Život pred narodením dieťaťa

Nemáš niekoho, kto by ti na pár hodín postrážil dieťatko? Mama, svokra, alebo aj opatrovateľka, aby si si na chvíľu oddýchla? a prišla na iné myšlienky, ešte si uženieš depku z týchto pochmúrnych nálad.

Áno, zamýšľala som sa nad tým. Na jednej strane neboli prakticky žiadne starosti, povinnosti (jedine pracovné), sloboda, pokoj, kľud, bla bla bla.... Na strane druhej je toho viac. ale najviac asi to, že dieťa mi otvorilo oči, s akým egoistom som žila. Taktiež to, že keď dospeje, do budúcna tu bude vždy a vždy si môžeme zavolať, stretnúť sa, nebudem sama (tým nechcem povedať, že si dcéru uviažem o nohu, chráňbože) 😀 jednoducho však, niečo po sebe zanechám a to ma teší. teší ma, keď vidím, že je šikovná, že jej to poriadne v tej hlave zapaľuje vo všeobecnosti (a to má len 11), že rozumie veciam zo života ale bavia ju stále aj niekedy až príliš detinské hry 😀 ja som rada, že ju mám, hoci mi dobre padne, keď niekam na 1-2 týždne odíde. prázdniny som si teda užila fantasticky. neboj sa, dieťa podrastie (alebo deti) a bude to lepšie. síce príde puberta, oduté tváre, papuľovanie a neviem čo ešte ma čaká, ale aj tak to bude lepšie a lepšie.. len pôsobiť výchovou tak, aby neskĺzli do zlej partie (aj keď to niekedy človek možno nedokáže ovplyvniť, ale to sú ojedinelé stavy) a aby deti vedeli, čo sa patrí a čo nie.
a ešte podotknem vec priamo k tvojmu príspevku... mala som to ťažké, fakt. viem ťa pochopiť. moja síce v noci spala asi tak 6 hodín, potom rev, potom ešte zo 3 a to bolo VŠETKO. cez deň mi zaspala na 2x20 minút, mohla som si stopnúť čas, aj som si stopla, namôjdušu bolo to tak. prvý rok prezvracala a niekoľkokrát sa mi nepekne zvratkami dusila, hrozné časy. nejedla. len rozmixované jedlá a po 1-2 lyžičkách bol opäť boj, nechcela. nepila. vymýšľala som milión hier, ako jej dostať do úst slamku, aby sa napila. umelé mlieko som riedila vodou viac (niektoré dávky), aby dostala do organizmu viac vody. takto som ju musela klamať. samozrejme, kvôli tomu skončila nie raz pri chorobe v nemocnici pre dehydratáciu. no katastrofa. a toto nám trvalo (to nejedenie, nepitie) do 6 rokov. už síce zjedla kúsky, ale fakt len kúsky. proste som sa trápila. vždy bola a aj je chorá. to je už na nervy. stále niečo. aj teraz je doma už týždeň a ešte nie je OK (covid to nie je), proste je taká, aká je. a čo mám robiť? niekedy som už tiež neskutočne unavená, ale som rada, že je, že ju mám a som hrdá na to, že to zvládam aj sama. hoci tiež niekedy padám na hubu, ako píšeš 🙂 držím ti palce, neboj, to prefrčí, ani sa nenazdáš 🙂

