Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?
Ahojte, nájdu sa tu mamičky, ktoré majú takéto dieťa?
U syna máme podozrenie, tak by som sa rada dozvedela nejaké praktické skúsenosti.
Môžete aj v IP.
Ďakujem!
@lilitela s tým sebariadenim, to je o tom, že ak by sme deti nechali od malička takto fungovať, tak by nebol problém, problém je to vtedy, ak deti šupneme do systému, ktorý je autoritatívny a plánuje dieťaťu doslova každú sekundu zivota, tak potom je veľmi ťažké pre to dieťa robiť veci same od seba. K nam do školy keď prisli deti z klasických škôl, tak niektoré sa aj pár mesiacov len tak potlkali bezcieľne a doslova sa pýtali učiteľov, že co maju robiť, nedokázali robiť nič same od seba. Ale do tohto stavu ich dostal práve ten systém. Takže ja sa nečudujem, že väčšina detí nevie vlastne, čo chce, nevie nájsť tú vášeň v niečom. Lebo my dospelí im dávame najavo, že vášeň v stavaní Lega je nedolezita, ze vášeň v športe, v kreslení, v dinosauroch atd atd je nedolezita, ze dôležité je vedieť matiku, SJ a pod. Čiže pre mňa úplne najpodstatnejšie pre dieťa je, aby si našlo a udrzalo práve tu vášeň pre niečo. A je úplne jedno, čo to bude. Tým vlastne zisťuje, co ho baví, zisťuje, že čo všetko musí spraviť, aby mohlo tú vášeň rozvíjať. A v škole sa deje úplný opak. Vášeň sa zabije, dieťa sa donúti vykonávať niečo, čo ho vôbec nebaví, vnútorná motivácia je preč a keď chceme od dieťaťa, nech si "niečo nájde", tak je bezradné. Keď som bola pozrieť v tej slobodnej škole, tak prvé, čo tam hneď vnímaš, je presne ta vášeň, deti sa ráno hneď rozbehli k tomu, čo zanechali predchadzajuci deň a bol tam ruch ako v uli, každý niečo robil a bez toho, aby ktokoľvek čokoľvek organizoval a prikazoval. Kamoška mi vravela, že oni su v škole častokrát do večera, lebo deti su v "prúde" a ani domov sa im nechce ísť. Aký obrovský rozdiel oproti tomu, čo tu máme v klasickom školstve.
@lilitela zatial sa da uplacat aj drobnostami ako napr. Vecer chcel popcorn ku filmu,tak som mu povedala,ze dostane,ak urobi ulohy,ktore ma odovzdat do skolskej sutaze. Za 10minut bolo hotove. Ale keci ma okolo toho ako by mal kanal kopat. Momentalne ma maniu vo futbale. Vsade je futbal, na nintende na youtube a aj doma stale s nim musime hrat. Doslova a do pismena od rana do vecera si kopat. Ked pocujem slovo futbal,tak sa mi chce plakat aj smiat zaroven. No a ak chce,aby s nim hrali,tak jedine ak aj on nieco splni. Aj za peniaze uplacame. Za kazdy den upratanej izby je 10centov. Na konci tyzdna dostane 50centov. Toto dlho nevydrzalo,ale raz za cas si spomenie. V skile manu automat a ak si chce nieco kupit,tak opat podmiebka,ze nieco za nieco. Ja to tusim pouzivam uz asi vsade. 🤣 aj za dzus na iesto vody. 😄🤦♀️🤷♀️ Vzdy ked nieco on chce,tak to okamzite vyuzijem,ze ok ale aj on nieco musi.
@akvi (a aj ostatne maminky) no ja tiez nad "normalnou skolou" ani nerozmyslam, este moj mlady by to mozno zvladol, ale s nim by nikto nevydrzal😁. Ak mate skusenosti, kontakty s nejakymi komunitnymi, malymi sukromnymi skolami v bratislave, kde zvladnu aj trochu narocnejsie deti, velmi by mi to pomohlo.
