Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    mravenek
    Správa bola zmenená    Včera o 18:04    

    Nedávno bola na Modrom koníkovi horúca diskusia či pánske podpazušie oholené alebo prirodzene chlpaté 😁 mne osobne nejaký menší porost nevadí ale taký ZZ Top spod trička, to už nedávam 🤣🤣 a hlavne aby chlap dobre voňal 💙 Ako to máte vy? #dove#dovemen#dovejeiny#babydove

    mravenek
    5. máj 2021    Čítané 185x

    Ako sa rodia cisárovné – 2. časť

    Prebudenie po sekcii nie je prechádzka ružovou záhradou. Dostávate do žily niečo proti bolesti, pravidelne vás kontrolujú, stláčajú brucho, aby odišla prebytočná krv...Ale čo vám, mamám, budem hovoriť. Toto sú len hmlisté spomienky, na ktoré máme my, matky nejaké pomyselné tlačidlo „delete“. 

    Po sekcii som sa trápila najmä tým, či budem kojiť. Na pooperačke som bola dva dni, malinkú mi nosili ale o nejakom pravidelnom prikladaní či prisatí sa nedá hovoriť. V náručí som si ju poriadne vychutnala až na tretí deň, keď ma previezli na izbu. Na moje prekvapenie sa nám postupné zoznamovanie (prso – pusinka) darilo, mliečko sa pomaly tvorilo. Úplné rozbehnutie kojenia sa nám podarilo približne na piaty deň a o ďalšie dva sme už išli domov. Spokojné – obe. 

    Po príchode domov sa nám úplne zmenil svet – stala sa z nás trojčlenná rodina. Boli sme šťastím celý bez seba. Na moje „zlyhanie“ pri pôrode som veľmi rýchlo zabudla. No žiaľ, rovnako rýchlo som si na neho znovu spomenula. Pýtate sa prečo? Stačilo na to pár poznámok, otázok, konštatovaní, rád, múdrostí, poľutovaní od blízkych, známych aj menej známych. 

    A nie je ti ľúto, že si nerodila normálne? / Prečo sa to skončilo sekciou, to museli?/ To by ma kleplo, keby musím ísť na sekciu. / Ty prespíš ešte aj pôrod. / To nevadí, čo si už mala robiť, niekto tú bolesť nezvládne proste / Neboj, ďalší pôrod isto zvládneš./ 

    Možno sa divíte, čo to mám okolo seba za ľudí, ale oni to možno ani tak nemysleli. Ale ja som si postupne pripúšťala tieto „pravdy“ bližšie a bližšie k sebe. A tak sa nečudujte, keď napíšem, že vidina druhého pôrodu bola pre mňa niečo ako reparát. Ako druhá šanca, možnosť zahviezdiť, vydržať to, dať to, zvládnuť to, nesklamať...Koho? Tak to už dnes ani presne neviem povedať. 

    Otehotnela som po dvoch rokoch a troch mesiacoch. Veľmi sme sa tešili a tehotenstvo som si opäť vychutnávala. Keď som bola v šiestom mesiaci, dozvedeli sme sa, že pravdepodobne čakáme druhé dievčatko. Veľmi sme si ho aj priali, akosi sme sa nastavili na dve dievčatká v našej rodine. 

    Opäť som veľa času venovala „príprave“ na pôrod. Čítala som o tom, ako ženy aj po sekcii rodia prirodzene, bez problémov. Už som sa videla na sále, ako všetko hladko zvládam, s manželom sme celý bez seba, keď nám prvýkrát ukážu maličkú. Tu by som chcela povedať, že môj manžel vôbec nechápal tieto moje myšlienkové pochody a neustále ma uisťoval, že všetko som zvládla na výbornú, že je šťastný, že som mu dala zdravú dcéru. Lenže mne to akosi nedochádzalo, ja som si išla svojou vysnívanou cestou. A potom prišla Veľká noc. 

