Začínam mať pocit, že nám zničil život
Ahojte. Viem, že toto je téma, ktorá pobúri veľa mamičiek alebo žien, ktoré sa snažia o bábätko.
Mala som zidealizovaný rodinný život, ako ma môj syn bude mat rad, ako ho naučím rozprávať, ako sa budeme spolu hrať, ako bude jedna šťastná rodina.
Opak je pravdou a ja som na tom momentálne veľmi zle. Syn má čoskoro 18 mesiacov, nerozpráva, nerozumie skoro ničomu, nikdy v živote z neho nevypadol nič zmysluplné. Viem, že nebude ako normálne deti, tie už dávno hovoria, ukazujú prstom, tešia sa na svojich rodičov. Čaká ho o mesiac neurologia ale úprimne neviem, či chcem počuť, že moje dieťa nikdy nebude normálne a môžem zabudnúť na to, v čo som odmalička dúfala.
Téma druhé dieťa je po tomto tabu a už som dospela k názoru, že naň nepristúpim.
Niekomu to môže prísť, že mi asi šibe, keď svoje dieťa odmietam kvôli takýmto veciam, ale ten kto ma dieťa, ktoré sa k nemu pritúli, povie mu mama a vidí tu radosť v očiach to nepochopí. Trápim sa vnútorne, že nebudeme mať nikdy normálny život, že sa s priateľom časom rozídeme lebo veľmi nám to ovplyvnilo vzťah, stále sa hádame nakoľko ja už som vyčerpaná z toho, že celé dni sa len snažím ho niečo naučiť, aby vedel, že ja som jeho mama, že hlúpy pes robí hau hau, že auto je auto. Tak primitívne veci, ktoré nedokáže zopakovať od svojich 10 tich mesiacov. Viem, že nikdy neprijmem ani sa nezmierim s tým, že moje dieťa nie je zdravé.
Nie som odborník, ale viem, že nikdy nebude normálny, videla som xy deti v jeho veku a každé vedelo aspoň niečo.
Všetko sa mi rúca pred očami, život, ktory som si vysnívala a žila je preč. Ráno vstávam z nechuťou, nechcem už znova další deň kedy znova budem vidieť, že nič nevie a nikdy vedieť nebude. Autizmus, mentálna retardacia to mi ide nonstop hlavou, vždy keď naň pozriem. Nemám chuť ho nosiť na terapie, ktoré určite bude potrebovať a pracovať na niečom.
Neviem čo ďalej, či sa to z mojej strany niekedy zlepší, ale bojím sa, že nie. Tak ako som syna milovala tak ľutujem, že nikdy nebude mať normálny život ani on, ani my.
Nemusíte mi písať aká so hlúpa, ako mi drbe a čo by iné ženy vôbec dali za to, aby mali dieťa. Ja to všetko viem. Ale to mi nepomôže k tomu, že môj život ma už omrzel a nikdy nebude taký, aký som chcela. Mám termín pre seba u psychológa, ale bojím sa, že mi nepomôže porozumieť tomu, že moje dieťa nebude nikdy normálne.
Potrebovala som to zo seba a viem, že komentáre na moju adresu nebudú pekne.
@iva_ab Čo viem? Psychológa riešim nie len kvôli tomu, ma úzkosti už dlhšiu dobu, takze ja som nič neprijala, nič nesmútim. Nemám to na papieri aj viem ze to tam na 100% bude. Nechcem druhé dieťa, partner po tejto skúsenosti tiež nie, nechceme sa ešte viac trápiť a viac sa obviňovať, že môžeme za to my. Aj my potrebujeme nejak fungovať a nie znova zažívať toto.
@felycity nepríjemne komentáre mi nevadia, ak si niekto potrebuje kopnúť tak nech sa páči, to je ich obraz nie môj. Ale ďakujem, skúsim tam zavolať
autorka - neviem prečo vôbec uvažuješ o druhom, keď si napísala na úvod, že vám to zničilo vzťah. Dieťa ti vzťah nezachráni. Teraz nie si v dobrej psychickej pohode, tak druhé dieťa určite nie. Daj sa najskôr dokopy a potom uvidíš.
