Detská depresia
Mamičky, ktoré máte skúsenosť s depresiou u dieťaťa..okolo 10r..napíšte mi prosím vaše pocity,príhody,fungovanie v rodine..skrátka všetko čo sa tejto diagnózy týka. Syn má 9r,som dlho rozvedená,s druhým mužom mam 1,5r dcéru.Synator bol ukážkové dieťa,chápem konkurenciu v dcérke+predpubertalne stavy+chalansky vzdor..ale posledný polrok je to des,
@kubkovamama nad tým nerozmýšľaj, lebo x ľudí berie lieky a žijú úplne normálny bežný život.Len sú citlivejší a potrebujú barlicku, aby neboli takí ustráchaní či bezradní a nevideli hneď za všetkým strašiaka.Ale si písala, že tvoj syn tuším neberie antidepresíva?
Z toho čo si napísala stále nevidím depresívne správanie, ale jasné, že nespochybňujem lekarovu diagnózu.To, čo píšeš je trucovity puberťák čo si presadzuje svoje a nič ho nebaví.
Vyhráža sa, povie, že ho nebaví život, nechuti mu jesť, nespí....má v sebe obrovskú zlosť?alebo povie, že sa nevráti domov?vieš moja suseda mala po 12 r dieťa a veľmi sa zmenilo správanie dcéry k nej až raz jej vykričila, že ju nenávidí, lebo je na druhej koľaji kvôli malému a pritom súrodenca chcela a aj sa pekne k nemu správala, ale tak či tak ju to ťažilo.
K tej psychologické chodí uz dosť dlho určite z neho niečo vydoluje a zistite čo to spôsobuje.Alebo je taký vnímavý citlivý lutostivy človek a vždy bude upadať do miernych depresii veď každý je iny ty vieš aký je od malička.
@zutera presne...každý sa pýta či spi,čo som za matku,že s ním čosi nespravím,aby sa prebral,vytrieskat a hneď bude o.k.a podobné sprosté rady..že som práveže málo prísna,rozmaznavam..syn zas má pocit,že som moc prisna.No je to ťažké.Velky strach mám z tých liekov,nemôže ist po nich na slnko a ja sa práve snažím aby nejak mal radosť tráviť čas aj vonku,na záhrade,v bazéne,iné deti to tak miluju..teda ešte som mu nezačala dávať,v škole sme sa dohodli,počkáme až po pisomkach,vraj bude prvé dni dosť mimo..dostal Chlorprothixen.Je strašne hystericky keď nie je po jeho,podobne asi ako tvoja,nemôže sa poriadne nadýchnuť,hádže zo sebou..je už skoro veľký ako ja,neviem ho ani udržať.
@eliska13 myslím,že to je všetko spolu,aj puberta,aj truc,aj vzdor,aj žiarlivosť na malú..Aj ušiel z domu,raz mi povedal,že by radšej nebol,že sa nemal narodiť..nakoniec tá depresia..psychologička už nevedela ako naňho,preto sme išli k detskému psychiatrovi..ja som to aj tak tušila. Bola u nás aj sociálka,musela som ho vziať k pediatricke pre potvrdenie či nie je týraný..no bol to des pár mesiacov.
Teraz len tak ako informáciu alebo také niečo že sa stalo.. raz som čítala tiež o 10r chlapcovi čo mal tiež takéto príznaky a časom vysvitlo že je gay a preto mal také depresívne stavy a nič ho nebavilo lebo nechcel to proste priat a bál sa reakcie okolia atď.. len hovorím že bol taký prípad nič v zlom
Psychiater povolil 2 hod denne tablet? Mám 10 ročného syna, keby sa začal takto spravat, tak prvé čo kompletne zatrhnem je tablet. Takto sa správajú deti závislé na technológiách.