autorka: čítala som diskusiu ďalej a ešte ti napíšem toto: nie, nemusí každá matka padať na hubu. ja som mala v okolí niekoľko matiek, ktoré mali tiež prvé dieťa, tiež jediné dieťa a v rovnakom období +/- pár týždňov, mesiacov. tie baby presedeli celú jar a leto na lavičke a klábosili. deti sa nacicali, ľahli, spali im 3-4 hodiny v kočiari, potom sa prebrali, vykadili, ženy vonku prebalili, nakojili a dokolečka... bez problémov. neskôr (7m.) im strčili rožok do ruky, deti žuli a boli spokojné. ja som toto nepoznala. no bohužiaľ :( bolo mi to veľmi ľúto, tiež som sa pýtala: prečo práve ja? no čo narobíš? nie všetky deti sú rovnaké. aj moja mala zdravotný problém (silný reflux), aj moja ryčala takmer stále (ja som netušila, že ju to bolí, že má celý pažerák ubolený zo zvracania, mne to proste nenapadlo).... čiže to sú situácie, kde získavaš skúsenosti. veľa vecí ti dopne až neskôr.
ale faktom je, že nie každá žena musí padať na hubu, fakt nie. sú ženy, ktoré majú relatívne pokojné deti. alebo majú manžela, ktorý urobí fakt takmer všetko a veľmi tej žene pomôže. jednoducho ty máš dieťa, aké máš, a hlavne, a myslím to v dobrom po prežití svojho úvodu materstva, hlavne sa upokoj. ak máš pocit, že muž nepomôže, muža vymeň. proste fakt. ja som to urobila a nemohla som urobiť lepšiu vec. ak máš pocit, že dieťa niečo trápi, polož metlu, prach neutečie a dieťa si prituľkaj. neboj, bude lepšie 🙂

Každý zvláda únavu ináč.Ja som roky robila nocne smeny a dieťa som mala dobré, ale aj tak je iné nespat na nočnej ako za noc 4 x zaspať a zobudiť sa a znova zaspať sa mi nedalo, potom muž vstval...mama počuje každé prdnutie, otočenie sa dietata...nejde kojenie, bolí brucho, žena mizerná nálada, lebo sa nevyspi, myslieť čo uvariť dieťa nechce jesť, piť, nechce si dať lieky...nedaj Boh s ním treba chodiť po lekároch, že treba ísť von ja som bola zase aktívna až moc🙂a koľko žien popri deťoch študuje, pracuje pol uvazok...stále oči na stopkách je toho veľa.Dobra správa je,že na ťažké zabudneš a budeš si pamätať len pekne okamihy, ale to až po rokoch🙂)pre mňa bolo najhoršie vypnúť hlavu vždy, keď som prišla k mame som dokázala na hodinu zaspať na gauči pri TV, dieťati, lebo som vedela, že niekto dozrie na ňu.Ale v 8 m som ešte bola na ružovom oblaciku mňa to chytilo až neskôr ta únava sa hromadí najhoršie bolo zuby a časté kojenie.
@hederamonstera ja, keď čítam niektoré iné ženy som vďačná Bohu za dobré nenáročné dieťa, ale tak či tak to bolo ťažké a to mám jedno🙂iste môžeš si objednať jedlo, prať budeš tak či tak často, ale to je najmenej.Najhorsia je únava a strach o dieťa tá zodpovednosť, keď Ti plače a nevieš čo sa deje.A kľudne môže plakať pol dňa a pol noci.Kazdy si prejde svojim dnom fyzických a psychickych sil pri dieťati.2x som mala zápal prsníka a 39 teploty..a musíš fungovať.Este nevieš čo Ťa čaká🙂

@luccija dobre viem, co ma caka (nepatrim medzi tie, co si myslia, ze materstvo je med lizat), aj som to napisala v prvom prispevku ;) ale na tom postoji si trvam, tiez som zazila tazke chvile (nielen mamicky to maju tazke v zivote) a kebyze sa sustredim len na to negativne, tak si to mozem rovno hodit. Iba som chcela autorke dat iny uhol pohladu. Ale ked chce sa zameriavat len na to zle, tak to je uz jej vec. Ale podla jej stylu pisania, sa sem prisla len hadat.

všetko raz prejde...deti odrastú, budú iné povinnosti...keď som mala malé deti, tiež som bola unavená, nevyspatá...teraz po rokoch na to spomínam ako na tie najkrajšie roky...mám dvoch chalanov, jeden má 23, druhý 16...už sú skoro dospelý...

