Je to Asperger?
Maminy, viem, že mi tu syna nezdiagnostikujete, ale ktorá dg sa vám k tomu najviac hodí? Syn 3.5 roka. Rozpráva vo vetách, trochu nezrozumiteľne, o sebe niekedy vraví "Peťo spadol. Peťo kričal." Reč napreduje, vety sú čoraz zložitejšie, veľmi sa snaží. Komentuje však každý prd. Vezme si bager a spustí: "Aha, bager. Má oooobrovské kolesá. Mamáá, pozríí. Áá, svetlá. Ujo ide, nastúpi, tu sú schodíky. Naštartuje, dvíha lyžicu. Lyžica má zúbky. Aby dobre bagroval." Množstvo výrazov a viet je odpočúvaných, ale vie ich použiť v správnej chvíli. Reč je skôr taká naučená. Ale dokáže viesť dialóg, odpovedať mi, spomenúť si na niečo. Niektoré situácie si dlho pamätá. Napríklad keď chodíme okolo jedného paneláka, vždy povie, že tam sme sa skryli pred dažďom. Alebo hocikedy začne hovoriť o tom, ako niekedy grcal a že bol potom smädný. Sám od seba niekedy spustí o takých veciach, na ktoré som ja už dávno zabudla. Jeho hlavným záujmom už dlhé mesiace sú dopravné prostriedky. Každý deň si vezme auto, bager a pod, a spustí mi monológ ako napríklad ten čo spomínam vyššie. Hra je jednoduchá, chodí s vlakmi po trati, nabúrava do závor, premiestňuje panáčikov do rôznych vlakov. S autami jazdí po zemi, po gauči, akože ich parkuje, schováva. Keď sme prišli na koncert Smejka a Tanculienky, prvé čo si všimol, boli kužele na ceste, spomaľovače pre autá a svetlá na kolotoči. Keď otvoríme knihu o zvieratách a náhodou je tam niekde na obrázku mini pidi traktor, on si ho všimne ako prvý. Keď ideme po ulici, začne celý natešený kričať auto a ja si až potom všimnem, že aha, tam spoza rohu nejaké vidieť. Keď ideme popri domoch, hneď si všimne klimatizácie. Zložitejšie veci ako puzzle, pexeso, to je nula bodov. Je nervózny, keď sa ho snažím niečo naučiť. Pri hre si nás väčšinou vyžaduje, nerád ostáva sám. Má rád knižky, väčšinou sa na nejakú fixne a potom ju chce každý deň. Jedáva sám, väčšinu vecí si vie ako tak vyzliecť, ale obliecť nie. Má stále plienky (!). Je háklivý na zmeny. Ak odbočím inde, spustí taký výbuch revu, poplače si, opustí sa, ale potom ide. Vždy ho prípravujem na to, čo sa ide diať, potom je spokojnejší. Vravím, že ideme na krst. "Kde? Čo tam budeme robiť? Bude tam aj mama? Nechcem deda. Nechcem babku. Budú koláče? Koláče ľúbim. Aj jahody ľúbim." Z ľudí akceptuje nás najbližších. Je na nás veľmi naviazaný. Dokáže sa spýtať, kde je mama, aj keď sedím vedľa neho. Stále sa na mňa pýta. Odbehnem na záchod a hneď kde je mama. Je to až taká dusivá láska, nenechá mi vydýchnuť. Ale city nám rodičom neprejavuje. Nepríde, že by sa chcel objať, dať pusu. Ale naučili sme ho, že pred spaním si pusy dávame. Bozkáva len sestru, ktorá má 3 mesiace, a to vždy keď je pri nej. Znáša deda, babku, najbližšiu rodinu. Cudzím ľuďom sa neprihovorí, neodpovedá im, nezdraví sa. Ani keď ho vyzveme. Neodpovie na otázky, ako sa voláš, koľko máš rokov, hoci to vie. Má problém poprosiť, poďakovať, z takýchto vecí