Začínam mať pocit, že nám zničil život
Ahojte. Viem, že toto je téma, ktorá pobúri veľa mamičiek alebo žien, ktoré sa snažia o bábätko.
Mala som zidealizovaný rodinný život, ako ma môj syn bude mat rad, ako ho naučím rozprávať, ako sa budeme spolu hrať, ako bude jedna šťastná rodina.
Opak je pravdou a ja som na tom momentálne veľmi zle. Syn má čoskoro 18 mesiacov, nerozpráva, nerozumie skoro ničomu, nikdy v živote z neho nevypadol nič zmysluplné. Viem, že nebude ako normálne deti, tie už dávno hovoria, ukazujú prstom, tešia sa na svojich rodičov. Čaká ho o mesiac neurologia ale úprimne neviem, či chcem počuť, že moje dieťa nikdy nebude normálne a môžem zabudnúť na to, v čo som odmalička dúfala.
Téma druhé dieťa je po tomto tabu a už som dospela k názoru, že naň nepristúpim.
Niekomu to môže prísť, že mi asi šibe, keď svoje dieťa odmietam kvôli takýmto veciam, ale ten kto ma dieťa, ktoré sa k nemu pritúli, povie mu mama a vidí tu radosť v očiach to nepochopí. Trápim sa vnútorne, že nebudeme mať nikdy normálny život, že sa s priateľom časom rozídeme lebo veľmi nám to ovplyvnilo vzťah, stále sa hádame nakoľko ja už som vyčerpaná z toho, že celé dni sa len snažím ho niečo naučiť, aby vedel, že ja som jeho mama, že hlúpy pes robí hau hau, že auto je auto. Tak primitívne veci, ktoré nedokáže zopakovať od svojich 10 tich mesiacov. Viem, že nikdy neprijmem ani sa nezmierim s tým, že moje dieťa nie je zdravé.
Nie som odborník, ale viem, že nikdy nebude normálny, videla som xy deti v jeho veku a každé vedelo aspoň niečo.
Všetko sa mi rúca pred očami, život, ktory som si vysnívala a žila je preč. Ráno vstávam z nechuťou, nechcem už znova další deň kedy znova budem vidieť, že nič nevie a nikdy vedieť nebude. Autizmus, mentálna retardacia to mi ide nonstop hlavou, vždy keď naň pozriem. Nemám chuť ho nosiť na terapie, ktoré určite bude potrebovať a pracovať na niečom.
Neviem čo ďalej, či sa to z mojej strany niekedy zlepší, ale bojím sa, že nie. Tak ako som syna milovala tak ľutujem, že nikdy nebude mať normálny život ani on, ani my.
Nemusíte mi písať aká so hlúpa, ako mi drbe a čo by iné ženy vôbec dali za to, aby mali dieťa. Ja to všetko viem. Ale to mi nepomôže k tomu, že môj život ma už omrzel a nikdy nebude taký, aký som chcela. Mám termín pre seba u psychológa, ale bojím sa, že mi nepomôže porozumieť tomu, že moje dieťa nebude nikdy normálne.
Potrebovala som to zo seba a viem, že komentáre na moju adresu nebudú pekne.
A diagnózu si mu stanovila Ty? ... nie sú na to odborníci? ... to dieťa má len 18 mesiacov ... seba porieš, lebo si kus vyhorená.
myslím, že potrebuješ oddych a niekoho s kým by si sa porozprávala a dala von svoje pocity. Kľudne aj psycholog, na to sú a ten ťa neodsúdi. Ak by aj mal nejakú dg, žiaľ, nie každý je tak silný aby to zvládol. V prvom rade sa ukľudni a nerob žiadne prvotné závery.
A zas tie očakávania,čo keby sa sa začala sústrediť na dnešok a nie na to čo by mohlo byť,alebo čo možno bude.Pockaj čo povie lekár naučia ťa ako pracovať s dieťaťom a čo ďalej a zo vzťahu ty a dieta, si ty ten slabý článok a v všetko sa odvíja od toho najslabšieho
Hlupe su tie ktore ti budu nadavat. Maly ma len 18mesiacov, este to nemusi nic znamenat.
