Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?
Ahojte, nájdu sa tu mamičky, ktoré majú takéto dieťa?
U syna máme podozrenie, tak by som sa rada dozvedela nejaké praktické skúsenosti.
Môžete aj v IP.
Ďakujem!
@bibi23 ahojko zaujal ma tvoj prispevok o synatorovi 🙂 tiez sme pri dcere uvazovali medzi adhd a as a u janosikovej nam jednoznacne povedali ze je to adhd. podla toho co opisujes kedze ma viac problem doma ako v skole tak sa skor jedna o opozicny vzdor ☹ presne toto mi robil aj synator nam velmi pomohlo dat mu na vyber aby sa mohol sam rozhodnut formouj "ked.... tak..." plati to na aspikov tak aj na adhd deti napr. ked vynesies spravis domace prace mozes ist na pc. ked si spravis domace ulohy mozes ist von.... ale pevne stanovit hranice co je co co sa povazuje za ulohu a co za domacu pracu, syn to ma na nastenke rozpisane denny harmonogram. co ma spravit rano: prezliect, umyt zubyt, upratat pyzamo, postel, ranajky.... poobede: kos, umyvacka, naucit na nasledujuci den + priprava na projekty, pomoc v domacnosti co treba, pc alebo von do 19tej vecer: vecera, zuby, pyzamo, upratat oblecenie, skontrolovat tasku,... 21.00 postel 1hod. pozerat telku/hudbu, vypnut spat - tot jeho rezim ak si nesplnit povinnost nie je ta "zabavat" co tam ma napisanu tu ma zvyraznenu (samozrejme moj ma 15r) takze treba prisposobit a neviem ci som na n ieco nezabula a hlavne ak nieco nespravi podla planu dana vec sa vynechavanejde von, nepusta sa telka a ide stat bez nej... a casom sa nauci ze ma ten cas respektovat. pouzivame kuchynske minutky aby si uvedomil ze cas bezi a 10min. pred stanovenym castom mu ich nastavim ze zazvonaia na tych dalsich 10min. nech vie ze za 10 min. mu skonci limin na danu cinnosti aby sa vedel pripravit.... prve tyzdne boli neskutocne tazke plakaval ale potom sa naucil a uz funguje ako hodinky bezproblemov a bez vybuchov zlosti, vykopavania dveri ci agresivity... drzim palceky hlavne dodriavat na 1000% ozaj a neviem ci som to tu pisala ale ma to na magnetickej tabuli napisane a info som si nastudovala z knihy http://www.martinus.sk/?uItem=101401 je uzasna
@zarad tak to si dieta stasteny🙂 ak si sla cez poistovnu a dostala termin o 3 tyzdne,alebo to je uz asi davno .viac ako 3 roky alebo neviem potom..znama tam bola nedavno s dcerou a platili 90€ ci 100€ za tu necelu hodinu a to hned aj uzavrela dg..takze neviem ako teraz funguje..u nas je to uz vyse 2 r.co sme tam.boli..
@marianeta na diagnostike som aj ja platila 95 €, išla som bez poisťovne. No a tie dalšie dva razy som bola na konzultácii plus k tomu som potrebovala od nej ešte nejaké papiere pre úrady a tam som už platila podstatne menej.Aj teraz som sa objednala čisto na konzultáciu a dala mi termín za tri týždne. Ona sa už ani nepýtala, či s poisťovňou, či bez.
