Život po narodení dieťaťa

Ahoj tiež som to mala podobne ako ty, už som to aj v jednom fóre spomínala, žijem v zahraničí nikoho som tu nemala len priateľa, tiež som denno denne počúvala čo nie je spravené atď, lenže ako sa to dalo keď mi mala spala 2h v noci a tolko isto cez deň? Nedalo sa až keď som išla do práce a priateľ na podporu, keďže tu je materská 4 mesiace a z toho 1,5 mesiaca začína pred pôrodom a škôlky alebo jasle len súkromné takže veľké pálky, on sa chválil akoby to všetko zvládol z jedným prstom v nose a ja to nezvládam bla,bla....a keď nastúpil ten deň keď som išla do práce naschvál som mu nechala taky neporiadok aký on mne, vracajúc sa z práce som ešte dostala telefón od neho či môžem nakúpiť, doma bordel, veci nevypranych na 3 práčky malá len plač, a na obed som dostala klobásu....tak som ho sprdla že doteraz mi nič nepovie ohľadom domácnosti keď niečo nestihnem, a to už máme 2. dieťa, neboj sa zvládneš to, musíš si len zvyknúť na systém kedy ti bude dieťa spať, alebo je v kľude že si to môžeš spraviť, je to veľký stres aj to šestonedelie aj hormóny a všetko, to všetko prejde a ty sa budeš tešiť z každej pokakanej plienky, z každého úspechu dieťatka, priateľa nechaj nech si to skúsi sám aké to je keď je taký múdry, môj tiež bol a aha teraz po ceste z práce nakupy ak je to potrebné, s deťmi pomôže, ako doma toho veľa nespraví ale cez víkend môžem spať aj do 12 keď to deti dovolia a ešte aj navarí, domácnosť predsa nemusí byť tip top hlavne aby si ty aj dieťa boli v pohode, držím palce 😉

Ahoj. Ja mám doma dve detičky. Pre deťmi bol život jednoduchší no prázdny. Pre mňa sú deti celý svet. Po pôrode prvého som sa tiež cítila taká sama, ale to prejde. Si doma s bábätkom a to nepridáva na pohode. Neboj sa, bábo podrastie budete chodiť vonka, skús sa prihlásiť na nejaké plávanie alebo cvičenie s bábätkami. Ja som chodila na plávanie skoro rok s malým a je to perfektné sa trošku socializovať. Bábätká sa tešili a my sme sa zasmiali a porozprávali. Odchádzalo sa mi spokojnejšie. Keď už bude sedieť pouvažuj nad bicyklom alebo si kúp bežecký kočík a môžeš behať alebo korčulovať. Môžeš si akokoľvek vyplniť čas s dieťatkom keď je partner v práci. K nemu sa vyjadrovať nejdem, nepoznám ho, ale som toho nazoru, že každý chlap by mal byť oporou pre svoju ženu. Taktiež sa môžeme na to tak pozerať...veď len chodia do práce. Ale starať sa o dieťatko a domácnosť a byť v pohode je neskutočne náročné. Ja v čase keď som pracovala som stíhala 10x toľko čo teraz🤣🤣🤣takže keď nekojíš ponúkni mu aby si to vyskúšal lebo častá výhovorka pri kojení je...a čo mu/jej dám jesť?! Smelo do toho. A si ešte v období šestonedeliam neboj nič, nabehnete na nejaký režim s bábätkom a bude dobre. 👍🏻😊 držím palce mamička.

Ahoj. Len pridam, co tu este neodznelo: kup si dobre vitaminy a kvalitne magnezium s chelatom. Ja som po druhom porode zila z donasok a uz sme s muzom vedeli, ze to bude zahul a domacnost sme velmi neriesili. Urob najnutnejsie a oddychuj. Potrebujes to na zotavenie. Necvic ak este nie si fit a aj s cvicenim zacinaj pomaly, na youtube su videa cvikov po porode. Behom a zatazovym cvicenim si mozes poskodit panvove dno a to si ty teraz musis dat dokopy. Chod na prechadzky von, to mne pomohlo najviac. A neboj. To svetlo na konci tunela je. Presla som si tym tiez.