je nervózny. Nemá rád deti, vyhýba sa im, má z nich strach. Ujde, keď sa niekto blíži. Na druhej strane, pozoruje ich, pýta sa "čo robí chlapček", ale nevie sa k nemu priblížiť. Je neobratný, nevie ešte poriadne skákať, chytiť si farbičku do ruky, vystrieť na seba paplón. Ale takisto sa to zlepšuje, na schodoch si je istejší, strieda nohy, rýchlo jazdí na odrážadle, aj na preliezky sa púšťa. Ale povedzme kopnúť do lopty vyžaduje dosť jeho sústredenia. Vo veľa veciach si je neistý, 1000x na niečo kuká a až potom skúsi. Dopredu sa vzdáva. Počas dňa máva také náhle výbuchy zlosti. Napríklad, keď idem dať jedlo do mikrovlnky. Vždy povie "neohrievať" a škrekot. Bojí sa vysávača, mixéra, fénu, ohrievačov, niektorých výťahov. Nerád čaká. Všetko musí byť hneď. Nemá rád ani to, keď sa rozprávame s mužom. Začne kričať "nerozprávať". Nemá rád vodu, nevojde do peny. Mnohé veci vieme korigovať a kde sa dá, ponúkame mu dve možnosti - chceš modré alebo zelené tričko? Je spokojnejší. Občas mu robia problém blbosti. Deň čo deň mu ukazujeme, ako si pustiť vodu v umývadle, a vždy spustí škrekot a neurobí to. Povieme, nech si utrie ruky a on si zásadne utrie ústa. Pričom pozná, čo je čo. Najviac ho vie pobaviť, keď niečo spadne, keď mi vypadne lyžica, spadne papier, keď lietajú na jeseň listy. Ale smeje sa aj pri vyhadzovaní a točení vo vzduchu, keď robíme kolo mlynské a pod. Je to taká čistá duša, o nič sa nebije, na ihrisku si dá všetko zobrať, nikdy si nestihne zobrať to čo chce, lebo ho niekto predbehne... Agresívny nie je, stalo sa len, že v rámci hry a veselosti dal tatovi facku. Skôr tie výbuchy zlosti, hádzanie sa o zem. Toľko cca z nášho života. Mnohé veci sa zlepšujú, mnohé sú fakt náročné, možno ste v tom opise spoznali aj svoje dieťa 🙂 Mne sa množstvo toho čo píšem, zdá cez čiaru.
@sisika prosím ta, to by ma strašne zaujimalo, ako si sa naučila upokojiť sa. Veľmi by som to potrebovala.
@oneinamillion joooj,to bol proces. Hľadám stále nové postupy,také ktoré môžem aplikovať všade a stále.
Aromaoleje-levandula,materina dúška,mäta.
Do aromalampy.
Asi najviac pomohli dychové cvičenia-nádych na 4,zadržať dych na 4,vydýchnuť na 4. Rátať si to pomaly v duchu,opakovať kým necítim,že sa upokojujem.
Vedome si zvážiť-je toto vec pre ktorú sa budem rozčuľovať? Naozaj záleží na tom či bude mať práve toto tričko? Fakt mi to stojí za nervák?
Vonku si všímam detaily-listy na stromoch,vtáčatá,vôňe,slnko na mojej tvári.
Vedome sa usmievam,myslím na pekné veci,vedome idem pomalším tempom-radšej vyrazím z domu skôr.
Vytesňujem politiku,kontroverzné témy,negatívnych ľudí-vnímam to,ale nerobím si nasilu na to názor a neprezentujem ho nikomu-nie je to potrebné.
Keď vidím že na synčeka ide nervák-tak dýcham,jeho tiež učím dýchať,vedome a pomalšie,hlbšie. Pomáha to.
Veľa sa túlime,navzájom si odovzdávame energiu.
A rešpektujem jeho preťaženie,aj za cenu toho že posunieme isté úlohy na čas kedy bude ok.
Rozprávame sa.
