Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?
Ahojte, nájdu sa tu mamičky, ktoré majú takéto dieťa?
U syna máme podozrenie, tak by som sa rada dozvedela nejaké praktické skúsenosti.
Môžete aj v IP.
Ďakujem!
@zarad ja som bola v lete na tomto podobne, išlo o očkovanie v 11. rokoch. Nakoniec som dala.
@zarad ja som to v 5-tich rokoch uz nedala..Dost som to prehodnocovala a aj na zaklade odporuceni niektorych doktoriek (samozrejme, nie slovenskych), som nakoniec nedala, ani uz nedam.. Inak to v 5-tich rokoch je uz len "booster", ktory je vraj takmer neucinny.. Tetanus, ktorym tu priaznivci ockovania tak hrozia, je len ozaj bububu..pretoze dostat tetanus "len tak", je asi taka sanca, ako ze ta trafi meteorit.. A ak sa clovek akokolvek porani, ze tecie krv, tak ti tu tetanovku pichnu na pohotovosti tak ci tak.. Muz si zatal sekerou kedysi do nohy a vedel, ze ockovanie ma, aj tak ho "pre istotu" pichli.. To iste dalsi kamos, na pile si zranil ruku a tiez mu bodli tetanovu bez opytania automaticky..
Nedala som ani teraz v 11-tich.. Som si povedala, ze kludne risknem ten mumps.. Za nasich cias uplne bezna choroba.. Ako su tam nejake rizika, hlavne pre chlapcov, ale ja ich fakt radsej risknem..Rizika su aj pri chripke, ci akejkolvek inej chorobe..
Tak ja som u syna , skoro 8 rocneho, bola presvedcena, ze preockovany nebol. A tiez som riesila, ci to mudr pripomenut ci nie. A teraz som zistila, ze syn pteockovany v 5 bol 😁. Ja dilino som na to zabudla😁. A ziadne nasledky to evidentne nemalo. Drzy je rovnako. Kef tak premyslam, tak ja proti ockovaniu nic nemam, kedze u syna to nemalo absolutne ziadne nasledky.
A este-asi po roku od prvych zachvatov som sa dala ukecat lekarkou ze ockovanie s tym nic nema,a ze mam ho dat preockovat,ved uz jednu davku dostal-skoda skoncit,aby nevysla nazmar-bla bla bla. Ja blba som suhlasila a nastalo rapidne zhorsenie,zachvat 5-6x denne;rok pekla na zemi.
Nevravim ani nepresviedcam nikoho ani proti ockovaniu ani za-ale u nas to bolo tak.
Jeden profesor mi raz "mimo zaznam" povedal: To mate ako s arasidami. Niekto zje aj pol kila a nic,akurat ho boli brucho. A iny si da jeden a skonci v nemocnici v ohrozeni zivota. A vyhlasime arasidy za jedovate?!
@zarad ano,tento jeho vyrok mi znie v usiach zakazdym ako ideme k lekarovi...
Dcerka ma vsetky ockovania,dokonca aj niektore nepovinne-na nej to nezanechalo ziadne nasledky. Preto som spociatku ani synove priznaky nepripisovala ockovaniu,vlastne mi to napadlo az po to zhorseni po preockovani.
Najhorsie je ze nikto nevie predpovedat ktore dieta ako zareaguje. Ano,priklad s arasidami to asi vystihuje najlepsie.
chcem sa vás spýtať ako to zvládate vy ako matky takýchto detí, ako napr. zvládate ked dieťa je nezvládatelné, ked vám hocikde vyrobí scénu, nikde sa nevie správať, napr. ked má byť ticho u lekára tak si začne pokrikovať, vyspevovať, všetko zhadzuje a totálne ignoruje vaše príkazy.... ked mu nedáte povôli začne si agresívne vydobíjať a pod.... ako reagujete na ludí ktorí pokukujú po vás a vidia akokeby nevychované dieťa, ktoré v skutočnosti má aspergera .... dakujem za všetky odpovede a povzbudenia
ďakujem vám baby za vaše skúsenosti a názory. Je to veľmi tažké rozhodnúť sa, keď nevieme, kedy spravíme dobre. Ale je dobré počuť názor mamičiek, ktorých detičky sú na tom rovnako.