@martyzpp
Ahoj, nevzdavaj sa, nie je to lahke, ale podpora partnera je velmi dolezita, skus ho presvedcit, ze na to, aby si bola znova ok a stastna je potrebna jeho pomoc a tak budete stastni vsetci. Ja som vdaka mojmu uzasnemu manzelovi a viery v Boha zvladla pracu, dialkovo vysoku skolu a porodit 2 dcery- po operacii endometriozy na oboch vajecnikoch. Nedarilo sa nam otehotniet, tak som sa vrhla na studiu a potom zrazu vsetko naraz a este k tomu manzel stratil pracu, tak som bola doma iba par mesiacov pri kazdej dcere. Vsetko sa da, len to musite chciet obaja a navzajom sa podporovat. Prajem Ti podporu a pohodu.

Tak, ja to vidím na depresiu. Kľudne môžeš brať nejaké lieky šla by som k dr
Určite si už niečo predtým brala
Ostatné je taká klasika.
Dieťa je obrovská zmena ja som bola koľkokrát 10 dní neumyte vlasy malá mala koliky, kým sa to všetko skončilo a zaspala bolo koľkokrát jedna v noci, potom umyvaj vlasy. Cez deň domácnosť atd druhé dieťa,,, A to som neni žiadne fuľa🤣 mňa len nebaví za 10 minút všetko stihnúť a na hodinové pobyty v kúpeľni nemám čas. Ale tak už sa dá. Proste ale ako máš ty je ešte všetko nové náročné

Oddychuj a venuj sa babatku pomoc potrebujes ty,minim sestonedelie najlepsie dva mesiace, viac sa netrap a na to ohľadom porodu je fajn sa vyrozprávať skúsenej osobe

Ahoj, neviem ci je to este aktualne, ale ak chces napiš, zazivala som nieco podobné

Môj otec až keď som ja porodila svoju prvú dcéru uznal že to jeho žena nemala ľahké. Neviem oni muži neskoro dozrievajú asi podaktorí

Presne, ako ja počas šestonedelia, takže ti úplne rozumiem. Partnerove reči a nálady, uplakane, večne nespokojné babo, ja na nervy, ubolena a znicena z pôrodu, nedostatok spánku ... Ani spať som nevedela, aj keď som mala chvíľku čas.
Pre mňa to bolo tiež veľmi ťažké. Ale nič sa neboj, zvládaš to perfektne! Babo žije, aj ty, ste na jedení, čisto oblečení... Viac zatiaľ netreba. Skus partnera brat jedným uchom dnu a druhým von. On to tak nemysli, len je tiež vystresovaný a preto aj protivny. Ta duševná rovnováha zas postupne príde. Všetko je inak, ako bolo doteraz a je to náročná zmena a nič už nebude, ako predtým. Ale postupne sa všetko ustáli. My sme sa prvé mesiace s mužom veľa hadali (hoci predtým sme mali vždy pokojný vzťah), ale to tiež bude lepšie. Nervozita zo zmeny, s plaču, nevyspata....
Ale všetko to postupne prejde. Ver mi. Po 3 mesiacoch bolo lepšie, po 6. Mesiacoch oveľa lepšie... Len nečakaj, že budeš opäť tak skoro cvičiť, telo potrebuje čas. Ja som mala vnútorné šitie a po šestonedelia som išla cvičiť a musela som to vzdať, ak kĺby ma začali viac bolieť. Reálne je to tak veľmi postupne po 6. Mesiacoch.
Veľmi držím palce, je to narocne, ale zvládaš to výborné a psychika sa dá do poriadku... Aj telíčko, len všetko chce čas. Aj sa zladiť, aj sa vyliečiť. 💗

Jedna patina zien ma poporodnu depresiu, je to fakt. Aj preto si matky ponporode vyzaduju pristup ako v rukavickach, maju mat navarene, pochystame, matky sa len zladuju s babatkom a hoja si rany. Bodka. Na navstevu sestonedielk len s kompletnym obedom atd. Pohladaj clanky a predhod tomu surovcovi, nech sa uvedomi. A zvazuj vyhladanie pomoci, ak tieto pocity neprejdu.