@kacena4 dík za rady, ale toto všetko praktizujem už cca 2 roky a musím sa pochváliť, že som na toto prišla sama /samozrejme po prečítaní množstva literatúry, teda psychologička nula bodov./ tiež má presne plán čo ráno a poobede podla dna, či krúžok a podvečer. ja to robím tak, že napríklad ráno sa musí ísť obúvať do školy 7.33h a už 7.15 má podla rozvrhu byť už nakomplet hotový a tých cca 15 minút môže bud tv alebo mobil, či čítať knihu. niekedy stíha inokedy sa ide obúvať aj 7.37 a trieli celou cestou cca 200 metrov pešo do školy. takto podobne má rozvrh na celý den, kde pri splnení časov má vyhradený čas na zábavnú aktivitu. von a šport i krúžky /okrem počítačového/ mu nezakazujem, iba sa tým občas vyhrážam, ale potom z toho vždy vymanévrujem, že mu dám možnosť ten krúžok získať naspať niečím iným, ak urobí, lebo chcem aspon udržať jeho súčastné sociálne väzby. s tou minútkou s zapína budík/časovač na mobile a v izbe má na poličke nad stolom teplomer s presným digitálnym časom - on sám ich velmi chcel.
ako som zaviedla tieto opatrenia a teda víkendový výlet za odmenu, tak sa to veľmi zlepšilo, ale aj tak občas ten výbuch príde. jasné, že mu nebudem ustupovať len kvôli tomu, že sa bojím jeho reakcie. ale mne ho príde potom aj ľúto, že v tom momente vzkypí a kolkokrát mi vykrikuje v panelovej bytovke, že som najhoršia mama /má si odpratať opraté prádlo, upratať stôl, ked doje, či písať úlohu a podobne/, lebo spolužiak si nemusí po sebe upratať a úlohy si spraví večer /to v žiadnom prípade, lebo vtedy je unavený a podráždený ešte viac/. no a ked sa vyzúri /5 ale i 30minút/, tak príde za mnou, že čo má robiť, že on je stále na mna nahnevaný i ked chápe, že to urobiť musí a najradšej by ma zbil alebo niečo porozbíjal. popravde v afekte mi už aj capol po ruke, ked som mu trebárs podávala tričká do skrine alebo podobne. ked sa ukludní úplne, tak som zas mamička a lubkal by sa boštekoval a tak. inak mne to adhd tak nesedí, lebo on vie velmi dlho vidržať pri jednej veci, len ho musí zaujímať a stále sa mu ústa nezavrú, či spieva alebo všetko obkeciava, mi ide hlava prasknúť. aj učitelka mi vravela, že je taký veselý, si cez prstávky vyspevuje anglické pesničky, ale neruší. cez hodiny si kreslí na papier, ked mu je dlho. aj doma ho baví kresliť, no nejde mu to velmi, bo tá jemná motorika nie je ok. vidno to aj v zošitoch, že často nevie po sebe prečítať slovo, ale zas ked čítam celú vetu, tak je to ok, že si človek nejaké a/o písané či s vo výške t a zas p skoro rovnaké ako n vie človek domyslieť. ako som písala , že sa postupne veľmi skludnil, ale cítim, že to stále nie je ono. inak velmi rád chodí na výlety, má rad hrady a zámky, múzeá, čiže ani som si nevšimla, že by nebol spoločenský, ale je pravda, že toto všetko má potrebu absolvovať len s nami. pár krát sme zobrali jeho spolužiaka/kamoša, že mu bude veselšie a aj už po prečítaní tolkej literatúry som si všímala jeho správanie, že nie je medzi nimi správny vzťah.
dievčatá, asi si to s tou ba a pani j. ešte velmi rozmyslím. dúfala som, že to bude cesta pomoci, no po prečítaní posledných príspevkov si myslím, že ho nebudem zbytočne tým zatazovať. nie je jedno, či má adhd alebo as na papieri? ja by som potrebovala, aby s ním niekto popracoval a toho sa tam asi nedočkám. popravde on už ani nechce, lebo sa bojí, že by na to prišli, že chodí k psychologičke a utiahol by sa ešte viac. podla mna to nie je až tak hrozné a okolie síce v niektorých málo situáciách si občas povie, že nie je velmi úctivý alebo je málo vychovaný, no nie je to tak zlé ako to z tých pár riadkov vyznieva. už aj sám príde za mnou, že v škole počul to a to a že to sa predsa nedá či dá, tak mu vysvetlujem, že to bol vtip alebo metafora. je fakt dosť rozumný, tak budeme bojovať asi sami doma. teda aj ked nespomínam manžela, máme aj toho.
