icon

Zmenili ste po prvom pôrode názor o počte deti?

10. mar 2021

Túto tému zakladam kvôli otázke..
Ženy ktoré ste boli celý život názoru, že chcete 1 dieťa.
Zmenili ste po pôrode názor ? Chceli ste viac detí keď už jedno ste mali alebo váš názor ostal stabilný?

Strana
z2
avatar
elisse247
10. mar 2021

Áno hneď po pôrode v nemocnici som zmenila názor z jedného na štyri 😁

avatar
littlebubble
10. mar 2021

Autorka:
Ani jeden z nás po deťoch netúži.Máme to ako otvorenú tému budúcnosti.Berieme to tak normálne a prirodzene, že rodina sú muž/žena/dieťa.Mať dieťa je pre mňa čisto racionálna záležitosť do budúcna.Žiadna túžba.Dokonca mi to príde strašne sebecké keď sa nad tým zamyslím lebo reálne mi v živote naozaj dieťa nechýba pokiaľ sme mladí.Som si vedomá čo mi dieťa do života prinesie, že ten život bude pestrejší ale najviac ma hnevá, že to sú len naše nazvem to ,,potreby,, na starobu, pre dedičstvo, aby sme nemali stereotyp 🤷.Inak by som to brala ak by sa to dieťa pýtalo na svet samo a vybralo si ma za matku.Ale takto plánovať dieťa.Mne je to trošku proti srsti.Takže ja som naozaj nikdy neuvažovala nad tým, že ja by som chcela vôbec jedno dieťa.Okolie ma už do toho chce dotlačiť dokonca aj do dvoch.Lenže ja to beriem tak, že dieťa si má vybrať mňa a nie ja jeho.

Ja ten pocit (túžim po dieťaťku) nepoznám takže túto zodpovednosť/rozhodnutie prenechávam na muža a na náhodu 😂.

avatar
oblecenie99
11. mar 2021

Chcela som dve deti, aj my sme boli so sestrou dve, prišlo mi to ako taký ideál. Malý sa nám zadaril na prvýkrát, tak som si vtedy povedala, že takým tempom by mohli vyjsť dve deti.. Ale už ako tehotná som menila názor, lebo mňa tu asi ženy ukamenuju, ale ja keď počujem inú ženu rozprávať o tom, že tehotenstvo bolo najkrajším obdobím v jej živote, tak sa mi to normálne nechce veriť. a to som nijak extra nepribrala, vracala som tuším len dvakrát a extra zle mi bolo len prvé tri mesiace a keď nepočítam tie ťažkosti ku koncu, tak som mala fakt bezproblémové tehotenstvo, ja som robila dovtedy, kým to zákony umožňovali 😂 Napriek tomu bolo tehotenstvo pre mňa extrémne náročným a hroznym obdobím, 9 mesiacov utrpenia, kedy som odpočítavala každú minútu ku koncu a potom sa trápila tým, že som ne vďačná no a pôrod jeden z najhorších zazitkov (boli komplikácie a veľký stres a strach). Jednoducho som uhundrana a netrpezliva povaha, teda nič moc ak má človek obrovské brucho a je nemotorny a navyše som zistila, že som strašne úzkostliva, ja som sa v kuse bála o malého už v bruchu, a pôrodom sa to teda nezlepšilo no a ta corona doba to ešte zaklincuje úplne.. čiže aj po 14 mesiacoch malého plus 9 mesiacov tehotenstva predtým môžem za seba zodpovedne a cestné vyhlásiť, že ja veru dvakrát do tej istej rieky nevstupin, raz za život stačilo 😀 mne normálne kleslo aj libido, čiže ani taka náhoda neprichádza do úvahy 😂

