1,5 ročný syn sa hádže o zem. Na akého lekára sa mám obrátiť?
Mám syna, ma rok a pól , je to normálne dieťa no začal sa mi hádzať o zem a robiť strašne cirkusy keď nedostane to čo chce, alebo mu zoberiem z rúk niečo s čím sa nemôže hrať. Aj tón plaču sa mu zmenil na totálne hysterický ,normálne ho nespoznávam. Idu mu asi aj stoličky ale to pochybujem že je z toho. Začína byť aj veľmi agresívny, keď už príde k niečomu takému, tak sa rozbehne a začne ma biť po tvári po hlave. Samozrejme upozornenia “nono,” “nesmieš “ “nechaj to” to je totálny ignor , ako keby som tam ani nebola. Už som z toho na prášky ešte pred mesiacom som bola presvedčená, že mám to najposlušnejšie dieťa pod slnkom a stalo sa zneho presne take dieťa nad akými som krútila hlavami keď ich v obchodných domoch mamky ťahali po dlážke za tričko😂 , na koho sa dá obrátiť v takomto prípade? Kto by mi vedel poradiť ako reagovať a postupovať v takých situáciách? Pediater? Psychológ? Vôbec netuším , poraďte prosím. Ďakujem
Stručné zhrnutie
- 1,5 ročné deti často prechádzajú obdobím vzdoru, ktoré sa prejavuje hádzaním sa o zem, hysterickým plačom a občasnou agresivitou voči rodičovi.
- Riešenia diskutované v thread zahŕňajú psychologické poradenstvo pre rodiča alebo rodinu, nastavovanie pevných hraníc (countdown, dvere, time‑out) a praktické bezpečnostné opatrenia v domácnosti (zamky na skrinky, schovanie káblov, vyčlenený suflík s plastovým riadím).
- Odporúčané zdroje v diskusii zahŕňajú knihy Harvey Karp - The Happiest Toddler on the Block, Elisabeth Panltey - The Nop-Cry Discipline Solution, blog Dr. Laura Markham a web nevychova.cz.
Q: Na koho sa obrátiť pri častých záchvatoch hnevu u 1,5 ročného dieťaťa?
A: Psychológ môže rodičovi poskytnúť poradenstvo, pozorovať interakciu rodič–dieťa a odporučiť konkrétne techniky; pediater môže vylúčiť zdravotné príčiny, napr. bolesť zubov.
Q: Pomôže psychologické poradenstvo prakticky alebo je to zbytočné pre bežné obdobie vzdoru?
A: V diskusii niektorí rodičia uviedli, že psychologické poradenstvo (aj telefonické) im prinieslo konkrétne rady a odporúčania literatúry; iní tvrdili, že ide o bežné vývinové obdobie, ktoré prejde s trpezlivosťou.
Q: Aké konkrétne techniky na deeskaláciu záchvatu odporúčajú rodičia v diskusii?
A: Navrhované techniky zahŕňajú ignoráciu „divadla“ bez publika, pevné odvedenie dieťaťa do bezpečnej miestnosti, chytenie rúk a hlasné „nie“, jemné odpočítavanie do 3, zvýšenie hlasu vnútri domu a ponuka náhradnej aktivity; niektorí rodičia odporúčajú aj zdvorilé ponúknutie objatia keď dieťa chce.
Q: Sú v diskusii povolené fyzické tresty?
A: Názory sú rozporné: niektorí rodičia priznali ľahké plieskanie po zadku ako postup, iní fyzické tresty odmietajú a radšej používajú ignoráciu alebo presunutie pozornosti.
Q: Ako zabezpečiť domácnosť aby sa znížila frekvencia záchvatov a škôd?
A: Konkrétne odporúčania zahŕňajú: dať zamky na skrinky a zásuvky, schovať káble, vyčleniť v kuchyni jeden suflík s plastovým riadím ako „bezpečnú zónu na vyhadzovanie“ a sledovať dieťa z bezpečnej vzdialenosti.
Q: Ktoré knihy a online zdroje rodičia v diskusii odporúčali čítať?
A: Odporúčané tituly a zdroje sú Harvey Karp - The Happiest Toddler on the Block, Elisabeth Panltey - The Nop-Cry Discipline Solution, blog Dr. Laura Markham, klasika Ako hovorit, aby deti pocuvali a a ko pocuvat, aby deti hovorili a web nevychova.cz (tag mrnousci).
Závery z diskusie
Zhoda
- Ide prevažne o bežné obdobie vzdoru u batoľat (okolo 1,5 roka) a často nie je dôvod na okamžité lekárske riešenie.
- Pomáha nastaviť pevné hranice, zabezpečiť domácnosť (zamky na skrinky, schovať káble) a ponúknuť dieťaťu bezpečnú alternatívu (vyhradený suflík s hračkami).
- Psychologické poradenstvo môže rodičovi poskytnúť konkrétne techniky, pozorovanie interakcie a odporučit literatúru.
Sporné názory
- Konzultovať psychológa pre bežné obdobie vzdoru / nepovažovať psychológa za nutného, lebo ide o normálny vývin.
- Reagovať objatím a upokojením počas záchvatu / ignorovať „divadlo“ a nevenovať mu pozornosť.
- Použiť ľahké fyzické tresty (plieskanie po zadku) ako disciplinárnu metódu / úplne fyzické tresty odmietnuť.
Otvorené otázky
- Kedy presne je indikované vyhľadať psychológa alebo pediatra pri agresívnom správaní batoľaťa?
- Ktorá z viacerých odporúčaných stratégií (ignorácia, objatie, presunutie, zvýšenie hlasu, timeout) bude najlepšia pre konkrétne dieťa v domácnosti?
- Ako riešiť dlhodobejšie zhoršenie správania spojené s narušeným spánkovým režimom (napr. posun z 20:00–21:00 na 22:00)?
Spomenuté značky a firmy
nevychova.cz
Spomenuté produkty a metódy
Harvey Karp - The Happiest Toddler on the Block, Elisabeth Panltey - The Nop-Cry Discipline Solution, blog Dr. Laura Markham, Ako hovorit, aby deti pocuvali a a ko pocuvat, aby deti hovorili, nevychova.cz blog‑tag‑mrnousci, ignorácia, objatie/držať, odísť/odstup, odniesť do vedľajšej izby, zámky na skrinky, schovať káble, vyčleniť suflík s plastovým riadím, ratať do 3, zvýšenie hlasu vnútri domu, ľahké plieskanie po zadku, psychologické poradenstvo, telefonické poradenstvo psychologičkou, sledovanie interakcie psychológom, zubky/bolesť zubov, upraviť spánkový režim (20:00–21:00 vs 22:00)
Miesta a osoby
Harvey Karp, Elisabeth Panltey, Dr. Laura Markham
Na ziadneho. Treba len pevne nervy, pevne hranice a cas..prejde to. Tu mas tiez rady, ako reagovat. Hadam niet dietata, ktore tymto neprejde.
Na žiadneho 😉 Popisuješ klasické dieťa v tomto veku. Moja dcéra má 1r5m a niekedy sa až trasie od jedu keď nie je po jej, šlahne sa mi o zem fakt kdekoľvek, z ihriska odchádzame vždy s neskutočným revom a mne anilen nenapadlo riešiť to s lekárom. Je to obdobie a ono prejde a príde ďalšie 😉
zakazdym na taketo prejavy hovorim, ze to je len obdobie a ako prislo, tak aj odide. akurat niektore tie obdobia sa prekonavaju lahsie a pri inych treba kopec nervov, kopec pevnych nervov.
Podľa mna je základ očný kontakt, chytenie ruky pri hovoreni nie a podobne. Už som toľkokrát pocula "on ma vôbec neposlucha" a mama pritom kričí 100x to iste ponad hlavy. Ja neznášam kricanie, to už musím byť fakt unavena alebo nasrdena z iného zdroja (aka muž), aby som zvyšovala hlas. Hody o zem som prechádzala ignoraciou, ale milo som sa chodila pytat ci už stačí. Ale bitie a podobne, to sla za dvere bud ona alebo ja, niekedy som sa aj ja musela vydychat 😅 Keď bola trochu vacsia rátala som do 3, potom tie dvere. Často som sa chodila pytat ci už sa ukludnila a môžeme pokračovať, pripadne sme sa objali, polutovali a tak. V amoku nič nevysvetlovat, to až potom. Od 3 rokov som rátať nemusela to už sa dajú veci vysvetlit lepšie.