@oveckajanina tých skol teraz vyrástlo ako húb po daždi. A hlavne v okolí BA. Ja poznám len jednu skupinu ale že úplní unschooleri a potom viem o Lipovej škole, ale netuším, či zvládnu aj neštandardné dieťa. ( Ja nie som z BA, tak nemám veľmi prehľad) Ono ten prístup v tých komunitných školách je veľmi rôzny, od unschoolingu az po klasické ucenie, ako v škole, akurát s výhodou malého kolektívu a takej rodinnejsej atmosfery. Tak si treba ujasniť hlavne to, že co je pre vás prijateľné, ako by si to chcela, aby to bolo. Rodičia sa totiž často nadchnú aj pre slobodnejšie ucenie, ale keď príde na lámanie chleba, tak zrazu im vadí, že prvák ešte nečíta, alebo nepíše a pod. V slobodnej škole nič nezvyčajné, deti sa naučia čítať vtedy, keď príde spravny čas a to vôbec nemusí byť v prvej triede.
@akvi no mne prave asi az tak nezalezi na nejakej "oficialnej" filozofii tej ktorej skoly, moj syn potrebuje vyslovene individualny pristup, ale zase nie v zmysle aby bol sam doma... On je hodne inteligentny, ale potrebuje cloveka, co ho bude pohanat dopredu, lebo on by si vystacil s tym co vie teraz😁, a este k tomu je strasny divoch, nonstop v pohybe. Hej pomaly si robim prehlad o takych "inych" skolach, len by mi velmi pomohli osobne referencie a idealne niekoho s takymto dietatom
@oveckajanina najlepšie popýtať sa v okolí a možno ti pomôže táto mapka, su v nej komunity domoškolákov https://www.google.com/maps/d/viewer?mid=1jetfq...
Baby, moj syn by v slobodnej skole nerobil NIC, akoze vobec nic. Pre deti, ktire maju vnutornu motivaciu a od mala su vyhraneni je to super. Ale ja teraz, krd je starsi vudim, ze to je lenivost level miliarda☹️. Pritom mu ide vela veci, v podstate by mohol ist studovat hocijaku skolu, okrem umeleckych a manualnych, ale s jeho pristupom…
A uplacam a vyhrazam jednou vecou- hrou na pc a xboxe, nic ine, takze striedavo povolujem a zakazujem len toto. Penazi ma dost, setri si, na nic specialne, jedlo tiez nie, je celiatik, tak sladkosti ma obmedzeny vyber, len ten xbox na nho plati.
@lilitela ak dceru bavi slovencina, nech skusi pisat, poviedky, uvahy a pod. U syna zistila ucitelka talent na pisanie, furt kdesi cosi jeho posiela, aj vyhrava nieco. Ale zas- lenivost, spravi, lebo musi, o 5 minut 12 vsetko… aj knihu ny mohol napisat, ale ked naacooo, lepsie je doma lezat s mobilom v ruke😠
@akvi Domoskolaci, to su ti, ktori sa ucia doma? Bud s rodicom alebo s nejakym ucitelom? Ani som netusila, ze je taka mapka. Lebo tiez netusim, kde zacat hladat. Ked som klasicky natukala do googlu, tak mi dohromady nic nenaslo. Tu waldorsfku zatial... ta je tusim na vihorlatskej, to mame na opacnom konci, myslim ze z dlhodobeho hladiska by som asi aj umrela, keby som ju tam mala denne vozit... ale zacinam stale viac a viac vidiet tu pointu v zmene skoly. Taktiez som zvazila, ze mozno na 1 rok by ten asistent mohol byt osozny, nikde neni napisane, ze to musi byt natrvalo. Urcite pomoze prvy rok na druhom stupni, aj ucitelov trosku vydisciplinuje hadam...
ak by niekto mal zaujem https://www.facebook.com/events/493594709983376...
@lilitela domoskolaci su ti, co sa bud ucia doma s rodicom, alebo nejakym ucitelom, alebo aj ti, co sa ucia v komunitnej skole. Pretoze komunitne skoly nie su skolami v sieti skol, nepoberaju normativ a ani nemusia dodrziavat statom stanovene veci. Cize deti v komunitnej skole maju aj tak status domoskolaka. Musia mat kmenovu skolu, ktora je v sieti (cize akakolvek statna skola, alebo aj sukromna, cirkevna, ktore su v sieti skol, ale idealne nejaka, kde maju skusenost s domoskolakmi a kde im vychadzaju v ustrety).. Obycajne zabehnuta komunitna skola ma uz dohodu s nejakou skolou, ktora im robi tu kmenovu skolu. Poznam komunitne skoly, kde deti aj skusky maju vramci svojej komunitnej skoly a nemusia chodit na preskusanie do tej kmenovej (lebo inak sa chodi 2x rocne na preskusanie do kmenovej skoly..)
