Vzťahy po príchode dieťaťa na svet - vaše skúsenosti

Tiež si nemyslím, že platí ako si to urobíš, tak máš. Nikdy dopredu nevieš, aké dieťatko sa ti narodí, aký bude mať temperament. A ani ako na príchod dieťaťa v skutočnosti zareaguje partner a v neposlednom rade aj samotná ty. Pretoze pre všetkých to bude nová situacia. Budete si musieť nájsť určitý systém fungovania. Príchod dieťaťa posúva vzťah ďalej, celkovo život mení, s tým treba počítať🙂)

U nas mlieko udrelo do hlavy chlapovi. Na stare kolena sa stal otcom, no skor sa doteraz sprava ako mama. Na vobec nicom, co sa tyka vychovy sa nezhodneme. Celu svoju pozornost, starostlivost a volny cas venuje nasmu synovi, odkedy sa narodil, mozem na sex zabudnut, ani libido nema ziadne, starie sa mi este aj do velkosti maleho topanok, trva na tom, ze on ho bude vozit zo skoly a do skoly a ma u prdele, ze sa mu vyhrazam rozvodom. Vraj mam ist...

@bashenkala krasne napisane...ide o to prisposobit situacii zivoty vas vsetkych...a utuzovat vztah navzajom...rodicia s dietatom...dieta s rodicmi a rodicia navzajom;)))

@eviann oj no to nemas moc dobre...na jednej strane super ze sa stara....ale niekedy je to cez ciaru

@cucoriedkacucoriedka No hej, snazim sa to riesit uz 5 rokov a nic...

@eviann a pred porodom bol normalny?

@dskjhfdlkdjhl Nikdy nebol extremne vasnivy ale mavali sme na vsetko rovnake nazory. No bez problemov sa vsetko dobre zvlada. Az po dietati prisiel rozkol.

@biela_sova Mila si.😍
Myslim ze je to preto lebo uz vsetko mame. Myslim tym babo.
Dietako tak zaplni srdce, ze ziadne materialne veci tomu nesiahaju ani po clenky.

Velmi vseobecna otazka🙂 zalezi od mnohych mnohych faktorov. Akeho mas muza, ake bude dieta, aka si ty povaha. Za seba mozem povedat, ze nas vztah s muzom sa zmenil ano.. K lepsiemu.. Nesmierne sa prehĺbil. Aj predtym bol skvely, ved preto s nim mam aj dieta, ale teraz nabral uplbe iny rozmer. No ako vravim zalezi aj od typu muza..moj je rodinny typ.. Je rad otcom, uziva si tu rolu, pomaha, postara sa, deti ho maju radi.. A ja som zasa pohodacka, co ma typ povahy, ze "no stress".. Plus vychytali sme fakt skvele poslusne a pokojne dieta co vela spi. No myslim, ze by nas vztah zmenilo narodenie dietata k horsiemu, keby moj muz bol mačo-ignorant, s recami typu, ze starostlivost o dieta je len zenska robota a utekal kazdy vecer s kamosmi na pivo.. Keby ja som bola hysterka, alebo posadnuta dieťaťom a odtlacala tym padom muza na druhu kolaj...to by urcite negativne nastrbovalo nas vztah..

@littlebubble Najlepšie je hodnotiť až keď budete mať deti. Veľa veci som si aj ja povedala,že takto nebudem sa chovať a robiť toto. Ale keď ste v tej situácii je to iný pohľad. Takže inak som sa na to pozerala pred deťmi a teraz.

@kristina28918 Ja budem mať len jedno.A naozaj sa nemienim obmedzovať.Všetko čo robím sa dá absolvovať aj s dieťaťom.Bola som už skoro dospelá keď sa mi narodil súrodenec takže bábätko nie je pre mňa novinka.Určite viem, že nie vždy sa dá všetko naplánovať ale určite nebudem lietať okolo dieťaťa ako poniektoré ktoré 4 dni nejdu do sprchy lebo vraj nemajú čas.Tieto veci sú pre mňa nepochopiteľné.
Mám v okolí niekoľko matiek s malým dieťaťom a všetky majú čas na všetko čo chcú.

