Začínam mať pocit, že nám zničil život
Ahojte. Viem, že toto je téma, ktorá pobúri veľa mamičiek alebo žien, ktoré sa snažia o bábätko.
Mala som zidealizovaný rodinný život, ako ma môj syn bude mat rad, ako ho naučím rozprávať, ako sa budeme spolu hrať, ako bude jedna šťastná rodina.
Opak je pravdou a ja som na tom momentálne veľmi zle. Syn má čoskoro 18 mesiacov, nerozpráva, nerozumie skoro ničomu, nikdy v živote z neho nevypadol nič zmysluplné. Viem, že nebude ako normálne deti, tie už dávno hovoria, ukazujú prstom, tešia sa na svojich rodičov. Čaká ho o mesiac neurologia ale úprimne neviem, či chcem počuť, že moje dieťa nikdy nebude normálne a môžem zabudnúť na to, v čo som odmalička dúfala.
Téma druhé dieťa je po tomto tabu a už som dospela k názoru, že naň nepristúpim.
Niekomu to môže prísť, že mi asi šibe, keď svoje dieťa odmietam kvôli takýmto veciam, ale ten kto ma dieťa, ktoré sa k nemu pritúli, povie mu mama a vidí tu radosť v očiach to nepochopí. Trápim sa vnútorne, že nebudeme mať nikdy normálny život, že sa s priateľom časom rozídeme lebo veľmi nám to ovplyvnilo vzťah, stále sa hádame nakoľko ja už som vyčerpaná z toho, že celé dni sa len snažím ho niečo naučiť, aby vedel, že ja som jeho mama, že hlúpy pes robí hau hau, že auto je auto. Tak primitívne veci, ktoré nedokáže zopakovať od svojich 10 tich mesiacov. Viem, že nikdy neprijmem ani sa nezmierim s tým, že moje dieťa nie je zdravé.
Nie som odborník, ale viem, že nikdy nebude normálny, videla som xy deti v jeho veku a každé vedelo aspoň niečo.
Všetko sa mi rúca pred očami, život, ktory som si vysnívala a žila je preč. Ráno vstávam z nechuťou, nechcem už znova další deň kedy znova budem vidieť, že nič nevie a nikdy vedieť nebude. Autizmus, mentálna retardacia to mi ide nonstop hlavou, vždy keď naň pozriem. Nemám chuť ho nosiť na terapie, ktoré určite bude potrebovať a pracovať na niečom.
Neviem čo ďalej, či sa to z mojej strany niekedy zlepší, ale bojím sa, že nie. Tak ako som syna milovala tak ľutujem, že nikdy nebude mať normálny život ani on, ani my.
Nemusíte mi písať aká so hlúpa, ako mi drbe a čo by iné ženy vôbec dali za to, aby mali dieťa. Ja to všetko viem. Ale to mi nepomôže k tomu, že môj život ma už omrzel a nikdy nebude taký, aký som chcela. Mám termín pre seba u psychológa, ale bojím sa, že mi nepomôže porozumieť tomu, že moje dieťa nebude nikdy normálne.
Potrebovala som to zo seba a viem, že komentáre na moju adresu nebudú pekne.
@jaga18 ja neviem, priemerne dieťa ukazuje vo veku môjho syna prstom, vie kto je mama, kto je tata, že pes robí hau. Moje dieťa nevie nič z toho, nevie absolútne nič. Nezmyselne pobehuje cely deň, to je jedine čo mu naozaj ide. Odborníci hovoria, že to nie je normálne a vy ma budete presviedčať, že je?
@kluska skúšala som ale nedá sa, nevypnem od toho, že nikdy nebude normálny a bude nalepkovaný diagnózou. Nedá mi to spať, že moje dieťa dostalo takýto údel do života a ja mu už nikdy nebudem môcť zaručiť 100% život na aký mal mať právo.
Mám tri deti, najmladší bol presne ako tvoj v tom veku a do 3 rokov nepovedal ani jedno slovo, moj sa ani s deťmi nehral, na meno tiež reagoval tak raz za čas, vačšinou nie. Očný kontakt tiež bol veľmi slabý. No má len oneskorený vývin reči. Inak má normálne IQ, teraz už má 8 rokov, chodí normálne do školy, má samé 1, všetko sme postupne dobehli. Je to uplne NORMALNE dieťa! Nestrácaj nádej, vobec to nemusí byť také zlé nakoniec. Držím palce a skús ho mať rada takého, aký je.
autorka- na aký život mal mať právo? Chápem ťa, že si z toho mimo ale fakt choď za tým psychologom, psychiatrom. Dajsa aj ty dokopy a časom uvidíš ako sa veci vyvinú.