inak ked už na neho ide tá zlosť napr. po škole chcel ísť k spolužiakovi na počítač a prišli starý rodičia, čo ho chceli zobrat na nákup, že nové botasky a on samozrejme nechcel, tak som mu dala letáky a on ich počmáral na stole /zlomil pri tom 2 pastelky i 1 ceruzku/ a potom ich roztrhal a rozhádzal po izbe /upratal sám ked sme sa vrátili/, tak starý rodičia v šoku, že čo to za scénu a že to len prísnu ruku a že čo sa vôbec rozčuluje, že ved mu prišli kúpiť topánky, vraj nemusia ked nechce a už neprídu. toto bol príklad, ktorý nechcem rozoberať, len by som od vás praktické rady, že ako spracovať začínajúcu zlosť. a prípadne ak sa nepodarí jemu skrotiť hnev, tak ako by si ešte mohol inak vybiť tú negatívnu energiu. a poprosím vás rady z praxe, no bývame v paneláku a susedov aj pod nami i nad nami. ak mi toto pomožete poriešiť, tak spravíte pre mna viac než 1000 psychologov. a hlavne ide o to, že aby to bolo použitelné aj na verejnosti, lebo ešt sa to nestalo, ale už mi vravel, že podme rýchlo domov, lebo ja už som tak strašne nahnevaný, že asi vybuchnem aj tu hneď. dík
ešte napíšem, že má 9 rokov a chodí do 4 ročníka ZŠ a je dosť inteligentný, aby sa s ním dalo porozprávať i dohodnúť, ked má samozrejme dobrú náladu 😇
@kacena4 a ešte ohladne výchovy, tak ked mu poviem, že sa niekam nejde, ak si nezaslúži, tak to ozaj splním. príklad mali sme íst do divadla a lístky sme mali samozrejme kúpené už mesiac, lebo by sme už potom nekúpili a velmi tam chcel íst. nejdem rozpisovať podrobnosti ale mali sme systém dobrých a zlých bodíkov a vedel presne, že za akých podmienok do divadla ideme a kedy nepôjdeme. s mužom sme sa velmi snažili a občas sme málinko i privreli oči, ved lístky neboli lacné, ale napokon bol vo velkom mínuse, no on si bol istý, že nám tých penazí bude lúto a aj bolo, no nesli sme. takéto extrémy neboli často, no musela som mu ukázať, že to od neho hlavne závisí, či nejaký výlet bude alebo nie. už to velmi dobre pochopil, že ked raz poviem, tak to myslím na 10000000% vážne. aj ked občas v zlosti vyslovím "nevhodný" trest, tak už som sa naučila dávať velmi reálne tresty s ktorými sa mu "vyhrážam".
tiež máme zavedené pravidlo, že ked sa už začínam velmi hnevať, tak začínam počítať a ked dosiahnem určité číslo /podla činnosti, ale syn to velmi dobre vie/, tak je jeden den bez pc i mobilu a prípadne počítam dalej a podla potreby pridám další den bez pc. toto občas musím robiť pri domácich úlohách, lebo to nemá zmyslem mu vysletlovať každý den, že ich treba urobiť. začnem počítať v dohodnutý čas a on si rozmyslí, či ide alebo nie.
viem, že tu nie som jediná s problémami, tak sa ospravedlnujem za tieto siahodlhé monológy, no možno niektoré moje praktiky oslovia aj niektorú z vás.
