Ako zvládnuť nervové záchvaty u šesťročného dieťaťa?
Potrebujem poradit co robit so 6 rocnym dievcatom pocas nervoveho "zachvatu". Inak je to uplne normalne dieta, sikovne, nikto sa na nu nestazuje. Chodi do skolky, vo sa rozpravame tak tam je vsetko v poriadku. Ked mala 2,5 roka boli sme u psychologicky kvoli nesuvisiacej veci a ta ju vyhodnotila ako normalne, zdrave dieta.
Ale asi posledny mesiac mava take nervove vystupy... Rozculia ju rozne veci. Rano napr. ked jej cesem cop do skolky, zavne mi capat ponrukach, skriabat ma... vcera vyvadzala lebo nedostala hracku co vie ze som jej kupila za ockovanie, ale moja mama jej kupila nieco ine a to dostala hned, takze toto som odlozila na inokedy. Predtym mala zachvat ked som jej nepustila televizor, teraz pred chvilou zase preto, ze sa chcela hrat na babatko a nechcela som jej obliect ozajstnu plienku. Okrem toho ze reve, place, jaci a vrieska ako sirena zacne robit to, ze natahuje ruky a krici "mojkat". ale ked k nej pridem zacne ma odstrkovat, kopat, skriabat,... proste ma odhana. ked odidem, reve ze mojkat, ked pridem, brani sa... A ja neviem co vtedy robit. Nebavi ma nacvicovat s nou a chodit za nou, nechat sa kopat a zase odist do inej izby a ona na mna jaci z vedlajsej v amoku ze mojkat... takto to minule trvalo hodinu. byvame v panelaku, stavim sa ze susedia ju velmi dobre pocuju.cakam kedy tu kto zazvoni, ze tyram dieta. tie vystupy ma pravdepodobne preto, ze narazi na hranicu. ale doteraz sa takto nespravala, len posledne obdobie. neviem ci to je vyvinova faza alebo prejav nejakej poruchy. a uz sme navyse v "spirale". ona vresti, kope, nevie co chce. ja mam nervy natlakovane a par krat uz dostala po zadku. lenze to nikam nevedie, ja sa nasledne citim zle. a posledne tyzdne som na nu realne horsia, pretoze ma takyto vystup aspon raz denne. a ona to asi zo mna citi.
potrebujem len poradit, co robit pocas zachvatu. ci ju nasilu objimat a zabranit aby ma kopala a skriabala, alebo odist do inej izby a nech sa vyzuri sama a pomojkat az po zachvate... alebo nieco uplne ine?
Stručné zhrnutie
- Šesťročné dieťa môže mať denné záchvaty hnevu trvajúce až hodinu s prejavmi ako plakanie, jakanie, kopanie, škrabanie a opakované volanie „mojkat“.
- Riešenia odporúčané v diskusii zahŕňali konzultáciu v psychologickej poradni alebo so špeciálnym pedagógom, nastavenie pevných hraníc a techniky ako ignorovanie záchvatu alebo odchod do inej izby až kým sa dieťa neukľudní.
- Niektoré psychologické hodnotenia spomínali „posunuté emočné spracovanie o 1–2 roky“, rodičia pripájali zhoršenie k prechodu do školy alebo príchodu mladšieho súrodenca, a niektorí rodičia uvažovali o autizme, pričom predchádzajúce vyšetrenie pri 2,5 roka bolo podľa diskusie hodnotené ako „normálne, zdravé dieťa“.
Najčastejšie otázky
Q: Ako sa mám správať počas záchvatu u 6‑ročného dieťaťa?
A: Psychologické odporúčania v diskusii boli nastaviť pevné hranice a neustupovať z dôvodu, pre ktorý dieťa vyvádza; praktické techniky od rodičov zahŕňali ponúknuť objatie, ak dieťa neubližuje, alebo odísť do inej izby a počkať, kým sa dieťa samo ukľudní.
Q: Môže takéto správanie znamenať autizmus?