Je naozaj pravdou - malé deti - malé starosti, veľké deti - veľké starosti. Ja na bábätkovské časy spomínam s nostalgiou a s radosťou. Bolo to krásne obdobie, občas náročné, ale dalo sa to zvládnuť. Škôlka/škola a neskôr škola (prvák)/škola (čerstvá druhostupniarka) v čase korony a dištančného vzdelávania na striedačku s chodením do školy mladšieho + homeoffice 2 rodičov celé mesiace - to bol iný záhul! Oproti tomu celý deň unavené a zároveň odmietajúce spať dojča je prechádzka ružovou záhradou. Čo by som za to dala aj teraz, len aby mi nepípali každých 20 minút správy v Edupage 🙈😂

Mňa vždy, aj teraz, "drží pri živote" v slabých chvíľach myšlienka, že "je to len obdobie" - lebo je, prejde, a príde iné. V niečom lepšie, v niečom horšie, v niečom krajšie, v niečom náročnejšie, aj rôzne dlhé. Ale zase len na nejakú dobu (len škoda, že tá puberta asi tak dlhšie bude trvať 😂) Možno pre niekoho klišé - ale kým sú deti aj rodičia a všetci blízki zdraví, je to dobré. Všetko ostatné sa dá zvládnuť.

Myslim, ze Tvoje pocity su normalne. Si nevyspata, z toho mozno podrazdena, unavena... Treba to len vydrzat, bude casom lepsie. Dali sme sa na to, tak ine nezostava.
Moja ma takmer rok a pol a zopar noci uz prespala cele. Cez den spava vzdy len pol hodinu, ked mala dva denne spanky, tiez boli len polhodinove. Tak isto to bolo aj so synom. A ten bol este dost placlivy a umrncany, nieco podobne ako Ty opisujes a placlivy a naladovy je doteraz (ma 5 a pol). Momentalne su obaja chori, v noci nejake extra spanie nehrozi. Raz ma zachvat polhodinoveho kasla jeden, o hodinu druhy, o dalsie 2 hodiny sa jeden znova budi s upchatym nosom a takto dokola. Trva to zatial vyse tyzdna. A vstavanie k nim je len na mne, kedze chlap vstava o piatej do prace, musi sa vyspat. A cez den samozrejme musim fungovat. Tymto sa nestazujem, len chcem napisat, ze tych situacii, ked je mama vycerpana este bude kopec, kym deti ako tak nevyrastu a bude to lepsie.
Ano, zivot pred detmi bol kludny, mala som na starosti len seba, mohla som hocikde hocikedy ist bez toho, aby som riesila este niekoho ineho. Ale ked sa spatne obzriem, moj zivot bol dost prazdny v porovnani so sucasnym.

skus sa viac sustredit na spanok dietata. Pol hodina za den je strasne malo, ani sa necudujem ze ti v kuse mrauci a je nespokojny. Moj v tom veku spal 3 krat za den vzdy aspon hodinu. Teraz ma 16 mesiacov a ked spi len pol hodinu denn tak tiez mrauci a nekludny. Niekedy je to tazsie prist na to ako dat tvoj dieta spat ale stoji to za snahu. Skus ked tak spankove poradenstvo. Ja som sla podla littleones a velmi mi to pomohlo vystihnut cas kedy dat dieta spat aby aj zaspalo. Aj do buducna ti to velmi pomoze.

Dieta ma 3 roky. Prve 2 roky som spala biedne, potom som si na ten deficit trochu zvykla, trochu sa ten spanok zacal zlepsovat, ale normalne to nie je (ze 5-6hod vkuse, wau). Co sa tyka zivota a casu pre seba - mam ho len ak dieta niekto iny strazi. A ratam, ze to tak bude este par rokov. Sorry, dneska to pozitivnejsie nebude odo mna...