@bibi23 ja jej pracu nezatracujem alebo teda schopnosti..vies kym som aj tu neprecitala,tiez mi nicim zvlastna neprisla..ale vtedy ked to vypuklo som okolo seba nemala nikoho s pod.problemom ba ani takto virtualne..takze v skutku mi nedoslo ako rychlo to bolo..az ked som zacala viac citat a aj stretla par ludi co u nej boli..len mi to pride ako sci-fi ze jednemu vie venovať aj viac casu a inym sotva pol hodinu,ze jeden sa dostane na vys.o pol roka(ak nema plateny termin) a na konzultaciu za 3 tyzdne..obe veci su rovnako dolezite si myslím..ako som uz povedala ma toho mega vela plus urcite chodi kade tade po nejakych prednaskach a tak..inak v kon.dosledku ak nema vyrazne problémy v skole tak by som to mozno ani ja nijak neprehanala s diagnostikou..mne dal prvy signal vtedajsi sk.psycholog..ale u nas to bolo peklo aj v skole..
@marianeta ved práve, že aj tak v škole nemajú ani ten papier o jeho zdiagnostikovanej adhd, ale to bola tie tak diagnostika, že pospytovala sa a ja som aj povedala čo za problém a on niečo kreslil /2roč. ZŠ/ a ona napokon, že ked som teda prišla ja s podozrením na adhd, tak mi to napíše ako lahšiu formu a poslala na na eeg, ktoré bolo v norme, len neurologička ešte skonštatovala, že jemná motorika zaostáva a už sa držala napísanej diagnozy. mi to príde, že som prišla za nejakpu úradníčkou, že napíšte mi tam adhd, lebo som o tom čítala a ona napísala. odporučila literatúru a kontrola o pol roka. spýtala sa, či je lepšie a moje i synove otázky ohladne toho, ako zvládať jeho návaly zlosti odignorovala. dohovorila mu, že má viac poslúchať /jednala so 7ročným synom ako s deckom zo škôlky/ a že kontrola o pol roka. boli sme ešt na tej tretej a to tiež v takom duchu, že poznamenala si nás ako pokusné myši, že čo som skúšila a aký to malo dopad, no žiadne riešenie z jej strany, akurát pochválila, že som si všetko dobre naštudovala a vraj znova kontrola o pol roka. toto má robiť psychologička? ak áno, tak už žiadnu nepotrebujem. ešte mi pri poslednom sedení povedala, že má vyššie IQ na svoj vek ale emočne je opozdený, no to som vedela ja ja, ved to som jej povedala hned pri prvom raze, čo som za nou prišla.
@bibi23 toto je vazne otras, ako "diagnostikuju" adhd. My sme boli u neurologicky, tam nas poslala detska, ked sme zacali riesit (vtedy este) poruchu pozornosti. Ze to je standardtny postup. A neurologicka na mna hned, ze ved ja vam napisem tu adhd, ak chcete. Hovorim, nechcem! To je snad kompetencia cpppap, psychologa a spec.pedagoga.. prisli sme na eeg!