avatar
kuceravasisa
11. mar 2021

Ja som chcela jedno, muz tak všeliako že možno aj dve. Tehotenstvo som cele s mini prestavkami pregrcala(zvykla som si uz potom), porod som mala hrozny, kde sa dako nechcene ocitol aj moj muž a keď som niečo spomenula o porode a zazitkoch... Ked zahundral nech to neriesim! Ze to bol jeho najhorsi den v zivote.. Ja som myslela, že je to moja posledna chvíľa a to ja mam vysoky prah bolesti. Mysleli sme si ze mala bude postihnuta, po tom co sa dialo pri pôrode a cely jej prvy rok, sme behali pi doktoroch, co mala nic poriadne nespala, revala, nejedla... Vsade sa na nas dívali ako na blaznov, ze to len prahaname... Ale ked spustila ten svoj operny spev, vsetci hned v pozore ze toto neni normalny plac, ze jej nieco je... Ake nikde nic nezistili. Mala ako rastla az z toho vyrastla, je to nervana, ale nastastie zdravaaaa!!! A my sme boli total rozhodnutí ze druhe isto nie a minule leto nam preplo, z ničoho nic sme sa s muzom este zo srandy doberali, ze keby máme druhe a potom smw sa zacali bavit vsetky moznosti pre a proti a vzniklo z toho ze skusime ak sa podarí do mojej 35,(vtedy som zrovna mala narodky 34) a ono sa to na prvý krat podarilo, tak si vravim, ze to tak malo predsa len byt a bolo to dake znamenie. 😁 4.5. Čakáme chlapca. Nikto nam to poriadne neveril, hlavne z rodiny, lebo vedeli náš názor, knizku som im musela ukazovať a na mne poriadne není ani vidiet ze som tehotná tak veľa ludi bude prekvapeních kde sne to nabrali 🙂 ale ja mam stále taky dobrý pocit a normalne sa teším aj ked viem ze to bude masaker.

autor
11. mar 2021

@kuceravasisa gratulujem 🤍

avatar
fiafia
11. mar 2021

Chcela som jedno a tehotenstvo a pôrod ma v Tom len utvrdili

avatar
hanka1505
11. mar 2021

Ja som bola za 2 jednoznačne, nakoniec sa nám na prvýkrát podarilo tretie, plánovane a chceno🙂 žiadna náhoda a spol. Takže áno zmenila som lebo po synovi som sa zarisahala že tretie nikdy.

avatar
hanka1505
11. mar 2021

@kuceravasisa blahozelam🙂 ja som síce pôrody nemala ako ty, ani to neboli manželove najhoršie dní v zivote, ale všetko ostatné sa nám s tretím bejby stalo. Na prvýkrát sa podarilo, a to ze skúsime len raz🙂 a presne keď sme o tom rodine a známym povedali nikto nechcel veriť lebo vedeli ze uz sme 3povodne neplanovali🙂 termin mam na konci mája a som teda zvedava co budem s 3 detmi robiť ale po tomto sialenom roku to uz asi nič nebude❤️tak držím palce nech je pôrod lepsi a nech už máte synčeka pri sebe❤️

avatar
ajko2011
11. mar 2021

Ja som vždy chcela minimálne 2 deti. Syn má "už" 9 rokov a máme len jeho. Takže áno, zmenila som názor na počet detí. 🙂

avatar
elizita
11. mar 2021

Nikdy sme sa o tom vopred nejako nebavili, ze kedy a kolko deti. Len sme zartovali, ze budeme mat dvoch synov. Zobrali sme sa a prva dcera sa narodila az po 3r manzelstva. Skor sme nemali potrebu, zrazu sme sa zhodli nejako spontanne naraz. Ked dcera dorastala, zvazovali sme, ze bude jedinacik. Nie kvoli blbemu porodu alebo kvoli narocnosti okolo nej, ale nevedeli sme si predstavit niekoho dalsieho koho budeme lubit rovnako. A po 3 rokoch to prislo. Akosi na oboch, spontanne, ze ano, chceme dalsie babo, obaja po nom tuzime a teraz je ten spravny cas. A tak mame 2 dcery 😀 a chut na pocet narastla, ale vek neoklames 🙂

avatar
marfikchov
11. mar 2021

Plánovala som jedno a o päť mesiacov som opäť otehotnela, teda nie že som zmenila názor, ale prispôsobila som sa danej situácii. Ale zostali sme na čísle 2, hoci muž by prijal aj ďalšie

avatar
leuchtturm
11. mar 2021

ja som bola nazoru, ze len dve. Potom sa pritrafilo neplanovane cislo tri a teraz uz nechcem ziadneho dalsieho potomka, ani keby mi davali milion.

avatar
anile12
11. mar 2021

@mima1 ale ja som mala pôrod skvelý síce trval 21 hodín v bolestiach ale samotný pôrod bol fajn žiadne poranenia ani následky. Som ako pred tým. Aj dieťa mam mimoriadne dobre nevieme co je to plač ale proste ja tak stále len 1 😅

avatar
mima1
11. mar 2021

@anile12 tak ja prveho cez 6hod 2isiel za hodinu a pol. Ale tak aj jedno je fajn.

