• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?

20. septembra 2017 
Mamičky ako je to u vás s podporou rodiny? Ja totižto necítim žiadnu. Okrem partnera. Dnes to na mňa nejak doľahlo. Celý čas som cítila, ako nesúhlasia s našou výchovou, dcérku považovali za nevychovanú a rozmaznanú. Dúfala som, že zmenia postoj, keď jej diagnostikovali aspergera. Snažila som sa im priblížiť, čo dcérka cíti, hovorila im o tom, čo som sa dočítala /sama ešte pátram/, dala im nejaké články /nezáujem o prečítanie/ aby ju viac pochopili. Jánošíková nám povedala, že určite ju máme dať do obyčajnej škôlky, škôly.
Dcérka je na tom totiž veľmi dobre. Dnes prišla svokra, že jej našla škôlku pre autistické detičky. Vraj nech sa tam adaptuje. No a svokor? Že čo riešime, veď to hádam nebude mať celý život, z toho vyrastie. Veľmi mi je z toho smutno.
6. júl 2016 o 23:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@akvi nasa je v klasickej skole, ale vyzera to tak, ze plakava, ze tam nechce, na hodinam nerobi vobec ale vobec nic, ma prazdne pracovne zosity - nevypracovane, ucitelka ju nechava, lebo nevie co, aky pristup, ani my nevieme, nechavali asme to tak, ale musime riesit, lebo to takto nejde. ucitelka vie, co ako ako dcerka, ale sama je bezradna. preto sa pytam na INP. je moznost jedna skola, no plati sa a na to teraz nemame a ja stale mam pocit, ze by bola lepsia tato skola. ona ma tiez nadpriemer intelekt, od psychologicky potvrdene, aj od psychiatra AS.
7. júl 2016 o 06:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zarad No pravdepodobne to nepochopia nikdy. Moji svokrovci by to tiež nepochopili, ja mám takého muža, mysleli by si, že ja mu chcem silou mocou pripísať nejakú diagnózu, skrátka on je taký, podľa nich je to normálne.
To, že ja mám ,, ťažký,, život je im na smiech.
Inak svokor má pravdu, môže sa to zlepšiť, lebo ona sa mnoho vecí naučí. To čo iným príde prirodzené, to sa ona musí naučiť, takže môže to byť lepšie. Dôležitý je prístup.
Je to smutné.
7. júl 2016 o 06:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@martina46 ja by som asi riesila osobného asistenta v tom pripade.
je tomu vasa skola pristupna? tiez sa da chodit do skoly len na jeden dva dva dni v tyzdni, je taka zakonna moznost. akurát neviem, ci by mala byt s kym doma.
7. júl 2016 o 07:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@kofa77 no to by jej vyhovovalo, chodit len 2 dni :grinning:
ja som zatial na materskej, takze by sa dalo. Neviem, ako skola, no porozpravam s riaditelkou, uvidime, tiez budu mat inu ucitelku, tak som zvedava.
7. júl 2016 o 08:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zarad presne mne to iste povedala svokra....a svokor tiez odmietaju citat o tom ze on je pragmatik....tak kopnut do zadku takych ludi...nic neurobiš to je ludska hlupost
7. júl 2016 o 08:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@martina46 viem, ze sa to da, a ved preco nie. :slight_smile:


mate na skole psychológa?
v ktorom je rocniku?
7. júl 2016 o 08:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zarad u nas raz moja mama povedala, ze je nevychovany, ziadna diagnoza.
a to ho pritom lubi jak kona.
inak nikto to neriesi, on je velmi vysoko funkcny, svoje specialitky si nechava na doma, takze o tom ani nikto ani nevie v podstate a ked vie, tak sa cuduje, ze ved vyzera normalne :grinning: , alebo netusi, co AS je.