    Presne si na ten deň pamätám. Bola Biela sobota. Moja mamina, ktorá býva o niekoľko domov ďalej vtedy vždy pečie posúchy. Ráno som sa zobudila v spálni, vedľa mňa spala naša skoro trojročná dcéra. Zrazu som pocítila vlhko, lepšie povedané, akoby zo mňa prúdom vytieklo množstvo vody. Hovorím si, veď som v siedmom mesiaci, čo to je? Keď som odostrela perinu, zbadala som na plachte množstvo krvi. Postavila som sa a pomaly išla po chodbe za manželom. Krv zo mňa neustále tiekla. Bola všade. Stekala mi po nohách v prúdoch. Keď to manžel uvidel, ani nevedel, čo má povedať. Jeho zdesenie v očiach však hovorilo za všetko. Zaujímavé je, že ja som bola celkom pokojná. Žiadna hystéria, žiadna panika. Povedala som mu, aby zavolal mame, obliekol sa a pôjdeme do nemocnice. Ja som vošla do sprchy a umyla sa. Krvácanie prestalo. 

    Ani raz za ten čas mi nenapadlo, že dieťatko vo mne nežije. Jednoducho táto myšlienka bola úplne absurdná. Pomaly som sa obliekla a zbalila si základné veci. Keď prišla mama a uvidela tú krvavú spúšť, skoro sa zrútila. Na reči však nebol čas, išli sme do nemocnice. Tú cestu si živo pamätám. Bola pokojná a v rámci možností cestnej premávky rýchla. Manžel nepovedal ani slovo, len šoféroval. Kúsok pred nemocnicou som si po prvýkrát, ako som začala krvácať, priložila ruku na bruško. Netrvalo dlho a pohla sa. Pohla sa pre mňa. Aby som vedela, že je živá...

    Pokračovanie o týždeň.

    /Kto si nestihol prečítať prvú časť, nech sa páči/: článok.

    mravenek
    4. máj 2021    Čítané 1656x

    Súťaž s DOVE: Aby bolo sebavedomie sebavedomé

    Určite to poznáte...máte v ten deň skvelý pocit zo samej seba. Možno za to môže nový účes, možno úspech v práci, výdatný spánok, výnimočne poslušné deti alebo prekvapenie od manžela. Jednoducho sa cítite sebavedome, máte pocit, že toto je váš čas, že všetko je tak, ako má byť. A potom stačí jedna veta, jeden impulz, jedna poznámka a vy sa znova „zakuklíte“, začnete o sebe pochybovať, kladiete si otázku prečo, a čo keby...A vaše sebavedomie ako mávnutím čarovného prútika stratí sebavedomie. 

    Časopisy, televízia, internet, sociálne siete a reklamy nám dennodenne posúvajú ideály. Ideály krásy, pracovného úspechu, rodinného šťastia, materiálneho zabezpečenia, vzťahov...A my porovnávame. S tými našimi ideálmi, ktoré tvárou v tvár s dokonalosťou strácajú na „kráse“. A tak často stačí nevinná veta: Predtým si mala tie vlasy lepšie, teraz vyzeráš staršie. / No neviem, či nepracuješ až príliš, staviaš kariéru na úkor detí a rodiny./ Veríš svojmu manželovi? Ja som čítala, že ak ti kupuje darčeky, má milenku./ A ty si dala malú do jaslí? / A ty si ju kojila len pol roka?/ Neviem, ako môžeš žiť takýto život. Ja by som bola nešťastná./ Ti po pôrode idú tie kilá ťažko dolu, čo?....a mohli by sme pokračovať a pokračovať.

    Kde je vtedy naše sebavedomie? Áno, sú rôzne tipy žien. Niektoré sa neboja otvoriť ústa, biť sa za svoje ideály, presvedčenie. Mám ale pocit, že väčšina z nás si tieto hodnotenie od iných nosí dlhý čas v sebe. A riešime. Či to náhodou nie je pravda, či by som sa nemala zmeniť, či sú moje deti dostatočne vychované, či veľa nepracujem, či som pribrala, či mám dobrého manžela...Posudzovanie iných sa stalo novodobou zábavou sociálnych sietí. Každý je odborník, každý chce povedať svoj názor, každý má svoju pravdu. Smutné je, že sa vieme dourážať najmä my, ženy. My, empatické bytosti, matky, manželky, babky, nežnejšie pohlavie...

    A tak by som vás týmto článkom chcela vyzvať, aby sme nepodkopávali druhým sebavedomie. Nikdy nevieme, čo má dotyčný za sebou, čo práve prežil... Buďme lepšie, nezáviďme, pochváľme. Buďme úprimné vtedy, keď vieme, že úprimnosť pomôže. A buďme ticho vtedy, keď vieme, že naše slová by zranili. Veď my, ženy, máme šiesty zmysel...

