Má moja dcéra školskú depresiu?
Mam doma 13r. babu. Skola bola vzdy pre nu psychicky narocna. Uz sme raz v minulosti, ked mala asi 6-7r. boli na psychiatrickom vysetreni, kde sme sa boli poradit. Dcera mavala afektove stavy. Nie sme odbornici, takze sme cakali nejake vysvetlenie, ozrejmenie a postup co dalej. Moc toho ale psychiatricka nenarozpravala, a napriek tomu, ze sme povedali, ze by sme sa chceli vyhnut psychofarmakam, predpisala jej. Nakoniec sme doma usudili, ze do toho nejdeme. Mozno to bola chyba. Mali sme este nejake vysetrenia u psychologicky, ale stale sme citili, ze sme sa nikam neposunuli. Dnes, s odstupom si myslim, ze dcera mala vtedy uzkosti, ktore vyustovali do afektov. Nevedela to dobre vyjadrit, tak reagovala takto. Casom sa to ustabilizovalo, dokonca velmi, takze sme viac neriesili, zdalo sa, ze to ustupilo.
V poslednom case sa mi dcera zdala taka nejaka o nicom, ale asi ako vacsina mam, prisudila som to puberte, vykyvu hormonov. Samozrejme, reci typu, nechcem do skoly, zle sa tam citim a pod. som prisudzovala tiez tomu. Neviem ale uz viac pre nu urobit, lebo vybavila som jej cez psychologicku aj rozne aspon male ulavy v skole a pod. TIe dcerine reci vsak neprestavaju.
Co ma vsak najviac mätie je, ze pride domov a posobi vcelku veselo, zasmeje sa, dokonca je vtipna, ale medzi riadkami kazdu chvilu povie, nechcem ist do skoly, nedavam to tam a pod.
Takze som sa zase vratila k pocitu, ze to nie je dobre a moja otazka znie, ci existuje nejaka forma depky, kedy clovek ozaj v urcitom prostredi a pri myslienke na to prostredie je na tom velmi zle a ked odtial unikne, tak je to "fajn". Lebo ja mam depresie spojene iba s predstavou, ze ten clovek je proste zufaly, bez nalady, v roznom stadiu neochoty sa angazovat, alebo az apatie. Viem, ze existuje nejaka socialna fobia, to vobec neviem, ako sa riesi. Clovek predsa musi chodit do skoly, prace a pod.
Co myslite? Mali ste niekto nieco take doma? Ocenim skor osobne skusenosti, aby mi rozne nazory bez vlastnych skusenosti zbytocne nezamotavali objektivny pristup k tejto veci.
Pripadne, ak mate v BA tip na psychiatricku, kludne aj sukromnu, ktora je teda 1) naozaj odbornicka, 2) neodpinka nas, lebo tam vonku sedi dalsich 50 ludi 3) ale zaroven nas nebude ani do nekonecna natahovat s roznymi vysetreniami, kym peniazky cinkaju do kasy.
Lebo chcem dcere pomoct, ale mame obmedzene financie. Niekoho ozaj znaleho a seriozneho.
Psychiatricka sa s nou moze porozpravat, moze nastavit liecbu. Co pre nu mozes urobit ty je domace vzdelavanie. To prve je "je mi vdaka liekom jedno aky mam problem" a to druhe je "uz nemam problem"... toto nie je docasne nieco kvoli mobbingu, ona tu skolu neznasa cele roky a nikto ju nepocuva akosi... socialna fobia sa dnes velmi dobre riesi domacim vzdelavanim, terapiou, distancnou vyukou na vysokej skole a home officom v oblasti IT a veci tomu podobne... ti ludia sa nezmenia a nezacnu to milovat len kvoli psychologovi. Pomoze to zmiernit prejavy, nieco spracovat... ale... povaha je povaha... sama pises, ze uz ma ulavy v skole, snazite sa, ale ona potrebuje asi viac...
Možno jej v škole niekto ubližuje treba sa s ňou o tom porozprávať porozprávať sa s učiteľmi ale často deťom v škole sa neľúbi uvidíš čo ti povie
@anjelicek26 Co myslis, nehrozi na druhej strane, ze ak bude mat home schooling, ze sa to moze zhorsovat? Ze uz vobec nebude schopna fungovat v spolocnosti?
Predsa len, do urcitej miery to posobi ako taka desenzibilizacia, ci nie?
