na izbe muza. Tym padom bolo dieta s nami od prvej chvile, Drzala som ho na hrudi kazdu noc. Prvych 24 hodin mi pripadal velmi cudzi, ale po 2 dnoch som bola do neho uplny blazon. Ja som bola pripravena na to ze si budem musit vztah vytvorit, kedze tiez nie som tutumutu na deti.
Myslim ze sa zbytocne trapis. Je to uplne normalne ak matka nic k dietatku neciti a diva sa na neho ako na cudzie dieta. Ten vztah velakrat prichadza neskor. Treba stravit spolu velmi vela casu (satky su skvela pomocka), mat vela telesneho kontaktu na hole telo a starat sa o babatko (krmit, umyvat, uspavat). Presne takto si vytvaraju vztah adoptivny rodicia a pre nich je to dieta (castokrat aj niekolkorocne) uplne cudzie a napriek tomu sa dokazu do dietatka zamilovat.
Neboj sa.tiez nie som typ tututu nununu, deti som chcela, ale ked som porodila syna (akutnym cisarskym, ja co ma nikdy nerezali), tak som bola soknuta skor z bolesti a z toho davania sa dokopy, ako s dietata. Zacinala som sa citit divne,ze na mna neprisli tie city lasky hned ako kazdy opisuje. Ale po mesiaci som si uvedomila,ze ho lubim pri tom,ked sa v kociku natahoval pri preberani sa zo spanku, moja mama mi povedala ze to robi a mne to strasne chybalo ze ho nevidim. Teraz ma tri a lubim ho mega brutalne, az sama niekedy nechapem a hovorim si,ze musim mu dat aj priestor 😄 akoze samozrejme,ked neposlucha, roztrhala by som ho ako zabu, ale tak je to dieta 🤷♀️😄😄😄 Pri dcere ta laska prisla skoro hned po cisarskom, lebo som uz vedela, ake je super mat dieta. Hlavne sa nestresuj,ak sa nezamilujes hend pri prvom pohlade, nevadi, zamilujes sa starostlivostou 😉 lebo ked je to dieta na tebe zavisle a je s tebou 24h denne, tak to je vycerpavajuce ale zaroven uzasne. Inak podla mna viac robi bonding kludne aj dlhsie po porode. Ja s detmi spim doma v objati a to vo mne vyvolava pocit blaha a citim lasku kazdu sekundu 😍
@any_soj vôbec sa tým nezaoberaj, ľúbiť môžeš aj dieťa adoptované. Svojho partnera si tiež začala ľúbiť a ani si ho spočiatku nepoznala. Všetko bude ok
Ďakujem, Ženy ❤️ veľmi ste mi pomohli.... Pri prvom pôrode som bola pripravená a zmierená, že nebudem cítiť nejakú extra lásku, že to proste môže byť ako vzťah s napríklad mojím manželom - kde tiež nešlo o lásku na prvý pohľad, a veľmi sa milujeme. Len po skúsenosti so Sárou, kde som sa naozaj zamilovala na prvý pohľad, som v to začala dúfať. Uvedomujem si, že pôrod je v prvom rade to, čo mám ja urobit pre dieťa, nie ona pre mňa 🙂 ale aj tak sa mi ťažko zrieka mojich predstáv. Zvlášť keď na cisársky je len jedna indikácia - poloha KP - a áno, mohla by som tak kľudne rodiť aj prirodzene, lenže lekári v nemocnici sa boja, kvôli tomu čo sa stalo (Sára bola aj podľa pitvy úplne v poriadku, len som jeden deň necítila pohyby a už bola mŕtva) - nechcú riskovať komplikácie, že proste aby bola čo najmenšia pravdepodobnosť, že opäť pôjdem domov bez dieťaťa. Lenže napríklad môj