7. júl 2016 o 08:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@martina46 moja chodí do normálnej školy a od štvrtého ročníka má individuálne zaclenenie v bežnej triede. Teraz bude piatacka. Ulavy v uceni nemá zatiaľ žiadne akurát tam bude teraz mať uvedené, že niekedy potrebuje sociálne voľno. Inak sme minuly tyzden boli na rediagnostiku u dr. Mikovej a bol potvrdeny AS.
7. júl 2016 o 09:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@martinka05 a to vas Mikova zavolala alebo vasa iniciativa? A ako to prebieha?
7. júl 2016 o 09:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kofa77 zo školy nám odporučila psychologicka aj výchovná poradkyňa a ja som bola aj rada, že sme šli. Prebieha to presne tak isto ako to prvé sedenie.
7. júl 2016 o 09:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zarad no celkom ti zavidim ze mas podporu partnera lebo u nas to je niekedy dost na figu, akoze muz sa sem tam snazi ale vacsinou skor hulaka na neho a buzeruje ho za blbosti s ktorymi syn ma problemy. Ako keby si chcel dokazat ze chlapec z toho vyrastie a netreba mu ziadne ulavy. Napokon vsak vacsinou rezignuje ked ja zasiahnem a potom sa s nim chodi akoze udobrovat. Zvysok rodiny neriesim je to tak pol na pol niektoei chapu ini nie. Mna ale skor zaujima ako to riesite so surodencami, ako im vysvetlit ze ich brat/ sestra moze toto a tamto (lebo je AS a viete ze inak to nepojde) a oni nie... Napr. jest len konkretne veci, nepozdravit sa dospelemu...
7. júl 2016 o 12:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kvojtanikova ani surodenci nemusia pozdravit, treba im to takto predostriet..Nik nemusi pozdravit, to nie je povinnost. "Normalne" dieta ale coskoro zisti, ze je to bezne a ze tym prejavujeme o.i. uctu, alebo zaujem, ci potesenie, ze stretnem niekoho a budu zdravit, lebo im pride blbe nepozdravit.. AS zdravit mozno nikdy nebude, nechape to a ani mu to blbe nebude.. :grinning: To iste s jedlom.. Ja by som to vobec nerozlisovala, chces - zjedz, nechces - nejedz. Tvoj problem, ze budes hladny..


@martina46 prazdne pracovne zosity nie su problem.. Daj si sama otazku, coho sa obavas, ked dieta na hodine nepracuje.. Moj syn tiez nic na hodinach nerobi, vsetci sme s tym ok, tak to nevidim ako problem..
7. júl 2016 o 15:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@elllla ahoj, spravanie tvojej dcery mi trochu pripomina môjho syna - 9 rokov, zdravenie - to sa uz lepsi, jedenie, obliekanie, nepozornost atd...je tretiak, integrovany nie je, hoci ma problemy s nestihanim na hodine, pisanim diktátov a pod. ale myslim, ze to nejako rozchodi, ze to na integraciu neskor nebude, mne sa javil odalicka taky zvlastny, ked mal rok a pol poznal vsetky znacky aut, dvorocny poznal abecedu adt...bol velmi vazny a introvertny, doteraz nema kamaratov, jedine brata, bratrancov a sesternice, nepotrebuje priatelstvo. A k tej otazke o buducnosti a strednej skole, musis sa spytat sama seba, aka je tvoja dcera, v com je dobra, co ju bavi, ake by mohla mat uplatnenie v dospelosti, ja ucim na gymply a myslim, ze pre taketo deticky je gympel uplne nevhodny, skor mozno nieco kreativne, umelecke, az maju k tomu sklony, ale to uz musis vediet sama. Nasho napr zaujimaju velmi dinosaury a historia, geografia, a architektura, doma stale nieco vyraba z papiera.
7. júl 2016 o 15:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kofa77
je tam nejaka vychovna poradkyna, co neviem, ci je to to iste. bude tretiacka.

@akvi problem je jej hrozna nechut az nenavidenie skoly. z toho je to, ze nepracuje.