Na všetko vplývajú aj hormóny, kým sa žena po pôrode zotaví a kým sa "zabýva" do roly matky , to hodnú chvíľu trvá. Proste je to nová etapa života. Zrazu sa žena ocitne v množstve nových úloh, povinností, ktoré predtým nezažila. Je dobré mať niekoho komu sa zdôveriť, o koho sa oprieť. Ak je partner negatívny, podľa mňa ťa to bude ťahať len dole , treba sa s ním porozprávať a povedať mu , že negatívny postoj je to posledné čo teraz potrebuješ , zvlášť od neho. Teraz musí stáť pri tebe , podporovať ťa . Sama poznám tento pocit , muž mi tiež veľa krát vykričal , že "to" nezvládam. Bohužiaľ,oni nikdy nepochopia čo sa v žene po pôrode odohráva, aká je zraniteľná a aká citlivá . Presne vtedy akoby si potrebovali ešte dupnúť , aby ťa úplne položili.. oni sú proste dokonalí, všetko by zvládli, veď pôrod neboli,mlieko sa samé spustí,dieťa sa samé uspí, aj prebalí , aj sa navarí aj uprace raz dva čo sú to hormóny? To si iba vymýšľame , lebo to nezvládame .. Tá jednoduchosť sa u nich v živote bohužiaľ prenáša aj do obdobia po narodení dieťaťa. A bože chráň ak žena dá najavo,že je jednoducho vyčerpaná a že je "to" proste náročné, lebo "to" JE náročné. Ja som sa s mužom otvorene porozprávala a povedala mu,že načo sme sa brali a sľúbili si niečo , keď mi teraz nieje oporou,keď to najviac potrebujem , potom to ďalej nemá význam. Presne v týchto situáciách a mnohých ďalších podobných sa totiž ukazuje pravá láska a zmysel manželstva.

Presne to, som mala po prvom porode, ale uplne rovnako, este sme aj saleko od rodiny, muz v praci a potom domov priniesol len stres a negativizmus, ja s miminkom. Ked xhces napis sukromnu spravu, nechce sa mi pisat verejne, ale neboj velka sanca, ze bude lepsie 🙂

Môj muž tiež tak veru som to nezvládla mala bola dosť uplakana a len na mne bola vnútri malo pospala tak som chodila von a tam aj 2hodiny spala a neskúšala sú sa ísť odreagovať vonku na vzduch su kočíky ktoré sú na beh vieš zasporrovat si s kočíkom dcéra doteraz len na mňa naucena väčšinou vždy ide somnou všade