gynekológ to vníma ako zbytočné, šiel by do pôrodu KP, je skúsený pôrodník a vníma to ako zbytočnú opatrnosť, ale s ním rodiť nemôžem (ďaleko). Čiže mi to príde, že také veľké rozhodnutie je vlastne na mne s manželom - či sa riadiť strachom (svojím aj ľudí v nemocnici), alebo nie. Samozrejme nechceme nič riskovať a nedokážem ísť proti tomu, čo mi v nemocnici radia. Len keby to bolo nevyhnutné, asi to menej v sebe riešim. Takto sa bojím, že si to strachom pokašlem a pôjdem na cisársky zbytočne... No čo vám poviem, asi aj hormóny :D Plus teda - my máme aj syna v pestúnskej starostlivosti už dva roky. Bolo nám s manželom dobre aj predtým, boli sme spolu šťastní a spokojní a preto sme sa rozhodli prijať dieťa (že nebola to taká tá neskonalá túžba po dieťati, akú opisujú mnohí náhradní rodičia, že konečne sú šťastní a naplnení) - emocionálne to išlo veľmi pomaly, mám ho rada, ale zamilovanosť to stále nie je. Po pôrode som aj k nemu začala oveľa viac cítiť, Sára ma spravila viac mamou aj jemu. Hlavne som sa zľakla, že by to mohlo teraz s Juli byť rovnaké ako so synom, že proste mám ho rada, a som ochotná sa pre neho obetovať (čo je pre mňa podstatnou črtou lásky) ale nie je to také emocionálne. Ďakujem vám ešte raz ❤️
@andreatytler Matrix :D to je dobré 🙂 hej, po tom, ako som rodila, si úplne ináč uvedomujem toto tehotenstvo, oveľa konkrétnejšie, nevedela som si predtým naozaj uvedomiť, že je vo mne dieťa 🙂
@mucinka5512 ďakujem za reakciu. tak to sme skoro rovnako 🙂 rozmýšľam, či sem môžem dať smajlíka, ale áno, lebo som sa pri tej predstave usmiala... ja na začiatku júla a teraz som 34.tt. Prajem ti veľa pokoja a hlbokej radosti z každej chvíle s tvojim dieťaťom, už teraz... ❤️ ja som sa strašne tešila, z Juli aj na ňu a aj na pôrod, len teraz mi začalo šibať kvôli cisarskemu, lebo vlastne ako najsilnejší zážitok so Sárou vnímam pôrod a zrazu sa asi bojím, že bez pôrodu akoby nezostane nič. Asi mi len nedochádza na emocionálnej úrovni, že tentokrát to nebude vrchol, že po pôrode bude Juli som mnou... 🙂
Toto sa stáva ženám, ktoré boli v celkovej anesteze. Zobudia sa, všetko ich boli a je tam dieťa, ktoré povedia že "to je vaše". Ja mam dve deti a možno tým, že až tá druhá bola prirodzene a že už bola druhá a nebola som zo starostlivosti o novorodenca taká vyhukana, tak sa mi zdalo, že komunikujeme aj bez slov... ale asi je to skôr temperament, staršia je ukričana, mladšia je úplná živá bábika. Asi po manželovi 😁 Ak sa dá, snažte sa sekcii vyhnúť, ale ak nie, aj tak ho budete ľúbiť. Ta láska možno nepríde hneď, nie každý to tak ma, ale o pár dní... nie je pravda, že žena "nerodila", hormóny sa prispôsobia, všetko prebehne ako ma... boli to rovnako, ak nie viac.
@any_soj ahoj, mas moj velky obdiv, ze to co ste si prezili dokazete posuvat dalej v pokoji a bez trpkosti 🙂 ste mi velmi sympaticky....nerobila si si nejaku DASku, ci pod? Mam pocit akoby som ta odtial poznala...