Ten pediater, neurologička aj centrum včasnej intervencie dieta aj riadne vysetrili alebo len usudili podla toho co si im vravela ze treba spozorniet?
Ja to vzdy hovorim, ale deti nam nepatria, nemali by sme ich do nicoho nutit nasilu, mne by sa tiez nepacilo keby 24/7 za mnou niekto beha "povedz mama! Ma-ma! Usmej sa na mna!" A podobne, just naschval by som ta za to ignorovala ked ma zavolás po mene 😅
Skus zmenit svoje nastavenie, neries co chces ty po dietati, ries co chce dieta a co ho zaujíma a skus sa s nim zapojit do toho co on chce robit a ako to chce robit, potom ti to mozno oplati a zapoji sa do tvojich aktivít 🙂) ved takto sa buduju vztahy, aj medzi priateľmi nieto este najblizsi vztah v rodine, drzim palce nech zmenis mindset lebo toto nie je zdrave ani pre dieta ani pre teba
Odbornici SA casto mylia, hlavne u malych deti do 3 rokov, u viacjazycnych AJ do 5-6 rokov, vlastna skusenost. Nemusi to byt take zle ako to vyzera. Skusaj ale dalej pracovat na sebe a na svojich myslienkach. Hladaju u syna pozitivne veci. Ide Leto, slnko, teplo, Este moze mat tvoje dieta pekny zivot, vyvija SA.
@ibatanecnica plnohodnotný život, bez terapii, užívať si detstvo a nie byť frustrovaný, že nevie vyjadriť čo chce, že mu nerozumieme. Nebyť nalepkovany ak mu dajú diagnózu, šikanovaný nakoľko dnešné deti sú k deťom s postihnutím veľmi nepríjemne.
Pozri, aj keby mal diagnózu (ako píšem, nevravím, je možné, ze skutočne ju má) tak co tetsz? Zbláznis sa? Zrutis? Budeš denne plakať, ake hrozne to bude? Budeš stále myslieť len na to, ake to mohlo byt a nebude? Áno, do istej miery to je pochopiteľné, máš nárok potom si poplakat, vykricat(len preboha nie pred malým) ale máš len dve možnosti. Do konca života si zúfať a trápiť sa, prečo nemás"normalne"dieta, alebo to vziať ako fakt a akceptovať ho také, aké je, zároveň dat mu možnosť žiť všetko tak, ako to len bude možné.
Mne ako 5 ročnej diagnostikovali Tourettov syndróm. Šok pre rodinu, vaše dieťa nie je úplne normálne. Tiež mama najorv ani netušila, co to je, potom bola z toho nešťastná a potom si povedala (aj celá rodina) no ok, má taký syndróm, tak budeme žiť s dieťaťom s tým syndromom. Bolo to pre nich normálne (hoci život s Tourettoom tiež nie je jednoduchy) a proste to vzali, ako to je. Snažili sa, aby som sa čo najviac zaradila do bežného života, kým som sa nenaučila s tým sama pracovať
@bora0123 ja mu nič nekážem, priateľ povie, kde je mamka? Môj syn nič, nehľadá ma pohľadom. Chcem od neho, aby mi len podal niečo ak mu povie daj mi to, aby pochopil, že nemusí za všetko kričať, plakať ale stačí prísť a ja mu pomôžem. Prestala som ho všetko učiť, nemalo to význam ak to viac ako pol roka nevedel pochopiť.
milá autorka, prežívaš veľmi zlé a ťažké obdobie, po veľkej idealizácii máš pocit, že si dostala strašnú facku a tvoj život sa rozsypal ako domček z karát. Ůprimne, tiež som mala ten pocit, pocit, že toto je koniec, že to bude viesť rozpadu manželstva, že nikdy už nebudem môcť žiť plnohodnotný život ako ostatní a áno aj som im závidela. Z mojej skúsenosti, PROSÍM NEROB, predčasné závery, ešte nemáš nič podložené, tvoje diaťatko môže aj nemusí niečo mať, je ešte veľmi malinké a aj keby tam niečo bolo to neznamená, že časom, vekom ti nebude dávať najavo svoju lásku. Vždy budeš pre neho ty tá bohyňa. Nikde nie je napísané, že život je jednoduchý, to, že niekto má zdravé deti, neznamená, že si časom nebude tiež niesť nejaký kríž na chrbte, to neznamená, že neprídu problémy či starosti. Potrebuješ to zo seba dostať, ti e obavy, podozrenia a za mňa veľmi chvályhodné, že hľadáš aj pomoc cez psychológa. Ale nevzdávaj sa, ešte nič nemáš podložené a vôbec to nemusí byť také tragické ako to vnímaš ty, preto nerob hneď unáhlené závery. Nedovoľ, aby sa ti rozpadla rodina, zabojuj a uvidíš, že časom ti bude aj láska zo strany tvojho synčeka vrátená.
