1,5 ročný syn sa hádže o zem. Na akého lekára sa mám obrátiť?
Mám syna, ma rok a pól , je to normálne dieťa no začal sa mi hádzať o zem a robiť strašne cirkusy keď nedostane to čo chce, alebo mu zoberiem z rúk niečo s čím sa nemôže hrať. Aj tón plaču sa mu zmenil na totálne hysterický ,normálne ho nespoznávam. Idu mu asi aj stoličky ale to pochybujem že je z toho. Začína byť aj veľmi agresívny, keď už príde k niečomu takému, tak sa rozbehne a začne ma biť po tvári po hlave. Samozrejme upozornenia “nono,” “nesmieš “ “nechaj to” to je totálny ignor , ako keby som tam ani nebola. Už som z toho na prášky ešte pred mesiacom som bola presvedčená, že mám to najposlušnejšie dieťa pod slnkom a stalo sa zneho presne take dieťa nad akými som krútila hlavami keď ich v obchodných domoch mamky ťahali po dlážke za tričko😂 , na koho sa dá obrátiť v takomto prípade? Kto by mi vedel poradiť ako reagovať a postupovať v takých situáciách? Pediater? Psychológ? Vôbec netuším , poraďte prosím. Ďakujem
Na ziadneho. Treba len pevne nervy, pevne hranice a cas..prejde to. Tu mas tiez rady, ako reagovat. Hadam niet dietata, ktore tymto neprejde.
To je trest boží, za tvoje kúrenie hlavou pri cudzích deťoch😁
Na žiadneho 😉 Popisuješ klasické dieťa v tomto veku. Moja dcéra má 1r5m a niekedy sa až trasie od jedu keď nie je po jej, šlahne sa mi o zem fakt kdekoľvek, z ihriska odchádzame vždy s neskutočným revom a mne anilen nenapadlo riešiť to s lekárom. Je to obdobie a ono prejde a príde ďalšie 😉
zakazdym na taketo prejavy hovorim, ze to je len obdobie a ako prislo, tak aj odide. akurat niektore tie obdobia sa prekonavaju lahsie a pri inych treba kopec nervov, kopec pevnych nervov.
Podľa mna je základ očný kontakt, chytenie ruky pri hovoreni nie a podobne. Už som toľkokrát pocula "on ma vôbec neposlucha" a mama pritom kričí 100x to iste ponad hlavy. Ja neznášam kricanie, to už musím byť fakt unavena alebo nasrdena z iného zdroja (aka muž), aby som zvyšovala hlas. Hody o zem som prechádzala ignoraciou, ale milo som sa chodila pytat ci už stačí. Ale bitie a podobne, to sla za dvere bud ona alebo ja, niekedy som sa aj ja musela vydychat 😅 Keď bola trochu vacsia rátala som do 3, potom tie dvere. Často som sa chodila pytat ci už sa ukludnila a môžeme pokračovať, pripadne sme sa objali, polutovali a tak. V amoku nič nevysvetlovat, to až potom. Od 3 rokov som rátať nemusela to už sa dajú veci vysvetlit lepšie.