@akvi Tak sa pomaly do toho zakusavam... a priznam sa, ze ma prepadol troska aj strach. Strach z toho, ci najdem doveru v tuto formu skoly, ci, ked prihlasim dieta do takejto skoly, nieco nezanedbam, ci bude mat aspon aku taku disciplinu sa vobec nieco ucit. Proste aj strach zverit dieta ludom, ktori maju sice inu predstavu o vzdelavani, ale aby to zas nebola taka anarchia, ze po roku-dvoch zistim, ze som si vyrobila aj prus*r.
Citam, ze jeden z najvacsich problemov, ktore popisuju ludia, ktori sa dali na tuto cestu je, nepochopenie zo strany znamych, blizkych aj rodiny. A to aj po mnohych rokoch. Ze dieta bude menej socialne, ze dieta bude nedostatocne vzdelane, ze preco este nevie to ci ono, ked uz ma tolko a tolko rokov. A to ja tu zazivam dost aj bez tohto, ze by moja dcera chodila na takuto skolu a horko tazko to zvladam mentalne, lebo som na to sama. Nemam podporu. Ako sa popasovat s tymto?
@akvi Nasla som zatial 2 v "okoli", co by bolo super, len treba to asi obehnut a osobne riesit. lebo jedna ma napr. ze prirodna pedagogika - v priprode za kazdeho pocasia, no uz to vidim, sovju dceru, jak ide do lesa... 🙂 takze napr, co robia s takymi detmi... a kebyze najdem taku skolu, ze aj skolku maju taku, tak snad by konecne moje deti boli schopne vydrzat tam "cely" den a ich mamina by sa snad konecne mohla vratit do prace. Ja som totiz mäkka, ja ked vidim u mladsieho tie slzicky, ked nechce hodinu a pol lezat v skolke a pozerat do plafonu... a starsia ta nevydrzi pochopitelne v druzine, kde by mal byt konecne veget - ze ucitelka po nich vrieska a dava im ulohy ako v skole, ze ona to uz nechce robit, chce mat uz "volno". Je zaujimave ze nam rodicom sa to zda byt ok, cele toto, pritom kolki z nas, ked maju zlu pracu, tak si hladaju inu, vsak? Dieta ale chuda fakt nema na vyber.
@lilitela no, spravne si to vystihla - je to o tebe, tvojich obavach, strachoch, predsudkoch a pod.. Zbytocne ti budem tvoje obavy vyvracat, to musis najst v sebe. Odporucam pozriet rozhovory Svou cestou (najdes na youtube, su to rozhovory Zdenky Stankovej s domoskolakmi, ale aj ine). Zdenka je v slovodnom vzdelavani vCR taky "guru". Ma aj stranky Deti jsou taky lidi. A jej nazory su pre mnohych extremne. Ja s nou uplne suzniem.. a zaroven rozumiem, ze pre niekoho to je riadny sok, pozerat sa na vzdelavanie a vobec deti tak, ako ona.. Zaroven ti mozem doporucit pridat sa do FB skupiny https://www.facebook.com/groups/1125007807643339, ak si este mala nejake iluzie o uzasnom klasickom skolstve, tak par tyzdnov si citaj tuto skupinku a pochopis, ze obavat sa treba hlavne klasickych skol.
@akvi Dakujem. Cele je to tu na hlavu, chcela som teraz so synom skocit na logopediu, lebo sice tiez som zastancom, ze sam sa nauci, ale tak ma uz 5,5 roka, a veru mu dost nejdu sykavky, ze nech sa nanho niekto pozrie, ci neni niekde chyba, a nemozem v okoli najst, vsetci obsadeni. Tu za rohom vo vedlajom meste mam logopedku a hovori mi, ze ma nemoze zobrat, lebo ona sluzi len pre Stupavu a ze to ma "zakazane", brat z Blavy, a pritom ja to mam blizsie tam ako do mesta. Mne to pride na hlavu ist 40km na opacnu stranu mesta, lebo je to "mesto", ked tu 2 km mam tiez.