@sisaka najprv som to tak riešila..psychologicka,že nie je dobrý nápad ako trest zobrať tablet,atď,že to je proste súčasť tejto doby a nevyhnem sa tomu tak či tak..povolila hodinu denne,ale nič okrem toho..buď hodinu telka,alebo hodinu Pc(nemáme) nech si vyberie jedno z toho.Po cca roku psychiater dal 2hodiny..aby syn získal pocit ,že mama nie je až tak zla a niečo aj dovolí
@kubkovamama ja nemyslím zobrať tablet za trest, ja myslím zobrať tablet za zachovanie zdravia, tie stavy čo opisuješ majú deti, ktoré denne cumia do tabletov, telefónov, neraz som to s kolegyňami prebrala, všetky decká rovnaké stavy. Zober dieťa na týždeň mimo technológií a nespoznáš ho
@kubkovamama naša právě hysterická nebyla.Jen ji něco nešlo,nebo zlobilo a ona bez jediného náznaku začala modrat-hrozné
Jinak ty vaše leky budou asi jinačí,u nás nás upozorňovali že dcérku spíš povzbudí,dodá elen do života a podpoří chuť k jidlu a je to tak.Mimo po nich určitě nebyla
dneska je trend na vsetko co je ine dat hned diagnozu a ist len tym smerom a nehladat ine priciny spravania, aj odbornici sa mozu mylit a kazdy liek ma vedlajsie ucinky a na deti obzvlast. Najlepsie si pozna dieta matka, zalezi aky ma vztah so svojim dietatom, ci sa mu dieta zdoveri, podla mna treba hladat normalne priciny a komunikacia s dietatom je dolezita hlavne + vystiskanie, prejavy lasky, zdoverit sa mu, ze preco mam obavy a pod a ako mu s tym mozem pomoct a tiez,z e som tu stale pre neho ak ma bude potrebovat. Napatie v rodine, nervy, stresy, prichod surodenca a mozno aj ine problemy + zacinajuca puberta + charakter, to moze byt len o tom a nie hned diagnoza a tiez verit svojmu dietatu, dat mu vieru v sameho seba, ze to zvladne a ze ma pomoc vo mne ked bude chciet
mojmu synovi dali odbornici zlu diagnozu, vlastna skusenost a pritom dieta malo len traumu zo skolky a oni z neho zrobili dieta, co potrebuje nejaku specialnu pomoc...
@kubkovamama aký má vzťah s mužom?
@kluska podľa mňa, keď chodí 3/4 r k psychologičke a tá už odporučí psychiatra nejaka odchýlka tam bude.
@zutera tvoja berie AD tie tak fungujú tiež ich beriem pozerala som si jeho lieky to je skôr na tlmenie agresivity iný princíp fungovania
@kubkovamama Len Ta chcem povzbudit ze lieky sa stale vyvijaju, je velka sanca ze ak bude aj dobuducna treba, najde sa vhodna liecba aj pre Tvojho synceka
@kubkovamama zaujímavé je, že vedľajší účinok toho lieku je zvýšený nepokoj....to je taký paradox trošku, keďže ten nepokoj to má práve odstrániť..., či?
@kubkovamama
Nedeje sa u Vás niečo takéto? Dosť mi tento rozhovor pripomenul Vašu situáciu. Vyhľadala by som ho a konzultovala....
https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/3878/mare...