avatar
mariska1989
11. mar 2021

Chceli sme párik chlapec a dievča ale ako to býva boli 2 baby 😂 po druhom pôrode bolo jasné že na túto dobu sú dve dostačujúce .hold prišlo ktomu že skúsime ešte teda toho chlapca a že 3 sú akurát no jo 3 baba a tá má 11 mesiacov a túžim zas po mimču 🤣

avatar
matenka
11. mar 2021

Tak ja som vzdy chcela 2 deti, po porode som to zmenila, muzovi som oznamila, ze tymto sme skoncili, ze nikdy viac, on to akceptoval, uzasny bol... no a teraz mame 3 deti 😂😂😂, postupne ako rastli som menila nazor, ja nasu velku sialenu rodinu milujem

avatar
mariska1989
11. mar 2021

@matenka tá bolesť sa dá zabudnúť no človek by ju opakovať nechcel 😁 a aj tak sa nazbiera že človek má potom iný názor a túžba je silnejšia 😊😁

avatar
any_soj
11. mar 2021

Nie som úplne presne prípad, na aký sa pýtaš, ale sedí, že pôrod mi zmenil pohlad. 🙂 Ja som nikdy po deťoch najprv netúžila. Akože tak vyslovene pocitovo. Ale deti sme aj tak v manželstve chceli. Po MA som chvíľu mala aj vyslovene túžbu, to potom prešlo. Každopádne dva roky som znovu neotehotnela, tak sme si vzali dieťa do pestúnskej starostlivosti. Že proste sme spolu šťastní s manželom a chceme sa o to podeliť s niekým ďalším (mnohé mamy po prijatí dieťaťa z domova hovoria, ako sú konečne šťastné a už im nič nechýba... My sme boli šťastní aj predtým, so synom sme to museli nanovo objavovať, lebo to bolo fakt hlavne pre mňa náročné vzdavať sa svojho času, a chýbala nám kopa vecí a aktivít, ale aj tak sa zhoduje, že to stojí za to. Hoci on mal už 9 mesiacov, čiže vyžadoval pozornosť a hranie sa celý deň, okrem dvoch polhodinových spankov). Mali sme možnosť aj adopcie, ale toto dieťa už bolo väčšie a hrozilo, že zostane v domove.. Nebol to emocionálny výbuch, láska na prvý pohľad, ale to ani medzi mnou a manželom - zaľúbili sme sa postupne, keď sme sa spoznali. Chvíľu potom som otehotnela, bezproblémové tehotenstvo, v 38.tt som zrazu necítila pohybu, Sára už bola mŕtva. V nemocnici hneď hovorili, ako sme mladí a budú ďalšie deti a mne to prišlo že proste nikdy viac toto nechcem zažiť. Na druhý deň som rodila a napriek tomu, že Sára už bola mŕtva, bolo to to najkrajšie a najsilnejšie, čo som kedy zažila. A hej, vzhľadom na okolnosti aj najťažšie. Prvá myšlienka po pôrode bolo wow, toto chcem ešte zažiť... Nevedela som si predstaviť, že by som sa mohla aj emocionálne zalubit do dieťaťa - a hoci už bola mŕtva a ja napichana oxytocínom (po ktorom sa vraj netvorí ten prirodzený, ktory vytvára puto), stalo sa. Okrem toho má spravila viac mamou aj pre nášho syna, vďaka pôrodu a tomu po ňom, že som videla naše dieťa, sa celkovo "cítim" viac mamou. Teraz končím znovu druhý trimester a vnímam toto tehotenstvo a dieťa v sebe úplne ináč, oveľa konkrétnejšie.
A k počtu - ja som jedináčik, manžel má 4 súrodencov a mne sa veľmi páči, že to tak majú. Aj iné rodiny, ktoré poznám, čo majú viac detí. Čiže v tomto nesedim na tvoju otázku, lebo hoci nemáme definované, koľko detí sme ochotní prijať, od začiatku sme vedeli, že ak sa podarí mať jedno, tak určite aspoň jedno ďalšie.

avatar
any_soj
11. mar 2021

@littlebubble čítam tvoju reakciu až po napísaní mojej 🙂 a dosť sa v nej vidim - že proste chceli sme dieťa ako súčasť rodiny, hoci túžbou by som to rozhodne nenazvala. U nás teda v prípade pestunstva ani to, že staroba a tak, lebo sa môže v 18tke zbaliť a vykašľať na nás , ak bude chcieť :D

avatar
littlebubble
12. mar 2021

@any_soj Mne hádže argumenty manžel lebo som sa ho pýtala nech mi vysvetlí dôvod načo by nám bolo dieťa kedže ja som v tomto úplne mimo 😂.Nebránim sa tomu ale ani mi to nechýba.On nejak netúži ale chce tak nejak prirodzene.Sám nevie kedy lebo vôbec nie je vhodná doba.Tak mi to vysvetlil tak, že chce niekomu odovzdať vedomosti, to čo vybudoval.Aby ten život nebol taký stereotyp a bol pestrejší.
Zhodli sme sa však, že do rodičovstva nás to neláka vďaka povinnostiam ktoré človek má.Práca, človek nemá čas, stále treba niečo riešiť.Takže je to vlastne ďalšia starosť.
Možno by sme to brali inak keby mal človek väčšiu stabilitu.
Ja sa ani nespolieham, že dieťa tu bude pre našu starobu 😂 tak ako píšeš môže odísť do zahraničia.Ja ani nečakám, že dieťa sa o mňa bude starať.Nebude mi nič dlžné.
Ja to beriem tak, že mi muž povie, že je vhodný čas a ostatné príde samo.Lebo ja si nedokážem budovať emócie k niekomu kto neexistuje.U mňa to musí byť racionálne rozhodnutie niečo spontánne čo sa stane ale určite nie myšlienkou na dieťa. 🤷
Takže preto len jedno.Som tak nejak nastavená, že aj keby sa stalo a bolo by aj druhé tak v poriadku, ale ja dieťa beriem ako výsledok nie ako plán.
Vlastne tak to bolo vždy pokiaľ neexistovali ochranné prostriedky.Pre mňa je to prirodzená vec ktorá sa buď stane alebo nie a nemienim to nijak riešiť ani keby to nešlo.

Jediné plánovanie je aby dieťa malo všetko čo potrebuje.Potom nech si príde na svet kedy chce :D.
U mňa tá láska príde neskôr.Ale predčasná túžba u mňa nehrozí.Vždy tu bude niečo keď si poviem, že čo ak to čo ak hento.Viac u mňa prevláda zodpovednosť a strach.

avatar
any_soj
12. mar 2021

@littlebubble to presne poznám - tiež si neviem budovať emócie k niekomu, kto neexistuje. Inak čo sa týka času, práce a tak, tak manžel práve zajtra začína "materskú", tak prvýkrát za 6 rokov, čo sme spolu, budeme mať tak veľa času na seba, na rodinu. Vlastne aj vďaka dieťaťu :D

avatar
littlebubble
12. mar 2021

@any_soj Tiež to tak plánujeme, že jeden materská aj druhý materská. :D
My máme na seba veľa času čo sa nás dvoch týka, ale neviem si predstaviť kde by bolo dieťa keď obaja budeme v práci.Škôlka funguje maximálne do 17:00.Skôr ma trápi to čo bude po materskej.
Najviac ma odrádza to, že tie podmienky pre rodičov čo sa pracovného času týka nie sú veľmi vyhovujúce a práca do 16:00 je zaplatená minimálkou.Takže dieťa je pre mňa naozaj niečo čo mi život skomplikuje.
Takže si to treba poriadne premyslieť :D.
Je to iné ak sú dvaja a môžu pracovať hocikedy.

avatar
katkaseiner
4. apr 2021

Vždy som chcela 3-4 deti. Mám 2 a aj tie sú viac než dosť...muž sa občas spýta či už ďalšie neskusime ale to ho hneď stopnem. Jedno je málo, 2su viac než dosť 🙈. Podotýkam že on je zo 4 súrodencov, ja jedinacik

avatar
zabka1987
4. nov 2023

Ja som od puberty hovorila , že budem mať 3 deti 😂 s mužom sme sa dali dokopy keď som mala 16 , vysnívali sme si chlapčeka Samuela , o 8r sa narodil . Muž viac deti nechcel ani náhodou 😂 na druhé som ho fakt prosila 🙏😂 , že teda nech nie je sám a my máme 5 detí ❤️ nakoniec . Išlo to akosi spontánne a teda neľutujem . Keby stihnem ešte kľudne jedno dám , no chcem si dorobiť VŠ hlavne teraz , takže už asi nestihame ale som vďačná za počet 💕🥰

avatar
ailiba
4. nov 2023

@h2 tak takych je podla mna urcite viac 🤣

Strana
z2