7. júl 2016 o 15:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zuzana76 ano, presne tymto smerom chceme ist, ale viem, ze siesty rocnik je prelomovy, kedy sa dieta najviac formuje a jeho zaujmy sa mozu uplne zmenit... Potom budeme pomaly vyberat skolu, zatial to vyzera na zvierata a prirodu... Nastastie tu priamo u nas taku skolu mame, takze pomaly sa chystam ist pozriet na den otvorenych dveri, trochu porozpravat s ucitelmi, pripadne zistit, ci maju vychovneho poradcu, priapdne skolskeho specialneho pedagoga, ci maju nejake integrovane deti v triede a pod...
Miska nepotrebuje integraciu kvoli spravaniu, ale jednoznacne kvoli jej vyraznej dyslexii (stale ma okolo 20 slov za minutu, aj to jej nerozumie ani vlastna mat, co cita, ale na druhej strane ona vie zreprodukovat, o com citala)... rovnako pisanie - kym v skole jej spoluziaci napisu jednu stranu, ona je na tretom riadku a viac proste neda... Do buducna zvazujeme pocitac, len na to najprv sa musi pomaly ucit prstoklad... Podla specialnej pedagogicky ma vybornu analyzu-syntezu a preto je to pre nu vraj dobra metoda, tak uvidime...
7. júl 2016 o 15:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@martina46 no ani sa jej necudujem, ze skolu nenavidi.. ale zase, aj moj syn neznasa skolu a pritom uz lepsie sa snad ani mat nemoze, ako tam. :grinning: Takze ono su to ciastocne aj kecy.. Ak nie je mozne zmenit skolu za prijatelnejsiu, tak aspon jej potvrd, ze ju chapes, nebojuj s tym. Nechaj ju, nech moze povedat, ze to tam nenavidi, rozpravaj sa s nou, nezakazuj jej mat tie pocity, nenut ju.. Podpor ju, ak ju nieco bavi, vykasli sa na ucivo, co neznasa, kasli na znamky, sustred sa na to, v com je dobra.. Podla mna ziaden iny pristup tu nepomoze. To, ze sa zatial este buri, to je dobre, lebo nie je zlomena.
7. júl 2016 o 16:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@martina46 ja mam dceru, ktora ide do piatej. Skolu nenavidi a nepracuje. Tento skolsky rok vymeskala 156+146 hodin, a to je oproti predchadzajucim vcelku vyrazne zlepsenie. Ked uz fakt "nemoze", tak do skoly nejde. Paradoxne ma rada testovacie tyzdne pred klasifikaciami, lebo vtedy sa nedavaju ani nekontroluju du. Budem musiet na buduci rok vybavit isp (mala aj v tretej triede): jedna sa mi o socialne volno a nerobenie domacich - na konci tohto sk roka sa rozhodla robit ucka problemy s ospravedlnenim a za posledny uciaci sa tyzden jej nasekala tri 5 za neurobene du.

Vsetkym. Baby, hnevate sa a ste smutne, ze okolie nechape diagnozu. Viete byt maximalne tolerantne voci svojim as detom, a voci okoliu to nejde? Nie je to jedno? Ani ja celkom nerozumiem diagnoze (ani sa o to velmi nesnazim)... dcera je svojska, a co? Moj bratranec, ktory robil aj detskeho psychologa nie je s malej diagnozou stotozneny. Na svk je kopec psychologov, as ich diagnostikuje len zopar. Preco cakate pochopenie od laikov-rodiny? Je mi sumafuk, ze si myslia, ze je nevychovana... mozno je.... Pochopenie (aspon ciastocne) cakam v skole a u lekarov, kde je schopna sa spravat ako dvojrocna.
8. júl 2016 o 07:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@moni73 jejda, tak to je teda!
Ten isp, kto to vypracuje, či to musím ja sama?