Ale aj kebyze, ty si matka a vies vycitit ci sa nieco deje, takze
Taketo veci su velmi tazke na psychiku, naozaj je mi to luto, ze to mas takto. Unava, vyhorenie, frustracia…
Ak by si chcela poradit, aby sa ti zivot s malym opat zapacil, skus popracovat na prijati tejto situacie, proste to tak je a ty sa s tym musis naucit zit, to je tvoj udel na tejto zemi a bojovat proti tomu je tvoje utrpenie.
Pozri, idete este len k neuro, tam sa dozvies, ze co sa deje a budes sa vediet odrazit, dostanes to svetielko nadeje a trocha sa nadychnes.
Drzim ti moc palce aby si nasla v srdci mier. Bude dobre😘😘
Prepáč, budem hnusná, ale v prvom rade by si seba mala trosku povlačit po terapiach. Najprv som myslela že píšeš o trojročnom dietati. Ale ma 18 mesiacov. Rok a pol paneboze !!! Ukľudni sa
Uplne ti rozumiem ale na druhu stranu ti chcem povedat, ze mozno je skoro, netreba sa s niecim este zmierovat ked nemas definitivny posudok od lekara. Drzim ti palce, zelam vela sil a verim, ze bude vsetko ok. ♥️
V prvom rade chod ty na psychiatriu, podľa opisu len nerozpráva a to nerozprávajú a nerozumejú bežné deti do 3 rokov, či si dieťa nevie ani sadnúť, ani jesť, ani sa postaviť nič? Tak v tom prípade más oprávnené obavy
Môj syn "ožil" čo sa týka rozprávania, keď mal skoro 3 roky... Opakovanie, blbé hav hav, alebo ukazovanie obrázkov ho absolútne nezaujímali, hrával sa prevažne sám, skladal puzzle, alebo lego, voči mne a všetkému, čo som mu chcela vysvetľovať bol, a aj väčšinou stále je úplný ignorant. A vieš čo? Nemá žiadnu diagnózu, je šikovný, samouk,čo ho zaujíma, to mu ide perfektne a pýta sa sám os seba.. daj svojmu dieťaťu čas 😉
No ... Mám dieťa s autizmom. Vo veku tvojho to bolo rovnaké . Nedokázala som ho nič naučiť, bola som frustrovaná, spôsobilá na lieky. A tie cirkusy všade 🤦 neobjal ma hádam do 3 rokov. Neznášal to. Vlastne som bola do 3 rokov zavretá doma doslova. Takže viem ako sa cítiš a určite ti nenapíšem nič škaredé. Každý máme sny , ideály a ono keď príde do života taká " rana" každý sa s tým vyrovnáme inak. Ja som revala od rána do rána. Sledovala každý jeho krok a nedala mu dýchať lebo som stále mala pocit že keď ho toto a toto naučím bude dobre. No ... A potom som sa prebrala , pozrela naňho že toto je moje dieťa ktoré milujem nadovšetko a my to spolu dáme aj keby čo bolo 😄 no a z toho dieťatka je teraz 5 ročný neskutočne múdry, rozumný, citlivý a milujúci chlapček 😊 objíma ma neustále, rozpráva, chodí do škôlky, stále sa chce učiť niečo nové a na všetko sa pýta a to čo vie už teraz on nevieme s mužom dokopy 😄 a každý deň zaňho ďakujem a trufnem si aj na druhe. Nič nieje také zle ako sa na prvý pohľad zdá. Áno vtedy to nevyzeralo ružovo ale nevzdávaj. To ako je na Tom teraz neurčuje ako na Tom bude o 2 roky. Nezničil vám život ako je to v popise, on vám ukáže čo je na tomto svete naozaj dôležité 🥰 držte sa, bude dobre, spomenies si raz na mňa 😊
@lucka_ke keď príde priateľ z prace tak je vidno radosť, ale za ten čas čo sme spolu doma je rad asi len keď vidí jedlo a keď sa ide kúpať.
@majkabr mne nejde o básnicky, ja chcem len normálne dieťa, ktoré ma dokáže mať rado, keď ho zavolm bude aj vnímať, že ho volám, bude mať chuť sa niečo naučiť, pritúliť sa ku mne.