A mám ventil-s mojou maminkou sa rozprávame 100% otvorene,môžem sa jej vyrozprávať -nesúdi ma,pochopí ma-uľaví sa mi.
A háčkujem,pletiem,vyšívam,šijem,čítam si. Kedykoľvek môžem. Ručné práce sú dokonalý relax,učím sa nové postupy,zamestnám si hlavu keď nemôžem ísť von.
Prechádzame sa vonku,kedy sa len dá.
@sisika Dakujem za tvoj čas a odpoveď. A obdivujem ta, lebo skrotiť temperament je podľa mna dosť náročné.
Ja mám dceru s AS v puberte, muža nediagnostikovaneho, ale 110% AS. Často sa citim ako medzi dvoma mlynskymi kameňmi, bud je nespokojný jeden, alebo druhý. K tomu predskolacka, extremne zvedavé inteligentné dieťa, a minimálne rovnako aj tvrdohlavé. Ja už nevladzem. Veľakrát kričím už ráno, už proste nemám žiadnu kapacitu zvládať ich stavy a nároky.
Šitie, maľovanie, vyrábanie hocičoho som vždy milovala, už snáď dva roky nemám energiu ani na to.
Skúsim sa aspoň cez víkend k niečomu takému opäť vrátiť, inak pomoze už asi len zázrak..
@oneinamillion začni púšťať veci, veľmi to pomôže. Je to neskutočná úľava. Ja som sa potrebovala naučiť, že nemôžem mať všetko pod kontrolou. Milión krát som sa zosypala. Aj pred synom. Dovolila som si to. Pustiť, zosypať sa, aby som mohla vstať a držať tie podstatne veci. A časom prídeš na to, že tých nie je zase až tak veľa. Krik, nervacenie, hnevanie sa na druhých, to nikam nevedie. Zbytočne ťa to oberá o energiu. Začni si dávať ciele, na čo sa vykasles. A sprav to. Uvidíš, že sa nič hrozné nestane. Nikdy sa nič hrozné nestalo, aj keď sa mi zdalo, že sa. Fakt nikdy.
@oneinamillion nemáš vôbec zač,však viem aké to je keď…. žijeme náš život. Ako píše aj @akvi,treba zmeniť svoj pohľad na svet.
Toto je pre mňa asi najťažsia časť - prerobiť samú seba,zvládnuť zlomiť tie moje zaužívané vzorce správania. Som typ-“problem?idem,riešim!hneď,rýchlo,efektívne,ostro”
Toto sa nedá. Poznáme to -stačí jeden zlý deň,jeden meltdown a všetko sa rúca ako domček z karát vo vetre.
Tak sa učím nechať prádlo neposkladané,síce čisté ale len tak na kope na sedačke. Nedá sa varit? Bude pizza alebo len cestoviny s omáčkou z pohára. Mala som plány že nakúpim? Tak nakúpim zajtra,niečo sa vždy nájde. Nestíham vysávať? Utrieť prach. OK,tak doň nakreslím slniečko a idem pomôcť synčekovi sa upokojiť. Lebo keď on nie je v pohode-nič nie je v pohode. Pomaly ho učím brať veci s humorom,už zvláda pochopiť že žartovanie neznamená vysmievanie a smejeme sa spolu a nie na ňom.
Odmeň sa za malé pokroky,dopraj si malé radosti. Netlač sa k perfektnosti. Ty si perfektná! Lebo zvládaš deti,manžela,domácnosť už takto dlho a takto skvele. A že majú nároky,tak nech si časť z nich riešia aj oni (sami alebo spolu). Nie si na 100% zodpovedná za ich šťastie iba ty sama.
Si len človek,každý človek niekedy potrebuje pohladiť,oddýchnuť si,pochváliť.
Lebo inak vyhoríš a to bude katastrofa.
Tiež ako @akvi som sa dostala na pokraj veelmi nedobrého stavu kedy som doslova nedokázala vstať z postele a žiť.
Nič za to nestojí.