@momoftwo zaujímavé, že mi bolo povedané, že dieťa ak niečo chce ukáže na vec prstom a pozrie na človeka. Že nemá vrieskat, keď si to pýta, lebo to nie je kontakt. Diagnózou u mňa? Tak ak ti to príde že nejakú mám kľudne, našťastie nikdy mi na nič neprišli, klop klop, som zdravá ako repa. Možno vtedy to lekár tak neriešil, ale teraz to rieši každý a nikomu to nepríde ako normálne chovanie.
@ibatanecnica nechcem druhé dieťa, písala som to, že nechcem. Aj v príspevku, aj v komentároch, že určite nechcem
autorka - nedá sa ti ísť na pár dní niekam iba s priateľom? Nemá ti kto dieťa postrážiť? Keď len 2-3 dni
@ibatanecnica nikto ho nechce postrážiť lebo mu nerozumejú, nevedia čo chce, za všetko chytí nervy, hodi sa o zem a vrieska o dušu.
Snažíme sa s priateľom o tom komunikovať, večer keď spi to riešime, ale už je situácia, že o tom nechce ani počuť. Keď maly spi akoby sme ani dieťa nemali a žijeme v poriadku, hádky sú len keď je hore a zas robí svoje čudnosti.
Bolo ti povedane ze ma ukazovat? Ze nema vrieskat? Ja mam dost🤦🏽♀️ neviem ake brozurky si citas a akych odbornikov pocuvas ale prestan s tym lebo ten maly z teba vsetko citi a robis mu velmi zle.
Pozastavila som sa nad tým že nerozpráva a že nič zmysluplné z neho nevyjde...čo ocakavas od tak malého dieťatka? Nás začala rozprávať keď mal 3 roky a pár mesiacov ale nikdy by mi nenapadlo že nebude rozprávať alebo že je pozadu. Teraz melie vkuse. Mal dva a pol roka a vedel povedať možno 5 slov.
Tak ja neviem, moj ma v tom veku ešte dobre dohryzol keď sa veci nediali ako chcel. Kľudne stačí ze ma proste iný typ osobnosti a násilné mojkanie mu je nepríjemné. Je kopa takých ľudí. Daj mu šancu aby sa začal o veci zaujímať sám a nie preto, že mu to tlačis. Je naozaj ešte príliš malý na nejaké závery. Trochu sa ukludni a skus ho aspoň pár dní neriešit za každú maličkosť. Tieto ideálne predstavy by mali zakázať 😅 Potom sa ženy rucaju lebo pôrod nebol ako ten vysnívaný, kojenie nešlo hladko a dieťa nešlo na vysokú školu a neviem co.
Prosim ta napis sem rovno diagnozy. Ci je to fakt tak.
Autorka a kolko mate s priatelom rokov ak to nie je tajomstvo?
@momoftwo povedala mi to detská psychologička aj logopedička, s ktorými som volala, že v jeho veku ma viesť komunikáciu očným kontaktom a ak niečo chce, ma vedieť na danú vec ukázať prstom. Počúvam odborníkov, ktorý majú dobre ohlasy a robia to roky rokúce
@bora0123 ja 24 a on 26
Sluch ma v poriadku?
@sella38 áno, on reaguje na zvuky, na pesničky ktoré zapnem a ma rad hneď pribehne a tancuje. Keď ide sanitka a počuje ju doma hľadá odkiaľ ide. Dokonca aj keď vibruje mobil na posteli to počuje a uteká k nemu čo nepočujem ani ja.
Kriste ako mozete takemuto cloveku napisat ze ma mat dalsie dieta ? Ved ked nezvlada jedno dieta , pri dvoch by to nebolo o nic lepsie. A to vobec nic proti autorke, kazdy sme nejaky, ja by som s dvomi a viac detmi bola na prasky a v pohode to napisem. Situacie v zivote su rozne ,stale je cosi a keby toto nedava riesit s chladnou hlavou tak chudak deti. Zivot nieje ruzovy
Autorka cim viac ho opisujes, tym viac sa javi ako normalne dieta co si uziva detstvo a zivot, len ty si zivot neuzivas kvoli nejakej svojej predstave 😅 ono to moze byt aj vekom, tiez som bola mladucka ked som mala prve dieta, bolo to tazsie hlavne ked nikto naokolo este ani svadby neriesil nieto deti, musis sa citit izolovane, skus si pokecat s nejakou inou mamickou na ihrisku, dieta si najde noveho kamarata a aj ty mozno kamaratku 🙂 ine deti tiez vedia dieta potiahnut riadne vpred
Mne sa podla opisu zda zatial mormalny, mozno oneskoreny? Ani moja nevola mama, asi 3x to povedala ma skoro pol roka. Nez ukazovat prstom pokyvuje hlavou.