@jakubkoamatusko ja odkedy mame potvrdenu diagnozu-kaslem na ludi a na ich "mudre rady". Mame so synom svoj system na zvladanie nervakov-v prvom rade musim byt ja co najpokojnejsia,potom mu ponuknem objatie-a cakam kedy sam pride... niekedy tak cakam aj 5min,pokojne a s usmevom klacim a cakam kedy sa pride pritulit... on v mojom naruci najde pokoj a ukludni sa. Nerozpravam,nevysvetlujem,snazim sa nehrotit situaciu. Skonstatujem-vidim ze si rozruseny,pod sa objat.
Ludia to nechapu,casto sa zapoja-to je este horsie... kto nas pozna,necha nas.
Neskor ked je pokojny tak sa vecne spytam co ho rozrusilo a ako by som mu mohla pomoct. Niekedy odpovie,inokedy nie.
Hlavne sa uz nehanbim,nemam pocit ze je chyba v mojej vychove-a to mi pomaha.
On je vlastne vtedy bezradny,nevie sa upokojit sam a preto vyvadza.
A niekedy ked nie je frustracia taka vyrazna-obratim vec na žart a zasmejeme sa-spolu. Minule mi napr.dupal na nohy,lebo nezvladal viac ludi cakajucich na vytah. Ok,tak som akoze skakala a akoze som mu fandila aby dupol co najviac-ale zaroven som skonstatovala ze podupane bolave nozicky nebudu vladat ist este na ihrisko-tak ze uz sa tesim ze budeme spolu lezkat. Este dvakrat dupol,a potom ma objal a ze: maminka,ja ti tie bolave nozky pofukam,a postavim ti na pieskovisku hrad 🙂. Zasmiali sme sa,ludia isli inym vytahom-objali sme sa a bolo fajn...
@jakubkoamatusko a este-ja to robim tak ze ak sa s tymi ludmi budem este stretavat,tak im o diagnoze poviem-aj s par info.
Ak sa jedna o nahodnych okoloiducich,nevenujem im pozornost-ak su dotieravi-zahriaknem-starajte sa o seba prosim....
Ludia su ludia-kazdy nech si zije svoj zivot,ja sa nikdy do nikoho nestaram....
@jakubkoamatusko Vieš čo, ja som s týmto nikdy problém nemala, aj keď robil scény. Ktoré dieťa scény nerobí? Aj zdravé... takže toto proste skomentujem štýlom "asi to poznáte, zasa má svoj deň" a väčšina mamičiek ti dá za pravdu, že aj oni majú hrozné deti 😀 Ale samozrejme, že sa snažím ten výstup nejako korigovať - väčšinou ideme preč z ihriska, miestnosti, vystúpim z autobusu a pod.
Ak robí neškodné veci (spieva si, rozpráva pre seba a pod.), nechám ho (ak to nie je práve v kostole 🙂 a neriešim, že po nás pokukujú. No tak sme blázni, a čo 🙂 Ale je pravda, že sa to až tak často nestáva - ak viem, že budeme dlho čakať, snažím sa ho zabaviť, aby sa nezačal nudiť a nevymýšľal somariny 🙂 Aj za cenu toho, že vytiahnem mobil a púšťam videá 😉
ďakujem, aj ja sa takto snažím, podporovať ho, akceptovať, pomáhať ale niekedy som už taká unavená a vyšťavená z neho, v škôlke ho nezvládajú, je agresívny, bije deti, vrieska a pod. prejavy, doma sa snažíme najviac ako sa dá ale niekedy sme už fakt vyšťavení.... a to ešte nechodí ani do školy, to si ani neviem predstaviť, on si robí čo chce a nejaké povinnosti mu nič nehovoria, je predškolák ale zvažujem odklad, berú vaše deti aj nejaké lieky od psychiatra? ...my sme chvílu brali risperidon, a bol lepší len ja sa tak bojím pchať do neho takéto lieky ...
@zarad ja, keby viem ako sa moje decko bude správať a aké starosti s nim budem mat, by som v 5tich preockovat nedala. A pritom som zástanca myšlienky očkovania.
@sisika klobúk dole, ja ešte záchvaty na verejnosti nezvládam :(
@jakubkoamatusko
My sme nemali žiadne trucovanie do troch rokov, tak som chodila ako pavica a nepripravila som sa na to.
Kazdopadne sa snažím vyhnúť situáciám, ktoré by ho nahnali do záchvatu. Ku podivu sa to celkom dá, raz sme dokonca odišli z pošty, kde sme stáli cca 20 minút v rade (ostávali nám možno už len 4), lebo som pochopila že by sme to v závere neustali.