@lilitela uz som to asi pisala niekde vyssie, ale moje decko sa neucilo nic cely druhy stupen ZS. V tom rezime, aky mali, tak fakt nic.. Napriek tomu sa dostal na bilingvalne gym., lebo chcel. Asi nemohol byt uplne tupy..Skoncil dokonca na 13.tom mieste, predbehli ho deti, co sli z 9-ky a mali plno bodov za vysvedcenia, monitor. Moje decko slo z 8-ky, a kedze schytalo na pol roka 5-ku (ano, 5-ku 😀), nemalo ziadne body za vysvedcko.. Ked som zratala plus minus autobus, tak mi vyslo, ze prijimacky spravil medzi 3 najlepsimi.. Kamoskine dcery - obe v nasej "posahanej" skole , potom doma na DV, ale zaroven zapisane v USA, aby nemuseli robit skusky.. Sli robit skusky za 8 a 9 rocnik, aby mohli dostat slovenske vysvedcenie a ist na strednu. Ucitelka v kmenovej skole ich vychvalila do neba, ze ake maju perfektne vedomosti (pripravovali sa na to asi 2 mesiace predtym). Urobili prijimacky na vychyteny bilingvalny gympel.. Chcem tym povedat to, ze tieto deti mozno nebudu mat hlavy narvane faktami (ktore ale postupne zabudnu), ale budu mat zachovanu vasen, vnutornu motivaciu, radost z ucenia, nebudu zlomene, budu autonomne a ked bude treba "zabrat", tak zaberu, lebo budu vediet preco to robia.. Viem, ze tieto moje priklady zo zivota su velmi chaba vzorka, ale chcem ti tym ukazat to, ze da sa to cele "pustit" a proste zit zivot, nic menej, nic viac.. Myslim si, ze klasicka skola je toxicke prostredie, ktore o.i. este zasahuje aj do zivota rodiny tak, ze nici vztahy a sposbuje vacsinu problemov. Ked sa opytam kamosiek, co vacsinou "riesia" s detmi, tak je to prave skola - uohy, znamky, poznamky..vecny kolobeh nutenia, placu, nechuti, frustracie.. Ja som sa rozhodla vztahy si nekazit a uz vobec si nenecham zasahovat do casu, ktory zijeme ako rodina.. Pre mna bolo a aj je ovela dolezitejsie, aby decko bolo spokojne a zilo zivot, aby nase vztahy boli zdrave, ako to, ci vie vybrane slova, alebo vymenovat staty Afriky.
@lilitela a este k podpore - ak najdes komunitnu skolu, uz ta cela komunita ti bude podporou. Dalej vselijake skupinky na FB, tam vies najst spriaznenych ludi.. Nepotrebujes mat velky okruh "fanusikov", nepotrebujes sa obhajovat pred druhymi, vacsina ludi o tejto moznosti bud nevie, alebo vyslovuje negativne myslienky preto, lebo o tom nic nevie a obava sa toho, ludia v "ohrozeni" reaguju casto utocne.. Ja ked vidim, ze niekto sa mi snazi silou mocou ukazat, ze mam uplne scestne nazory a ze z mojho decka nic poriadne nemoze byt, tak mu na to vravim carovnu formulku, ze "Smie to tak byt".. Lebo ono naozaj sme.. A nikto nevie, ako to naozaj bude 🙂
@akvi Ano, skola, vlastne uz pocnuc od skolky alebo jasli, nesluzi na nic ine, ako na kontrolovane odkladanie deti, kym su rodicia v praci. A ty si ako zladila svoj osobny, hlavne pracovny cas s tym, ze si mala dieta doma? U nas to zatial velmi nejde, a som z toho strasne frustrovana. Lebo sice rada sa venujem detom, ale niekedy mam dost, a ked som s nimi, tak nestiham ani povinnosti v domacnosti a nieto este pracu.