No otras😑
@bibi23 presne takto sme nejak u nej aj my dopadli a to sme šli s veľkým rešpektom k nej, ked sme sa spytali na 5 vecí čo sme chceli postup ako sa zachovat nedozvedeli sme sa nič, čo nám povedala bolo vyskušané a nefungovalo, tak sme sa trapili ako sme vedeli,
a inak správy z cppš alebo od psychologa nemusíš dávat do školy alebo niekde je to dôverné, záleží od teba, ak nepytajú neposielajú ani nič nedávaj ak to zvláda
u nás všetci jednali ako keby bol asperger a on ani nešiel okolo neho a ked sme zmenili postup a uč zmenili zrazu to začalo fungovat
u nás na protesty zabralo logické ale fakt logicky vecny dôvod PREčo , prečo on a prečo by to mal robiť
@sara07 no lenže on má teraz v 4 ročníku stále tú istú učitelku a ona je tak zlatučká, že to občas s nimi až preháňa, teda nemá na deti skoro vôbec žiadne nároky. deti stále môžu počítať na prstoch, násobilku ešte neprebrali celú, čo nestihajú cez hodinu, to si jednoducho majú dorobiť doma a podobne. to nie len na môjho, to tak ona robí všeobecne. je pravda, že má v triede slabších žiakov, tak ide pomalším tempom. môj ak sa nudí, tak si vytiahne z lavice papier a kreslí si. najskôr jej to vadilo, ale teraz vraj aspon neruší, tak ok. lenže na rok už bude ho mať viac učitelov a na druhom stupni to už asi budu mať väčšie nároky, tak sa bojím že sa jeho vzbury /afekty/ môžu prejaviť aj tam. tiež sa s ním velmi často rozprávam /na prechádzke či v posteli, ked má dobrú náladu/, že sú veci, ktoré sa nám robiť nechce, ale skôr ako začne rozmýšlať, že či sa mu chce, tak si jednoducho musí povedať, že to treba a urobiť to. aj ked neurobí hned, tak ho to počká a potom zas nestihne niečo iné. v škole mu toto zdôvodnenie stačí, ked majú presne stanovený rozvrh, že hodina a prestávka, tak sa podriadil. doma vie, že si môže dovoliť volnejší režim a tiež ho chápem, že kolkokrát už domov príde "nakrknutý" a potom mu stačí menej a vybuchne. aspon, že si to už vie uvedomiť, že nerobí scény vonku, no i také bolo /velmi dávno/.
horšie je, že on o tom nechce povedať ani starým rodičom a potom im neviem vysvetliť scénu ako hore vyššie na tejto strane s tým nákupom topánok. potom som ja tá zlá, čo mu dovolí robiť scény a ja ako ich dieťa som si to v jeho veku dovoliť nemohla, tak prečo to dovolím jemu.
ohladne starých rodičov alebo rodiny všeobecne, tak syn nerád telefonuje a ked mu niekto niečo donesie v jeho neprítomnosti, tak sa očakáva v čase mobilov, že zavolá a podakuje. ale on len zoberie telefon a povie dík a musím ísť a telefon dá jednému z rodičov. samozrejme že na druhej strane sa s ním chcú pokecať, ale on vraj načo. mu vysvetlujem, že starká mu doniesla domáce buchty, tak chce vedieť ako chutia a spýtať ako bolo v skole, že ju teší, ked mu chutí a donesie domov dobrú známku. on na mna čumí, že ako ju môže tešiť, že musí doma vypekať buchty a že prečo ju to teší, ked to jemu chutí. alebo načo ju teší, že dostane dobrú známku. ako ju to vôbec dokáže tešiť? no proste skoro hodinová debata s presviedčaním. proste mu chýba tá emocionálna stránka. ale napokon jej zavolal v ten den a pokecal s nou, no potom povedal, že to robil iba z "donútenia" , že som mu kázala, ale on nechcel a nabudúce nech mu radšej nič nenosí a popritom si super pochutnal. a na budúce to bude zas odznova vysvetlovanie, že starkej na nom záleží a chce vedieť ako sa má a podobne. ale chodí k ním cez víkend rád a aj cez prázdniny, čiže majú ok vztah. človek by si povedal, že aj jemu robí radosť ich pochuť aspon cez telefon.
alebo stretneme spolužiaka s jeho mamou a ja sa pristavím, že hodíme reč s maminou a on sa ledva pozdraví a ani so spolužiakom nenadviaže rozhovor. mamička pochváli ako vychovaný syn, že ticho pekne čaká. mu vravím a čo ste sa s Matejom neporozprávali tiež? a nazýva ho najlepší kamoš. že načo, ved su spolu v škole, že čo by mu rozprával, ked jeho nezaujímajú ani autá ani vlaky. a to nie len s jedným takto.
je len sebecký a nevychovaný, alebo naozaj je to nejakou poruchou? občas sama neviem. kolkokrát sa ma spýta takú samozrejmosť, že on nevie, že až pozerám, že ved škôlkár by to vedel, či to na mna hrá alebo ozaj nevie a zas čo by nemusel, to ovláda výborne.
