Je to Asperger?
Maminy, viem, že mi tu syna nezdiagnostikujete, ale ktorá dg sa vám k tomu najviac hodí? Syn 3.5 roka. Rozpráva vo vetách, trochu nezrozumiteľne, o sebe niekedy vraví "Peťo spadol. Peťo kričal." Reč napreduje, vety sú čoraz zložitejšie, veľmi sa snaží. Komentuje však každý prd. Vezme si bager a spustí: "Aha, bager. Má oooobrovské kolesá. Mamáá, pozríí. Áá, svetlá. Ujo ide, nastúpi, tu sú schodíky. Naštartuje, dvíha lyžicu. Lyžica má zúbky. Aby dobre bagroval." Množstvo výrazov a viet je odpočúvaných, ale vie ich použiť v správnej chvíli. Reč je skôr taká naučená. Ale dokáže viesť dialóg, odpovedať mi, spomenúť si na niečo. Niektoré situácie si dlho pamätá. Napríklad keď chodíme okolo jedného paneláka, vždy povie, že tam sme sa skryli pred dažďom. Alebo hocikedy začne hovoriť o tom, ako niekedy grcal a že bol potom smädný. Sám od seba niekedy spustí o takých veciach, na ktoré som ja už dávno zabudla. Jeho hlavným záujmom už dlhé mesiace sú dopravné prostriedky. Každý deň si vezme auto, bager a pod, a spustí mi monológ ako napríklad ten čo spomínam vyššie. Hra je jednoduchá, chodí s vlakmi po trati, nabúrava do závor, premiestňuje panáčikov do rôznych vlakov. S autami jazdí po zemi, po gauči, akože ich parkuje, schováva. Keď sme prišli na koncert Smejka a Tanculienky, prvé čo si všimol, boli kužele na ceste, spomaľovače pre autá a svetlá na kolotoči. Keď otvoríme knihu o zvieratách a náhodou je tam niekde na obrázku mini pidi traktor, on si ho všimne ako prvý. Keď ideme po ulici, začne celý natešený kričať auto a ja si až potom všimnem, že aha, tam spoza rohu nejaké vidieť. Keď ideme popri domoch, hneď si všimne klimatizácie. Zložitejšie veci ako puzzle, pexeso, to je nula bodov. Je nervózny, keď sa ho snažím niečo naučiť. Pri hre si nás väčšinou vyžaduje, nerád ostáva sám. Má rád knižky, väčšinou sa na nejakú fixne a potom ju chce každý deň. Jedáva sám, väčšinu vecí si vie ako tak vyzliecť, ale obliecť nie. Má stále plienky (!). Je háklivý na zmeny. Ak odbočím inde, spustí taký výbuch revu, poplače si, opustí sa, ale potom ide. Vždy ho prípravujem na to, čo sa ide diať, potom je spokojnejší. Vravím, že ideme na krst. "Kde? Čo tam budeme robiť? Bude tam aj mama? Nechcem deda. Nechcem babku. Budú koláče? Koláče ľúbim. Aj jahody ľúbim." Z ľudí akceptuje nás najbližších. Je na nás veľmi naviazaný. Dokáže sa spýtať, kde je mama, aj keď sedím vedľa neho. Stále sa na mňa pýta. Odbehnem na záchod a hneď kde je mama. Je to až taká dusivá láska, nenechá mi vydýchnuť. Ale city nám rodičom neprejavuje. Nepríde, že by sa chcel objať, dať pusu. Ale naučili sme ho, že pred spaním si pusy dávame. Bozkáva len sestru, ktorá má 3 mesiace, a to vždy keď je pri nej. Znáša deda, babku, najbližšiu rodinu. Cudzím ľuďom sa neprihovorí, neodpovedá im, nezdraví sa. Ani keď ho vyzveme. Neodpovie na otázky, ako sa voláš, koľko máš rokov, hoci to vie. Má problém poprosiť, poďakovať, z takýchto vecí je nervózny. Nemá rád deti, vyhýba sa im, má z nich strach. Ujde, keď sa niekto blíži. Na druhej strane, pozoruje ich, pýta sa "čo robí chlapček", ale nevie sa k nemu priblížiť. Je neobratný, nevie ešte poriadne skákať, chytiť si farbičku do ruky, vystrieť na seba paplón. Ale takisto sa to zlepšuje, na schodoch si je istejší, strieda nohy, rýchlo jazdí na odrážadle, aj na preliezky sa púšťa. Ale povedzme kopnúť do lopty vyžaduje dosť jeho sústredenia. Vo veľa veciach si je neistý, 1000x na niečo kuká a až potom skúsi. Dopredu sa vzdáva. Počas dňa máva také náhle výbuchy zlosti. Napríklad, keď idem dať jedlo do mikrovlnky. Vždy povie "neohrievať" a škrekot. Bojí sa