K veci, mam za sebou dve sekcie...obe indikovane, vysoke dioptrie, slaba sietnica. Caka ma mozno tretia(10tt). Ano je to take blbe, ze bez bolesti alebo toho procesu mas zrazu dieta..kde sa tu vzalo? Stale mozes rozmyslat o spinale alebo celovej. Ja som mala prvu spinal a u mna hroza, muz nebol ani za dverami, mne zobrali brile takze jedine co som mala ze som ju pocula a potom som sa vdaka hormonom na JISke zmietala v soku, typu chcem vidiet svoje dieta, kde je atd..proste hlava mi isla svoje..nemala som ani prilozenie na cast tela kde to je mozne ani ine...viem, ze to v niektorych nemocniciach robia. Proste aj zo spinalu mozes mat pekne zazitky i ked nie tie prave. Druhu som si dala celkovu...ako nic som nevidela, nepocula ale zato som si dobre dospala anestezu, bez psyhco vylevov atd..takze u mna celkova vyhrava.
A lubit budes drobca cim dalej tym viac, najskor tak nejasne, ze toto je naozaj moje dieta? Uz nie je v bruchu...a potom viac a viac..moje kocky zeriem stale viac. Pride to neboj...nebudes ako krkavcia mat ako som si aj ja myslela, zw bez toho okolo prirodzeneho porodu nie som uplne matersky prepnuta.
Jednoducho sa neboj. Vsetko bude dobre -vlastna skusenost.
@dzina007 presne toto - moj syn ma od narodenia tak krasnu gulatu rovnomernu hlavku 🙂
autorka - takymi myslienkami sa vobec netrap, tvoje telo sa na porod pripravuje postupne celych 9m, pracuju hormony, to nie je len o porode, aky budes mat k dietatu vztah.
Rodila som akutnou sekciou, odrazu, bez akejkolvek psychickej pripravy, boli sme od seba vyse 24h a syn ma 3,5r a lubim ho ako kona 💕
@any_soj
@any_soj ja som musela na sekciu v 37 týždni, kvôli hellp syndromu. Takže z obyčajnej kontroly bol z minúty na minútu pôrod.
A keď som sa prebrala a dali mi malého, bolo to krásne. Ako bolo náročné, že som ho nemohla mať hneď pri sebe a tak. Ale keď už nás pustili domov, bolo to super.
Aj dojčenie sa mi bez problémov rozbehlo. Tak sa netreba ničím trápiť dopredu.
@any_soj ja som prvé rodila prirodzene a vôbec som sa "nezaľúbila". Bolo to také zvláštne pre mňa, mám dieťa, ok, ale žiaden nával lásky neprišiel, až som si myslela že asi nie som úplne v poriadku a kto vie aká budem mama... Tá láska prišla u mňa nejak postupne. Druhú som rodila cisárskym a to som hneď cítila obrovskú lásku, radosť, všetko, viem že som sa rozplakala keď mi ju dali. Tretieho som tiež ľúbila okamžite. Samozrejme že mám všetky deti najradšej na svete, ale pri pôrode tej prvej mi to prišlo skôr také zvláštne, že tento cudzí človiečik je odteraz moja dcéra a ja som zrazu matka. Čiže myslím si že to nezávisí od typu pôrodu. A pritomsoom sa na prvú veľmi tešila, dlho sa nám nedarilo, bolo to vytúžené bábätko a zrazu keď bola na svete, tak vo mne úplne prázdno🤷🤷🤷
ale netrap sa takymi myslienkami.. ja som rodila prve prirodzene druhe cisaraskym a lubim ich rovnako..
a ako napriklad ja viem ze vsetky babatka su krasne... ale proste tie po cisarskom su krajsie... ako z obrazku... lebo niesu postlacane porodnymi cestami...
moj starsi rodeny prirodzene vyzeral ako mimozemstan natiahnuta hlava z vakua monokle pod ocami... ale bol uzasny... ale mladsieho ked mi dali to bolo dieta ako z katalogu...
a tretie keby som mala ist by som sla uz len cisarskym... 😀 ale nie preto ze je to jednoduchsie ale pre moje dieta by to bolo najbezpecnejsie.. 🙂