@bibi23 úprimne objednaj sa Nautis Praha, ak je tam niečo tak tam nájdu, čakacia doba je 8-13 mesiacov, to akurát, pytaj si mudr Thorovu ona je top špecialista na takéto hraničné typy, robí komplexné testy - najskôr robiš 2-3 hod zvyky, škola, adt bez dietat pokec a potom mudr s ním robí 2 hod cca testy + pokec s vami a uvidíš čo ti povie
alebo Andreas,
nautis máš 10 stranovu správu z toho všetkého, ak bude všetko v poriadku, máš kryty chrbát
ale to že nechápe že niekto má radost s činnosti , mi trošku ide do atypického pas, neviem ale skôr len tak liznutý ako sa vravi spodna hranica odborne
@bibi23 ak čítaš tak skôr české alebo zahraničné články lebo tu ked niektoré veci od odborníkov čítam tam sa akurát vytočím
nehovoriac ked mi kamoška povedala že jej dietatu po 30 min v ordinacii povedala mudr že nemá fantáziu a má ho nechat v svojom svete ma skoro vystrelo - chlapec sa vie hrat s velkou škatulou na lod , potom je to auto, potom bunker , potom kozmická lod pritom komentuje, postavy si pridáva tak ako normál deti a ona jej toto zabije doslova , ona má atypicky + adhd spolu ale pas je hraničny čiže my tomu hovoríme že len liznutý lebo je tam niečo ale nie je to čisté
v čechách sa vedia konkrétne nautis bola ona aj ja a zhodli sme sa že vedia, to bolo proste na inej urovni , ked si zoženieš zahraničnu literaturu je to tam presné
@sara07 sa mi to nepozdáva, nemá typycké príznaky autizmu, teda aspon si myslím. vyhladáva kontakt fyzický aj očný, tiež sa vie pohrať s krabicou alebo krabičkami od čaju. nevie si zorganizovať čas, stále ho musím upozornovať, že urob toto a ešte toto, inak nestíhaš. odtrhnúť ho od nejakej oblúbenej činnosti je dosť ťažké, ale dá sa. mne to príde, že ešte v škôlke bol relatívne bezproblémový, aj ked učitelky vraveli, že je číslo, ale nejak nevystupoval velmi z davu. vie sa zahrať aj s inými detmi, ale niektoré hračky si chráni viac. problémy nastali, ked mu začali povinnosti v škole a zrazu to nebolo len o hraní a bezstarostnosti. tvrdý boj, že sa treba učiť a písať úlohy, ktoré ho vôbec nezaujímajú. najskôr som skúšala aj po zlom, ale potom som si uvedomila, že po dobrom to ide lepšie. stále len vysvetlujeme a vysvetlujeme, že mi to príde až nemožné, že sa nevie naučiť, že večer špinavé prádlo do koša, alebo sa spýta ktoré tepláky si má obliecť a popritom už cca 2 roky sa snažím o samostatnosť, že si ukladá veci sám do skrine a má to jasne oddelené, že veci do školy a veci na doma a behanie. najskôr som myslela, že mi takéto maličkosti robí naschvál, ale on to myslí vážne, že nevie. jasné, že je to stále lepšie, je samostanejší. povedzme si pravdu, že mnoho jeho spolužiakov takéto veci ohladne obliekania ani riešiť nemusia, robí to za nich mama. do dnešného dna mu neviem zrozumitelne pre neho vysvetliť, že prečo by si mal každý den popraviť postel. argument, že je to tak krajšie a môže mu prísť návšteva nie je dostačujúci. jemu to nevadí, tak načo. zatial mal v škole na vysvedčení samé jednotky, ale musím sa s ním velmi veľa učiť ja. niektoré veci zvláda bez učenia a s inými sa natrápime, no on chce mať jednotky, len učiť sa mu nechce. mne by nevadili aj horšie známky, ale on potom plače. tento týžden dostal prvú 3 do žiackej knižky, tak plakal, že mu je lúto. vidím ten rozpor v nom, že chce jednotky, ale bojuje, že sa mu nechce učiť. by sa len stále jašil a povinnosti žiadne. stále si vyspievkúva a všetko možné komentuje, že mi ide hlava prasknúť. už pochopil, že starká mu volá, aby sa ho spýtala, čo robí a ako sa má, lebo ho lúbi a záleží jej na ňom, ale jeho vôbec nezaujíma, čo ona robí v čase, ked nie je s ním. sám od seba sa nespýta, že čo robí ona alebo starký, ved načo. občas sa spýta, ked mu to pripomeniem, že má otázku opätovať. ale toto som si u neho všimla len nedávno. že nerád telefonuje viem dávno, no len nedávno som prišla na to, že prečo, lebo je to zbytočnosť a nezaujíma ho to.