@akvi Aj teraz som videla nejaku starsiu reportaz, ze maju vyborne vysledky, navyse sa do tej skoly tesia. Mne by vcelku ani nevadilo, kebyze sa tam dcera "musi" ucit, ale bolo by fajn, keby to bolo zabavne, s pauzami, aby sa mohli prechadzat, komunikovat a ventilovat. Lebo tento system, ze sed 45 minut na zadku, pocuvaj a pis, po tisicikrat obmielame to iste, lebo verime, ze opakovanie je matka mudrosti, a potom mas 10 minut pauzu, kedy si raz skocis na vecko, dalsiu si zjes desiatu, a tretiu si trocha natiahnes kosti a este teraz pocas korony polovicu z toho poriadne nemozu, lebo nesmu ist nekontrolovane na chodbu a uckam sa na to vlastne nechce ani davat pozor, lebo aj ona si potrebuje odpocinut a spravit kavu, tak to je o hubu. Fakt, my sme zavreli decka na 8 hodin do tried... a myslime si, ze budu v pohode. Uz chapem aj samu seba, ja som teda obsedela v skole, ale poobede som sa nevedela zastavit. A niektore moje kamosky mali takych rodicov ze ich pustili von na hodinku - ja to vlastne vobec nechapem takto spätne...
@lilitela no ja som práveže nemala dieťa doma, mala som ho v škole, ktorá ale fungovala prudko neštandardne. Ak by som tuto možnosť nemala, nechala by som dieťa doma. Keďže robila som uz vtedy prácu, ktorá mi umožňovala jednak prispôsobiť čas, jednak ak by bolo treba, vedela by som vziať dieťa so sebou, nikomu by to nevadilo. A vlastne aj teraz mam takú prácu, robím z domu. Viem, že nie každý to takto vie spraviť, preto je fajn ta komunitná škola a dnes su podstatne iné možnosti, ako pred 11 rokmi. No a ja by som určite sla cestou unschoolingu, vlastne ja to tak robím stále, určite nemám potrebu animovat decku program, alebo "učiť" ho niečo, čiže ma to nikdy nejako nezatazovalo. Zatazovalo ma vždy len to, co som nedokázala pustiť a pochopiť a ze je toho fakt pri AS decku viac než dosť nemusím vravieť. Vlastne "pustiť" veci o.i. aj tie okolo školy a učenia bolo pre mna záchrana pred psychickym zrútením. Lebo ja ak by som ešte toto mala nejako riešiť, že nútiť dieťa do uloh a pod , tak by som si hodila maslu 😅😂
Dievcata znova si k vam idem pre radu. Prosim skuste objektivne povedat, ci mi uz svitori, je to mozne, ze z toho tlaku a pod... V predoslych prispevkoch pisem, ze riesim to, ze dcera nechce chodit do skoly. Pomaly si riesime co dalej, aj vdaka vasim radam. Aby som ale len tak neignorovala aj terajsi stav, riesim aj v skole. A tak som hovorila so speci pedagogickou a ze si pohovori s dcerou, ako vnima veci a povedala som jej teda, ze ma aj aspergera, cize je v obraze a ze aj tam dochadzalo v minulosti k sikane medzi konkr. dievcatom a dcerou a ze to je myslim, ze vyriesene, ale ze aj tak deti robia dcere zcasu na cas zle a ze ona to tazko znasa. A to moze byt dovod ze nechce ist do skoly. Ze je informovana aj triedna uc., ktora sa mi javi ze situaciu zlahcuje. (Dcera sa voci spravaniu v triede ohradila, ze prestante ma sikanovat a ucitelka sa ozvala, ze to su silne slova). BOli do triedi povolani na 2 hodiny dvaja psychologovia, ktori konali s detmi kontrolovane aktivity a nakoniec vyriekli zaver, ze v treide sa im javi normalna situacia. (Povodne som myslela ze identifikuju, preco to vznika, a ze budu deti pozorovat z uzadia v prirodzenych situaciach a nezasahovat, nakoniec som mala pocit, ze neslo o nic ine, iba o alibisticky krok zo skoly mat na papieri, ze v triede k zadnej sikane nedochadza (ktora ako vieme, sa kona najmä cez prestavky, ked tam nikto nie je.)) Napr, dcera pozicia spoluziakovi noznice, pozicia si druhy, treti, s dobrym umyslom, ale nakoniec sa dostanu k niekomu, kto ma dceru v zuboch a dcera ked nevie po triede najst noznice, najde ich v kosi (podpisane s jej menom). Inak