Zaujímalo by ma čo konkrétne sa nedá robiť s dieťaťom.

Ťažko sa vyjadriť, je to veeeeelmi individuálne. Závisí aký typ je partner, ty, aké bude dieťatko, aké sú vaše preferencie, životný štýl atď. Ja by som sa toho nebála dopredu. Tiež som nevedela čo má čaká a keď som počúvala kamošky a kolegyne, tak som sa aj obávala. Neviem ti vyvrátiť tvoje obavy ani sebavedomo prehlásiť, že ako si zariadis, tak budeš mat... Napíšem ako to bolo u nás. My sme obaja rodinné založení, po svadbe sme 2 krát prišli o dieťatko, bolo to veľmi bolestivé, psychicky náročné a to ešte nevravím o 2 šestonedeliach, keď nemáš babatko. Nasledovali 2 tehotenstva, ktoré boli rizikové, akokoľvek som chcela, sex bol zakázaný a manžel to ustal, mal rovnako strach ako ja. Tak sa nám narodilo zdravé babatko, krasne a pokojne. Veľmi sme si užívali, tu starostlivosť, spoločné prechádzky, nikdy sme sa viac nerozprávali ako vtedy. Manžel síce veľa pracoval, ale víkendy pomáhal. Dlho som dojcila, tak to bolo náročné. Samozrejme rekonvalescencia po sekcii si tiež vyžadovala svoje. Druhé dieťatko sme pocali pomerne rychlo, ešte počas dojčenia prvého, opäť kľudový režim atď. Manžel všetka česť, že to zvládol, absencia sexu, strach, obavy, pomoc v domácnosti a moja nervozita po prebdenných nociach. Samozrejme boli aj trenice, aj sme sa pohádali, ale nebolo to nič vážne. Každý deň sme sa tešili, na spoločné raňajky, kávičku na večer keď deti zaspia. Stále spolu komunikujeme a hlavne sa tešíme z celej našej rodiny. Teraz síce ešte dojčím, ale aj náš sexuálny život sa opäť naštartoval, tešíme sa z toho obaja, radi spolu trávime čas, ale vieme si užiť aj svoje individuálne koníčky. Myslím, že materstvo je náročné, ja milujem svoju rodinu, dýchala by som za deti a manžela, ale vždy som si ukradla aj čas pre seba, hoci aj na úkor spánku. Každý deň varím, 2 kat ťaž denne pečiem, upratujem, ale aj napriek všetkému som sa počas celej MD neopustila, licim sa, lakujem nechty, chodím na kozmetiku, pedikúru a aj ku kadernícke. To si myslim, že je tiež dôležité, nielen pre mňa a moju spokojnosť, ale vidím aj manžela, že sa mu páči, že sa chcem pacit😉. Pravdupovediac, ja som si tu materskú predstavovala oveľa horšie a som veľmi spokojná, že sa to nenaplnilo.

@littlebubble nemyslím základné hygienické návyky a celkovú úpravu. Tá je aj pre mňa samozrejmosťou. Ale vztah s mužom je úplne iný keď už máte dieťa a tak isto ostatné veci. Nedá sa to vysvetliť, keď budete mať dieťa sama posudite. Máte úplne ine priority pred a s dieťaťom.

@littlebubble "Ja budem mať len jedno." Uz v prvej vete je vidiet, ze si myslite, ze budete mat dokonale pod kontrolou veci, ktore nemozete skratka ovplyvnit. A co ak pocnete dve, ci nebodaj tri naraz?
Takisto sa moze stat, ze zdravotny stav dietatka (ktory sa moze dramaticky zmenit pri porode a aj kedykolvek potom) vam neumozni robit doslova nic z toho, co robite teraz. Niektore deti si naozaj vyzaduju velmi vela obety. A to aj uplne zdrave 🙂 Separacna uzkost, zubky, obdobie vzdoru atd, vela mamiciek tu by vam vedelo porozpravat ako sa im predstavy rozpadli, ked prisla realita.