v škole mi nikto nič nepovedal, že by si niečo zvláštne všimli. akurát sa nestíha prezliect na telesnú a z nej a tiež zbaliť veci na konci vyučovania už od prvej triedy, no zlepšil sa i v tom. a škriabe ako kocúr, ale to vraj u chalanov normálka.
velmi ma sklamala tá naša psychologička, tak možno preto sa radšej obraciam k radám na vás mamičky z každodennej praxe. poradte mi s tým výbuchom zlosti, že ako by sa mohol odventilovať a ukludniť, prípadne to zaraziť už v zárodku a ten hnev zmeniť na niečo iné. dá sa to?
@bibi23 očný kontakt má aj vysokofunkčny aj asperger aj atypicky bez problémov, atypicky ti rozumie vtipu aj časovej súvislosti, atypicky je typ ked sa s ním pracuje že sa naučí vzorce správania z rozličných dôvodov ale vie ich , zvykne si
hnev - behat, skakat, plavat hlavne ponor hlavy pod hladinu, pes, boxovacie vrece - zavesené na stene sa zmesti do rohu aj doma, je aj detská verzia - hádzanie loptou - skvoš alebo hod tažšej lopty spoza hlavy niekam, kone pripadne - jazdit, starat sa o ne, horská túra vyšlapat v riadnom tempe stupak
hlavne aby bol čo najviac vyspaty dobre vyspaty, najedený, bez vykyvov cukru, dost tekutin, pokial sa dá omezit reklamu, pc hry, divoké akčné filmy a rozprávky
často pokial sa dá ono tie staršie je to horšie pohladit , pusu dat, objat,
pokial tlakuje v škole, uvolnit ho z problemovych hodin, nie za každú cenu musí mat všetky predmety ,mat menej predmetov ale tie v pohode v klude zvládat, treba si dat otázku či to stojí za to
@bibi23 no presne ako keby si pisala o mojom synovi normalne som sa "spoznala" v tej situacii s topankami a telefonovanim u nas jd to uplne o tom istom. A je pravda ze vlani ked bol.syn piatak a bola zmena uciteliek a zvysene naroky tak ma skoro doma porazilo...teraz je siestak a je to lepsie. U nas uz na vysvedcku boli aj dvojky -na polroka 2 a na konci styri. Ale nebrali sme to tragicky ani my ani on. U nas na vybuchy zlosti nezabera nic len ignorovat a neustupit. Poviem mu ze ho chapem a rozumiem mu ale to je tak vsetko. Nenecham sa nim manipulovat aj ked je pravda ze jeho argumenty su casto tak logicke ze mu to clovek normalne "zozerie aj s navijakom".
Podla mna synovi velmi pomaha sport. Treningy ma 3x tyzdenne, cez vikend sutaze po celom Slovensku tak tam pride do kontaktu s x ludmi a sam vidi ze jeho spravanie nie je bezne a tak to nerobi. U nas nikdy neboli afekty ani vybuchy hnevu mimo rodinneho kruhu. Ani treneri ani ucitelka nechapu ked im vravim co doma predvadza. Tam sa sprava uplne standardne ako bezne decko.