@simonaniky
@zuzubb007
Ďakujem za odporúčania na psychiatriu, keby to bola len reč tak neriešim. Neukazuje prstom, nereaguje na meno stále, očný kontakt nemá 100%, nevie sa nič naucit, nevie pochopiť ani hlúpe papa. Každý odborník, ktorému som volala povedal, že to nie je bežné chovanie, tak ak si myslite, že takto sa ma chovať dieťa nebudem vám to brať.
V takom veku hlavne ma vediet povedat mama ked daco chce, Vola ta ked ma nejaky problem? Nic ine by ma nezaujimalo. Ty popracuj na sebe, na svojej psychike, dieta to Citi, ze sa s tebou nieco deje a zrkadli ta, cize je problemove, kedze ty mas problem. Rozvrhni si den tak aby si robila aspon jednu vec co ta bavi, kedy sa citis stastna a spokojna. Chod tam kdE chces ist, rob to co chces robit. Malicky SA vyvija, na zavery je Este skoro.
Mala si a máš nereálne očakávania od toho dieťaťa. Ten psychológ je dobrý nápad. Dieťa môže byť pokojne "normálne" len ty z neho chceš cvičenú opicu.
@hederamonstera
@jesenzima ďakujem za povzbudivé slová.
@marzii35 bohužiaľ nedokážem mat na to taký pohľad ako vy, vidím to na ňom a nič iné ma nezaujíma len to, že nie je v poriadku. On je sociálne dieťa, hra sa s inými deťmi, ale bohužiaľ nevie ukázať prstom, teda robil to dávnejšie, teraz keď niečo chce naťahuje sa za tým a keď na to nedotiahne tak na mňa zakričí škerkotom, že mám prísť mu to podať. Na meno nereaguje ako má, veci vie pochopiť keď sa mu ukážu ako sa napríklad používa táto hračka, ale nevie pochopiť slovám. Za vsetlo je krik, hádzanie sa o zem, plač.
Je mi luto mam, a aj mna. Ze som stravila 5 rokov vystresovana a uzkostna az zufala, lebo som nevedela, ze mam poporodnu depresiu.
Prosim ta, skus v prvom rade navstivit psychiatra. Mozes zachranit zivot sebe, muzovi malemu... A vsetko to co sa ti teraz zda strasne, bude nakoniec uplne fajn.
Ja ta o to prosim, ako vzdialena, osoba, ktorej natebe zalezi aj na dietati....
Autorka, trochu sa Ukludni... Máš 18.mesacne dieťa a ty píšeš, ze "z neho ešte nič zmysluplne nevypadlo?" Čo akože malo, recitovať Hviezdoslava a viesť s tebou debaty o jadrovej fyzike?
Ešte som nevidela dieťa, ktoré by 1,5 roku rozprávalo, a ešte aj zmysluplne nebodaj.
Moji v takom veku vedeli povedať akurát papa, baba, ham, ma a to bolo všetko. Dakedy na meno reagovali a dakedy (častejšie) nie.
Píšeš, ze neprejavuje emócie a potom ze keď príde otec z prace, tak sa teší, a ze tak reaguje aj na jedlo a na kúpanie..tak prejavuje ich alebo ako?
Máš termín u odborníka, to je ok. Nehovorím, možno skotucne ma dáku diagnózu (ale na presne stanovenie je ešte v tom veku skoro) ale zároveň je možné že ju ani nemá, iba proste ty si si vysnívala niečo, co bude dokonale a ideálne a teraz to dieťa akosi "nechce" zapadnúť do tej predstavy.
No to je život nie vždy bude ideálny. Je to dieťa, nie dokonalá bábka, ale jedinečná bytosť, ktorá aj keby bola akákoľvek, potrebuje hlavne zo, aby ho jeho blízki milovali a brali také, aké je
@kluska nevie povedať mama, žiadne slovo ešte nikdy nepovedal. Keď nedotiahne, nevie kričí ako nenormálny a vtedy prídem mu pomôcť, takze nevie to normálne dať najavo.
@januska12323 dieťa normálne nie je, povedal to aj pediater, hneď pri tom, že nereaguje stále na meno spozornel.