@beata_k - to sa vôbec nedá zovšeobecňovať. Dcéra spávala od narodenia v noci úplne perfektne, budila sa 1x, ráno ťahala minimálne do 7:00-7:30 s jedným nočným kŕmením, kedy som ju v polospánku nakojila, večer aj rýchlo zaspala, nebolo treba ju vôbec nejako uspávať. Ako novorodenec dokonca prespala fakt celé dni, že som sa prvý mesiac občas doma doslova nudila čo toľko spala. Potom po tých cca 4 týždňoch nastala zmena - cez deň toho veľa nenaspala, ale nemôžem vôbec povedať, že by som bola nevyspatá - skôr bolo psychicky náročne sa jej venovať cez deň v podstate non stop, pretože sa sama nevedela zabaviť ani 5 minút - a to trvalo vlastne celé jej rané detstvo. Proste je taká povaha, že potrebuje spoločnosť na zábavu.
Syn, naopak, v noci sa budil viackrát, zaspával ťažko. Ale zato cez deň ukážkové dieťa, vedel sa od malilinka zabaviť s hračkami, hrazdičkou, pozoroval okolie, kukali sme naňho ako na nejaký úkaz, že "wow, on si 20 minút búcha do hračky, wow, on si obzerá 15 minút svoje rúčky" (proste čistý opis z knihy o dieťati, ktorý na žiadne dieťa neplatil) - v necelých 3 mesiacoch. Cez obed ťahal spánok denne aj 3-4 hodiny na balkóne v kočíku (s dcérou kočiar musel chodiť, aby v ňom spala, a nedala sa "ošidiť" kolečkami po dvore či balkóne. Pekne prechádzať. Akonáhle kočiar zastal, dieťa bolo hore). A presne je taká povaha, že sa vie aj sám zabaviť, keď nik nie je na okolí.
Ja som oveľa viac unavená teraz, keď sú školáci a museli sme prežívať najmä ten prvý korona rok, to bola fakt u mňa brutal únava. Takú únavu som nezažila ani s tými bábätkami. To sú naozaj všetko strašne individuálne veci, nedá sa to zovšeobecniť.

Ja úplne nechápem ako môžeš byť taká unavená pri jednom a ešte tak malom dieťati? Nie si skôr len vyhorena zo stereotypu? Veď osem mesačne ešte ani nechodí, ani sa nehádže o zem. A máš len jedno. Mne práveže to obdobie do roka prišlo pri oboch deťoch najviac kľudne, potom keď už vie chodiť a rozprávať a hlavne začne mať vlastný rozum tak to začína "zábava".

Chapem Ta, obcas mam presne taketo myslienky, bezstarotny zivot, cestovanie, spanie, ....
A zrazu maly spunt, ktory vstava o 4tej, v lepsom pripade o 5tej....mrzuty, jedovity hlavne ked brusko boli a ked neboli, tak idu zuby, ked ani jedno z toho tak sople ci ockovanie. ..och, kolkokrat som si povedala, ze keby som bola vedela ... A zaroven by som ho nedala ani za nic, tak ho lubim ... Pomoct mi nema kto, okrem partnera, takze niekedy doslova vestim z vesteckej gule, co mu asi je...
A co tu citam, tak to najlepsie ma este len caka 🤦🙄😁
A verim, ze kazda normalna matka si tym presla, takze klud, prejde to ♥️

Autorka.Tak si povedzme,ze cast zien ta pochopi a cast nie.Ale to je v poriadku.Nie kazdy ma pohodove a pokojne babatko,nie kazde spi a je podla tabuliek,nie kazdy ma babku za zadkom,nie kazde dieta sa zahra hodinu s kamienkom a palickou a nie kazdy otec sa v rodine plnohodnotne zapaja,nie kazde dieta ma povahu a energiu kompatibilnu s matkinou,nie kazde dieta sa pouci,aj ked mu niečo 200x zakazes a 10x capnes po zadku.To pisem uplne vo vseobecnej rovine a s veeelkou nadsazkou,ale podla mojich skusenosti je to tak.Kolko kamosiek sa nudilo,ked im babo spalo 3 hodky v kuse a kolko z nich potom pri rovnakej vychove a podmienkach bolo pri druhom dietati ako vyorana mys.Jojoooj.Ale ak mas 1,2 deti,ktori si pekne vychovas a oni si pekne ziju,tak ma clovek pocit,ze dostal patent na rozum a vychovu a ma povinnost sa o nu podelit s kazdou okoloiducou mamickou.Zase prehanam.Ja zas nechapem,ako sa mozu matky nechapat a nepodporovat 🙂 Takze neboj sa,prejde to,niekto to ma lahsie,niekto by ti zavidel,ale nedaj si znechutit vasu spolocnu cestu,clovek by neveril,kolko energie dokaze dodat nevinny detsky usmev plny bezpodmienecnej lasky,vsak 🙂