Extremne dlhy prispevok, trebalo v nom hladat podstatne info, sorry. Ten jej stav sa mi nepozdava a nevyzera, ze sa nejak riesi. Bavili ste sa napr o zmene skoly? Bavili ste sa s nou konkretne o tom, co sa jej v skole nepaci?
Tiež mi napadlo, že jej averzia nemusí byt voči škole všeobecne, ale možno iba voči tej konkrétnej škole? Možno sa jej tam niečo zle deje
Desenzibilizacia dlhorocnym trapenim, no neviem, ci je to prave vhodne...vytiahnut z jej ulity ju vies cestovanim, vyletmi, kamaratkami, kruzkami (ktore si sama vyberie) a mnohym inym...
Autorka odporúčam prezistiť, či dcéra nie je sikanovana, nie len žiakmi ale aj učiteľmi. Neriešila by som hneď psychiatricku ale psychologicku, ktorá to zisti. Ak chceš napis mi správu
My sme u sestry riesili sikanu. Jedno vesele dievca, pokial nebolo treba ist do skoly. Stazovala sa na bolesti, v noci mala nocne desy…ale nepovedala, ze ju sikanuju.
Skôr by som povedala, že ju šikanujú než, že má depresie. Ale nie som odborník, ale myslím, že šikana je pravdepodobnejšia.
Psychické problémy sa zhoršujú nástupom puberty, menzesom, nepodceňujte situáciu a riešte čím skôr. Nech nestratíte roky. U nás je to schizofrénia. Vždy bola akási iná, nevedeli sme to identifikovať. A pubertou nastal veľký zlom
S akým problémom ste šli už k psychiatričke, keď mala 6-7r.? Ja mám kamošku, čo takto od mala nemala rada škôlku, základnu školu, strednú, výšku mala externe, svadbu mala len rodinný obed, prácu má z domu, je úplne normálna všetko dáva v kruhu rodiny a blízkych, len boli inštitúcie, kde to neznášala. Dcére by som dopriala dobrú diagnostiku a potom dala ma radu odborníka aj dcéry nech sa zorientuje vo vlastnych pocitoch.Odhaliť problém a nechať tomu voľný priebeh. Ako tu radia na to su dneska výborne podporne techniky ako s tým bojovať a naučiť žiť.
A čo tam konkrétne "nedáva" nejde jej učivo, vadia jej spolužiaci, učitelia.Ake má známky nemá nejakú poruchu učenia?Má kamarátky?
Chodí sama do obchodu niečo vybaviť?môže mať "len" sociálnu fóbiu môže byť asperger vadí jej veľa ľudí, nevie sa socializovat, komunikovať...nezapadne medzi kolektív.
Detských psychiatrov je ako šafranu dcerina spolužiačka chodila na Kramáre do detskej kliniky.
Začala by som u psychológa, ale takého čo by som poradila je pre dospelých, ale skús možno berie aj teenegerov Kurucova na Fedinovej špecializuje sa na úzkosti, depresie a psychiater Bánovská Ružinov, ale píšem neviem či berú aj deti skús zavolat
Dakujem vsetkym. NIe je sikanovana. Ale nesocializuje sa vobec, nechce.
@berika A psychiatricka to diagnostikovala na prvy sup? Lieky zabrali?
Vôbec nie, prešli roky kým sme zistili aký je problém, lebo to bolo komplikované, potom zlá volľba psycholoóga a psychiatra, až keď sme sa doprosili inam keďže stav sa zhoršoval (lebo k lekárovi sa len tak nedostaneš) sa veci pohli
A ešte ti poviem, že to dieťa nevie definovať čo mu je, a asi ani nechce. Veď dospelí ľudia nevedia požiadať o pomoc lebo ani nevedia pomenovať čo im je, nieto ešte deti
@berika A mas pocit ze mala podobne stavy ako opisujem?
Neviem, ťažko sa to definuje. Nie je na to asi vzorec. Jednoducho ak nevie žiť ako bežní ľudia, ak nevie denno denne fungovať, ako napr. ty, niekde asi problém bude.
@berika A nejake vedlajsie ucinky, myslim negativne, co sa liecby tyka ste zaznamenali? Ci sa jej vyrazne prilepsilo?
Liekov sa netreba báť, je to jediná cesta. V našom prípade určite.
Ak chceš napíš mi súkromnú správu
Ja byt mama tejto dcerky, sla by som s nou na psychodiagnostiku ku klinickej psychologicke. Sukromnej. Vyjde ta to 50-70e ale termin rychlo a vies sa s nou poradit co jej je a co dalej