@beton čo sa týka toho článku,to určite nie. Pravidlá a hranice musí mať každé dieťa,činnosti,možností kam ísť a co robiť má syn neúrekom,ale nič mu nevyhovuje. Máme rolu,celý rok je kopa povinnosti,na ten tablet atď v podstate by ani čas nemal,ale snažím sa ísť aj podľa rád psych.a lekára,že treba mu to proste dovoliť,neprikazovat teraz ideme von,teraz mi pomôžeš..pretože on to nedokáže,nepomoze..nespraví ani svoje základné povinnosti týkajúce sa školy,hygieny bez toho aby som s tým za nim nešla a on to odo mňa berie ako obrovský nátlak a prisnost .Stručný záver na odp.psycholog.nechat mu ten tablet a netlacit ho do iných činností ak ich robit nechce.Tiez sa mi to nepáči,chcela by som aby ten deň u nás fungoval inak,aj ja ako každá matka musím upratať,umyť,navariť,nakúpiť,robiť na roli,pomôcť svokre,atď,atď,muž je pracovitý, pomôže,aj keď samozrejme chodí do roboty,má menej času asi ako každý chlap..Kým toto neprišlo,chodili sme na turistiku,3r zvládol túry v Tatrách,lietal po vonku,muž športuje,chodil s ním do posilňovne..ideme mu myslím celkom dobrým príkladom,nie sme lenivci,ale ani hyperaktivny,syn vidí,že niečo robíme,že máme zaluby,ja aj sijem a kreslím,napr.kreslit so mnou nebude ani za svet.Muz ho zavolá na bicykel nech idú volakde,syn nepôjde proste..má ísť so mnou a s kočíkom aspoň do obchodu,nechcem ho nechávať samého doma tiež ma to stojí hodinu prehovarania,frfle,nadáva,niekedy sa ani nikam nedostaneme..ideme na bus na kontrolu,k rodičom,skoro vždy zmeskame,lebo on sa doma zatne ako 2rocny.Ako ho mám prinútiť obuť si tenisky atď..to sa ľahko číta také články,príčina je niekde inde ako tablet,ono sa ten tablet skôr k tomu prikmotril a preňho to je ako barlička,že aha zistil som,že to ma baví a chcem to.Nehra hry,skôr pozerá videá a pesničky,zaujímavosti,auta...má detský zámok,takže nemôže tam zas robiť čo sa mu zachce
este ma napadlo,ze aj strava velmi prispieva k tomu, ak je clovek unaveny a nic sa mu nechce, treba vylucit aspon lepok a jest viacej zeleniny a neprejedat sa a clovek ma viacej energie + este nejaky pohyb
no neviem treba si zvazit co je horsie a vybrat si mensie zlo, ci do dietata pchat nejake lieky furt alebo to riesist prirodzenejsou cestou, sak i napr hormonalne tabletky sa beru nonstop a ake je to svinstvo, najprv skusit doverny rozhovor, upravit stravu, pokusit sa to nejako vyriesit a potom ked nepomoze nic, tak poltom lieky.
@kluska Ahoj, radis urcite dobre ale neverim ze toto vsetko mamicka neskusila. Musi byt zufala ked uz aj riskla poziadat o pomoc tu na konovi 😔
@kubkovamama Ja mam doma presne to iste ako ty a dokonca podobnu situaciu zivotnu. Syn ma 14 a exmanzel nejavil nikdy zaujem min. 10-11 rokov co nie sme spolu. Terajsi manzel bol opak - venoval sa, hrali sme spolocenske hry, chodili na vylety, chalupy, dovolenky, dokonca sme bravali synovho kamarata/kamaratku vzdy nejaku, aby mal rovesnika pri sebe na vylete. Vysledok? Sebaľútosť. Ak sa mu niečo dáva, tak je to okey, ak sa od neho niečo chce, rúca sa mu svet. Minimalne od jeho desiatich rokov s nim pracujeme, aby si dokazal po sebe popratat banality, aby si ostrihal nechty, aby sa siel osprchovať. Máme s manželom 3ročného syna a čakám ďaľšie. A úprimne? Manžel je z toho citlivého "pubertiaka" na nervy. A ja tiež. A prečo som dala do uvodzoviek pubertiak? Lebo moja mama a sestra ho takto ospravedlňovala od tých 9 rokov! 5 rokov v puberte? No asi nie. Manžel je na nervy preto, lebo sám mal ťažké detstvo. Musel sa starať o brata a keď niečo chcel, od 12 rokov vypomáhal na stavbách, aby mal na prvý magnetofón, alebo kúpalisko. Ja som celé detstvo chodila na jeden rybník a na záhradu. Jemu som sa venovala extrémne a dostáva omnoho viac ako iné deti - ktoré sú ale spokojné. Odstrihla som ho od notebooku a youtube. Dnes je doba "emo" deti plačú ako im je strašne zle, trpia sebaľútosťou atď. Muckaním a mojkaním ho na život nepripravím, tak s ním jednám narovinu. A nemá na výber...... po psychológoch s ním behať nemienim a tabletky nie sú môj štýl. Môže sa mi zdôveriť so všetkým, denne sa ho pýtam ako bolo v škole, bavíme sa aj o iných veciach a než po ňom fakt zvriesknem vždy je to dôsledok toho, že slušne a kľudne povedané, aby niečo urobil ignoruje. Zaujímavé, že keď pritvrdím, tak zrazu sa dokáže aj každé ráno osprchovať a plniť si svoje povinnosti.