Neviem, či ťa utešim, ale aspoň poviem môj prípad.. na obe moje detiská som sa tešila strašne, aj keď najmä pri prvej som do toho šla s obavami.. vedela som, že to bude zmena, ale že až taká... Fu..
Malá nebola vôbec zlé bábätko, naopak, skôr bola z tých kludnučkých deti.. "Iba" potrebovala každé dve-tri hodiny papať. Vždy keď som niečo začala robiť poriadne, začala mrncat.. takto som bežne mala nevyloženú umývačku, nezapnutú sušičku, pol izby pozmývanej.. robila som všetko, ale nestíhala som nič .. zdalo sa mi, že muž kvôli neporiadku zazerá (nezazeral).. keď začal pomáhať , sprdla som ho, či ma má za neschopnú (nemal). Šibalo mi, naozaj a bez zveličovania. Pol roka som sa sama seba pýtala, či mi toto bolo treba a rozmýšľala nad tým, ako MÔJ život definitívne skončil.. bolo mi ľúto, že mi nemá kto pomôcť (nie ideálne vzťahy v rodine) a či už nikdy nebudem môcť vyjsť von len tak, kedy JA chcem.. Tešila som sa, keď išla malá do jasiel. Najprv len na dva dni v týždni, ale ja som si len vtedy 'vydýchla'.. Dala som do poriadku dom aj seba a až potom som si začala rodičovstvo naozaj užívať .. je to odomňa naozaj sprosté, viem. Ale keď Ti nemá kto pomôcť a máš pocit, že tu celý svet padá na hlavu, tak je to na dve veci.
A kojenie samozrejme kapitola sama o sebe, revala som, že to bolí, potom som prišla na to, že to len robím zle. Revala som, že každé dve hodiny musím byť k dispozícii ako mliekareň.. keď malá neprospievala, tak som revala spolu s ňou, že odmieta fľašku.. keď fľašku prijala, tak som zas revala, že už ma nepotrebuje a čo som to za matku, keď nevie 'uživiť' svoje dieťa.. 🙆😂 no jedna katastrofa.
Po piatich rokoch rodičovstva Ti môžem zodpovedne povedať, že to stálo všetko za to. Druhé dieťa zvládam ľavou zadnou, domácnosť kvázi tiež a keď niečo nie je tip top, tak si z toho ťažkú hlavu nerobím. Keď potrebujem vypnúť, dám aj menšiu na stráženie k opatrovateľke a bez výčitiek. Viem, že si v kľude vyčistím hlavu, že sa domov vrátim s úsmevom a že 'môj' život neskončil. Je len iný a nadobudol iný, naozaj krajší rozmer. Zmenil ma. K lepšiemu.
A ak muž takýto predtým nebol, ja by som sa na neho nehnevala. Aj pre neho je to všetko nové, aj on má toho zrazu viac, aj on si to asi všetko predstavoval ináč. Všetko sa utrasie, uvidíš.
Mamu pošli kočíkovať, Ty si napusť vaňu a daj sa do psychickej pohody. Lebo od Teba závisí všetko. Nie si ok, muž kričí, dieťa plače.. aspoň vidíš aká si dôležitá 😘

Ahoj. Nečítala som všetky komentáre vyššie, ale poviem ti, ako to bolo u mňa. Som 3 mesiace po pôrode. Čas strávený v pôrodnici a cca prvé štyri týždne boli pre mňa hrozné. Dojčenie nešlo, mala som pocit, že sa o bábätko neviem postarať, žiadny čas na domácnosť, nočné vstávanie,… jedla som len vtedy, keď mi manžel niečo prichystal a priniesol kým som kojila. Pocity hrozné, často som plakala. Myslela som si, že už nebude lepšie, že sa stále budem točiť len okolo kojenia, prebaľovania a uspávania. ALE čím ďalej od pôrodu, tým mi bolo lepšie a teraz som už konečne šťastná. Zdôver sa mame, mne veľmi pomohlo, keď som sa mohla vyrozprávať a vyplakať 🙂. Čoskoro bude lepšie, nevešaj hlavu a ak by si sa cítila veľmi zle, nehanbi sa vyhľadať odbornú pomoc. Obdobie šestonedelia je naozaj náročné, prežívala som to tak ja a aj takmer všetky moje kamarátky. Kľudne mi môžeš napísať, keby si sa potrebovala posťažovať 🙂.

nič nove je to normalna situacia po porode 😉 skus pozriet na instači 600nedelie.sk

Inak obdivujem ta,tvoj muz je pekný sebec..ale mozno je len hlupucky a nevie ze on by to,co ty,neprezil a ma ta uplne nosit na rukach a obskakovať

Presne viem co prežívaš... Mala som to isté... A dopadlo to tak, že v dvoch rokoch maleho som od neho odišla.... 🤷‍♀️ Tiež že všade bordel, a to mal navarene, vyprate, vyzehlene, o dieťa bolo stále postarané.. 🤷‍♀️ Ale nebolo každý deň povysavane a umyta dĺazka 🤦‍♀️ proste niekomu človek nevyhovie. 🤷‍♀️ Potom som si našla terajšieho manžela (sme spolu 10rokov) a nič neľutujem... Len je to na tebe, ci chceš s takým ostať. Dieťa nie je dôvod na to, aby si žila v nespokojnom vzťahu...dieta to cíti, vie...