vysávača, mixéra, fénu, ohrievačov, niektorých výťahov. Nerád čaká. Všetko musí byť hneď. Nemá rád ani to, keď sa rozprávame s mužom. Začne kričať "nerozprávať". Nemá rád vodu, nevojde do peny. Mnohé veci vieme korigovať a kde sa dá, ponúkame mu dve možnosti - chceš modré alebo zelené tričko? Je spokojnejší. Občas mu robia problém blbosti. Deň čo deň mu ukazujeme, ako si pustiť vodu v umývadle, a vždy spustí škrekot a neurobí to. Povieme, nech si utrie ruky a on si zásadne utrie ústa. Pričom pozná, čo je čo. Najviac ho vie pobaviť, keď niečo spadne, keď mi vypadne lyžica, spadne papier, keď lietajú na jeseň listy. Ale smeje sa aj pri vyhadzovaní a točení vo vzduchu, keď robíme kolo mlynské a pod. Je to taká čistá duša, o nič sa nebije, na ihrisku si dá všetko zobrať, nikdy si nestihne zobrať to čo chce, lebo ho niekto predbehne... Agresívny nie je, stalo sa len, že v rámci hry a veselosti dal tatovi facku. Skôr tie výbuchy zlosti, hádzanie sa o zem. Toľko cca z nášho života. Mnohé veci sa zlepšujú, mnohé sú fakt náročné, možno ste v tom opise spoznali aj svoje dieťa 🙂 Mne sa množstvo toho čo píšem, zdá cez čiaru.
Nie som expert ale Mne sa zda uplne normalne Mozno trochu komplikovane dieta ktore mà obdobie vzdoru a svoj vkus mozno pomalsi vyvoj ale tak v ramci normy. Mozno mas len ine ocakavania predstavu aky by “ mal byt.” Ci uz mà diagnozu ci nie prijmi ho takeho aky je . Niektore veci su ozaj len vzdor a presadzovanie si svojho.
@konikkon rodič, ktorý nemá komplikované dieťa, si také otázky ako ja nekladie. Prosím, pochop to a vynechaj môj príspevok.
Chodi do skolky ?
Drviva vacsina veci co si napisala su uplne normalne a odide s vekom.
@janapeterjana ako mama aspergerky ti napíšem len to, čo si už vedela.. môže to byť Asperger, ale nemusí.
Väčšina toho, čo popisuješ, je v určitom veku bežná, u detí s AS ale tie prejavy ostanú aj vo vyššom veku.. a vtedy sa začnú nápadnejšie odlišovať od rovesníkov, a preto sa AS typicky diagnostikuje až v školskom veku.
“Čistá duša”.. presne tieto slová používam na opis dcéry, keď nám do života vstúpi niekto nový, kto o AS ešte nepočul. Moja dcéra si nechá napísať poznámku za chýbajúcu úlohu, aj keď bola týždeň chorá a nevedela o nej. Absolútne sa nebráni. Neviem ju to naučiť.
Ako pracujuca s autistami suhlasim s prispevkom nado mnou, ze tam moze aj nemusi nieco byt. Ale ja uz by som bola pozorna. Urcite by som nenapisala ze je v jeho veku normalne,ze sa boji inych deti a nevyhladava ich. Tiez reakcia na bezne zmeny, ako ist inou cestou a pod nie je uplne ok. Mnohe deti su ale hranicne a v beznom.zivote sa zaradia normalne. Teraz mam v triede dievcatko s asbergrom ktoru diagnostikovali az 7 rokoch na zaklade podnetu od ucitelky v skolke.
@miadi rok chodil do jaslí na pol dňa. Vydržal tam, ale všetkých činností sa stránil. Mal tam lepšie aj horšie týždne. Keď prijali nového chlapca, mal amoky, keď sa k nemu chcel priblížiť. Bál sa zvončeka. Celkovo tam ako tak vedel existovať, ale štýlom - dajte mi všetci pokoj.
Pisala som spravu
@pininka1 presne tak, nemyslim si, že je typické a bežné, aby sa dieta bálo/stránilo rovesníkov. Mám jedno dieta autistu a druhé nie, ten rozdiel medzi nimi je v niektorých sférach priepastný.
@pallacinka29 to je normálne, aby malo dieta amoky, keď sa k nemu niekto chce len priblížiť?
Nie, nie je to normálne.
Ja tam vidím nejaké mierne odchýlky. Ale na čo ti bude papier? Nevylieči ho. Ja by som to nechala tak. A skús nájsť mu kamaráta/kamarátku, nie na ihrisku kde sú deti rozbesnene a jeho desia. Ale z rodiny, susedov, kamarátok ho z nejakým dieťaťom zoznámiť postupne, ideálne s takým pokojnejším.