No tak prídeš niekam o chvílu neskôr,no tak nebude prádlo v skriniach ale na sedačke. No a čo. Uvar si čajík,kávu a venuj si chvíľku každý deň;aby si aj ty mala z čoho čerpať 💕
@janapeterjana ahoj viem ze starsi prispevok ale mozno mi Janka odpovies sko ste napokon dopadli 🙏
@lenik888 ahoj 🙂 musela som si to nanovo prečítať, keďže už ubehli 2 roky… asi pred rokom sme boli na diagnostike u Lazíkovej a vyšlo to ako hraničný Asperger a máme sa ozvať neskôr. Každopádne, v mnohých veciach sa posunul, zlepšilo sa rozprávanie, hranie, chodí do klasickej škôlky, dokáže fungovať pri deťoch, je už aj trochu prítulnejší… Ale nejaká forma poruchy tam určite je. Emočne je veľmi rozkolísaný, máva náhle výbuchy zlosti, veľmi rýchlo sa preťaží. Stále má strach z iných ľudí a správa sa pri nich zvláštne. Reč je stále taká strojová. Vidieť, že rovesníci sú ďaleko popredu. Chceme odklad do školy, ni a budeme dúfať, že sa mu bude dariť a bude napredovať 🙂
@janapeterjana tak napreduje krásne, to je super, možno len autistické rysy, možno aj PAS, ale čo sa týka funkčnosti vyzerá to super a ak bude takto napredovať v dospelosti bude možno fungovať úplne normálne, že bude mať prácu, založí si rodinu a tak, hoci bude skôr introvert a bude mať rád svoj kľud.
@janapeterjana som rada,že som mohla trošku pomôcť. Pamätám si na svoje zúfalstvo,keď som nevedela čo sa to so synčekom deje,veľmi som ho chcela pochopiť keď zúfalo plakal a doslova trpel (lebo voda nebola v “správnom” poháriku,lebo topánky mali šnúrky a nie suchý zips). Ja som netušila,až kým som si neprečítala knihu o Aspergeroch,potom množstvo článkov na nete - ale najviac mi pomohli skúsenosti iných mamičiek.
Ja som diagnózu nepotrebovala aby som vedela čo liečiť,ale čo pochopiť a vedieť sa správne zachovať.
A presne to ma miatlo. Synček robil skoro všetko ako ostatné deti-ale predsa inak. Vždy tam bolo to “niečo iné”.
S nastavením pravidiel plne súhlasím-pokiaľ sa jedná o tie základy-slušnosť,správanie sa na ceste,medzi ľuďmi,základy stolovania…
Tam som aj ja jasne a stručne vysvetlila a trvala na dodržaní -čo u aspergerov nie je problém-potrebujú jasné pravidlá.
Čo sa týka oblečenia-rešpektujem voľbu farby,materiálov,strihov-lebo inak sa necíti dobre. Tak kupujem čo mu vyhovuje,často vo veľkom,čiže má 10 rovnakých tričiek,3 rovnaké nohavice,kopu rovnakých ponožiek-všetko má vždy na sebe čisté ale vyzerá stále rovnako.
Je spokojný syn aj ja.
Ver svojmu srdcu,ver svojim pocitom,si mama a poznáš si dieťa . Diagnóza ti dá akurát akoby pomenovanie toho čo sa deje.
S aspergerom je život rovnako ťažký/ľahký ako s inými deťmi-robíš tie isté veci len možno trošku inak.
Ja som sa musela naučiť okamžite sa upokojiť,aby som mohla upokojiť synčeka keď je preťažený. To bolo pre mňa náročné,som pôvodne výbušná a temperamentná povaha-ale teraz,po 11 rokoch si dovolím tvrdiť,že som kľudná ako korytnačka. Lebo musím. Synček časom spravil obrovské pokroky,v škole má výborné výsledky a pri rešpektovaní jeho potrieb sa aj plače a záchvaty zmiernili a sú zriedka.