A: Niektorí rodičia spomínali autizmus ako možnosť, ale v diskusii sa uviedlo, že predchádzajúce psychologické vyšetrenie pri veku 2,5 roka dieťa vyhodnotilo ako „normálne, zdravé dieťa“, takže autizmus bol v týchto konkrétnych prípadoch niekoľkými účastníkmi považovaný za menej pravdepodobný; odporúča sa odborné vyšetrenie, ak je obava pretrvávajúca.
Q: Kedy vyhľadať psychologické poradenstvo alebo špeciálnu pedagogiku?
A: Rodičia v diskusii odporúčali navštíviť psychologickú poradňu alebo špeciálneho pedagóga, ak záchvaty pribúdajú na frekvencii (napr. denne) alebo intenzite, alebo ak dieťaovi neprechádza správanie po nastavení hraníc; jedna mama uviedla, že psychologička zhodnotila emočné spracovanie ako posunuté o 1–2 roky.
Q: Má zmysel nechať dieťa „vyviesť sa“ a potom si to rozobrať?
A: Viacerí rodičia uviedli, že taktika „odísť a nechať dieťa vyplačať sa“ fungovala — dieťa sa po čase samo ukľudnilo a neskôr rodič postupne rozobral situáciu; iní rodičia však hlásili, že dieťa pri objatí alebo snahe upokojiť reagovalo agresívne.
Q: Je fyzické trestanie (napr. „po zadku“) v poriadku pri týchto záchvatoch?
A: Diskusia ukázala rozdielne postoje: niektorí rodičia priznali, že občas dieťa udreli a potom sa ospravedlnili, iní považovali takéto konanie za nesprávne; jedno tvrdenie, že „to už dali do zákona“, bolo v diskusii uvedené bez overenia — právny stav nebol v diskusii doložený konkrétnymi legislatívnymi odkazmi.
Q: Môžu záchvaty spôsobiť zmeny ako nástup do školy alebo príchod súrodenca?
A: Áno, viacerí rodičia pripisovali zhoršenie amokov udalostiam ako prechod do školy alebo narodenie mladšieho súrodenca, vrátane prípadu, kde rodič uviedol, že po príchode mladšieho brata a pri prechode do školy sa záchvaty zintenzívnili.
Závery z diskusie
Zhoda
- Konzultácia v psychologickej poradni alebo u špeciálneho pedagóga sa považuje za odporúčaný krok pri pretrvávajúcich alebo zhoršujúcich sa záchvatoch.
- Väčšina rodičov odporúčala nastaviť pevné hranice a neustupovať pri tom, kvôli čomu dieťa vyvádza.
- Ako praktické metódy sa často uvádzali ignorovanie záchvatu alebo odchod do druhej izby až do ukľudnenia dieťaťa.
- Viacerí účastníci považovali fyzické tresty za nevhodné a odporúčali sa im vyhýbať.
Sporné názory
- Niektorí rodičia odporúčajú ponúknuť objatie a držať dieťa počas záchvatu, zatiaľ čo iní tvrdia, že objatie dieťa ešte viac rozčúli a lepšie funguje ponechanie dieťaťa samého, kým sa upokojí.
- Niektorí rodičia v diskusii naznačovali možnosť autizmu, iní uvádzali, že predchádzajúce psychologické hodnotenie autizmus vylúčilo.
Otvorené otázky
- Je súčasné správanie u šesťročného dieťaťa prevažne vývinovou fázou, alebo si vyžaduje ďalšie psychologické či psychiatrické vyšetrenie?
- Ako najefektívnejšie zabrániť eskalácii denného cyklu záchvatov bez použitia fyzických trestov?