@janapeterjana však skúste nejaké CVI, tam sa venujú takto malým deťom.
A neboj sa toho, bez ohľadu na to, či dieta dostane nejaku diagnozu, alebo nie, to bude stále to isté tvoje dieta.. akurát s ním môžeš lepšie pracovať, keď budeš vedieť ako.
Podla mna skor nie.Drvivu vacsinu veci ktore popisujes povazujem za normalnu pri vacsine deti,skor mi prides ako neskusena (ze je to tvoje 1.dieta) a prilis prezivajuca mama.Ja si myslim ze to asperger nie je,ale kompetentne ti to povie iba psycholog.V blizkej rodine mame "knizneho "aspergera" a prejavuje sa uplne inak akonto consi popisala.
@maminkadeticiek ja by som povedala, že len rodič dieťaťa s aspergerom vie, čo to je. Naša “najbližšia rodina” ma takisto nejaku svoju predstavu o tom, ako moja dcéra funguje, a od reality je dosť vzdialená.
Je totiž rozdiel v niečom žiť 24h 7dni v týždni.. a len príležitostne sa s tým stretavat.
A na záver ešte, tak ako je každý človek iný, každé dieta iné, tak aj každé dieta autista je iné.
Sú spoločné rysy, ale prejavy ma každé dieta iné. A každé ma svoje silne a slabé stránky.
Preto sa to vola spektrum 😉
@marsmykkok autizmus a tým pádom ani Asperger nie je choroba, nesnažíme sa ju “vyliečiť”
@oneinamillion to nie, preto som to zmazala… z toho dlheho prispevku som precitala len tie normalne veci. Ale toto nie, mas pravdu uplnu
Jq si myslim ze ano je na spektre....ale bud stastna ze rozpravaaa a objednaj ho na diagnostiku aby si si bola ista
Podla mna to zistis tak okolo 6 roku. Este je maly. Ale …. Najskor to aj tak vyciti rodic. Ja som od roka vedela, ze nie je moj syn uplne normalne dieta , aj ked naokolo kazdy vravel, ze je uplne v poriadku.
Pisem ako mama autistu.. a napisem to co mi povedala odbornicka co diagnostikovala mojho syna. Autizmus je tak obrovske spektrum, ze ona za svoju prax nevidela dvoch rovnakych.. mylna predstava niektprych neistych mam je taka ze ked napr dieta neudrzi ocny kontakt tak je automaticky autista.. ale houby.. vela aitistov udrzi ocny kontakt, vela ich rozprava, vela maju radi objatie atd.. takze ak si nie si ista, navstiv najblizsie centrum vcasnej intervencie a klinickeho logopeda.. povedz im co si napisala nam tu a nechaj si povedat nazor odbornika.. tu ti nikto odpoved neda lebo moj autista nemusi byt rovnaky ako tvoj autista .
@janapeterjana ak si myslíš, že nie je niečo v poriadku, nakontaktuj sa na Centrum včasnej intervencie, poradia, pomôžu, odporučia diagnostiku, prip. terapie, ako s dieťatkom pracovať, ako k nemu pristupovať, pozerám že si z Bratislavy, tam je Centrum včasnej intervencie na vynikajúcej úrovni, odporúčam
@janapeterjana ja sa ťa len opýtam na jednu vec: ako ste sa dopracovali k tomu, respektíve čo robíš potom, keď on spustí, ako si to ty napísala "škrekot" iba preto, lebo pustíš mikrovlnku? alebo prečo mu dávaš na výber či zelené tričko alebo orandžovo-pindžové? prečo vôbec mu dávate na výber? a odkedy tieto vaše ponuky na výber trvajú?
@panelacikova tak davat na vyber je zas dobre, nam to prave odporucali ako predchadzat roznym "scenam" lebo dieta ma pocit ze same rozhodlo..
@xsuzannex no a ja ti takto napíšem. keď mala dcéra cca 1,5-2 roky, tiež sme ako debili dávali na výber, lebo ju všetko znerváčilo. až raz to videla moja mama a rázne zakročila, že či z nej chceme vychovať tyrana. vtedy som to stopla. keby si videla tie nervy, čo mala niekoľko mesiacov. nepovolila som. jednoducho sa naučila, že keď vysávam, tak vysávam, keď ona sedí vzadu v aute a ja chcem vpredu a nie pri nej, tak to tak bude. no ryčala ako tur. veľakrát. potom postupne prestala. keby som takto pokračovala naďalej, tak by ju vo veku 6 rokov určite nejakým spôsobom diagnostikovali. tým nechcem zhadzovať deti s naozaj reálnymi vývinovými poruchami, sama s nimi pracujem a vidím, ktoré sa ako chová. viem rozoznať hranice, pokiaľ je to diagnóza a odkiaľ už nejaké prejavy huncútstva či puberty. fakt ma zaujíma, ako to bolo alebo je u autorky, nechcem sa jej dotknúť, ale viem čo som mala doma, toto, čo popisuje, to bolo ako cez kopirák. tiež sa bála detí v tomto veku, tiež sa hádzala o zem (ako 2,5-ročná) - ani nejdem písať, čím som ju pri prvých 3 hodeniach o zem "liečila", ale prešlo ju to raz-dva.
toto, čo píše autorka, som mala na 85-90% aj ja. akurát som to podstatne skôr stopla práve tým, že som prestala dávať na výber.