Je k tomu taky pekny vyrok: Najlepsie ide rodicovstvo ludom, ktori nemaju deti. 🙂
Ja som bola ale taka ista.
Rozhodne vam nezelam nic zleho a ani tazke materstvo, ale myslim, ze by sme mali pristupovat s pokorou ;)

@littlebubble keď som mala 19r., tak sa narodil môj posledný brat. Mamine som pomáhala vo všetkom, bola to super skúsenosť. Ale teda, poviem ti, že až vlastné dieťa ti ukáže, čo je to strach a zodpovednosť. Pretože cudzie dieťa, nie je vlastné. To svoje sa snažíš vychovávať, a starať sa oň, ako najlepšie vieš. A vtedy ty ideš do úzadia. Pretože príde škôlka, a s ňou spojená zvýšená chorobnosť, následne ideš do práce, ale povinnosti v domácnosti ťa čakajú, keď sa s deťmi vrátiš. Život s deťmi je krásny, ale aj náročný. Dá sa s nimi zvládať všetko, alebo aj nič. Záleží na tom, ako si to vieš usporiadať v hlave, aj v živote. A nepíšem o úprave ženy, to je samozrejmé. Píšem o bežných "starostiach"-práca, dom, záhrada, škola, krúžky, výlety, lekári, atď. Všetko sa dá zvládať, ale vždy prídu aj situácie, kedy idú rodičia bokom, a všetko sa točí v danom momente iba okolo dieťaťa/detí. A tieto momenty sú rozhodujúce.

@kristina28918 Určite sa niečo zmení, nevravím, že nie, ale nemyslím si, že nejak radikálne.Môj životný štýl je zlúčiteľný aj s dieťaťom ktoré by bolo uplakané.Píšem o zdravom dieťati samozrejme. 🙂
Vzťah sa zmení len ľuďom ktorí sa nikdy spoločne o nikoho nestarali.Myslím si, že ak si pár už niečim takým prešiel a zvládol aj to budenie o 2 ráno tak zvládne aj dieťa.Keby som sa mala pozerať na všetko negatívne a hovoriť si, že budem unavená a budem sedieť doma tak dieťa nebudem mať nikdy.
Pokiaľ je dieťa zdravé a obaja vedia do čoho idú tak si myslím, že sa dá zvládnuť všetko.Nie vždy je všetko dokonalé aj dieťa má svoje nálady ale nie je to tak každý deň.Ani bezdetný život nie je vždy len o zábave a s tým treba rátať aj pri deťoch.
Budú dobré aj zlé dni.Ale nedá sa povedať, že dieťa vždy človeka len obmedzí.

@tonoamiska Rátam aj s touto možnosťou samozrejme ale skôr o tom pochybujem.
Zdravotný stav dieťaťa po pôrode neovplyvním, ale myslím si, že sa bavíme o zdravom dieťati.

Separačná úzkosť sa zvyčajne objavuje vo veku 8 mesiacov bábätka.Úprimne ja s tým neurobím nič pretože predpokladám, že už budem dávno v práci takže dieťa si bude musieť zvyknúť aj na otca.Myslím si, že veľa žien robí chybu, že dieťa netrávi dostatok času aj s otcom.Dieťa si potrebuje vybudovať vzťah aj s ním.Odlúčenie veľmi ťažko znášajú väčšinou dlhodobo dojčené detičky.Každé dieťa je samozrejme iné ale všimla som si, že najviac odlúčenie prežívajú práve tieto deti a dlhodobé dojčenie u mňa tiež nehrozí.

Zúbky sú kapitola sama o sebe ale tiež to netrvá večne.