Tvoj syn môže byt v rámci možností normálny. 100% autistov v 18. mesiaci nerozpráva a 50% ich rozpráva v živote. A s kazdym autistom sa dá pracovať. Viem o čom hovorím, mám rovnaké dieťa doma. Pracovali sne s ním čo najviac od útleho veku. V 4 rokoch rozprávať začalo a postupne prejavy autizmu ustúpili. Treba to chytiť z druhej strany ako si to chytila ty, a začal chodiť k odborníkom na autizmus a nech vám pomôžu. Teraz to tak berieš, ale my plnohodnotne žijeme ako ktorýkoľvek iní rodičia, ktorí majú len zdravé deti. Ešte by som mohla povedať, že ešte aj plnohodnotnejšie.
Vieš čo mi povedala špecialistka na autizmus… že veľa autistov je na tom tak ako je, len vďaka rodičom.
Ale no tak, hlavu hore. Moje dieťa v 18 m nevedelo dať ani papa, nieto ešte nieco ukazovať alebo rozprávať. Teraz ma 8 , v bežnej škole patrí zatiaľ k najlepším . Ano, stalo to viac práve ako s normálne vyvijajucim dieťaťom, ale radosť o to väčšia .
Chudak dieta. Si z neho spravila retardovaneho skor,akoby mu stanovili diagnozu🙈 Prosim sa preber! Aj keby bol autista,je to stale dg.s kt.sa da pracovat. Ja mam dieta s ADHD ale nikdy som sa z toho nerucala a to mam este aj tazko zdravotne postihnuteho surodenca, ktory ani len chodit nevie samostatne ako tvoj,ale v zivote nad nim palicu mama nelamala,aj ked jej povedali,ze bude len lezat,nikdy sa sam nenaje,nepovie nic. A on stoji,s pomocou chodi,rozprava,sam je. To dieta ta potrebuje,nie je vazne chore! Tak z neho nerob kripla,ale pomoz mu sa zaradit do zivota.
Autorka,mam autisticke dieťa s DMO a najmenší 2,5 ročný je úplne taký istý, ako tvoj. Hovoriť začal keď mal 18 mesiacov, na meno nereaguje dodnes, keď mal 2 roky povedal prvýkrát, že ľúbi maminku, nikdy sa ako bábo nesmial, teraz sa ide už popučit od smiechu... pediater tiež omielal že podozrenie na autizmus, neurologicka povedala zatiaľ len nedozreta CNS a ADHD....proste potrebuje viac času. Ale milujem ho najviac na svete, aj keď sa raz autizmus potvrdí aj tak budem, tak ako staršieho. Ani jeden z nich mi nepokazil život, ale mi ho nesmierne obohatili. Je to o vnútornom nastavení. Mimochodom, keď dieťa lásku neciti , ako ti ju má opätovať??? A vyrastanie v takomto útlom veku pod tlakom a bez lásky a pocitu bezpečia môže u dieťaťa spôsobiť omnoho väčšie poškodenie ako nejaká PAS ci nedozretá CNS...
Uz od 18m zacina obdobie vzdoru, uplne normalne deti sa tiez hadzu a vrieskaju za blbosti, robia veci "naschval" ked sa necitia v tom vztahu bezpecne alebo vyzaduju pozornost, nehovorim moze sa stat cokolvek, kludne moze byt na okraji spektra, ale sama si hovorila ze sa tesi na priatela ked pride domov, nie je to proste tym ze priatel je inak nastaveny a inak to dieta vnima ako ty? Ved deti nie su hlupe, oni vycitia ked je niekto na prasky a este k tomu "z nich" na prasky
Zacni od seba a nauc sa viac ako s detmi pracovat, a to myslim v dobrom, lebo takto z neho naozaj vychovas niekoho s emocionalnymi problemami, vztah matka-dieta je najdolezitejsi a treba sa k nemu postavit spravne, dieta musi citit ze je milovane a v bezpeci, hlavne ten vek do 6 rokov je najdolezitejsi aby sa naucil spravne prezivat emocie a formovat medziludske vazby, treba viac spoznat svoje dieta a naucit sa "ako nanho" ci uz s diagnozou ci bez
Boze fuj , normalne mi je zle z Teba ako dokazes 1000x povedat o svojom dietati ze nikdy nebude normalny 🤮.