A to buď rada, že popri tom všetkom ešte nechodíš do práce.

Tak nie som jedina😅... A to mam jedno dieťa. Hovoríš mi z duše. A do toho este manžel (vždy keď malý výstraha) sa sťažuje, aké je to narocne

@beata_k - nie, nepovažujem to za ťažké obdobie, bolo to občas náročné (tak ako to je celý život občas náročné s deťmi), ale nie natoľko, aby to prevalcovalo všetky tie pozitíva a aby som mala spomienky na materskú v štýle "stále unavená, nevyspatá, vyčerpaná". Dalo sa to zvládnuť aj v občasnej nepohode (ako to je pri deťoch takmer v každom období), ale absolútne by mi nevadilo si to celé zopakovať aj s tými náročnými okamihmi, lebo ich jednoducho 100x prevážili tie dobré okamihy. Pre mňa obdobie na materskej, či už s jedným alebo druhým, bolo jedno z najkrajších a najpríjemnejších období. A od obdobia narodenia detí zatiaľ aj najpohodovejším. Tým netvrdím, že niekto iný to nemá inak. Ja hovorím o sebe.
Narozdiel od toho, čo bolo minulý rok - ako to bolo počas korony, čo sme zažívali v lockdowne - toto bolo psychicky náročné a nechcela by som si to zopakovať už nikdy ani napriek 1 či 2 drobným benefitom typu - nemusím vstávať o 5:30 po 4-5 hodinách spánku a chystať seba do práce a deti do školy.

@beata_k - ale nemusí to nutne pre každého znamenať "takú únavu si ešte nezažila", tiež to nemusí každý pociťovať ako náročné. Je to naozaj veľmi individuálne a nedá sa to tvrdiť všeobecne a strašiť budúce mamičky. To je ako s pôrodmi. To tiež každá žena vníma inak. Jednak je to o tom, ako človek vníma situácie a ako je nastavený a jednak aké má kto podmienky. Sú ľudia, pre ktorých je nejaká situácia náročná a pre iného je tá istá situácia "malina". A darmo budeme presviedčať toho, kto to vníma zo svojho pohľadu ako náročné, že to náročné nie je - no je, preňho to je náročné. A takisto nemôžeme presviedčať toho druhého, že to má náročné, keď on to tak nevníma. Plus to vnímanie sa v čase môže meniť.

zbytocne nad tym premyslas a deptas sa. Teraz je to takto, podrastie a budes mat nove starosti, ja sa s mojim skoro 4r torpedom casto pristihnem, ze mi chyba presne tento vek, o ktorom pises ty - cca do roka, 8m, to bola pohoda oproti terajsku 😂 8m mal v lete, boli sme na dovolenke, cely cas v kociku, este mi nesedel, skor v nom furt spal, to bola aka pohoda.. a budicek o 6:00 je topka, nechcem sa strasit, a mozno to u vas nebude, ale syn mal od 2r obdobie vstavania rano medzi 4:00 a 4:30, kazdy den… 6:00 je top…
fakt sa zbytocne nad tym trapis, teraz to mas takto, vzchop sa a prisposob…tak vstavate skoro, mas cas navarit a potom von… na Vianoce som vdaka synovmu skoremu vstavaniu mala napecenych 10druhov peciva, ked sme proste boli hore od 4:00, fnukat, ze som unavena, by mi bolo nanic…
ver mi, este ti toto kludne obdobie bude chybat