je 10-rocna aby ste mali predstavu o ako starych sa tu bavime. Alebo si da gumaky ked neprsi a smeju sa jej nejake dievcata. Tak si ich uz jasnacka na dalsi den neda, ale tie baby to tam vytahuju este tri dni, ze hahah mala si gumaky. Dceru to trapi, je to neprijemne, lebo to nekonci, ine by to bolo kebyze je to jednorazovka. Tak som si od spec. ped. (SP) vypocula dobre mienenu radu, ako mam ja dceru ovplyvnovat svojim spravanim , aby sa tym netrapila (no jasne ze to robim, avsak v urcitom momente si uz pred tym nebudem zakryvat oci a navyse da sa to u tychto deti vyrazne ovplyvnit?), ze snad taketo spravanie tych deti je v tomto veku normalne (cize to nie su zaklady sikany?), a ze my dokazeme zmenit len svoj postoj a nie ich spravanie (takze to budem tolerovat? Lebo to nie je sikana?), ze dcera pochopi dosledok svojho spravania a uz si gumaky neda (ok, stalo sa, ale zjavne p. SP nechape, ako aspergeri visia na niektorych veciach a niektore veci nie su tak jednoduche). A ze som hyperprotektivna. Toto ma prinutilo sa zamysliet. SOm? Neviem, Co myslite? Mam zvolit iny pristup? Neriesit skolu? Ked som jej navrhla, ze zorganizuujem v triede prednasku o sikane, tak sa to uhralo do stratena, ze to sa zvycajne az na druhom stupni a netreba energiu plytvat tymto smerom, ale radsej smerom na dceru. Ak ma este napadne, co zaznelo dopisem. Co vy na to? Sme prehnane protektivne na tieto nase deti, lebo vieme, ze sa nevedia sami o seba postarat v niektorych situaciach? Lebo chodi domov uplakana a v strese? P. SP uznala ze moze byt tercom roznych doberaciek, a ze to nie je nahoda, a bude to suvisiet s jej stavom ale ma prekvapilo, ze riesenie ma spocivat predovsetkym v mojej snahe o zmenu jej myslenia. Da sa to? Ked vieme ze Asp. maju rozne deficity, niektore veci nechapu alebo lipnu na niecom, alebo maju prehnane pocity ne/spravodlivosti? Prekvapuje ma, ako na jednej strane vedia odriekat tieto "obycajne" psychologicky a SP tu teoriu o tom aki su Aspergeri a autisti, ale akosi mam pocit, ze vobec nerozumeju tej realite a praxi. Kludne mi povedzte, kde sa mylim, lebo ja si teraz interpretujem ten rozhovor s nou neobjektivne a potrebujem asi spatnu vazbu zvonka, nielen od nej ako osoby, ktora bude hajit zrejme zaujmy nielen ziaka ale zjavne aj skoly, co sa mi zda bezne, ze sa tam popiera sikana, vseobecne.
Ale moze byt ze som len osobne dotknuta, kedze mi polozila otazku, aka som bola ako dieta ja , ako som vnimala tieto veci, akoby chcela odviest pozornost na inu pricinu - inymi slovami chcela mi asi povedat, ze moze byt, ze ja mam nespravne postoje a negativne ovplyvnujem dceru (PS: ja som take dieta nebola), ale mozno je to pravda.
Je to ozaj tak jednoduche, ze ked to nebudem riesit v mysli ja, nebude to ani dcera? A co jej mam povedat?Ved ona s tymi trapeniami chodi domov, ja nezacinam. Chcem jej dat pocit podpory, nie zlahcovania. To je ok, neries? Oni to nemysleli zle? Viete kolkokrat som jej to povedala, a stejne dennodenne chodi z roznymi problemami zo skoly? Alebo: tak si tie gumaky nedaj. Akokeby som jej to nevravela 100x, a akurat citila, ze nema moju podporu, kym som konecne pochopila, ze to musim akceptovat a jasne ze som jej povedala, vies, ale detom sa to bude zdat cudne, ale tak to je ich vec, tebe sa to nemusi tak zdat, mas na to dovody. Lahko sa to povie, no potom, ked zacnu vrtat, tak sa to tazsie spracovava. Prekvapuje ma postoj SP ze snad mame tolerovat spravanie tych deti, lebo ich centralna sustava este vyzrieva, ale moje dieta, s Aspergerom ma byt dostatocne zrele a silne, aby si to neprispustala v zlom. Vraj, slova SP: deti to nerobia s umyslom jej ublizit a nie su zle. Tak sa pytam: potom preco to robia?