Môj autista v 18m bol na tom rovnako, tiež ani slovo, neukazoval, nerozumel. Dnes je predškolák, veľmi šikovný, rozpráva síce svojsky, ale má bohatú slovnú zásobu. Dá sa s ním takmer čokoľvek, život neskončil. Samozrejme máme aj zlé dní a nie je ich málo, ale ľúbim ho najviac na svete. Netreba sa vzdávať, terapie určite pomôžu. Inak ti rozumiem, na začiatku je to uvedomenie pre každého obrovský šok, no treba ísť ďalej. Tiež som si život predstavovala dosť inak...
Je este malicky, pockaj na vysetrenia, prognozy, nevzdavaj to s nim. Pockaj, daj tomu cas.
A nie si hlupa, nedrbe ti. Si unavena, sklamana, fustrovana. Su to veci mimo toho, co vies ovplyvnit. S tym sa tazko vyrovnava, nebud tvrda na seba za to, co citis.
Porozpravaj sa s odbornikmi o tvojich obavach a samozrejme aj o jeho reakciach, ktore sa ti nezdaju.
Čím ďalej opisujes svoje dieťa, tým viac opisujes bežné dieťa.Naozaj začni od seba
Prepáč, čo budeš robiť, keď v troch rokoch nebude vedieť abecedu dopredu odzadu a v 4 nebude vedieť malú a veľkú nasobilku??? Toto nepochopím, vysnivam si ideálne mega talentované dieťa a keď sa narodí "obyčajné " priemerné, tak to odvrhnime, načo mi bude, zničí mi život 🤦♀️🤬
Sory žena, nezvyknem takto reagovať, ale tvoj príspevok mi len zdvihol žlč. Chuda dieťa 😪
Podľa mňa dieťaťu nič nebude len ty si tak nastavená, že nič v zlom ale potrebuješ pomoc, moje dieťa tiež do 2,5 roka vydávalo len pazvuky a jacanie hhhhh, všetky deti naokolo už rozprávali a my stále nič, a teraz je najšikovnejší v triede, proste niekedy to dieťa neprinutis, možno bude mať dáku autizmus ale je to tvoje dieťa, čo majú hovoriť rodičia naozaj riadne postihnutých detí, treba sa spamätať dieťa ťa potrebuje normalnu
@zuzubb007 ja neviem čo sa rozčuluješ. Má 18 mesiacov. Ano , málo, ale aby dieťa nevedelo vôbec nič a hlavne keď sa lekárka vyjadrí, že to nie je normálne? Tak asi nejaké obavy sú namieste. Ona opisuje rozprávanie, my tu viac nevieme posúdiť. Ale ona je s tým dieťaťom každý deň, tak celkový prejav - rozprávanie, gestikulácie, mimika, všetko toto dokopy možno dáva priestor tým obavám, a možno aj oprávneným.
@derdia u nás bolo všetko krasne do roka niečo, tešila som sa z neho, mojkal ho každú chvíľu, venovala sa mu 27. Odvtedy keď vidím aký je bohužiaľ nedokážem byť šťastná ak viem, že nebude zdravý a normálny.
@minenkak Tak potom pediater, neurologička aj centrum včasnej intervencie sa mýlia, vyštudovaní ľudia vidia, že to nie je bežný vývin.
@jaskolka ja chcem od neho slovo mama, baba, ham, nie celého mor ho. To čo rozpráva každé dieťa v jeho veku, hau, mňau, ale tu nie je NIČ. Nikdy nepovedal nič.
Ano mama by Mal hovorit, to je zaklad, takze nieco tam Bude, ale popracuj na sebe, on Citi, ze Ty mas problem. Ked budes pokojnejsia, dieta Bude uplne ine, uvidis. Potrebujes pomoc, vypnut, zmenit myslenie, hladaju na malom pozitivne veci. Co sa tyka jeho, buducnosti ukaze, nedavaj ho ale ockovat a radsej nurofen ako paralen. Drzim palce
Naozaj sa neplaš. Vravím Ti že mne všetky deti takto reagovali. Presne ako píšeš , žiadny očný kontakt. žiadne papa. Žiadne hav hav. A sú z nich vyznamenané deti v škole. Reprezentujú školu v celoslovenských suťažiach. A vravím prvé slová v 4 rokoch a tiež ma plašila obvodná , že je to autistka a podobné hlupiny.
nereaguje ani na jedlo? neteší sa na nič? nemáš žiadnu spätnä väzbu?