Je správanie dvojročného dieťaťa normálne?
Ahojte, neter bude mať v septembri dva roky. Nerozpráva vôbec nič, povie mami, ale to vraví hocikomu, mame, otcovi, mne, len tak do vetra si to hovorí, nemá to spojené s mamou, povie hau akože havo, zakýva papá, pošle pusu. Keď ju oslovíme, málokedy zareaguje na meno, teda skôr výnimočne. Vôbec nič nehovorí. Keď poviem ukáž bábu, tiež ukaze občas, inokedy ani nepozrie, že jej niečo hovorím. Vidavam ju malo, keďže bývajú preč, no na dvojročné dieťa sa mi to zdá málo reakcií. Každý nič sa ešte budí na mlieko alebo len tak, neprespi celú noc. Zdá sa vám to v poriadku? Sestra tvrdí, že je v poriadku, no ja neviem... Máme viac malých detí v rodine a nikto sa takto nesprával. Bojím sa, aby sestra niečo nezanedbala pri malej...
Stručné zhrnutie
- Dvojročné dieťa, ktoré nereaguje spoľahlivo na vlastné meno, nehovorí a nevykazuje zdieľanie pozornosti, môže potrebovať odborné vyšetrenie a včasnú intervenciu.
- Odporúčané kroky sú ORL vyšetrenie sluchu, kontaktovanie Centra včasnej intervencie (CVI) a logopedické vyšetrenie.
- V diskusii sa spomínali možné príčiny ako PAS/AS alebo ADHD, pričom viacero respondentov pripomína, že definitívna diagnostika sa často určuje až po 3. roku života.
Q: Ako zistiť, či dieťa nereaguje na meno kvôli poruche sluchu alebo inému problému?
A: Odporúča sa absolvovať ORL vyšetrenie sluchu, ktoré zistí organické príčiny poruchy počutia.
Q: Kedy kontaktovať Centrum včasnej intervencie (CVI)?
A: Kontaktovať CVI sa odporúča čo najskôr ("čím skôr - tým lepšie"), aj keď CVI môže na základe vyšetrenia návrh odmietnuť; skorá konzultácia je odporúčaná.
Q: Aké príznaky u dvojročného nasvedčujú poruche autistického spektra (AS/PAS)?
A: Príznaky spomínané v diskusii zahŕňajú selektívnu reakciu na oslovenie, slabý očný kontakt, chýbanie zdieľania pozornosti a nezáujem o spoločné ukazovanie alebo ukazovanie prstom.
Q: Je nočné pitie mlieka u dvojročného dieťaťa v poriadku?
A: Viacerí respondenti uviedli, že nočné pitie mlieka u dvojročného dieťaťa je úplne v poriadku.
Q: Kedy sa zvyčajne určuje diagnóza vývinového oneskorenia alebo autizmu?
A: V diskusii sa uvádza, že mnohé diagnózy sa často definitívne určujú až po 3. roku života, a pediater alebo učiteľky v škôlke môžu situáciu sledovať a upozorniť na problém.
Q: Akí odborníci a vyšetrenia sú odporúčané pri podozrení na komunikačné alebo sociálne poruchy u dvojročného dieťaťa?
A: Odporúčaní odborníci a vyšetrenia sú ORL (vyšetrenie sluchu), Centrum včasnej intervencie (CVI), logopedické vyšetrenie, pediater a neskôr pozorovanie učiteľkami v škôlke.
Závery z diskusie
Zhoda
- Odporúčané kroky pri podozrení: ORL vyšetrenie sluchu, kontakt na Centrum včasnej intervencie (CVI) a logopedické vyšetrenie.
- Nočné pitie mlieka u dvojročného dieťaťa viacerí považujú za normálne.
Sporné názory
- Niektorí považujú správanie za znamienko autizmu alebo ADHD; iní ho považujú za variabilitu normálneho vývoja a za možné hanblenie alebo temperament dieťaťa.
- Niektorí odporúčajú okamžitý zásah a cielené cvičenia, iní odporúčajú počkať a sledovať vývoj do veku 3 rokov.
Otvorené otázky
- Je príčina nedostatočnej reakcie na oslovenie organická (sluch), neurovývinová (AS/PAS, ADHD) alebo sú to individuálne temperamentové rozdiely?
- Kedy je optimálne prechodné obdobie medzi "sledovať a čakať" a začať cieľovú intervenciu u dieťaťa s porušenou sociálnou interakciou?
Spomenuté značky a firmy
Centrum včasnej intervencie, CVI, ORL, logopéd, škôlka, pediater
Spomenuté produkty a metódy
vyšetrenie sluchu (ORL), včasná intervencia, logopedické vyšetrenie, diagnostika po 3. roku, PAS, AS, ADHD, zdieľanie pozornosti
Miesta a osoby
žiadne
@anonym_autor syn bol takýto, je AS. Žiadne zdieľanie pozornosti, ale vyslovene "autista" z neho v tom veku určite nebol. Tiež reagoval selektívne na oslovenie, mal horší očný kontakt, porozumenie reči mal výborné odmala, rozumel aj zložitejším pokynom, ale presne ako píšeš - mohla som mu hovoriť, on sa na mňa veľa razy ani nepozrel, akoby nečakal, že to hovorím jemu. V 2 r. hovoril okolo 70 slov, po 2. narodeninách začal spájať 2slovné vety. V tom veku mal aj peknú funkčnú (a dokonca aj symbolickú!) hru, úžasne napodobňoval všetky domáce činnosti, dal pápá, poslal pusu, urobil naschval nejakú lotrovinu a čakal čo my na to. Nebezpečenstvo vedel odhadnúť a aj nás naň upozorniť (stiahol nás za ruku pri prechode, že ide auto, nech ostaneme na chodníku).