@kvojtanikova tiež tie výbuchy naštaštie len doma a už sa mu podarilo urobiť pár krát "cirkus" aj pred starými rodičmi a tí boli z toho zhrození, zdesení. nášho šport nebaví. vlani sme ho "dokopali do florbalového krúžku, lebo aj spolužiak tam išiel, ale očividne sa trápil v tímovom sporte, teda na pravidelnom navšetovaní som trvala len ked bolo skaredé počasie vyraziť niekam von do prírody. tento rok si dal hravú atletiku a zatial ho baví, lebo sa tam hrajú, nahánajú, preskakujú lavičky a iné zaujímavé sportové hry. okrem toho ešte má novinársky krúžok a počítačový, ale na PC krúžku sa iba hrajú, tak ten chodí v piatok iba za odmenu. okrem toho sme začali venčiť psíka z útulku a vela chodíme na prechádzky pešo či bicyklom alebo on kolobežku. víkendy mu tiež spravíme vždy zábavný program a niekedy zoberieme aj spolužiaka, nech má spoločnost, aj ked potom musíme lepšie si rozvrhnút program.
@kvojtanikova nám by nevadili ani dvojky a teda možno by ma pri jeho dostatočnej inteligencii zamrzeli trojky, no vpohode by som sa zmierila, ale on sám by chcel stále len jednotky, no nechce sa mu preto urobiť nič. a tiež mu netolerujem výbuchy zlosti, ked niečo chcem aby urobil, tak mu to prikážem /poprosím, vysvetlím/ bez ohladu na to, či ma čaká scéna alebo nie. nezvyknem sa nechať obmekčiť, aj ked niekedy ma kecne na nejaký ústupok, ale to mu hned poviem, že no dobre toto by ešte mohlo počkať, ale toto musíš urobiť ihned aj ked sa ti nechce. snažím sa ho určiť si priority, že rozlíšiť, čo nepočká a čo sa dá odsunúť na neskôr. a ked hladám riešenie na jeho afekty, tak to kvôli nemu, že ako by sa ich naučil prekonávať čo najmenej deštrukčne voči okoliu i sebe. prosím ťa vy máte akú stanovenú diagnózu? môj ak si čítala všetko, tak lahké adhd, ale to mi psychologička napísala, že som prišla sama s tým pododzrením na konkrétne toto. vtedy som nevedela, že je viac podobných porúch. a príde mi akoby zaspal niekde na úrovni 5-6 ročného decka, sa stále len jaší, hral by sa stále, chce sa cmulikať a maznať /s nami rodičmi/. dnes som ho poslala vypnúť ráno svetlo do obývačky a on najskôr bezcielne obehol celý byt cez spálnu /zbytočne/ vykrikujúc 5x po sebe popokapetl /alebo ako sa volá tá sopka/, lebo to mali pred 2 týždnami v domácej úlohe a teraz ho to zrovna napadlo. a toto nie je ojedinelý prípad, lebo jemu ústa idú stále. ale ked sa s ním rozprávam, tak je rozumovo velmi ok, len to správanie je také skôr škôlkárske. ako sa narodil, tak som do práce na 6 hodín chodila len cca 8 mesiacov, ked bol druhák a to čistá katastrofa. kedže som nezamestnaná, tak sa mu dokážem ozaj plnohodnotne venovať, ale už aj na úrade práce ich to privelmi trápi, že by som už mala ísť do práce, tak neviem vôbec ako to dopadne, ked nastúpim do zamestnania. on zdivie ešte viac.
@erinne baby 2 krát sa mi podarilo dovolať behom týždňa. Teraz som také šťastie nemala. Dovolala som sa asi po troch týždňoch. Volala som denne aj 20 krat. A za konzultáciu neberie 100.