A čo sa týka toho psychológa, takto má tvoj syn pocit, že je stredobodom pozornosti a že sa mu venuješ. Lenže chlapci/deti si musia zvyknúť, že nemôžu byť malými detičkami do 18tky. Ja som mala s mojim obrovský problém v tom, že som zhruba 3 roky bývala s mamou. Moja mama neustále podrývala moju autoritu a chovala sa k mojmu synovi ako k dieťatku, čo ma neskutočne vytáčalo. Mal 7-8 rokov a stále mu strkala fľašu s cumľom a kakavkom, keď som to vyhodila do koša tak to vytiahla, vyvarila a zase mu to strčila do úst. Obúvala ho, viazala mu šnúrky na topánkach, varila mu to, čo si prial - a demonštratívne aj keď videla, že som navarila i ja, do ôsmych rokoch mu utierala riť. Samozrejme, že keď som sa odsťahovala s terajším manželom, tak sa zrazu dostal do reality. Nie je to náhodou tak aj u vás? Že tvoj bol až príliš vychovávaný ako gróf a zrazu sa od neho začalo niečo chcieť? Lebo pribudla sestrička? Lebo tam môže byť problém.
Ja by som mozno pouvazovala nad intolerancnymi testami, hormonalnym profilom, krvny obraz, ak sa takto zmenila psychika dietata. Mozno koren problemu je uplne niekde inde a AD tento stav len tlmite.
@zuzanapjat toto mi pripomína záver knižky Malý tyran od Jiriny Prekopovej, ona píše, v zmysle, že keď príde u hýčkaného ( rôznych dôvodov) dieťaťa určitý životný zlom, zmena ...môže nastať situácia, že sa dieťa dostane do bloku, niktoré deti prestanú hovoriť, iné jesť, vzdorujú atď.
Bohužiaľ, kde však zohrá úlohu aj genetika ☹ si podľa mňa autorka ľahko nepomôže ☹
@kubkovamama Zdravím,mám podobnú skúsenosť so synom, vtedy mal asi 9 r. Začalo to tým,že tvrdil, že vidí zrnite. Bol apatický, obhrýzal si nechty, bolelo ho brucho,pocit na zvracanie, do školy chodil smutný, so sklonenou hlavou,akoby sa nevedel tešiť... Nasledovali vyšetrenia, aj očné, všetko Ok,nakoniec neurológia.Tiez v poriadku, iba nejaká zmena na EEG. Lekárka sa vypytovala na všeličo možné, predpîsala lieky, vraj to je niekedy v predpubertálnom období, že to časom vymizne. Už vtedy som tušila, že môj tichučký syn si vôbec nesadol so svojou učiteľkou,ktorá ho učila prvé 4 roky.Ako bezdetná a ukričaná mala svoje metódy a svojich miláčikov...toho môjho nevedela za čo pochváliť, aj keď nebol drzý a nikdy neodvrával. Práve tabletky od lekárky mu pomohli prejsť obdobiami,keď sme chceli zmeniť školu, akoby pred všetkým utiecť...bolo to ťažšie obdobie, teraz už lieky neberie, bude mať 13r., na 2.stupni iných učiteľov...dúfam,že sa to nevráti.Takže hlavu hore, aj u Vás sa to zlepší ☺
@kubkovamama napriek všetkému čo bolo popísané, skús aj to vyšetrenie štítnej žľazy