    A prečo je v nadpise môjho článku spomenutá kozmetika DOVE? Lebo mi je na nej sympatická práve pridaná hodnota, ktorú v rámci svojich kampaní robí. Inšpiruje ženy po celom svete, aby sa vo svojom tele cítili dobre. Aby krása bola zdrojom ich sebavedomia. V ich reklamách nájdete skutočné ženy, nie modelky. Ženy rôzneho veku, výšky, váhy, farby vlasov či etnickej príslušnosti. DOVE nepredstavuje ideál krásy, niečo nedosiahnuteľného, dokonalého. Sebavedomie a sebadôveru pomáha budovať už u detí a mladých ľudí. Projektu DOVE o sebadôvere sa za desiatky rokov zúčastnili milióny mladých. A to je úžasné. Lebo budúce generácie by mali najskôr zmeniť pohľad na seba a následne aj pohľad na druhých.  

    Mám doma tri dcéry a verte, že každý deň sa obávam, že ich niekto skôr či neskôr zraní. Že im ublíži hodnotením, zaškatuľkovaním, dokonalosťou. Môžem ich chrániť, ale najlepšie sa ochránia samy. Budem sa snažiť vychovať ich tak, aby si verili, aby si nenechali zlomiť krídla, boli hrdé, vyrovnané, láskavé a dobré. Aby ich sebavedomie bolo sebavedomé!

    A vás milé ženy sa pýtam, čo vám vie zdvihnúť sebavedomie, prípadne ho úplne zakopať pod zem? Dve z vašich odpovedí na konci mesiaca vyžrebujem a ich autorky získajú balíček kozmetiky DOVE. Nebudú v ňom chýbať produkty pre vás, vaše deti, ale ani manžela či priateľa. Už teraz sa teším na vaše sebavedomé odpovede 😊 #dovemasebavedomie#dove#babydove#dovejeiny

    Vaša ambasádorka Katka!

    Pravidlá súťaže: 

    Napísať komentár pod tento príspevok  - do 30. mája. 

    Odoberať môj profil: @mravenek 

    Nezabudnúť pripojiť ku komentáru: #dovemasebavedomie 

    Víťazku vyhlásim 31. mája.  

    Žienky, v akom ste tíme? Tuhý, v spreji alebo gulôčkový? Ja osobne mám najradšej gulôčkový 🤍 Na značke Dove sa mi páči práve jej krémová vôňa a jemnosť 💙 Pre väčšinu ľudí je nákup deodorantu skôr kozmetická záležitosť...Potenie však často predstavuje aj zdravotný problém a pre mnohých tiež hendikep, keďže si s týmto problémom nevedia poradiť a necítia sa dobre... Ja sa potím minimálne a zápach neregistrujem. Ako ste na tom vy? #dove#dovejiny#babydove#dovemen

    mravenek
    28. apr 2021    Čítané 1693x

    Ako sa rodia cisárovné – 1. časť

    Neviem či existuje iný moment v živote budúcej matky, o ktorom tak úporne premýšľa a predstavuje si ho. Na jednej strane v sebe spája obrovské očakávanie a na tej druhej strach z nepoznaného. Áno, hovorím o pôrode. U mňa predstavoval stred vesmíru, odkedy som zistila, že pod srdcom nosím našu prvorodenú dcéru. 

    Počať našu prvú dcéru sa nám podarilo tri mesiace po svadbe. Radosť bola obrovská. Som však ten typ, ktorý chce o tom, čo ho čaká, vedieť čo najviac.  Ktorý nemá rád, keď ide do niečoho nepoznaného. A tak sa môj google premenil na vyhľadávač o všetkom, čo s pôrodom súvisí – prirodzený pôrod, otvorené pôrodné cesty, plodová voda, kontrakcie, krčok maternice, epidural, nastrihnutie, masírovanie hrádze...Dojímala som sa nad videami, kde mamičky rodia, nad fotografiami bábätiek. 

    Na druhej strane bol strach. Taký ten prirodzený, keď neviete, do čoho idete. Nepomáhali tomu ani rady kamarátok – užmatiek, kamarátok – ešteniematiek, známych ani rodiny. Informácií bolo veľa, a to len stupňovalo moje predstavy o dokonalom pôrode. Mojom dokonalom pôrode. Chcela som zažiť niečo výnimočné, neopísateľné, držať za ruku manžela, precítiť bolesť, priviesť na svet našu dcéru prirodzeným spôsobom. 