Každé dieťa je iné.Každý deň je iný ale myslím si, že to netreba zovšeobecňovať lebo potom to znie ako keby deti človeka obmedzovali vždy a vo všetkom čo nie je veľmi lákavé :D
Každé dieťa v rodine bolo iné.Ja som mala reflux napríklad, ale ani raz som nepočula nikoho nariekať tak ako ľudí ktorí si to sťažili aj keď detičky mali zlaté, dobré, spali, hrali sa a oni vždy do nich začali šprtať aj keď to naozaj nevyhnutné nebolo alebo nikam nešli lebo čo ak preletí včielka, mucha🤷.Nech si každý vychováva ako chce samozrejme ale mne to už prišlo prehnané neustále lietať okolo dieťaťa ktoré bolo napapané, prebalené a pekne sa hralo.Tak prečo ho nebrať na ruky a vyrušiť ho v hre aby potom 2 hodiny revalo.Jednoducho to sú pre mňa nepochopiteľné veci.Alebo stáť nad kočiarom keď dieťa spí a tŕpnuť pri každom zvuku ročného dieťaťa a oznamovať za každým, že šuchlo nohou, rukou.

Myslím si, že niektoré to statočne preháňajú
ale áno je to len môj názor ako bezdetnej.

@matkamirko Mne tieto veci prídu úplne prirodzené a myslím si, že veľa z nich človek zažíva aj bez detí.Ale to čo popisuješ by mal človek vedieť už predtým než dieťa príde na svet.
To, že človek chodí do práce, stará sa o domácnosť, deti v škôlke, doma.

Veď s tým človek musí rátať keď chce mať deti.To je súčasťou života s deťmi.Tomu sa nevyhne nikto.

Ja som skôr narážala na nejaké voľnočasové aktivity 🙂.Myslela som, že každý vie, že dieťa je radosť aj starosť v bežnom pracovnom živote.
Samozrejme, že človeku pribudnú povinnosti ale nemyslím si, že sa človek musí vzdať všetkého kvôli deťom.Niekedy sa treba prispôsobiť, ale tak keď je dieťa choré tak je snáď normálne uprednostniť dieťa pred nejakou zábavou.
Obeta je aj vo vzťahu a príde mi úplne prirodzené myslieť aj na druhého nie len na seba.

Ale nenapísala by som to tak, že sa treba vzdať všetkého keď prídu deti a všetko sa točí len okolo detí.Jednoducho budú dni kedy sa treba obetovať a s tým by mal každý budúci rodič rátať.Nie je to však nič čo sa nedá zvládnuť a nebude to trvať večne.Sú dni keď sa dá s deťmi robiť všetko a sú dni keď tu rodičia musia byť hlavne pre deti.
Ale také dni máme všetci keď nejde všetko podľa plánu.

Autorku mamičky v úvodnom príspevku strašia materstvom ako keby to bola choroba a skončil sa im život navždy.Preto píšem, že niektoré z toho robia priam tragédiu.Žiadny vzťah neupadne kvôli deťom.Vzťah upadá keď spolu dvaja nedokážu komunikovať a ten vzťah by sa raz rozpadol tak či onak hneď pri prvom vážnom probléme.Kopec mamičiek si svoje sny splnili a neupadol im ani intímny život.

Preto píšem, že každý to má ako si zariadi.Nepíšem, že to bude jednoduché 🙂, ale, že sa to dá.

@littlebubble super držím palce aby to tak hladko prebiehalo. Potom dajte vedieť po pár mesiacoch že aká je realita a aké boli predstavy 😁😊

@littlebubble planujes byt doma s dietatom par mesiacov a potom s nim bude doma muz?
Ja som tiez mala kadejake predstavy, no realita bola uplne ina...

@kristina28918 Tak ľahké to nebude ale všetky deti v rodine sme prežili aj pri vode aj na chatách aj pod stanom od 4 mesiacov v pohode a ja tiež nechcem sedieť doma.
Chcem si to aspoň takto predstavovať 😂.
Ja po dieťati netúžim vôbec takže ak mi ešte niekto povie, že aké to bude strašné tak mi to veľmi nepomôže a skôr ma to odrádza ešte viac.
Niektorí v mojom okolí stíhajú všetko čo chcú a niektorí sedia doma a dieťa chránia od všetkého.Ja taká byť nechcem.Prikláňam sa k ľuďom ktorí aj s deťmi robia to čo robili pred deťmi.Niektorí sa venujú aktívnemu športu a chodia aj na súťaže takže nechcem sa nechať odradiť od detí. :D

@eviann Tak ak dovtedy neprídem o prácu tak áno.Nechcem byť na rodičovskom.