PREDSTAV SI MOJE DIETA BOLA DIAMETRALNE ODLISNE OD VSETKYCH A PO OCKOVANI BOL Z NEHO ZAS DOSLOVA KOJENEC A KRVOPOTNE SME S NIM DRILOVALI ABY SA VSCHOPIL. TENTO ROK BUDE MAT 9 ROKOV A WOALAAA, JE Z NEHO UPLNE NORMALNY CHLAPEC.
Grc
Nefnukaj a spravaj sa ako zodpovedna mater ktora posuva svoje dieta denne vpred. Robis z neho polodementa a on je pritom este malinky
@ivik4 aký význam ma posúvať vpred ak nič nerozumie? Ja neviem mám pocit, že píšem španielsky, keď raz nerozumie niečomu mám mu to lievikom naliať do hlavy? Ak ti je zo mna zle absolútne si nemusela komentovať môj príspevok, ak si chceš kopnúť a tým zvýšiť ego páči sa. Každý neberie v pohode, ak jeho dieta nie je v poriadku a je velka šanca že nikdy nebude. Takze páči sa, vynadaj mi, pusť sa do mňa.
@iwesska je obdivuhodne ak si to ty hneď prijala, bohužiaľ ja to neviem lebo viem, že je šanca, že nikdy rozprávať nebude. Že nikdy nebudem počuť svoje dieťa povedala ni jedno slovo, že nebude vedieť prejaviť lásku. Ničí ma predstava, že prežila hrozne tehotenstvo, akútny cisársky, život v strachu, že moje dieťa bude mat nejaký problém. Každú chvíľu kontrolovala či dýcha, či sa mu nič nestalo. Preplakala som toľko noci kvôli tomu, že nič nebude take, ako u iných. Nedokážeš si predstaviť ako ma to ničí, že mu nikdy nebudem môcť pomôcť aby bol 100% zdravý.
@autorka ja len k tej reci, ostatne neviem posudit.
Mam 4 deti a prve mi zacalo rozpravat v 2,5 roku. Inak ale rozumelo, ale tiez len pazvuky.
Dcerka potom prekvapila, ta rozpravala od 12 mesiacov, no dalsi syn, zase v 2,5 roku az. A najmladsia ma 14 mesiacov a mama, memem...inak sa len zlosti.
Ale ostatne ma ok, aj chape, aj reaguje na meno.
Ale chcem Ti povedat, ze hoci by aj malo to dieta mat nejaku PAS, tak so spravnym pristupom, venovanim sa mu podla jeho potrieb, sa posunie o dost vpred. Musis ho brat ako "normalneho", v tom zmysle, ze nelamat nad nim palicu a vopred ho odsudit na neuspech a este ho aj obvinit, ze on moze za to, ze nie si stastna. Preto Ti tu mnohe baby v dobrom, alebo aj tak raznejsie radia odbornika, minimalne psychologa, ako sa s tym vyrovnat, ak Tvoje dieta bude trochu ine. To pre svoje dobro a pre dobro dietata. Popremyslaj o tom.
Ja mam ego moja uz davno na maximum, zvysovat si ho na matke ktora fnuka a nepomoze svojmu dietatu fakt uz nemusim. Srdcervuce komentare tvojmu dietatu fakt nepomozu, Teba treba dat hlavne dokopy. Nech sa paci existuje xy centier, aktivit,vysetreni ktore vies s dietatom navstevovat dlhodobo tak ako sme to spravili my aby z neho nieco bolo lebo ano, nechapal vobec nic. Takze Ti to pisem ako matka ktora tuto situacii velmi dobre pozna. Len miesto nazyvania svojho dietata ,,dementom" , som to tak nenechala a ani jeho otec, lebo nam na tom velmi zalezalo
Veď má 18m. Porozumenie ešte kľudne môže nabehnúť, dieťa sa vyvíja. Ešte je priskoro sa vzdávať. Čím skôr začnite s terapiami. Správny prístup ho môže veľmi posunúť.