Naozaj nebud negativna
Autorka,zacni so sebou,u psychiatra. Potrebujes lieky,ktore ti doplnia serotonin a upokoji sa ti mysel,aby si vedela triezvo rozmyslat. Potom sa ti nebude javit situacia taka bezvychodiskova. Ty ho teraz stale odpisujes,dopredu vies,co nedokaze a to ho este ani neurolog poriadne nevidel. Ja toto neviem pochopit,naco si robis stale take cierne scenare,ktore ani neexistuju? Stale len "ja ja ja" Neviem,nedokazem,nic z neho nebude... Ale pokial si sama do seba nevstupis a nezmenis svoj pohlad na zivot,tak sa nezmeni nic a neurobi to bez tvojej snahy ani psycholog.
U žiadneho odborníka nebol..len ty si volala a opísala stav to je strašne málo len tvoj subjektívny názor ....máš prvé dieťa môžeš mať skreslené predstavy o tom čo je ešte normálny vývin ...je úplne normálne že sa batoľa nechce objímať , mala som také, proste nie každý je kontaktný typ, ja som ju mojkala, ale odkedy sa vedela brániť tak sa odťahovala ....teraz ma 8 rokov a príde sa občas postískať , keď ma náladu, je úplne zdravá ma dokonca nadpriemerne IQ....k reči ti už písali dosť....strašne sa ľutuješ, píše, že syna miluješ, ale vzdala si to s ním ešte si nebola ani na žiadnom vyšetrení....nič si ho nenaučila možno preto, že ho to učíš zle, môžno potrebuje špeciálny prístup a rovesníkov dobehne. Keď mu nepomôže ty tak kto iný ? Radšej ani neskusis lebo je to zbytočne ? Čomsi taká lenivá ? Kto mu pomôže keď nie ty ? Píšeš ako si ho piplala tak pokračuj, máš malé bábo, zisti si u odborníkov ako s ním pracovať a učiť ho keď sa to nedarí. Keby nad ním neplaceš, ale pomôžeš mu mala by si väčšie šance že bude "normálny"...
Veď ma len rok a pol .. čo od neho čakáš. Moji synovia v tomto veku tiež nevedeli nič zmyslu plne povedať. Starší syn nevedel ani v 3 rokoch niečo normálne povedať a nosil aj plienky čo sa nám nedarilo ho odplienkovat. V skolke ma s ním posielali k psychológovi, k psychiatrovi.. že určite má autizmus, nevedel kresliť , nemal kamarátov .. A teraz ? Má 8 rokov, je to veľmi citlivý a empatický chlapček. V škole veľmi obľúbený u spolužiakov ..Uci sa na samé jednotky, každý deň mi nakreslí obrázok a napíše ako veľmi nás všetkých ľúbi.. nemusím sa s ním ani učiť .. je veľmi bystrý a šikovný. .
Je smutné že svoje dieťa si odsúdila .. ty by si mala byť tá ktorá v neho verí
Každopádne ďakujem za každý komentár. Kto chcel si kopol, napísal aká nemorálna a hrozná matka som, možno aj som, neviem to usúdiť. Je pre mňa ťažké pochopiť, že niečo take sa deje môjmu dietatu, ktorému som dávala všetku svoju lásku, čas, porozumenie. Príde mi to nefér, že sú ženy, ktoré deti nechcú, nechcú rodiny, nestarajú sa a majú zdravé deti. Viem, čo som si vytrpela počas tehotenstva, neprajem to žiadnej žene. Dúfala som, že pôrodom to končí a začína nam šťastný život. Áno, taký človek by asi nemal mať ďalšie dieťa, určite ak sa potvrdí to čo si myslím ani na to nepomyslim. Hoc som mala myšlienku súrodenca, ďalšie dieťa s nejakou diagnózou už nedám vôbec.