Je ok, aby sa moje dieta rozhodovalo medzi tym, ci viac bude trpiet, ze sa jej posmievaju alebo tym, ze si nemoze dat gumaky, ked inu obuv neznesie? Rok dozadu som tu reisila, ako sa trapime, ze nie je schopna zniest ziadne tenisky, ani barefoot, ze sme poskusali asi 50 parov obuvi, asi ako vazna tato tema je a ked konecne najdeme obuv, ktoru akceptuje, gumaky, tak musim riesit, co na to deti? Ked este sama SP povie, ze je to fakt cudne ze si niekto v slnecnom pocasi da gumaky?
@lilitela tak moj postoj k skolam uz asi poznas, takze ja ti urcite nepoviem, ze si prehnane starostliva a ze sa vlastne nic nedeje. No deje sa. A je to sikana, nech si to SP nazve ako chce.. Aj ak by to dieta nebolo As, nikomu by nepadlo dobre byt tercom posmeskov. Riesenie pre teba nemam, pretoze ja by som uz dieta do skoly nedala, ako som to uz pisala aj vyssie. Nie je to zdrave prostredie a je to vsetko boj s veternymi mlynmi, ak chces nejake zlepsenie v skole.. Mozes skusit este dat dcere nahravacie zariadenie, aby si mala realne prehlad, co sa deje. A tym padom aj dokaz, ak sa nejaka piuc . zacne vyhovarat, ze zvelicujes a pod.. Ochota riesit to evidentne nie je, odfajkli si cinnost a tym to pre nich skoncilo..nic nove, ani by som necakala iny pristup.. Toto je jedna stranka veci.. Ta druha je to, ze AS si svoje frustracie ventilovat potrebuje a do situacii, ktore ma pod kontrolou a ktore mu umoznuju ventilovat, tak sa obcas dostava schvalne.. Predstav si to tak, ze AS vie, ze jeho kalich stresu ma len 10 dielikov a mysli si, ze ak si ich vycerpa situaciami, ktore ma pod kontrolou aspon ciastocne, tak cajk..lenze to tak nie je..a to musi pochopit.. Priklad - moj syn si chodil napustat cez hodinu do flase vodu. Cast ucitelov to tolerovala, cast bola pohorsena. On to dobre vedel, ze budu mat poznamky na jeho adresu, napriek tomu to cielene robil a "hadal" sa s nimi. To bola jasna situacia, ktoru mal pod kontrolou a kde vedel frustraciu dat von. Potom samozrejme ked si vycerpal ten svoj "kalich" stresu, tak zrazu stacilo, aby do neho niekto strcil a on to nezvladol a zosypal sa tak, ze musel ist domov zo skoly. No a toto je nieco, co treba cielene s AS pracovat - pomenovat to, co sa deje.. To, ze jeho denny kalich stresu ma len 10 dielikov a on ked si ich vycerpa na "prkotine", tak potom nezvladne ten realny stres. 10 rocna dcera je uz podla mna dost chapava, aby to pochopila, ako funguje. A naucit ju, ze posmesok za gumaky jej nemusi odcerpat 3 dieliky, ale len jeden, alebo ziaden.. U nas pomohlo rozpitvat situaciu na drobne..doslova sa v nej "mrožiť", vychutnať si ju do dna, pomenovať všetko, čo sa tam udialo.. A v konecnom dosledku prist nato, ze sa vlastne nic nestalo, lebo posmecok za gumaky vlastne nikomu nic neurobil. (a to samozrejme nie je zlahcovanie, to je proces..lebo samozrejme, posmesok je vec, ktora sa kazdeho dotkne..)