Autorka a ty rozumies hned vsetkemu na prvy pokus? Keby som ti teraz vysvetlovala kvantovu fyziku a ty to nepochopis dostatocne rychlo podla mojich predstav tak si retardovana? 😅 pre deti je uuuuplne vsetko na zaciatku ako kvantova fyzika, popracuj na trpezlivosti a na style akym mu to podas
Dalsia vec je ze co ak aj ty potrebujes toto dieta rovnako velmi ako ono potrebuje teba? Skus sa aj nad tym zamysliet, casto vdaka detom dospievame a posuvame sa vpred, ucime sa trpezlivosti a bezpodmienecnej laske, mozno ta cela tato skusenost ma len niekam posunut 🙂
@jaga18 ja ho milujem, milujem svojho syna celým srdcom, ale nedokážem znášať pocit toho, že som mu nedala správne podmienky na to, aby bol zdravý. Aby si nemusel niesť žiadny kríž do života. Stokrát som povedala, že dala by som aj život za to, aby nemal žiadny problém. Od malička som ho piplala, snažím sa aby videl, že ho ľúbim, ale on to nechxe. Chcem ho objať ale on sa odtlaci. Vieš ako sa cítim, že ma odmieta? Celé noci som preplakala, zozierala sa vo vnútri.
ja ti rozumiem, ale musis sa vzchopit. pories toho psychologa pre seba, to je dobry napad, a obehni lekarov s malym - neurolog, klinicky logoped, psycholog, psychiater, alebo nejake centrum, kde ho vysetria komplexne. cim skor zacnes, tym lepsie. upokoja ta, daju ti tipy, ako s nim pracovat, a nech je to cokolvek - ci uz autizmus, alebo narusena komunikacna schopnost, alebo adhd, alebo aj nic, vsetko sa da v tychto prvych rokoch zmiernit spravnym pristupom, terapiou atd. ano, viem, nepojde to tak lahko a prirodzene, ako si si predstavovala, ale spolu to date.
u nas bol zas problem so zlym porodom, syn priduseny, takmer zomrel, strasili ma fyzickymi problemami - DMO - rok sme cvicili vojtovku a kazdy spravny pohyb bol vydrety, ked zacal stvornozkovat, tak som sa rozplakala, ale teraz je pohybovo zdatny uz takmer 6-rocak. tiez som prvy rok mala vselijake stavy a revy, ale dali sme to a aj ty to das. musis kvoli nemu, prave preto, aby to mal v zivote co najlahsie.
hlavne obehaj specialistov a necakaj. ked citis, ze nieco nie je ok, ries to hned.
Je mi to ľúto, bohužiaľ sa to nedá zmeniť. Ty to už vieš, dobre že ideš k psychologovi. Pri takýchto životných situácich si každý prechádza týmito fázami začínajúc od popierania, hnevu, obviňovania, smútku a nakoniec prijatia. Tá cesta o tomu prijatiu môže byt dlhá ale skus sa začať stretávať aj s inými mamičkami čo majú deti s PAS, dnes existujú kadejaké centrá, krúžky, tábory pre také deti. Tie deti nie sú zlé, hlúpe ako ty hovoríš ale iné. Vidia svet inak a veď kde je napísané, že tak ako sa my správame je to správe. Čo je také svetlo na konci tunela, že je našťastie iná doba, už tieto deti nie sú na okraji spoločnosti, existuje strašne veľa metód ako ho vieš posunúť napred a možno pôjde na normálnej školy a nakoniec na VŠ, možno raz bude super úspešný ITčkár alebo programátor, alebo bude v niečom podnikať. Len sa mu treba venovať a podporovať ho. Držím palce a p.s. Určite by som si spravila druhé dieťa, keď je pre teba take dôležité mat normálne dieťa, tak nech si to na tomto nevybijaš.
@autorka nebolo by rozumnjšie napr. zavolať na linku nezábudka, kde by si sa mohla skôr odborne poradiť, vyventilovať negatívne emócie, spracovať ich ? vieš tu nájdeš rôzne pohľady a rady , ale ja mám pocit, že akútne potrebuješ najprv spracovať svoj postoj a emócie a môže sa tu stať, že si tu prečítaš nie práve príjemné komentáre a nájdeš pochopenie
Autorka tu sa bavime o 18 mesacnom dietati!! Ty sa daj dokopy zajdi psychologicke nie dieta, ale ty! Moja starsia dcera hovorila do 2,5 roka cinstinou nerozumela som jej ani prd, ocny kontakt tiez nic moc, mala proste svoj svet. Samozrejme ze skrieka ked nieco chce inak ti to to dieta nevie povedat ked nevie hovorit pre krista. Toto ako pises o svojom synovi je cez, to mi uz zavana diagnozou u teba. Teraz ma moja stardia dcera 7 rokov chodi do nadanej triedy je velmi mudra a sikovna. Mladsia ma 16 mesiacov a tiez nerozprava len take hatlaniny, tiez skrieka ked nieco chce, ale nerobim z nej mentalne retardovanu pretoze je to uplne normalne dieta.
Dieťa tá nemá mať rado. Dieťa je od teba závislé. Ty ho máš mať rada. Až oveľa neskôr ti dokáže samo od seba prejaviť lásku. ;D