Možno som to písala pod návalom silných emócii, človek si niekedy nedokáže klásť servítku pred ústa, keď ho niečo neskutocne zožiera a nevie čo ďalej.
Aby bolo každej jasne, ja svojho syna milujem. Milujem ho vidieť sa usmievať, milujem ho vidieť keď sa teší, milujem na ňom každú vec, to že je tu, že je môj a že môžem byt jeho mamou. Bohužiaľ som človek a už to nedával psychicky, zabíja ma predstava toho, že nebude mat život ako rovesníci, že možno nikdy nepovie ani jedno slovíčko. S priateľom mu dávame prvé aj posledné, čas, lásku… tie pocity, ktore som tu písala sú vo mne, bohužiaľ sa ich zbaviť neviem. Je to pre mňa tazle pozrieť sa na neho a vedieť, že možno nikdy neprejaví žiadnu emóciu, že moje objatie mu nie je prijemne, že chce byt pri mne len keď spadne, vtedy len vyhľadá moju náruč. Môj syn je moje všetko, možno to vyznelo všelijak, ale jednoducho došla som na svoje dno a neviem sa od neho odlepiť. Áno, nemala som si normalizovať život dopredu, moje detstvo negatívne ovplyvnilo to ako zvládam takéto situácie.
Nie, neviem si predstaviť život s tým, že môj syn dostane nejakú diagnózu, nechcem aby sa mu deti smiali keď budú počuť, že je iný ako oni. Videla som to na vlastne oci, nálepkovanie u deti bol vždy a vždy aj bude.
Tie, ktoré píšete, že chcem od neho veľa tak neviem, každý z doktorov, ktoreho som oslovila sa zhodol, že 1.5 ročne dieťa ma vedieť hovoriť pár slov alebo aspoň nejaký zvuk zvieraťa, ukazovať prstom, zdieľať pozornosť, priniesť autíčko ak mu poviem, aby priniesol autíčko, ak to nedokáže je tam nejaký problém.
Môj syn tiež nerozprával, v 2 rokoch ledva ledva a o porozumení som tiež pochybovala. Mal stereotypné pohyby, neukazoval nikdy (ani doteraz) pochopenie a pamäť je tiež bieda (má 5 rokov teraz)… a čo s ním, v škole to bude asi náročné, možno ledva prelezie ročník, ale nie je retardovaný ani autista. Aj keď nejaké črty sa javia. Nemáš diagnózu… tvoj syn má 18 mesiacov. To vôbec nič nemusí znamenať že je teraz spomalený. Je super, že to už riešite, ale zbytočne sa vopred bojíš najhoršieho… počkaj na odborníkov.
A kým budú výsledky daj sa dokopy. Si vyhorená. Sprav si čas na seba, čas na partnera, urovnajte si vzťah,… keď je doma dobrá atmosféra, aj problémy sa zvládajú ľahšie.
@autorka NIKTO NIE JE 100% ZDRAVY, aj nase maju pohybove problemy, diastazy, pruh, so srdcom mali problemy dvaja zo 4. Ano, relativne sme zdravi, to ano, kolkokrat mi ale prebehla myslou myslienka, ze mozno som nemala pit tu kolu v tehotenstve, ze mozno by nemal tie odvapnene zubky alebo ked vysli prve trvale zuby, tak najstarsi si hned z jedneho odbil hodny kus, som si hovorila, ze som tomu mohla zabranit. Alebo pocas covidu, ked som cakala tretie, tak dcerka tak letela z gauca na krcnu chrbticu na roh stolika a uz som ju videla minimalne na vozicku, ak nie v truhle a zaroven som dostala take krce do brucha, ze som takmer od strachu potratila.
Ano, mame relativne zdrave deti, ale nikdy nevies, kedy sa co stane a aj zdrave dieta moze skoncit na vozicku alebo nerozpravat. Aj dospely. Kazda jedna si dieta "piplala", to nie je Tvoja zasluha alebo vina, ze he zdravy alebo "iny", to proste je tak.