@lilitela ono všetky tie situácie majú charakter traumy, trauma vzniká vtedy, keď sa udeje niečo, kde je prítomný strach a bezmocnosť. A to môže byť ako strata rodiča, tak aj výsmech. A ak dieťa nemá oporu v tej emočne vypätej situácii, tak vznikne trauma. Tým, že situáciu rozoberas, tak jej pomahas vyrovnať sa s tým tak, že si to všetko akoby znova prežije, ale uz s tým, že tá opora tam je a ona si to môže spracovať. AS deti zažívajú takéto traumy podstatne častejšie, ako "normálne" deti, preto my rodičia máme pocit, že furt niečo "riešime" a aj to naše okolie to môže tak vnímať. Len okolie častokrát nechápe, že my to riešiť fakt musíme. Inak sa nám decko zosype.
Baby mozem sa spytat,to aj vase deti s AS su tak pozadu? Moja dcera ma 12,ale je na urovni hadam 6rocneho dievcatka,co sa tyka zrucnosti. Napr. nechce rozkrojit rohlik,osupat si uhorku,vlasy si nevie ucesat,ani umyt,otvorit dvere klucami.... A milion takychto veci,ktore by snad uz mohla vediet. Alebo teda takto,nevie ich robit lebo to odmieta co i len skusit. Povie mi osup mi uhorku. Ja jej poviem tam je supadlo ci ako sa to vola 😅. Osup si. Nato schyti amok a zacne vrieskat,ze ona to nevie. Tak zase vysvetlujem,ze ked to budem robit zanu,nikdy sa to nenauci. Ze je normalne,ze zozaciatku to ide tazko,ale ked to bude trenovat,pojde to lepsie. A ona nato zahodi uhorku a radsej sa nenaje. Potom su veci,ktore viem ze vie urobit,ale ona sa radsej tvari a vrieska,ze to nevie. Ked chcem aby si po sebe aspon omrvinky upratala,hned obrovsky cirkus a rev ze ved ona to nevie. Ja toto napr nedokazem pochopit. Preco to robi? Za dalsie mam mladsieho syna,ktory je velmi citlivy a velmi zle znasa tieto jej vybuchy. A o tom ani nehovorim,ze po nej opakuje a tvari sa, ze nic nevie a cakaju obidvaja,ze budem za nich vsetko robit a to teda ja nie som ochotna
Juj, dievcence, co by som vam k tomu napisala ja? Nasu 17r Aspergerku sme v tretom rocniku ZS prelozili do Waldorfskej skoly... V tom case bola zrutena a nevahala povedat, ze radsej sa pojde zabit, ako by mala ist dobtej hnusnej skoly.. Ucila sa na jednotky, dvojky, ale uz mala na papieri vsetky dysky (dg AS dostala az v piatok rocniku)... Po zmene skoly to bola ina kava... Konecne sa nam pomaly vratilo uzasne dieta stastne v kolektive a tak yo trvalo az do deviny... Teraz je na odbornej strednej skole a je tam myslim stastna... (Zahradnicka v Malinove)..
Do toho najmensi 9r stvrtak v skole pre nadane deti (nema dg..AS, ale ma svoje muchy..).. ma vsetko v pazi.. nenosi domov ucebnice, zabuda na ulohy, musim ani nie stat nad im, to by boli amoky, ale musim stat pri nom a postupne robit vsetko s nim a na vacsinu veci ho naviest.. nie preto, ze by to nevedel, ale nechce.. vsetko je nuda... uz ho nebavi ani lego.. ani iné veci, len tablet.. ale on tam ani tolko nehra, ako visi na youtube a pozera vsetkych vyvojarov a novinky vo svete hier, rozne triky, tipy a tak.. uvidime...
Do toho prostredna 10.5r stresorekticka (po mne), kde ked sa jej nieco nedari, tak lietaju pera po izbe, zosity dotrhane a clovek by neveril, aky je to pedant a makac, aj ked vysledky su ine, nez by clovek ocakaval..
Casto mam pocit, ze by som potrebovala take celorodinne terapie, aby niekto prisiel na par dni k nam na pozorovanie a potom by sme mohli pomaly s pomocou odborníka veci menit... ale take neexistuje...