Aké problémy rieši rodina s postihnutým dieťaťom?
Dobrý deň, poznáte rodiny s postihnutými detičkami? Ak áno, aké sú ich najčastejšie problémy?
@cipogoat susedka vedľa mňa , dieťa s mentálnou retardáciou , epilepsiou , chodiace , hovoriace , umiestnené v bežnej materskej škôlke, neskôr integrovaná v ZŠ , od tretieho ročníka v špeciálnej škole , potom praktická škola , hneď po praktickej škole v súkromnom dennom stacionári . Mamina pracovala stále , teraz podniká a má firmu . Deti má ďalšie, všetky zdravé . Vybudovaná perfektná rodinná sieť cez súrodencov . Obdivujem tú ženu , nikdy nič ju nezlomilo .
Ja mám klientku , ktorá založila autistické centrum , jedného syna zdravého a druhého ťažkého autistu, neverbálny, plienkovaný dnes už dospelý chlapec. Funguje škôlka , škola a tento rok založila autistický týždenný stacionár.
@cipogoat Čo také potrebuješ vedieť? Môj syn mentálne postihnutie, na prvý pohľad bežné dieťa. Niekedy sa "nevie" správať, síce minimálne ale má svoje záchvaty kedy plače a musí byť ako on chce aj keby čo bolo. Inak je to milý, usmievavý chlapček. Mňa najviac hnevá a mrzí že v dnešnej dobe sú stále ľudia ktorí nerozumejú... Pri deťoch je odstrkovaný, pritom je slušnejší a milší ako akékoľvek zdravé dieťa. Momentálne si prechádzam ťažkým obdobím kedy by som najradšej utiekla ďaleko preč a viac sa nevrátila (aj so synom 😅) Dospelo to k takému kroku že šetríme viac a odchádzame do zahraničia.
Z milovanej rodnej dediny sa chcem odsťahovať do mesta (dočasne) kvôli nepochopeniu a agresívnemu správaniu iných deti..
Ale väčšinu isto trápia finančné problémy a najväčší problém su ľudia samotní.
Bola som súčasťou takejto rodiny. Som najstaršia a po mne sa narodili dvojičky, obe svalová atrofia. Čiže fyzické postihnutie, obe boli deň noc závislé na pomoci. Nevedeli chodiť, bolo potrebné ich polohovať, obliekať, umývať, kŕmiť, všetko podať, napolohovať... Mentálne úplne zdravé, vyštudovali vysokú školu. Ja ako staršia sestra som im pomáhala fyzicky a moja mladšia sestra sa s nimi hrávala... Mama sa starala o ne doma, vtedy ocko ešte pracoval, ale od určitého veku jej kríže boli v "čudu" (všade ich prenášala na rukách), aj z bytovky z 1.poschodia do auta (autom do školy), ocko teda musel zostať doma. Príjem? Biedny. Pamätám si 158 eur na papieriku, ockov príjem... Plus nejaké prídavky 256 eur. Alebo naopak. Plus Almužny.
Dva deficity som prežívala v takejto rodine. Chudoba a viazanosť na sestry. Cestovali sme, občas, kam sa dalo dostať autom a kam sa vedeli/ mohli dostať sestry na vozíku. Napriek tomu som sa nikdy nesťažovala a bola hrdá, a mala som moje sestry veľmi rada. Aj mám. Do určitej miery to dáva vyššiu zodpovednosť. Moja výchova bola smerovaná k tomu, že sa svet netočí okolo mňa a že som užitočná a nepostrádateľná.
ake problemy?? od izolovanosti, vycerpania, nepochopenia az po finančnú neistotu
kľudne sa pýtaj.
najčastejší problém že v tomto štáte nie je dostatok zariadení pre tieto deti.
V našom meste nebola ani mš pre postihnuté deti - chodili sme do vedľajšieho okresu, špec. škola má obmedzený počet miest, denný stacionár neexistuje, na DSS sa čaká niekoľko rokov.
Matky nepracujú - neraz aj vzdelané ženy s vš školou - sú doma a starajú sa o post. dieťa.
štát jej na účet pošle opatrovateľský príspevok a viac sa o túto skupinu absolútne nikto nezaujíma.