Bratrancov syn, takmer pred 30 rokmi, sa narodil v 26 tyzdni, nevedeli, ci to vobec prezije, xy terapii, operacii a vystudoval IT skolu, sice VS nie, ale robi v IT sektore. Ano, je zvlastny, ma aj crty PAS, ale zije samostatny zmysluplny zivot. Ma 2 mladsie sestry, co si ta matka mala povedat, ze aka je to jej vina??? Ved nie je to nicia vina. Proste sa to stalo. A hoci mame zdrave deti, nikdy nevies, co Ta v zivote stretne. Radia Ti psychologa v dobrom, lebo Ty to potrebujes spracovat, aby ste obaja vytazili z toho maximum...
Pozri treba si ale uvedomiť, že každé dieťa je iné, čo niektoré zvládne v 1,5r iné nemusí. Každé dieťa ide svojim tempom ale neznamená to hneď problém. Lekári vždy sa na to pozerajú tabuľkovo a každá druhá matka by ti potvrdila že nie vždy je pravda že dieťa má hneď problém ak niečo začne robiť oneskorene. Napríklad pol ročné dieťa má sedieť .. ak nesedí problém. Ročne dieťa má chodiť ak nechodí problém. Nie je to pravda. Kamaratkin syn chodil v 1r a 3m.. problém? Žiadny. Keby si videla aký je dnes šikovný. Môj začal sedieť v roku.. a? Žiadny problém..
Ahoj. Nečítam komentáre tak sa ospravedlňujem. Keď to tu už odznelo.
Pozri, skúsim ti napísať ak by to naozaj bolo co píšeš. Sú špeciálne školy, dokonca aj internátne. Určite jento mega ťažké ale vždy lepšie, ako mať doma ležiaka, no ktorého sa nemôžeš pohnúť ani na krok.
Autizmus a mentálna retardacia je veľmi náročný stav, ale môžeš ho začleniť.
Ty normálne nastupis do práce, budeš mat kľud v práci, po práci možno čas (podľa prac9vnej doby) na kávu s kamoškou, alebo čas na fitko...
Jeden čas som vyzdvihovala kamošku z prace ktorá v takom zariadení robila a videla som mamičky ktoré pre tie deti chodili. Fakt väčšina z nich vyzerala perfektne, viedli normálny život, mali na seba čas (podľa účesov, postavy, oblečenia...)chcem tým povedať, že život ti nekončí. Vieš si ho plnohodnotne užiť. Len musíš prijať nový fakt a nejak sa k tomu postaviť.
Držím prsty. Určite to zvládneš....A stále je tu nádej že je to len povaha...
Podla mna nemozes svoje dieta hodnotit iba tak bez stanovenej diagnozy. Bez nejakych vysetreni si absolutne nemozes byt naistom, co s nim realne je. Chapem, ze ta trapi a vnutorne sa zozieras, nevzdavaj to s nim vsak. ❤ Je to tvoje dieta a kazde jedno potrebuje svoj cas.
To seriózne v dnešnej dobe matky od 18 mesačných deti očakávajú že budú hovoriť? Seriózne je diagnóza, keď z nich nevypadne nič zmysluplne? V roku a pol??? Všetky deti okolo v tom veku hovoria? To sa s kým stretávaš?
Môj prvý začal hovoriť až po dvoch rokoch
Druhý trochu skôr
Prvý syn šiel do jaslí keď mal dva roky a tri mesiace a nevedel hovoriť normálne, žiadne vety, slovíčka len tak všelijaké ale mal normálne učiteľky, ktoré vedeli že to je normálne. Áno, jedoval sa, keď nieco chcel, pretože mu takmer nikto nerozumel a čo akože? Niektoré by ste chceli aby sa deti rodili rovno s diplomom. V pol roku odplienkovat, v roku plynule hovoriť, od narodenia celú noc prespať…..
čítala som len začiatok, tak reagujem na to “v 18 mes.nerozprava a iné” ak neskôr autorka doplnila v čom je jej dieťa naozaj ine, pozadu a preto je rodine príťažou, tak nech to rieši s odborníkmi. Ten začiatok ma ale dosť zarazil
@momoftwo najlepsi je nadpis, ten je top