Tvoje pocity sú úplne v poriadku. Možno by som považovala nad kúpou dobrého magnézia. Dosť to pomáha.
Chlapi sa po pôrode menia. Je to šok aj pre neho. Bol zvyknutý na full servis a teraz si rada, že stihneš navariť. Ani on netuší ako sa správať. Zrazu všetka tvoja pozornosť je venovaná bábätku.
Jednu vec som sa pri deťoch naučila. Všetko je len obdobie. Niekedy sú tie obdobie naozaj ťažké a človek má pocit že už ďalej nemôže, ale vždy potom príde krásne obdobie plné lásky a radosti. Neboj sa priznať si, že všetko nezvladas a ze je to pre Teba nové aj pred partnerom. Veď nikto učení z neba nespadol. Neboj sa prejaviť vlastnú slabosť. Ak budeš zaujímať postoj obete a ľutovať sa nikomu tým nepomozes. Buď úprimná k srba aj k nemu. Uvidíš že sa to zlepší. Držím prsty.

Ja nerozumiem ako tu mozete niektore obhajovat autorkinho partnera, alebo pisat ze to je normalne, to sa utrasie atd… Ano, aj pre muzov je narodenie dietata velka zmena a potrebuju sa na nu prisposobit, ale aby jej vycital, ze nema kazdy den obriadenu domacnost alebo ze vari AZ poobede? To ako vazne? Toto nema s prisposobovanim sa nic spolocne, toto je jednoducho otrasne a sebecke spravanie sa. Ja mam tiez male babatko a v sestonedeli som doma veru ani prstom nepohla, o vsetko sa staral manzel. Autorke radim tohto chlapa velmi rychlo upratat a dorazne mu vysvetlit, ake tazke je pre zenu sestonedelie a ze potrebuje v prvom rade pomoc a podporu od milujuceho partnera, nie neustale vycitky. Alebo este lepsie, nech si takuto celodennu sichtu sam ten chlap cez vikend vyskusa.

Manzelia asi nikdy uplne nepochopia ten podivny stav po porode. No jedine, co som po svojom manzelovi chcela, bolo, aby povysaval. Ja som sa chodila prechadzat s dcerou v kociku a chodila som na kavicku do okienka. To bol moj relax.

Uplne ta chapem, mam 3 deti, citis sa bezradne, su v tom aj hormony..postupne sa telo zotavi, prakticke rady - zapoj manzela co najviac do chodu domacnosti, spravte si rezim dna, kedy sa co robi, co moze, nech vybavi, spravi on, kludne aj varenie moze byt v jeho rezii..ty si daj vzdy nejaku chvilku pre seba,to nevynechaj..nech ta pri babu vystrueda on, aj 20 minut intenzivneho oddychu staci, co si aspon casopis precitas v klude..dobre jedz, setri sa, ale zaroven chod von, fyzicka aktivita, prechadzky, medzi ludi, aj ked len hodinku, a v neposlednom rade, venuj sa aj manzelovi...co najskor po porode, drviva vacsina nezvlada sex.frustraciu, ak nejde normalne, aspon alternativne..to je pre vztqh dost podstatne..a tiez, jnechci vsetko mat 100% , zlav zo vsetkych narokov, aj na seba..nikto nie je 100% rodic, to sa neda..