- Kedy je vhodné začať dlhodobejšiu terapiu, školskú intervenciu alebo špecializované hodnotenie emočného spracovania dieťaťa?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
psychologické poradenstvo, špeciálna pedagogika, ignorovanie záchvatu, odchod do inej izby, ponúknuť silné objatie (nepustenie), stanovenie pevných hraníc, posunuté emočné spracovanie (o 1–2 roky), vyhodnotenie na spektre/autizmus
Miesta a osoby
žiadne
@klotildabazarik pretoze bit dieta, duplom take ktore este nevie zvladat svoje emocie, nie je spravne. cesi to uz tusim dali aj do zakona. tebe tiez muz obcas plesne ked sa zacnes rozculovat? strasne ma stve a mrzi, ze som sa niekedy nevedela ovladnut(a este stale sa niekedy neviem). ze som sama isla do takej vyvrtky ze som to odventilovala ublizenim vlastnemu dietatu.
uz je to s nou podstatne lepsie, len teraz mam zase pocit ze niekedy robi veci uz naschval, provokuje. takze mi zase ujde ruka po hlave alebo ju postrkujem do chrbta prec odomna alebo do izby. ale je to nastastie uz menej.
@anonym_autor nie ale dnesne matky, sa idu s prepacenim posrat ked daju decku vychovne po prdeli, ze je to tyranie a neviem co
@anonym_autor nie ale dnesne matky, sa idu s prepacenim posrat ked daju decku vychovne po prdeli, ze je to tyranie a neviem co
@klotildabazarik tak pre mna to tyranie nie je, ale je to moje osobne zlyhanie. ja som dospela a ja by som sa mala vediet ovladnut. pri dospelych sa ovladnem, nikdy by som nikoho neudrela a pri dietati nie? tam je to v poriadku? a ano, mam preto potrebu sa ospravedlnit.
@anonym_autor zdravim, my prave riesime u 6rocnej uplne rovnake spravanie. Uz sa tiez okolie pyta ci je OK, ci nie je niekde na spektre, lebo v poslednej dobe to nabralo na intenzite. Len som chcela napisat, ze mi pomohlo si tu precitat, ze nie sme sami co toto riesime s dietatom, aj ako postupujete a ze to do istej miery preslo s vekom. Takisto sa stotoznujem s tym, ze v tychto situaciach by dieta nemalo dostat po zadku, co hlavne manzelovi obcas ujde, lebo je to stresova situacia pre vsetkych, aj rodicia su len ludia, ale tiez mu je to potom luto a vydsikutuju si to kto co urobil zle. U nas je dcera taka povaha od narodenia, narocne dieta, lahko sa vytoci a nahneva, myslim ze splna aj vela crt vysoko citlivych deti. U nas v poslednej dobe ale doslo k zmenam, pred rokom pribudol mladsi brat a momentalne riesime prechod zo skolky do skoly. Ona nadvazuje velmi hlboke vztahy so spoluziakmi aj s pani ucitelkami, takze to zhorsenie amokov pripisujem aj tomu, ze jej proste zacinaju chybat a zacina si uvedomovat ze po prazdninach uz vela z nich neuvidi. Zaroven je ale velmi sikovna, dostala sa do skoly pre nadane deti, co doteraz zvazujem, ci sme sa dobre rozhodli, ze pojde tam a nie do klasickej statnej skoly. Skusali ste niekto konzultovat tieto amoky u predskolakov aj so psychologom? Co you vam poradil? Ako postupovat aby sa situacia nezhorsovala?
@anonym_autor preco sa jej ospravedlnujes ze dostala po riti, zjavne dostala pre nejaky dovod
@klotildabazarik pretoze bit dieta, duplom take ktore este nevie zvladat svoje emocie, nie je spravne. cesi to uz tusim dali aj do zakona. tebe tiez muz obcas plesne ked sa zacnes rozculovat? strasne ma stve a mrzi, ze som sa niekedy nevedela ovladnut(a este stale sa niekedy neviem). ze som sama isla do takej vyvrtky ze som to odventilovala ublizenim vlastnemu dietatu.
uz je to s nou podstatne lepsie, len teraz mam zase pocit ze niekedy robi veci uz naschval, provokuje. takze mi zase ujde ruka po hlave alebo ju postrkujem do chrbta prec odomna alebo do izby. ale je to nastastie uz menej.