@littlebubble mne sa tvoj prístup páči. Aj ja som taký mala pred dieťaťom, a kazda zena sa mi posmievala, ze ved uvidíš. Uvidela som 🙂 vsetko nam funguje presne tak, ako som si povedala ze fungovať bude a verim tomu, ze je to zasluhou mojho plánovania a vizie ako chcem s dieťaťom fungovať 🙂

@zuvelyn Nechcem si brať príklad od ľudí ktorí sa len sťažujú pretože je pre mňa ťažké vôbec akceptovať, že raz budem matkou a ak toto má byť motivácia tak ďakujem pekne.Toto ma skôr presviedča o tom, že matkou byť nechcem.Kto by už len túžil sedieť doma, starať sa o dieťa o domácnosť deň čo deň a pozerať sa na svojho muža ako si užíva život.Lenže rodičia sú dvaja a nikde nie je napísané, že muž nemôže zobrať dieťa a žena si pôjde napríklad zacvičiť, ku kaderníčke ...

Snažím sa samú seba presvedčiť, že to bude v poriadku a beriem si príklad z ľudí ktorí naozaj chodili aj na 2 týždne s bábätkom pod stan.Nevzdali sa ničoho a dnes majú šikovné dospelé deti.

Ak poznám ženy ktoré materstvo opisujú ako niečo vyčerpavajúce a obmedzujúce tak to je skôr preto lebo umytie riadu je prednejšie ako jedlo alebo spánok.Odmietajú pomoc od muža lebo len ony najlepšie vedia čo dieťa potrebuje.Namiesto toho aby nechali dieťa sa hrať tak ho berú na ruky a potom sa rozplače z čoho úsudia, že je unavené.Podľa mňa mu len narušili jeho priestor hry a tak to dáva najavo plačom.Keď chce loziť tak ho zastavia a nútia ho spať a keď konečne spí tak ho chodia rušiť každých 5 minút.Tak ja sa potom nečudujem, že nemajú čas a sú tak vyčerpané keď si to samé sťažujú svojou prehnanou aktivitou.Nestíhajú sa ani prezliecť pritom muž je hneď po ruke 🤷.Keď niekde chcú ísť tak majú milión výhovoriek, že budú radšej doma lebo treba pobaliť veci.S dieťaťom nejdú von lebo raz je teplo raz je zima potom fúka, prší a potom povedia aký je ten život s dieťaťom ťažký lebo nič nemôžeš robiť.Cez leto nemôžu ísť ku vode lebo neviem čo by sa stalo keby si dieťa nohy namočilo.Tie ženy sa uzavreli do seba samé aj s deťmi zatiaľ čo muži si chodia oddýchnuť s kamarátmi.(to som si nevymyslela to som videla)

Ja si myslím, že rodičia sú dvaja a nikto sa nemusí vzdávať ničoho.Každý má právo mať čas aj pre seba.Pokiaľ sa niekto bojí, že príde o diskotéky tak nech deti nemá 🤷.A čo sa intímneho života týka tak som skôr počula, že sa zlepšil alebo ostal rovnaký.Ak sa zhoršil tak väčšinou vďaka spoločnému spaniu v manželskej posteli, nahradenie manžela za dieťa a dojčenie do školského veku alebo vďaka nezapájaniu manžela do starostlivosti aby si žena oddýchla.Nehovoriac o tom, že sa všade prezentuje, že mať 150kg po pôrode je ok a netreba s tým už nič robiť lebo je to znak materstva 🤦Takže si zato môžu samé.