@xsuzannex davanie na výber tak malému dieťaťu môže byť pre neho zaťažujúce. O i. dávať na výber bez možnosti odmietnuť oba výbery je frustrujúce. U AS je to až na hysterický záchvat.
@janapeterjana mám doma AS. A poviem len toľko, čo ti tu už väčšina povedala, že to môže a nemusí byť. Sama pravdepodobne cítiš, že tvoje dieťa občas reaguje "divne". Pre mňa prvý signál toho, že moje dieťa je iné bol tiež len môj pocit a mnohí by to nazvali, že to len príliš riešim. Ale ty sama vieš, ako to je a intuícia matky väčšinou neklame . A tým som nechcela potvrdiť to, že je AS, ale to, že ver svojim inštinktom. Pretože bez ohľadu na to, či bude tvoje dieťa onalepkovane nejakou nalepkou, bude tvojou najhlavnejšou úlohou prijať ho takého, aký je.
@akvi a nielen malému dieťaťu. robím s deťmi v predpubertálnom až pubertálnom veku a teda ak dám na výber, práca nemá konca kraja, nevie sa rozhodnúť. naučila som sa už aj ja, že jednoducho vyberiem tú lepšiu alternatívu a tú mu ponúknem. on sa nepýta, urobí a je vidieť, že mu je ľahšie na duši. keď som dala na výber, povedal mi po 5 minútach: "keď ja neviem, či to mám urobiť tak alebo takto". keď mu vyberiem ja, úlohu má urobenú za 30 sekúnd. (to píšem len poznatky z praxe ako dlhoročná asistentka pre takéto deti). chápem, že doma ako rodič to má človek zase iné, máme takého suseda, jeho mamina práveže trvá na tom, aby sa učil bežnému správaniu, donekonečna mu opakujú a trvajú na tom: "pozdrav tetu". a veru, snaha prináša ovocie, možno mu to povedali 1000-krát, ale chalan už zdraví. viem, že je to veľmi náročná práca s tak malými deťmi, postupne vekom sa to znižuje až dokonca vytrácajú rozdiely medzi AS a ostatnými deťmi, ale chce to naozaj veľmi veľa trpezlivosti. som v neustálom kontakte aj s maminami týchto detí, takže je mi jasné, aké to doma majú ťažké, nezľahčujem to, ale na druhú stranu, aby mi dieťa do 3 až 4 rokov organizovalo život a vyberalo si... neviem, ešte by som na autorkinom mieste počkala s tým psychológom a skúsila iné výchovné metódy.
@oneinamillion Pyta sa na nazory a skusenoati laikov.Tak presne taka je moja odpoved.Neodborna,pocitova,na zaklade skusenosti a nacitanych informacii o Aspergerovi.Na odborne nazory sa nepytame na koniku.
@panelacikova no tak davat na vyber ale samozrejme v takych veciach ako ci si oblecie modre alebo zelene tricko.. ci chce na obed spagety alebo rizoto, alebo do obchodu ideme pravou alebo lavou cestou, kde ale ciel ostava povodny.. skratka v takych veciach (nie zasadnych typu ideme alebo nejdeme k lekarke, zas co treba to treba, tam sa nediskutuje).. len skratka vymedzit veci kde moze rozhodnut aj on.. ja mam dieta s problemom, takze musim aj ja robit ustupky.. dcera je zdrava ale mimoriadne tvrdohlava so silnym obdobim vzdoru momentalne.. a tam jednoducho nepovolim.. nejes? Tu mas budik, natahujem urcity cas, nezjes, tanier sa berie.. takze ano, ako pises, treba rozlisit ci ma dieta problem alebo len vzdoruje.. preto som autorku poslala do cvi nech zistia co je vo veci..
@janapeterjana čo ja viem... Mne príde celkom normálny... Ale tak ak máš pochybnosti, daj ho vyšetriť na aspergera a budete vedieť na čom ste. Zatiaľ sa do školy nechystá, takže nejaké hrozné problémy s jeho správaním v blízkej budúcnosti nevidím. Mne príde v tvojom popise všetko ok, zodpovedajúce veku.