Ale nebolo to ok, presne také to niečo "zvláštne" tam bolo, dačo čo proste chýba, niečo, čo iné deti majú v sebe úplne bežne a automaticky (trebárs snažia sa na seba už v kočíku upútať rodičovu pozornosť a cielene naňho hľadia a pritom džavocú...., chodia ukazovať že našli vonku kamienok alebo vetvičku... rodič začne hovoriť a oni hneď na ňom visia pohľadom...) - nič takéto on nemal. Akoby to primárne sociálne v ňom nebolo.
@anonym_2d7fdb ďakujem ti. AS je asperger? Presne ako píšeš, niečo akoby jej chýbalo. Proste stretnem suseda s takým istým starým dieťaťom a to hneď pozerá na nasho psa, ukazuje havo, teší sa. Presne, že oslovím ju, niečo jej hovorím a ona to nevníma, akoby to šlo mimo nej, vôbec nevie že to hovorím jej...neviem,no je zvláštna... Len som chcela vedieť, či je toto bežné správanie u detí, alebo to treba riešiť...
@anonym_autor syn bol takýto, je AS. Žiadne zdieľanie pozornosti, ale vyslovene "autista" z neho v tom veku určite nebol. Tiež reagoval selektívne na oslovenie, mal horší očný kontakt, porozumenie reči mal výborné odmala, rozumel aj zložitejším pokynom, ale presne ako píšeš - mohla som mu hovoriť, on sa na mňa veľa razy ani nepozrel, akoby nečakal, že to hovorím jemu. V 2 r. hovoril okolo 70 slov, po 2. narodeninách začal spájať 2slovné vety. V tom veku mal aj peknú funkčnú (a dokonca aj symbolickú!) hru, úžasne napodobňoval všetky domáce činnosti, dal pápá, poslal pusu, urobil naschval nejakú lotrovinu a čakal čo my na to. Nebezpečenstvo vedel odhadnúť a aj nás naň upozorniť (stiahol nás za ruku pri prechode, že ide auto, nech ostaneme na chodníku).
Ale nebolo to ok, presne také to niečo "zvláštne" tam bolo, dačo čo proste chýba, niečo, čo iné deti majú v sebe úplne bežne a automaticky (trebárs snažia sa na seba už v kočíku upútať rodičovu pozornosť a cielene naňho hľadia a pritom džavocú...., chodia ukazovať že našli vonku kamienok alebo vetvičku... rodič začne hovoriť a oni hneď na ňom visia pohľadom...) - nič takéto on nemal. Akoby to primárne sociálne v ňom nebolo.
@anonym_2d7fdb ju oslovíme menom a vôbec ani nepozrie že kto ju volá, akoby ani nevedela, že sa tak volá...
@thereisabear a nie, ani raz som nevidela napr včera, že by zdieľala pozornosť na nie co zaujímavé, žeby prstom ukázala na niečo a pozrela či to vidíme aj my... Vôbec. Už cez videohovory sa mu ti zdalo zvláštne...
@anonym_autor syn bol takýto, je AS. Žiadne zdieľanie pozornosti, ale vyslovene "autista" z neho v tom veku určite nebol. Tiež reagoval selektívne na oslovenie, mal horší očný kontakt, porozumenie reči mal výborné odmala, rozumel aj zložitejším pokynom, ale presne ako píšeš - mohla som mu hovoriť, on sa na mňa veľa razy ani nepozrel, akoby nečakal, že to hovorím jemu. V 2 r. hovoril okolo 70 slov, po 2. narodeninách začal spájať 2slovné vety. V tom veku mal aj peknú funkčnú (a dokonca aj symbolickú!) hru, úžasne napodobňoval všetky domáce činnosti, dal pápá, poslal pusu, urobil naschval nejakú lotrovinu a čakal čo my na to. Nebezpečenstvo vedel odhadnúť a aj nás naň upozorniť (stiahol nás za ruku pri prechode, že ide auto, nech ostaneme na chodníku).
Ale nebolo to ok, presne také to niečo "zvláštne" tam bolo, dačo čo proste chýba, niečo, čo iné deti majú v sebe úplne bežne a automaticky (trebárs snažia sa na seba už v kočíku upútať rodičovu pozornosť a cielene naňho hľadia a pritom džavocú...., chodia ukazovať že našli vonku kamienok alebo vetvičku... rodič začne hovoriť a oni hneď na ňom visia pohľadom...) - nič takéto on nemal. Akoby to primárne sociálne v ňom nebolo.