8. júl 2016 o 16:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby,hlasim sa po 2tyzdnovej dovolenke. Teda dovolenka to bola ako pre koho...ist s aspikom na dovču do rodiny kde je autik bolo casto "o hubu". Prve 3dni ma neopustala myslienka ze sa aj s tym mojim aspikom zbalim a padam smer domov. Ale vydrzala som jeho navaly zurivosti,odmietanie jedla,fobiu z cudzej vody z vodovodu a obavy z bakterii,aj paniku vyjst z bytu von na vylet a postupne si ten moj synator aj umyl zuby s vodou z vodovodu,aj zacal jest nieco ine ako jogurt,aj si sadol na stolicku bez obav ze je "spinava".
Vzdy ked si myslim ze poznam vlastne dieta tak na mna vybali taketo vsakovake "chutovky" a ja zas a znova stracam pevnu podu pod nohami. A to ani nejdem pisat ake to je ist s aspikom a autikom do restiky ci muzea alebo co sa stane ak z cistej nevedomosti posadite aspika a autika vedla seba v aute...ciste psycho chvilami :- D
A tak ma napada,ako vy zvladate dovolenky? Cim vas aspici prekvapuju a ako im to ulahcujete? Pre mna su dovolenky velkou skuškou mojich schopnosti a trpezlivosti.
13. júl 2016 o 21:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mummy01 tak to ta uprimne obdivujem ze si toto zvladla-sklanam sa...
Ja som tento rok odvahu na ziadnu dovolenku nenasla;uplne zbabelo zostavam doma a realizujem len male vylety do okolia.
Nedavno sme isli do termalneho kupaliska(ine neakceptuje). A tam sme sa rozlozili,isli do bazena-a v tom blik. Voda pomaly klesala-svetla nesvietili-vyplo im elektrinu v hlavnej budove. Nesla klima,nefungoval bufet,bala som sa ze sa otvoria skrinky co boli na čip.
Na wc tma ako v rohu...
No taku paniku som malokedy mala.
Sama s dvoma detmi,nejak sme sa poobliekali,pobalili nutne veci(rozumej asi 38 hraciek do vody co musime stale mat so sebou),vodne slize,vsetko.
A pri vychode ako sme boli vo dverach-blik,elektrina naskocila,opravili to.
Nemala som uz odvahu sa vratit,tak celodenne vstupne za asi hodinu kupania padlo....
13. júl 2016 o 22:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@sisika no a to som dokonca letela sama s detmi :grinning:
Let bol v poho samozrejme ak neratam asi 1 439 627 otazok o fungovani lietadla a letiska a o oblakoch a vesmire a o vsetkom superdolezitom. No holt,v tomto som ja "masochista",odmietam sa vzdat cestovania a veci ktore mam rada a zavriet sa doma s mojim aspikom a tak obcas mozno aj prestrelim. Ale teraz sa mi pekne ukazalo ze aj aspik sa vie prisposobit ak mu je dopriate dostatok casu a trpezlivosti,ja som si sice riadne "mákla" ale on bol nakoniec rád ze bol na dovolenke. Ale cim je vecsi tym je to tazsie tusim byt o krok pred nim a pripravena na vsetko je uz riadne tazke.
13. júl 2016 o 23:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (5)
@mummy01 uprimne ta obdivujem :thumbsup_tone2::thumbsup_tone2::thumbsup_tone2:
13. júl 2016 o 23:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@zuzanamv ahoj mam taktiež podozrenie na as u môjho takmer 5 ročného syna... Najhlavnejšie znaky u mého sú ze je zameraný na jednu oblasť pred nedávnom ho fascinovali práčky teraz si prechádzame obdobím rýb a všetkého s nimi suviacim... Taktiež je to vlk samotár vôbec nepotrebuje žiadnych kamarátov a ťažko spolupracuje v škôlke co sa týka kolektívnych aktivít. Taktiež jeho jemná motorka je na jeho vek podľa mňa slabá a od malička nemá veľmi rád fyzicky kontakt mazanie pusinky ani nič podobné, robí to skôr z povinnosti a je to cítiť ze to robí nasilu. . Ostatne znaky vôbec nesedia pekne udržiava očný kontakt zmeny mu nerobia problém taktiež co do emócií keď je smutný povie mi o tom ze mu chýba babka je "za ňou" smutný... Tak ja neviem...