Väčšinou sú to ženy ktoré nikdy nevstávali v noci do práce a nie sú zvyknuté ísť nad svoj limit a pohodlie a majú mužov ktorí im s prepáčením kašlú na hlavu alebo nechcú ich pomoc.Ak chcem dieťa tak snáď viem, že nebudem spať 8 hodín, viem, že na dieťa treba dávať pozor, že spí možno 30 minút a niekedy ani to.Ja to všetko viem a vie to aj manžel.Je zvyknutý spať 4 hodiny niekedy.Aj práca nás obmedzuje, unavuje ale nie je to tak vždy.Ani dieťa nie je každý deň mrzuté.Neviem aké aktivity majú iné ženy ale my sa nebudeme musieť vzdať ničoho čo robíme aj keby neviem aké umravčané dieťa to bolo.Sme na to dvaja. (Stále píšem o zdravom dieťati)

Ja viem, že rodičovstvo nie je jednoduché ale ak človek chce tak si tú aktivitu s dieťaťom nájde.Ja nemám žiadne aktivity kde by som musela ísť bez dieťaťa.No možno wellness ale dnes na to nepotrebujem ani dieťa aby som tam nešla :D.Jediné čoho sa fakt vzdám je spánok.

Keď chce človek dieťa tak by mal vedieť, že je to zo začiatku ťažké ale treba podotknúť, že to nie je navždy.

@littlebubble Dokial som nemala dieta nemala som ani sajnu o tom ako sa zivot zmeni po jeho narodeni. Podla mna to je nieco co sa neda opisat alebo vysvetlit inemu bezdetnemu cloveku.
Mam dojem ze ty si to predstavujes takto... tu som ja a moj zivot (muz, praca, zaluby) a jeden den do toho pribudne dieta. Zalezi len na mne ako zakomponujem tento novy prirastok do svojho sucasneho zivota. Ak chcem, tak to zakomponujem tak, ze sa nic nezmeni.
U mna bola skutocnost takato: Tu som ja a moj zivot a jedneho dna do toho pribudlo dieta. Od toho dna moje stare "ja" prestalo existovat. Stala som sa uplne inou osobou. Bolo to nieco co som necakala, neplanovala. Neexistuje aby som to bola schopna zastavit alebo zmenit spat. Uz nie som len "ja". Uz nedokazem o sebe uvazovat ako o jednej osobe. To dieta je navzdy so mnou. No fakt... to sa neda opisat slovami ako to citim. A myslim ze takato zmena sa udiala aj u mojho muza. Preto je dieta skuska vztahu, lebo v tom vztahu je zrazu nova zena a novy muz. Moj nazor je taky ze nejde o to ako si zariadis starostlivost o dieta, ide o to ze budes iny clovek, budes mat ine priority, ine zivotne ciele, inak budes mysliet, reagovat a budes vidiet ludi z ineho pohladu.

@andreatytler a tomu sa hovorí láska ♥️ že rodičia dokážu žiť život pre dieťa, a dieťa žije život pre rodičov. Dieťa život človeka obohatí, a vtedy nepočíta, čo stratil.

@matkamirko Veru tak... laska.
Poviem ti moj muz ma lubi aj brat ma velmi lubi ale laska ktoru dostavam syna je taka obrovska ze ma to vzdy prekvapi... niekedy mam dojem ze si tolko lasky ani nezasluzim.

@andreatytler ♥️

@andreatytler Keď bol súrodenec ešte dojčené bábätko tak sa s ním dalo robiť všetko.Cestovať, kúpať sa, stanovať...Toto všetko sme absolvovali.
Všetko záležalo len od toho či rodičia chceli alebo nie.Kedže nikdy neboli športovo založení a nemali žiadne záľúby tak preferovali skôr sedenie doma.

Poznám ženy ktoré sa venovali športu.Hneď ako sa cítili fyzicky dobre tak otecko mal dieťa v klokanke a oni sa ničoho nevzdali.Áno zakomponovali nový prírastok do života :D

Keby som také ženy nepoznala a čítala by som si len tieto tragédie tak nikdy by som dieťa nechcela.Načo? Aby bola zomňa slúžka dieťaťa, muža a domácnosti? Nie ďakujem, neprosím 🙂
Ja potrebujem aj žiť.

Prečo by sa človek mal vzdať niečoho? Nerozumiem tomu.Nedá sa s dieťaťom chodiť do prírody, ku vode? Či slovo obeta je žena v kuchyni, starajúca sa o dieťa, vyčerpaná obskakujúca svojho lenivého muža? Či ako? :D

Láska je jedna vec a druhá je sa úplne opustiť a myslieť si, že už si nemôžem zacvičiť lebo som matka.Nemôcť ísť na túru lebo som matka.Nemôcť si ísť zaplávať lebo som matka.
Všetko toto rodičia s deťmi robia od malička.V mojom okolí aj s deťmi do roka.Jasné niektoré sa aj pocikajú len aby neboli 2 minúty bez dieťaťa a nedajú ho mužovi aj keď sa im núkajú s pomocou.Niektorí muži by chceli ísť na materskú a nemôžu lebo im to žena nedovolí.

Ja som si už čítala nejaké tvoje príspevky a podľa mňa si taký materínsky typ.Našla si sa v materstve a je to tvoj zmysel života.Jednoducho si sa upla na dieťa a nič viac ti nechýba.Lenže ja som úplne iná :D.Ja vnútorne dieťa ani nechcem respektíve potom vôbec netúžim pretože mám blok presne z takých rečí aké je materstvo obetavé a život sa skončil, ako sa nedá nič robiť, aká budem tučná a už nikdy chudá nebudem.A tá obezita je vlastne znak materstva a ako je matka na všetko sama.

Samé katastrofické scenáre.Rodičia sú dvaja a dieťa nemusí byť neustále len s matkou.

Prestala som čítať tieto opúšťacie články matiek ktoré sa opustili samé lebo oni vraj nemôžu ísť nikam a skončil sa im život.V okolí mám dosť ľudí s deťmi a vidím ako sa dá aj s 2 deťmi robiť všetko už od kojeneckého veku.Aj športovať aj sa stretávať s ľuďmi.Robia všetko čo robili spolu aj predtým.Niektoré deti sú už dospelé a dnes sú vďačné, že nemali rodičov domasedov.

Aj oni plakali, aj im rástli zuby.Neboli o nič iné než ostatné deti tak ako je možné, že niekto žije s dieťaťom normálne a niekto to opisuje ako guľu na nohe.Nie je to zlým výberom partnera, že nepomáha? Prehnanou starostlivosťou?

Pre mňa sa láska neprejavuje tým, že budem sedieť doma.Čo má z takých rodičov dieťa.Aký je to príklad pre tie deti? Je lepšie byť chorý a nervózny rodič?

Úplne chápem, že človek prestane byť sebecký ale je rozdiel mať bezdetný život s vínom v ruke a mať bezdetný život kompatibilný s dieťaťom ktorý je zároveň výchovno-vzdelávací.Dieťa keď plače tak je úplne jedno či je v obývačke alebo 100km inde.Musí si zvykať na nových ľudí aj na rôzne prostredie.

Pre mňa je priorita aby naše dieťa malo zdravých rodičov a aby sme dieťaťu boli vzorom.

Ak sa žena rozhodne, že všetko prispôsobí dieťaťu a nepustí k nemu nikoho jej to jej len rozhodnutie
,ale nech takéto ženy nestrašia budúce mamičky, že sa im skončí život.Nie každá je takto závislá na deťoch.Toto sledujem u žien.Muži to majú na háku a kľudne si odídu od dieťaťa preč aj na pol dňa a myslím si, že je to úplne normálne.Ja toto prehnané mamičkovanie volám opičia láska.

Naozaj dúfam, že mne mlieko na hlavu neudrie.Nie som taký typ ženy ktorá sa od dieťaťa nepohne.