Ahoj.Neviem aký vzťah ste s mužom mali ešte pred tehotenstvom.Ak to bolo v poriadku,tak ma možno on poporodnu depresiu.
V každom prípade Ti za seba poviem,že je normálne,že sa cítiš,ako sa cítiš.
S mužom by som sa vážne porozprávala a RÁZNE mu povedala ako sa cítiš a co by si potrebovala.Obaja ste teraz rodicia,obaja toho mate teraz veľa a je to otočka o 360 stupňov.To,co on Tebe vyčíta takisto môžeš vyčítať aj Ty jemu - ste v tom predsa obaja rovnako (s tým rozdielom,že on nemá fyzické bolesti po porode a hormonálny prevrat v tele).Je to VAŠE dieťa(aj jeho),tak sa on mate starať obaja. Domacnost je teraz v úzadí,ale myslím,že ona to prežije.Dolezite je hlavne babo a hneď za ním VY dvaja (najmä Ty).
A ak máš s mamou dobrý vztah,tak jej povedz o vašej aktuálnej situácii a ako sa cítiš,co potrebuješ.Je to Tvoja mama a spraví pre Teba všetko tak,ako aj Ty pre svoje dieťa.A netráp sa tým,že ju len zaťažíš. Ona tu bude vždy pre Teba. Držím palce,aby sa všetko čo najskôr dalo do poriadku a aby ste všetci boli zdraví, šťastní a spokojní 😘❤ Si skvelá mama😉👍

Ahooooj, v prvom rade, nie si sama 😊 na MK nie je zufale posat. Je to tu jeden mega babinec. Ja kamosky mam a i tak sa tu furt zalujem 😁

Obdobie sestonedelia je plne necakanych chvil a zazitkov s babatkom. Niekedy doslova su dni plne sokov. Prve tri mesiace su hotovym chaosom. Takmer pre kazdu. Ja som sa s manzelom na obdobie pred porodom az na tri mesiace po porode nasackovala k nasim a hoc nemusim robit nic v domacnosti i tak som velqkrat plakala, nadavala, bola vysilena a na pokraji sil. S manzelom sme mega partaci ale poviem ti, pohadali sme sa milion krat. Najdolezitejsie je vsetko si pobedat. AKo sa citime, ze placeme, ze nam hormony robia sarapatu, ze nie sme od mala vycvicene na rolu matky a aj kojenie telo vycerpava. Rodicov som znenavidela asi tisic krat, netradocne som zvolavala rodinnu radu aby som nastolila diktat, ktory chranboh, niekto nedodrzal, mal peklo zo zivota. Hlavne co sa krpca tyka. Urazili sa vsetci milionkrat, ale jasne som im pobedala, ze nemam energiu im nieco vysvetlobat, ci mat kvoli nim vycitky, ze priorita je drobec a oni nech si trhnu nohou, musia sa prisposobit a hotovo.

A to ti poviem, ze manzel prrdtym nezehlil, nepral, nevaril, len chodil do prace a doma kavicka, knizka... Parkrat mi povedal: nunka? A urobis mi kavicku? A kedy sa aj mne budes venobat? Eeeej to si mala vidiet. Uprela som nanho svoje hnevlive oko a urobila mu taku prednasku o tom, co to znamena byt matkou, zenou, zivitelkou a stvoritelkou... Presli dva mesiace a rano ma cakaju ranajaky, caj aj kava na stole, prebaluje, kupe moj drahy... 😀😀😀

Takze sme na tom vacsinou vsetky rovnako. Tie prve tri mesoace ti uraduju hormony. Mas plne pravo na hnev, slzy, pocit nepochopenia. Prejde to. Maj nejaku motivacnu predstavu. Moj sefino ma dvojicky a pisal mi, ze ked je najhorsie, predstavuje si, ze ich da na tri tyzdne do luxusneho decaku. Ja zase, ze pojdem na cely vikend do super hotrla a budem len spat a jest a nic inr nebudem robit. (Rodila som v okt. Prveho syna a este xhceme 4deti ). 😅😅 ale je dobre byt trochu panovacna, vypustit paru, zanadavat si a nebrat ohlady na inych. A vies co? Ked bude mat krpec tri mesiace, budes ako ja vypisobat na konika pocas spanku babatka, lebo uz to bude lepsie a budes mat cas si urobit aj pedikuru na jednej nohe, alebo si dat kavu pocas kojenia 😁 do troch mesiacov je to prechadzka peklickom.