2. aug 2016 o 19:56  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Môžte mi prosím napísať hlavne znaky as? Ako ste to zistili u detí, čo vám tomu nepovedalo? Ďakujem
2. aug 2016 o 20:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@martina46 pri isp by ti malo pomoct cpp (ci aka je ta skratka), mozno aj specialny pedagog v skole. Ja si podam ziadost o isp sama. Poziadam na zaklade dg o umoznenie socialneho volna podla potrieb dietata (co do dlzky a frekvencie) s tym, ze socialne volno mozem ospravedlnit ja ako rodic. Dalej ziadam o odpustenie domacich uloh, ktore maju zly vplyv na dochadzku dietata do skoly (du pisat nechce, nasledne bez du odmieta ist do skoly). Takze ja nieco v tomto zmysle a pockam ako sa vyjadria. Ked budu potrebovat na schvalenie odporucanie psychologa, pojdem si ho vyziadat. Ked som ziadala isp v tretej triede, nic po mne nechceli. Maju diagnozu aj s odporucaniami. Takze takto.
2. aug 2016 o 20:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@petkakv ja som opisovala dceru podla znakov diagnozy na str.40 v tejto diskusii. Ale zase je to baba a oni sa vraj od as chlapcov dost lisia. Ja som vedela, ze dcera je "ina", ale nevedela som to pomenovat a autisticke spektrum na samu vobec nenapadlo. Mna upozornila psychiatricka, kde sme sa dostali vdaka tomu, ze dcera v 6tich rokoch "hypochondrila"
2. aug 2016 o 20:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Holky, kdo s dětma někam chodíte nebo i z vlastní zkušenosti, prosím o radu. My zatím nemáme AS diagnostikovaný, psala jsem tu před časem, malému je 3 roky a 3 měsíce, máme podezření, ale ještě čekáme, jak to bude vypadat ve školce, kam jde od září. Já jsem četla spoustu rad, jak přistupovat k dítěti s AS, vím, že se doporučuje, pokud možno jim nezasahovat do jejich zvláštnůstek a trvat jen na tom podstatném. Třeba, když dítě sní výhradně banán na kolečka nakrájený na modrém talířku, jinak se hroutí, tak mu to prostě umožnit a nelámat ho. Ale jak postupovat v takových těch podstatných věcech, nad kterým nejde mávnout rukou. Syn má poslední dobou dost náročné období - o všem diskutuje, ale ne normálně, okamžitě se začne vztekat nebo fňukat, vztekle odpovídá, všechno neguje a během chvíle se vytočí tak, že se pak hystericky rozbrečí. A je to o každé blbosti - např. že mu někdo řekne, že je to fialové, on si ale myslí, že je to červené, začne se hádat a za chvíli hysterák, že chtěl k snídani čokoládovýho Lipánka, ale ten jsme neměli, tak začal vyšilovat, že teda nebude jíst nic - zase hysterák. Pak zas na manžela, že má vyhodit nějaký papír do koše, manžel že ne, že ho potřebuje, zas vztek, snažil se manžela kousnout, dostal na zadek. A to je 100x za den. Začne to už ráno (nebudu se oblékat!). Já vím, že je ještě relativně malej a že tříleťáci se vztekaj, ale v okolí neznám žádné děcko, které by reagovalo na vše takto - to je fakt několikrát do hodiny nějaký "problém". A já nevím, zda trvat na svém (to děláme, nevyhovíme mu v těchto věcech, oblékat se musí, červená je červená a hotovo, apod.) , nebo mu nějak "ulevovat" (jo, máš pravdu, není to fialová, s oblékáním ti pomůžu, i když to umíš sám, apod.)? U běžného děcka bych prostě vytrvala, ale u něj si nejsem jistá, ale možná to nikam nevede. Jak to děláte u svých dětí s AS? Například odmítnou se ráno oblékat, nespěcháte do školy/školky, tj. je na to čas, dítě se obléci umí - vytrvat za cenu hysteráku, nebo radši nabídnout pomoc, aby byl klid? Já bych byla pro to první, protože přece v běžném životě se s nima taky nikdo donekonečna patlat nebude, ale na druhou stranu, on jak se takto naprudí, tak pak mu špatná nálada vydrží hrozně dlouho a hned je špatně vše. On prostě nepřepne jen tak do "normální nálady". Fakt nevím, nechci, aby byl rozmazlenej, ale možná chci po něm moc?
