Enkopreza v detstve

Ahojte vsetci.V utlom detstve som mala problém sa normalne vykakat.Uz nepamatam kedy som sa naučila kakat do nocnika, ale urcite velmi skoro.Vychovavali ma okrem mojich úžasných rodicov aj babky, prababky, takže si přesně svoj nočníkovy uspech nepamatam.Ale potom som mala problémy,naraz zo mna vychadzala stolica,a ked som chcela ist na nočník alebo na záchod,vysiel zo mna len nepatrný bobek,a to vacsie mnozstvo v konečníku som sa bála vytlačit,tahalo sa to dost dlho,a zlepšilo sa to až v 13. rokoch,na pyzamovej party,ktoru sme mali s kámoškami.Kamosky potrebovali kakat,aj ja som už cítila ako si bobek razí cestu von,tak som si sadla,bobek v pohode vysiel,a zatlačila som poriadne, vykakala som velký klát,a ten pocit ulavy a prazdneho zadocka bol na nezaplatenie, cítila som sa lahka ako vanok.Vtedy som mala pocit, že som sa konecne normalne vykakala.Potom som kakala raz za 7 alebo 10 dní.Po čase,ked tak rozmyslam som sa celé detstvo trápila a priviedlo ma to k nepochopeniu a posmechu u spoluziakov.Spoluziacka ktora bola voci mne zaujatá mi vyhadzovala na oči, že som nevyvinutá aj preto lebo som este v 13. nemala menzes.Iste namietnete, že s tým mám ist za psychologom, ale ja sa chcem podelil s kočkami na modrom koniku,pripadne pomoct,lebo máte deti,já sice deti este nemám, ale ked má moj pribeh niekomu pomoct a nakopnut ho,tak je to fajn.