Poznam tvoju situáciu velmi dobre. Co sa tyka porodu ak si ho mala tazky a niesi po nom ok je to velmi narocne pre teba. Co i len pohyb a starostlivost o seba, poranenia ale aj babatko a aj tie najnutnejsie potreby ta vycerpavaju. Teraz mas obdobie kedy potrebujes pomoc a je to prirodzene uplne normalne. Samozrejme su maminky ktore ju nemaju. Obdobie sestonedelia je na to aby si sa pozbierala po porode a nabrala energiu az do prveho roku zivota dietata.Ak ti po porode zobrali babatko a neprebehol bonding tak su prve chvile neskutocne narocne. Prepojenie s babatkom si musis vedome tvorit teraz a to je najdolezitejsie. To je teraz praca ktorej sa mas venovat. Oddychovat a tesit sa z babatka. Muz dieta nenosil pod srdcom 9 mesiacov ani ho neporodil ani ho nedojci ani nevstava v noci aby bol pri nom ty mas vybudovnay kontakt s babatkom uz od zaciatku z bruska. On to proste nevie precitit nevie byt tam kde si ty. Najdi v sebe pochopenie pre seba ale aj pre neho a vasu situaciu. Uvedom si ze je malo chlapov ktori su citlivy a chapavy k zenam a materstvu. Maju proste ine prednosti a chapat ta maju kamosky a ty sama. Nuz takeho mas doma a niesi sama. Netrap sa nim teraz v sebe ziv pocit lasky k svojmu dieťatku a nenechaj sa rozhodit. Je to normalna situacia stretavam sa s nou casto. Moze za to "moderne porodnictvo" a zniceny prvy kontakt matky s dietatom, separacia a neprimerane spravanie sa doktorov ku porodu. Toto vsetko das a bude dobre uz zanedlho neboj sa. A ked si toto vsetko v sebe stravis a das sa do pohody s tym ze vsetko je uz na dobrej ceste a kazdy den uz bude lepsie a lepsie tak uvidis ze aj muz sa zacne spravat inak. On je teraz vlastne bezradny lebo nevie co s dietatom a ty teraz niesi jeho istota lebo davas energiu inde. Takze pre neho je to tiez nieco nove. Ty si bud ista sama sebou si matka a mas krasne dieta. Partnersky vztah je casto nabbode mrazu po porode. Prehrmi to coskoto ako bude babatko rast a budete sa na seba ladiť viac a viac. Bud silna das to 😉

Ahoj, ...a co keby si zavolala k sebe mamku na nejaky ten tyzden? Aj by ti pomohla, aj by si sa mala komu vyrozpravat. Babky to zvycajne radi urobia a tiez sa citia docenene, ze niekto stoji o ich pomoc a radu.
Myslim, ze to co prezivas skusila vacsina z nas. ...az na toho partnera. Kritizovat za to, ze je UMYTY riad este na skrinke?! Nerada to hovorim, ale vacsej podpory sa nedockas ani neskor. Ked bude dieta vacsie tak ta bude stale sekirovat za to, ze nie su ulozene hracky, ze je opackane zrkadlo, preco sa flakas po detskych ihriskach... (?)
A dojcenie este nevzdavaj. Len zrejme kazdy ti povie, ze zaklad je byt v pohode. A tiez sa najest. Ak budes hladovat tak to nepojde. Vraj pomahaju zaprazene polievky, tmave pivo (jasne ze nie cela flasa) ...a aj ked to nie su top zdrave veci, nech sa k tomu vyjadria len ti co to skusili 🙂
...no a ked sa mala v noci casto budi, skus ju supnut k sebe do postele. Nech si vravi kto chce co chce, ja si to nemozem vynachvalit. Aj ty budes oddychnutejsia. :D
A ak o to stojis, budem rada ak mi napises. Vsetko dobre 🙂

Kámošku si určite nájdete na detskom ihrisku a aj spriaznenú dušu.Manžel nemá problém s vami ale sám so sebou.Nech vyhľadá pomoc psychológa.

A predtym si domacnost zvladala bez problemov? A on.ti.nic nevycital?

Autorka - ako sa máš? je to lepšie? 🙂