3. aug 2016 o 15:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@veru_veru dobrý deň, boli ste s ním aj u lekára? teda nejaké neurologické vyšetrenie, poprípade psychiater detský? My máme presne to isté čo opisujete, presne tie isté záchvaty pre blbosti, ale my máme 5,5 roka a chodíme k detskému psychiatrovi, reálne sa nedá zistiť u tak malých detí či ide o aspergera alebo ADHD...vraj sa to ukáže v škole...ale príznaky sú aj skôr...my máme tak pol na pol..asperger verzus ADHD....a problémy ako opisujete vy, len ráno vstávame a už je krik, lebo on chcel sa prvý zobudiť a nie aby sa prvá zobudila mama, potom nenájde autíčko položené tam kam si ho večer dal..náhodou je o centimeter inde a hned záchvat....atd....tých situácii je celý den každých 5 minút....psychiater radí veľa veľa trpezlivosti, snažíme sa ho čo najviac chváliť, stále ho túlime a dávame mu najavo aký je zlatý, aby mal pocit že je milovaný...najhoršie sú tie záchvaty kedy chytá až agresiu a je schopný aj ublížiť hocikomu kto je vedla....Má váš syn nejaké nadanosti...teda či je v niečom nadpriemerne šikovný , aj podla toho spoznáte aspergera, môj napríklad sa zaujíma o značky áut, v dvoch rokoch vedel velmi vela poznávacích značiek áut.
3. aug 2016 o 15:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@veru_veru presne viem o com pises...taky isty boj som v sebe zvadzala roky,nevedela som ci mam neustale bojovat so svojim deckom tak ako to chcelo okolie lebo predsa dieta musi posluchat na slovo lebo inak by sa svet zrutil alebo to mam robit tak aby som ani ja a ani moje dieta neprisli o zdravy rozum a aby sa nas zivot nezmenil na neustaly boj. A tak som sa naucila manevrovat. Ak to situacia dovoluje alebo aj vyzaduje tak povolim,pomozem a ano,aj 6 a polrocneho obleciem co mi samozrejme okolie vycita a klopkaju si na celo ci som normalna. Pocula som uz aj nazor ze ked povolim tak vychovam so svojho syna tyrana. Nooo,kazdemu kto ma chut mi davat taketo rady a predpovede sa spytam ci vie ako funguje autista...a samozrejme ze nevedia.Rodine zas vravim ze nemaju pravo sudit kedze sa nikdy ani len nepokusili chodit v mojich topankach,tym padom nemaju pravo sudit a hodnotit moju vychovu a rozhodnutia.Samozrejme su situacie kedy nepovolim ale uz presne viem kedy to ma efekt. Ak sa ponahlam a viem ze moj syn bude spokojnejsi ked mu ja obleciem tricko tak predsa nebudem tvrdohlavo cakat na dvojhodinovy zachvat frustracie a hnevu kvoli neoblecenemu tricku. Ale ked napr.odmietne zjest obed aj ked to jedlo ma rad a vzapeti na to si vypyta cokoladu tak mu ju samozrejme nedam a je mi jedno ako velmi sa bude hnevat. A vysvetlujem mu dookola vsetko,komunikujem,som trpezliva,priatelska aj prisna. Musia byt aj pravidla ale zasa su veci na ktorych nebazirujem.
3. aug 2016 o 15:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok