Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

6 ročná slečna má obrovský strach

bianka0111
10. feb 2013

Ahojte,
chcela by som sa s Vami podelit a zároven poradit ohladne strachu.....Moja lásočka má neskutočný strach...ked mala 4,5 roka išli sme od mojej mami večer domov, zrazu mi hovorí, mami vezmi ma na ruky....a od toho večera je to hrozné...v tu noc spala vo svojej izbe a zobudila sa s plačom utekajuc do našej spálni...bola vydesená..ked som sa jej v noci pýtala, čo sa stalo? hovorila, že videla postavu ,,ducha,, opisuje ju ako niečo biele, čo len tak volne stálo... a od vtedy sa to s nami vezie....stále...nemožem ju len tak poslat do druhej miestnosti, nech si ide lahnut,lebo začne plakat, spusti prosby nech k nej idem ,, maminka moja milovaná, prosím nenechávaj ma tu samu, maminka bojím sa....a takto je to stále....ked sa sama kupe, hra, každé dve minutky kríči moje meno, aby sa uistila, či sme v byte...boli sme už aj u psychologa, lebo som si myslela, že to má niečo spoločné, že sme rozvedený..podla, psychologičky je všetko v poriadku....musíme s nou chodit spat, z jednej strany ju objímam ja a z druhej strany moj priatel...musí nás cítit...ma pomaly 7 rokov a stále spáva s nami...aj po roku a pol spomína ten večer, kde vraj videla tu postavu, ja sa to snažím obrátit, že ked aj niečo videla, nechcelo jej to ublížit, že to bol anjel, ktorý ju stráži....ale nepomáha to....čo mám robit? ako jej pomoct zvládnut strach????

misaha
10. feb 2013

joj..hudiatko male...ja jej verim aj ked nie som nejak extra duchovne alebo tak založena...ale dala som si do google "biela postava" a vyskocilo par zaujimavyh veci....muselo ju to poriadne vystrašit ale naozaj netušim ako jej pomoct..držim palce,hadam niekto napiše čo by sa tomu rozumel.

miimii
10. feb 2013

posúvam, túto Tvoju otázku,pretože tiež som zvedavá na rady, Máme niečo podobné doma,ale náš bojko mám 4roky ☹ Tiež nás to trápi,ale nevieme ako to zmeniť ☹

zuzi79
10. feb 2013

moja dcéra má tiež 6 r. a nechce ísť večer, keď je tma ani sama na záchod alebo do inej miestnosti, bojí sa tmy, tiež spáva vedľa mňa a musím s ňou zaspať, a to do 4 r. spala sama vo svojej izbičke. Nič zvláštne sa jej nestalo, čo by to mohlo spustiť. Po dlhých riešeniach a negatívneho tlaku okolia, som sa na všetko vykašľala a už to neriešim, aj iné baby tu majú také problémy s detičkami, ona z toho vyrastie.

anjelicek26
10. feb 2013

@bianka0111 - oklamat. Niekedy pomoze uplna hlupost - nocne svetielko ci cd-ko co zapne, ked sa boji, ze to toho ducha zazenie. Ist do obchodu, kupit a vybrat spolu, bude po strachu. Taky strach ako popisujes je az chorobny 😖

silviami
10. feb 2013

@bianka0111 aj naša 4-ročná sa bojí, od roka a pol spávala sama a od tri a pol zase s nami. Večer pomôže ak tam nikto nie je svetlo, inak s ňou niekto musí zaspávať, niekedy sa modlíme k anjeličkom, takú tú obyčajnú - anjeličku môj strážničku opatruj moju dušičku ... jej hovorím, že tí jú ochránia, že prídu a budú ju strážiť a bubuláky odoženú a dostala z DM taký sprej proti bubulákom, niekedy to strekneme do tmy aby bubuláky odišli. Ak sa o tom rozprávame, uznáva, že bubuláky neexistujú, že sú len v rozprávkach, ale strach je väčší. Tiež dúfam, že raz z toho vyrastie.

mima89
10. feb 2013

tiez ma napadlo ci by nepomohlo detske svetielko....
ja ked som bola mala, tiez tak okolo troch styroch rokov som sa v noci zobudila, a ked som videla vsade tmu, moja fantazia pracovala na plno a zdalo sa mi ze niekto otvara skrinu alebo ze tam niekto stoji.... bolo to pre mna hrozne, potila som sa od strachu,doteraz si to pamatam, vzdy som kricala na mamu a ta prisla a spala so mnou v posteli... prestalo to asi po roku,neviem presne...ale nasi nam nechavali pootvorene dvere na izbe kde sme spali s bratom, a prenikalo tam male svetielko zo spalne nasich,tak som sa uz tolko nebala...
aj teraz ked som uz dospela mam niekedy take stavy ze sa bojim tmy,nemozem pozerat ziadny horor lebo by som ani nezaspala vecer...

a inak moja dcera sa tiez boji... z nicoho nic od DVOCH rokov povedala ze sa boji tienov od lampy a od kvetov...spime spolu v posteli takze v noci som pri nej,ale myslim ze bude taky isty bojko ako ja.

mima89
10. feb 2013

inak zaujimave ze same dievcatka sa boja...

silviami
10. feb 2013

a podľa mňa to trošku súvisí so škôlkou. Tam sa deti strašia, aj navzájom, aj učiteľkami. Napr. u nás v škôlke majú škriatkov, ktorí zoberú veci ak si ich deti nepoupratujú. A plus k tomu rozprávky a strach je na svete.

bianka0111
autor
10. feb 2013

už veru neviem ako dalej...automaticky ju posielam do našej spálne,detsku akoby ani nemala, kupili sme jej už tolko lampičiek...miluje duhu a tak sme zohnali lampu, ktorá Vám na stene zobrazuje duhové svetlo, nikdy ju neposielam do miestnosti kde je tma...milujem sviečky a preto vždy nejaká horí a v miestnosti je vždy svetielko...už neviem, čo mám robit...ona plače, proste to nehrá, že nechce spat, plače, pošlem ju nech si ide lahnut, že hned tam idem, a aj tak spustí plač....pýta sa ma na bezpečnostné dvere??chápete? odkial ju napadne funkcia dverí? ja v jej veku som ani netušila aké dvere su....ked hlboko zaspí, preložíme ju do jej postele, ale márne, v noci sa budí a kríči na nás, tak jej len ukážem ruky, aby prišla a objímem ju.....viac zatial urobit neviem, len ju lubit a objímat ....

silviami
10. feb 2013

@bianka0111 ja keď to začalo, tak som chodila spávať do detskej, som si tam ľahla kým nezaspí, časom to dopadlo tak, že som tam spala každú noc, tak som jej nakoniec preniesla válendu do spálne a normálne spí s nami. teraz budeme mať bábo, som jej hovorila, že bude v noci plakať, ale nechce ani počuť o tom, že má spať sama. Zatiaľ neriešim. Uvidíme.

bianka0111
autor
10. feb 2013

lubila spat u babky, či svokry 🙂 , ale teraz, rozhodne sa že tami ide spat..nechám ju, a o 21 mi mama, či svokra volá, že mám ist pre malu, lebo plače za mnou...robím v elektre, rozmýšlam, že kupim akože poplašné, alebo, akože kameru...no neviem....čo ak ozaj videla postavu? to z jej rozumčeku nijak nevymažem....od vtedy sme sa prestahovali do iného bytu, a myslela som si, že bude lepšie..no nie je....už som sa snažila aj tvrdo, poslala ju spat do spálne, že za nou neprídem....ale uznajte...ak Vám dieta kríčí ,,maminka moja milovaná, nenechávaj ma tu....,, neopustíte ju a hned si ju k sebe pritulite....

babiolla
10. feb 2013

Psychologicka vam neporadila? Vyhladajte druhu... Pre nu je to naozaj existencny strach, ale dobra sprava je, ze kazde dieta prejde etapou, kedy sa velmi boji. Nasou ulohou je pomoct im najst mechanizmy, aby zvladli strach prekonat. Bezpecnostne dvere pomozu nam dospelim. Skuste spolu hovorit o tom strachu vela vela a nechaj ju nech rozvija pribeh. Pritom ju nabadaj, aby si vytvorila vlastne obrane zvladacie mechanizmy a posilnuj ju v tom, aby sa ubranila, zvitazila.... Mozno si vytvori imaginarneho psa, ktory bude strazit jej postielku.... No kazdopadne, kludne vyhladajte dobru psychologicku. Strach je normalny, prejst tym musi, no nech to ma cim skor za sebou. Keby si potrebovala kontakt na dobru detsku psychologicku mozem skusit pozistovat. Drzim palce!!!

bianka0111
autor
10. feb 2013

@silviami no ved aj mi sme tak, Emma má u nás madrac, vedla nás, lebo inak to nejde....a tiež dufame, že sa nám konečne zadarí miminko..ale kam ho dáme?? ved Emmka zaberie miesto postielky 🙂 neviem, nechcem aby si myslela, že ju v spálni nechceme, preto sme zvolili spánok s nami, ale poviem Vám, že sa tešíme ked ide k tatimu, že sa konečne vyspíme ☹

yukki
10. feb 2013

@bianka0111 u tatka sa správa takisto? tiež s ňou musí takto zaspávať?

bianka0111
autor
10. feb 2013

@babiolla dakujem, máš krásnu prezývku....milovala som rozprávku, kde hlavná postava bola práve princezná babiola, prinesla si mi usmev na tvári 🙂 ...vela sa s nou rozprávam, a pýtam sa jej na koren strachu, po roku a pol mi stále povie, vieš mami ked si vtedy večer vynášala smeti, a ja tam čakala, on tam stál.....proste je to desivé...snažila som sa jej vysvetlit, že možno to bol jej deduško...že su anjeli v roznej podobe, ako jej psík, ktorého milovala a stratila...

bianka0111
autor
10. feb 2013

@yukki no bolo obdobie, ked tiež mavala záchvaty strachu aj u neho...kedže má on rodinný dom, obrátil to na to, že dom je bezpečný, ale ked sa s nim rozprávam on to vyriešil tým, že s nou spáva....čo je fajn, lebo neplačká, ale nemyslím, že je to riešenie...

zsuzsu
10. feb 2013

@bianka0111 ahoj. 🙂 necitala som co ostatne baby napisali, ale ja som to tiez prezila s mojou starsou dcerou. Ona tiez sa bala, na chodbe sme museli nechat svietit svetlo, zaluzie sme nemohli zavriet uplne, a vzdy v noci ona cakala kedy zaspime a potom uz liezla k nam do postele. Kazdu noc.Mali sme obdobie ked som na nu uz nakricala , ze to nie je normalne ked uz bola vacsia, vtedy sa nahnevala isla do postele a zachvilku sa dogrckala a zasa isla ku nam 😖 a mensia trpela kedze mali spolu izbu ( ta je opak neznasa v noci svetlo musi mat uplnu tmu 😀 ) Tiez som ju zobrala psychologicke, bola uplne poriadku, tiez nam poradila CD pri spani, lenze oni to pocuvali skoro od narodenia tak nic 😖 Pri dalsej navsteve ked po dcerke zavolala aj mna tak mi vysvetlila ako dostala malu :D povedala jej, ze mi nakaze kupit zazracnu tabletku proti strachu, ze kazdy vecer si ma dat jednu tabletku pred spanim a uvidi ako jej to pomoze. Tak sme po navsteve utekali do lekarne kupili vitaminy (este nevedela tak citat) , a kazdy vecer pred spanim jednu zobrala. Dlho sme jej nechali este svietit keby nahodou ale jej to pomohlo, nehovorim ze na 100 percent ale na 80. Uplne nebad sa a spat vo svojej izbe a sama zacala asi od 14 rokoch, ale uz nechodila kazdu noc ku nam a nenarobila cirkus pred spanim. Ona vlastne verila doktorke a aj tym tabletkam.

bianka0111
autor
10. feb 2013

@zsuzsu no toto sa priznám, že som neskušala...,má retiazku so srdiečkom, ktoru nedá nikdy dolu, a ked príde strach, chyti ho a to jej má pomoct...skusim nejaké vitaminy 🙂 alebo nejaký symbol sily 🙂 rozmýšlala som nad krížikom 🙂

bianka0111
autor
10. feb 2013

Poviem to uprimne...skutočný jej strach som si začala uvedomovat, až od chvíle, kedy chcela objatie od mojho druha...teda má ho rada, sme spolu 4 rok...ale pusinkovania, láskania, či objatia by Ste sa od nej nedočkali....ale od vtedy ako videla ,,ducha,, ho potrebuje citit....hovori, Peto objími ma, Peto daj mi ruku, Peto pod sem....a tak dalej, vtedy som si povedala, že to musí byt vážne....

zsuzsu
10. feb 2013

@bianka0111 skus to povedat doktorke nech skusi zahrat toto s nou a nech jej akoze predpise tie zazracne tabletky, mozno to bude pre nu lepsie nez len tak od Teba, predsa je to niekto iny. Nam to aspon zabralo a bola som tej psychologicke vdacna. 🙂 Drzim moc palce 🙂

babiolla
10. feb 2013

@bianka0111 Poznas?? to je podla tej rozpravky 🙂) mam ju aj v mp3 obcas si ju pustam 🙂) .....je to desive, chudatko male....super to robis, ze ju v tom sprevadzas! treba ten strach spoznat, potom prestane byt strachom....mozes s nou ist dalej...sa spytat, ci by sa sla s tebou na neho pozriet...alebo ze ho budete sledovat teraz dlho co tam robi a postupne sa priblizovat...a pytat sa jej. co by nam pomohlo a pod. Dolezite je aby to riesenie ona vymyslela. Davaj jej otazky a nechaj to na nu. mozes ju sprevadzat v imaginacii, "o nom" no mozno lepsie fakt so psychologickou, ta by mala vediet lepsie narabat s emociami, ktore jej pri tom mozu vzniknut. Celkom fain knizka, kde sa riesia aj strachy je Magicke roky http://backup.artforum.sk/catalog/fraibergova-s...

bianka0111
autor
10. feb 2013

@babiolla jasné, že poznam... 🙂 babiola princezná opíc...ja milujem rozprávky...a síce mám 32 rokov dodnes si puštam rozprvky v mp3 na spánok....rozprávam sa s nou o tom čo videla, dokonca som sa jej raz spýtala, či to čo videla vidí aj teraz, a tajne jej do uška pošepkala, či to vidí aj teraz, ked ja to nevidím, že nech mi dá znamenie, ked to vidí...aby som jej vedla pomoct, aby som ju vedela podporit....snažim sa aj v dospelosti preniknut do sveta detského, do sveta rozprávok...snažim sa vidiet veci jej očami...a preto ju nenechám spinkat samu, nenechám nikdy v byte tmu, pomožem jej prekonat strach, či už svetlom, či už vitaminovými tabletkami 🙂 ....od toho sme MI mami

yukki
10. feb 2013

@bianka0111 moja známa to riešila nejako tak, že to-ten strach-u nich to tuším bol upír-kreslili opakovane na papier a potom trhali, strihali, pálili...a ináč kynožili každý večer....a ďalšia navyše ešte lepila na dvere tú značku ako...ja neviem, tuším v lovcoch duchov to bolo či kde-že duch v kruhu a škrt-normálne, na vchodové a tak. Nad kúpou psa-mačky ako obranárov proti duchom ste asi neuvažovali? A psychologičku by som asi tiež vymenila..ak máte možnosť. Ona má poradiť a pomôcť, nie odbiť.

anjelicek26
10. feb 2013

@bianka0111 To priputanie sa na rodicov, je to podla mna uz panicka porucha 😖 V tomto veku je uz takyto strach ojedinely, hlavne v takom rozpäti, v akom je to u vas. Hadam vam psycholog pomoze, ak nie ten, tak psychiater.

Ako to riesis ty je mozne riesit len u jedinacika, mozno ste ju do toho naviezli sami, ze sa kazdemu tomu jej preludu tak venujete miesto toho, aby ste to zmietli zo stolu, ze je to hovadina 😖 My nestrasime, o duchoch nerozpravame, mrtvy je mrtvy a hotovo. Ked vidi nieco cudneho, tak je to hra svetla, pozrieme sa zas, a vidi, ze tam nic nie je a zasmejeme sa. A tym ta tema hasne, nie to rozpitvavat, cim viac vysvetlujes, tym viac pracuje fantazia dietata na detailoch. Hlavne, ak tu temu omielate uz dobre dva roky.

sweetsuzi
11. feb 2013

Nesuhlasim s @anjelicek26 - rozhodne to nie je panicka porucha, ktora sa prejavuje strachom bez konkretneho podnetu alebo situacie. A hovorit ze ju do toho naviezli sami tiez velmi nepomoze ...
Z toho co pises @bianka0111 je zrejme ze strach Tvojej dcerky je realny a pre nu velmi neprijemny, ked sa s nim uz taku dlhu dobu nedokazala vysporiadat. Zaroven si myslim ze ju netreba spochybnovat, ale je dolezite jej verit - zrejme naozaj prezila/videla nieco co vnimala ako traumatizujuce a nevie to vedome spracovat. Kazdopadne by som radila ist ku psychologovi, pripadne hladat takeho ktory jej pomoze, kazdy ma svoje metody.
Absolutny suhlas s @babiolla z 21:54 - ona sama musi prist na to ako sa s tym vyrovnat, ty a psycholog ju mozete v tom len podporit.
Hoci tomu nie vzdy verime a nie vzdy sa nam to paci, deti funguju viac intuitivne a menej rozumovo a to im zrejme umoznuje vidiet a vnimat aj to co my dospeli uz nevnimame ...

babiolla
11. feb 2013

@anjelicek26 ty vies nieco o psychologii dietata? Lebo bez odborneho vysetrenia by si takuto rychlu diagnozu netrufol spravit ani skuseny odbornik...

babiolla
11. feb 2013

@sweetsuzi velmi pekne si to povedala. Dokazeme byt tym lepsimi rodicmi, cim viac sa dokazeme vcitit do toho, ako vidia svet nase deti.

anjelicek26
11. feb 2013

@babiolla - viem, ako sa takato diagnoza prejavuje u dospelych, a nestanovila som diagnozu, ale poslala ju predovsetkym k odbornikovi. Tuto nikto nic neporiesi. Citlivym pristupom dosiahli jedine - zhorsenie situacie. Asi to chce skusit inak. Mna by piclo s prepacenim, keby dcerka toto vyvadza, ved to je neunosne, trpi tym partnersky zivot, a aj v podstate vztah rodicov a dietata, pretoze je to v neustalej nerovnovahe a kazdym prichodom noci sa to meni na bojisko, kto s koho. Proste takymto fantazmagoriam ako duchovia neverim ani ja, nebudem podporovat ani moje dieta, aby si taketo volaco namyslalo, na co je to dobre? Detsky svet fantazie odtial potial, ale pokial to ma podton strachu, tak sa treba vratit do reality.

anjelicek26
11. feb 2013

@bianka0111 - ries to co najskor, lebo prijde o vela, detske tabory, skoly v prirode, takto zamaminkovane dieta to nezvladne :( Nasa mala buduci tyzden spi v skole, maju zurku, budu spat v telocvicni, od 4 rokov pravidelne spava u kamosiek.... tvoja dcerka sa o tuto krasnu cast detstva uplne obera... a vravim ti to v dobrom, mam rovnako staru dcerku, ale tvoj citlivy pristup je tu UZ kontraproduktivny, po takej dlhej dobe to chce zarazit a povedat dost, tadialto cesta nevedie.

domyyy
11. feb 2013

@bianka0111 viem ako jej pomôcť, napíšem ip

Tu začni písať odpoveď...

Odošli