    Tehotenstvo som mala ukážkové. Príbytok na váhe 9 kilogramov, žiadne zdravotné problémy. Bola som plná energie, dobrej nálady a užívala si spojenie s našou dcérou. Absolvovala som predpôrodné cvičenia, učila sa dýchať. Najväčší strach som mala z klystíru, na čom sa teraz, po takmer siedmich rokoch, musím úprimne pousmiať. Ani som sa nenazdala a bol za nami 39. týždeň. Každý večer som zaspávala s tým, že to už určite bude. Usilovne som lietala po schodoch hore dolu, umývala okná...a všetky tie rady, ktoré zaručene pomôžu. Prehupli sme sa do 40. týždňa a ani náznak toho, že by sa moje telo pripravovalo na pôrod. To už vo mne začala rásť panika. A google sa zmenil na vyhľadávač o vyvolanom pôrode, oxytocíne, sekcii, spinálnej anestézie... 

    V 41. týždni mi gynekológ povedal, že ma vypíše do pôrodnice a malú budú „vyvolávať“. To, čo mi vírilo v hlave, sa nedá ani popísať. Takto predsa môj pôrodný scenár písaný nebol. Do nemocnice ma prijali v nedeľu. Na monitoroch aj ultrazvuku bolo všetko v poriadku. V pondelok ráno som dostala prvú „vyvolávačku“. Ani nie pol hodinu na to, som začala cítiť kontrakcie. Hovorím si, super. Volám manželovi, aby prišiel. Napojená na monitor som s vďačnosťou prijímala správy od sestričiek o tom, ako krásne moje kontrakcie silnejú. Bolo deväť hodín ráno. S manželom nás poslali na „vzdycháreň“. Absolvovala som dlho očakávaný klystír a musím sa priznať, že to bolo to najmenej, čo ma vtedy trápilo. Kontrakcie stále silneli, no slová doktora pri každej ďalšej kontrole boli studenou sprchou. Pôrodné cesty otvorené ani nie na dva prsty. Nechápala som to, tá bolesť bola neznesiteľná. O niekoľko hodín neskôr mi do žily putoval ďalší oxytocín. Bolesti sa stupňovali. A ako som si sľúbila, že nebudem kričať, tak som kričala. Bolo šesť hodín večer. 

    Primár po ďalšej kontrole skonštatoval, že pôrodné cesty sa vôbec neotvárajú a navrhol prepichnutie plodovej vody. Mala som pocit, že z môjho pôrodu sa stáva skutočná nočná mora. Po prepichnutí plodovej vody zaznelo konštatovanie, že je zakalená. A toto som si fakt nevygooglila. Nasledovala informácia, že pre dieťa bude najlepšie, ak pôjde von čo najskôr. Samozrejme, ja som oponovala, lebo sekciu som nechcela. Padla teda ďalšia otázka – či chcem vyskúšať epidural. Že s podaním by sa mohli kontrakcie upokojiť a my dáme bábätku a mojim pôrodným cestám trochu času. Samozrejme, súhlasila som. 

    Prišla čata lekárov a ja som im s očakávaním nastavila svoj chrbát. To, čo bolo potom, mi opisoval až manžel. Viac ako 40 minút sa mi pokúšali pichnúť ihlu do chrbticového kanála.  Žiaľ, ďalšia správa znela, že mám asi veľmi blízko stavce a jednoducho takto to nepôjde.  Obrovské bolesti hlavy ako aj kožné problémy niekoľko dní po pôrode pripisujem práve týmto momentom. Veď môj chrbát bol ako ementál. 

    Primár po ďalšej kontrole rozhodol o sekcii. Po tomto oznámení na mňa doľahla úplná vyčerpanosť a zároveň úľava. Opýtali sa ma, či chcem spinálnu alebo celkovú anestéziu. Chcela som spinálnu, osud však chcel niečo iné. Ani tentokrát sa nepodarilo pichnúť látku na potrebné miesto. Ako sa hovorí, na „posratého aj záchod spadne“. A tak som zatvorila oči a odišla na pokojné miesto. Bolo deväť hodín večer. 

    Asi dve hodiny po narodení našej prvej dcéry Agáty som sa zobudila na pooperačke. Všade bola tma. Sestričku som zbadala pri tlmenom svetle na druhej strane izby. Hneď pribehla, dala mi napiť cez slamku a podávala mi môj telefón. Keď som si ho zapla, našla som správu od manžela. Po jej otvorení som prvýkrát uvidela našu dcéru. Bola nádherná, zdravá a mne po tvári stekali slzy neskutočnej vďačnosti, ktoré som nevedela zastaviť...

    ...pokračovanie nabudúce. 

    mravenek
    Správa bola zmenená    28. apr 2021    

    Vlhčené obrúsky...za mňa objav storočia. Asi niečo ako vynález žiarovky 😄😅 Už toľkokrát nám zachránili život, auto, oblečenie, nábytok, hračky, výlet...a v neposlednom rade prdelky😊 Dove má na výber hneď tri druhy: Baby Dove sensitive moisture, Baby Dove rich moisture a nové Baby Dove biodegradable wipes- práve tie sú biologicky rozložiteľné, a tak láskavé nielen k pokožke, ale aj k prírode 💚 #dove#babydove#dovejeiny

    mravenek
    Správa bola zmenená    25. apr 2021    

    Žienky, ako často kúpete vašich drobcov? Ja som v tomto trochu "snaživá" 🙂 Prvú, druhú aj tretiu dcéru kúpeme od dňa, keď sme sa vrátili z pôrodnice, každý večer. Čítala som o tom viac článkov, vraj to nie je dobré, že pokožka sa vysušuje, stráca obranyschopnosť...Ale my to máme proste taký predspánkový rituál. Tie naše baby si tie prdelky jednoducho aspoň v troške vody vo vani umyť musia. Mám pocit, že by bez toho ani nezaspali 🙂 O to, aby bola pokožka aj napriek tomu v pohode sa nám stará Babydove. Inak spomínam si na to, ako sme my ako decká neznášali sobotu - lebo vtedy sa kúpalo echt - teda aj vlasy 🙂 To bolo ziapotu, že načoooo mammmaaa, veď sme si pred týždňom 😅 Aké rituály majú pred spaním vaše detičky? #babydove#dove

    Dnes som premiérovo v tomto roku "vybehla" 🏃‍♀️ Predtým mi to nedovolili pandemické opatrenia -rozumej tri deti doma 😁 A musím povedať že to bolo fantastické. Netrhala som žiadne rekordy ale každá mama vie že už len vybehnúť je rekord. Za odmenu bola sprcha s mojím obľúbeným kokosáčom od Dove. Myslím že naše okolie je ako stvorené na beh...už si len zaviesť pravidelný režim 💪 A čo vy a beh? Je to láska? 🤎 #dove#dovejeiny#babydove#dovepreskutocnezeny

    Novou tvárou značky Dove sa stala slovenská herečka Táňa Pauhofová. Máte obľúbený film v ktorom hrala? Ja som ešte malá hltala seriál Škriatok 😁😁 A z filmov sa mi páčila ako Lída Baarová a tiež vo filme Všetko alebo nič 🙂 #dove#dovejeiny#babydove#dovepreskutocnezeny

    mravenek
    12. apr 2021    Čítané 1360x

    S kozmetikou DOVE privolajme jar – SÚŤAŽ v skupine

    Apríl je síce mesiac bláznivý, ako hovorievala moja babka (mimochodom narodená tiež v apríli), ale to počasie vonku je už dosť „na palicu“. Zimné bundy, kabáty, čiapky a čižmy som prácne schovala a ešte prácnejšie znovu vytiahla už aspoň trikrát. V skriniach u detí mám na jednom mieste spolu otepľovačky, krátke tričká aj plavky. Aj som to chcela už pretriediť, ale akože pozriem si predpoveď večernej rosničky či rosničiaka, a hneď si to rozmyslím. 🙂 

    A tak som sa v tomto bláznivom období radšej rozhodla, že si doma tú jar predsa len privoláme. Dopomôcť by k tomu mohla jarná výzdoba, čerstvé tulipány, dobrý koláčik, ale aj príjemná vôňa kozmetiky DOVE. Práve tá ma dokáže po dlhom dni večer upokojiť a dobre naladiť. Jasné, že viac ma dokáže naladiť, keď už všetky tri deti spia a manžel ešte nespí, ale taká konštalácia hviezd je málokedy. Takže aj tých pár minút v sprche je pre mňa zadosťučinením. A keďže som sa len nedávno stala ambasádorkou, rozhodla som sa potešiť aj vás, ďalšie milovníčky kozmetiky DOVE. Na Modrom koníkovi sa naša skupinka DOVE – pre skutočné ženy krásne rozrastá, a to je dôvod na premiérovú súťaž.

    Zadanie je podľa môjho manžela celkom komplikované, ale tak, je to chlap... 🙂  Ja si myslím, že aj vy máte tohto premenlivého aprílového počasia už dosť, a tak sa pokúsme privolať jar spolu. Spolu s hasthagom #skozmetikoudoveprivolajmejar pridávajte priamo do skupinky svoje fotografie, na ktorých nám ostatným ukážete, ako sa snažíte skoncovať so zimou, privolať slnečné lúče a znásobiť dobrú náladu. Či už to bude veselá výzdoba, tvorenie s deťmi, kytica kvetov, upratané skrine, prvá zmrzlina alebo len spoločná prechádzka, to všetko sa počíta.

    Už teraz sa teším na nápady, inšpirácie a originálne fotografie. Súťažné príspevky posielajte do 29. apríla. Posledný deň v tomto bláznivom mesiaci vyberiem jednu z vás, ktorej poputuje jarná dávka dobrej nálady a balíček voňavej kozmetiky DOVE.

    A kto ešte nie je v našej skupinke, nech neváha, dozvie sa v nej veľa nového o kozmetike DOVE, novinkách či akciách na produkty. Tak šup šup, nech DOVE – pre skutočné ženy rozkvitne do krásy.

    Vaša ambasádorka KATKA

    Pravidlá súťaže:

    Pridať fotografiu v skupine  DOVE – pre skutočné ženy 

    Nezabudnúť pripnúť:  #skozmetikoudoveprivolajmejar

    Termín súťaže: do 29. apríla

    Žrebovanie: 30. apríla

    mravenek
    Správa bola zmenená    10. apr 2021    

    Dnes mi tak večer počas kúpeľňových rituálov napadlo, že keby tomu môjmu mužovi nekupujem sprcháče ja, tak neviem čím sa umýva 😅 Proste vie, že vždy v kúpeľni niečo nájde. Ako to máte vy? Starajú sa vaši chlapi o seba sami alebo robíte maminy? 😂❤😉 #dove #dovemen #dovejeiny #babydove

    mravenek
    Správa bola zmenená    7. apr 2021    

    Ženy porovnávačka: Na vrchnej fotografii moja predstava ideálneho večera...kúpeľňa len pre mňa, vaňa,obľúbené mydlo,šampanské,ticho🤍🛀🍾🧽🧼. Spodná fotografia...krutá realita 💩🤭🤣🤣😂 Ako to máte vy? Zamykáte sa???😇#dove #dovepreskutocnezeny #dovejeiny #babydove

    mravenek
    Správa bola zmenená    6. apr 2021    

    Ahojte dievčatá, ženy, mamy, babky...dnešným dňom som sa oficiálne stala ambasádorkou pre kozmetiku DOVE na Modrom koníkovi. Veľmi sa z tejto novej skúsenosti teším a zároveň cítim veľkú zodpovednosť. Aj preto som dlho premýšľala nad mojím prvým „ambasádorským príspevkom“, ktorý zavesím na stenu. Nakoniec som sa rozhodla pre túto fotografiu. Presne si totiž pamätám moment, keď som túto reklamu na kozmetiku DOVE videla v televízii prvýkrát. (bolo to už veru dávno) Bola iná. Bola skutočná, reálna. Boli v nej ženy. Ozajstné. Krásne a pritom úplne cudzie pre reklamný svet, pre marketing. Pamätám si, že aj s rodinou a známymi sme o tejto reklame veľa diskutovali. Zazneli aj slová: „tak toto nie..., to sa nehodí / to je už príliš / konečne ozajstné ženy/ to by som aj ja mohla ísť do reklamy. Aký je váš názor? Na ktorom brehu stojíte? Zahrali by ste si v takejto reklame? Ja som sa po jej vzhliadnutí do kozmetiky DOVE „potajomky“ zamilovala. Lebo #dove je iný, rovnako ako každá z nás 😊 (a do tej reklamy by ma veru museli poriadne lámať, ale so stisnutými polkami by som to možno dala 😊 😊 ) A nezabudnite, že sme spolu aj v skupine DOVE - pres skutočné ženy https://www.modrykonik.sk/group/10506/

    #babydove

    mravenek
    6. apr 2021    Čítané 2133x

    DOVE je iný, rovnako ako každá z nás

    Ahojte dievčatá, volám sa Katka, mám 33 rokov, na krku skvelého manžela, tri skoro dokonalé deti a jedného čiernobieleho kocúra. Písanie je mojím „partnerom“ už od detstva. Už ako malá som si písala vlastné rozprávky, vymýšľala básničky pre maminu, babky, Ježiška či kamarátky. Neskôr pribudli slohové práce. Tými som si na strednej škole aj zarábala (ale ticho) 😊 Ďalší študijný smer bol preto viac ako jasný. Vybrala som si žurnalistiku. Po piatich nádherných rokoch, kde ma okrem písania mimoriadne bavil aj život na internáte, som sa oficiálne stala žurnalistkou. Moje kroky smerovali do redakcie regionálnych novín, kde fungujem s malými prestávkami dodnes. Okrem toho som sa ešte „nanominovala“ aj do regionálnej televízie. Aby toho nebolo málo, tam som stretla môjho manžela, ktorý je kameraman a technik. A tak nás okrem láááásky spája aj pracovné nasadenie. Ponorkovú chorobu zatiaľ nemáme, a to nespomínam, že spolu ešte aj príležitosti točíme rôzne videá, fotíme svadby či detičky. Je to však naše spoločné hobby. 

    Po našej svadbe v roku 2013 sa naša rodina veľmi rýchlo rozrástla. V roku 2014 pribudla prvá dcéra Agáta, o tri roky neskôr druhá Zita a v minulom roku posledná Judita. Píšem posledná, lebo všetky tri dcéry sú cisárovné, teda narodené sekciou. O tom vám niekedy určite porozprávam, príbehy sú to ozaj neuveriteľné. A samozrejme aj o našej prváčke, škôlkarke a maminej prísavke. A možno aj o kocúrovi, ktorý dostal meno Oreo. 

    Okrem písania  mám rada nakupovanie, dobré víno, knihy, stretnutia s priateľmi, more a jeseň. Vždy sa teším, že ma stretne niečo nové, nemám totiž rada stereotyp. A tak, keď som na Modrom koníkovi objavila výzvu, že DOVE hľadá novú ambasádorku, už bol chrobák v hlave. S touto kozmetikou sa mi totiž spájajú ešte moje dievčenské časy. Vtedy sme hltali reklamy o jednej štvrtine hydratačného krému. Akoby to bolo včera, keď si moja mamina doniesla domov prvú voňavú bielu krabičku. Ja sama som ekzematik a moja pokožka je najmä po sprchovaní suchá. Práve preto som aj v dospelosti siahla po mydlách a krémoch DOVE. Šnúru spokojnosti so mnou už ťahajú aj moje dcéry, keďže DOVE pred niekoľkými rokmi spustil kozmetickú radu pre tých najmenších – Baby Dove. 

    Druhá vec, ktorá sa mi s kozmetikou spája je slogan DOVE je iný. Iný nielen ako produkt, ale aj v oblasti marketingu či osvety. V čase, keď sa najmä prostredníctvom sociálnych sietí dostávame do akejsi neexistujúcej bubliny dokonalosti, príde reklama. Sú v nej ženy v spodnej bielizni. Normálne, obyčajné, ozajstné. Niekto by povedal „pri sebe“, s jazvami, s celulitídou, staré, prsnaté...Ja hovorím jednoduché iné – reálne krásne. Pretože, ako je iný DOVE, tak je iná aj každá z nás. A práve týmto mi je značka nesmierne sympatická. Okrem toho sa cez kampane venujú aj mladým dievčatám, ktoré často prichádzajú o potrebné sebavedomie. Ale o tom si tiež určite napíšeme viac. 

    A čo dodať? Chcem sa poďakovať tímu Modrého koníka ako aj spoločnosti DOVE, že mi dali príležitosť a vložili do mňa dôveru. Verím, že nám to spoločne pôjde. Veľmi sa teším na prácu ambasádorky. Je to pre mňa výzva, zodpovednosť, radosť. Chcem získať nové skúsenosti, podeliť sa o každodenné radosti aj starosti. Ale najviac sa teším na vás.  Na originálne ženy, manželky, mamy...

    A ak máte chuť zistiť o kozmetike DOVE ešte viac, nechcete prísť o žiadne novinky, akcie či súťaže, určite sa pridajte aj do našej skupiny DOVE – pre skutočné ženy. 

     Vaša nová ambasádorka Katka