Pomáha nám vysvetľovanie priamo do tváre, to sa mu pretrhne niť myšlienok a zároveň ma aj pocuva. Tiež niekedy pomôže úplne najjednoduchšie odputanie pozornosti, ale to treba fakt presne vystihnúť.
No ale niekedy pomôže len odís a tahať decko s vreskotom za ruku. Môj sa objímať nechce :(
A čo sa cudzích týka,maximalne ignorujem. Dokonca už som niekedy aj drzá, ak sú oni, a poviem nech sa nestarajú. Máme dosť starostí aj bez toho, aby sme sa zaťažovali ľudskou obmedzenostou.
@alenk presne tak robím väčšinou aj my, vyhýbame sa miestam kde viem že dôjde k nervákom, obchody sme vypustili, tam neskutočne vymýšla, rozhovory na ulici s nejakými známymi sme tiež vypustili, tiež začne vymýšlať a končí to jedovaním sa že niečo chce, a začne vrieskať a pod.... do škôlky ho vozím len autom aby sme sa vyhli jeho výstupom ked ideme peši, najhoršie je pre mna asi že bývame na činžiaku a ked začne vrieskať hrozne sa to ozýva, to ma vždy najviac trápi čo si o mne myslia ludia okolo ked aj ráno o štvrtej chytí nervák pre niečo a vrieska, jeduje sa a pokedy sa ukludní prejde aj 15-20 minút....
@jakubkoamatusko
A nebude problém v škôlke? Nám psychológ vysvetlil, že veľký kolektív je pre neho oveľa väčší stres ako pre bežné dieťa (je oveľa citlivejší na hluk, krikľavé farby, meniace sa podnety, vône, nevie odhadnúť správanie detí a pod.)
A samozrejme, musí mať chápajúce učiteľky - u nás v škôlke sa zmenili učiteľky a mám pocit, že to dosť pomohlo. Možno aj mne, lebo som prestala byť v strese, čo budú zasa riešiť 🙂 A keďže som kľudnejšia ja, je kľudnejší aj syn - toto naozaj funguje. Samozrejme má občas tie svoje jedy, ale je to už také "normálnejšie".
Tiež pomáha, čo už dievčatá písali - čupnúť k nemu, objať ho, alebo chytiť za ruky (ak zrovna niečo hádže), nekecať mu do vrieskania (maximálne pritakať, že vidím, že sa hnevá) a keď sa upokojí, vysvetliť si, čo sa stalo. Chce to pevné nervy, ale na 90% to zvládame. 10% času vybuchnem aj ja, nahúkam na neho, a potom reveme obaja 🙂
@alenk zvladam? Nezvladam... to len po par skusenostiach kedy som stratila nervy-nasledoval taky vystup ze az! Takze ine mi nezostava,len sa snazit byt pokojna... mam take cajiky,mam take bylinkove lieky-Persen,Benosen-to ked je najhorsie,tak tie mi pomozu sa upokojit. Denne mega davku Magnezium,B vitaminy. Tym som sa dopracovala k akej takej dusevnej rovnovahe.
Ale ked zacnu do seba moje deti rypat a navzajom sa vytacat-a u nas to zrazu vyzera ako v pavilone opic-paviany sa mozu schovat ako vrieskaju... a ked toto spravia vonku,no koniec... vtedy sa zavrem do kupelne a placem a mam pocit ze total neschopacka.
Synovi lieky nerobili dobre,praveze bol agresivny,nesvoj,hroza. Tak on neberie nic.
Vystavena som kazdy den tak,ze uz ani vlastne myslienky nevnimam 😉.
Su to zlaticka ale daju zabrat za desiatich 🙂 🙂 🙂
@zarad ja to tiez teraz dost intenzivne riesim a fakt zatial neviem, lebo u nas to s malym nezvlada manzel uz teraz a ak by sa spravanie zhorsilo tak to bude na rozvod asi
Ja som sa chcela opytat ci niekto dodrziavate s detmi gfcf dietu, lebo ja si to vobec neviem predstavit kedze gro synovho jedalnicka su cerealie s mliekom na litre (denne asi 2litre mlieka) a sladkosti a rozky a podobne...
@kvojtanikova ja nedodrzujem ziadnu dietu, ale my vseobecne jeme malo psenice, vedome obmedzujem lepok celej rodine. A mlieko syn nema rad, akurat nejaky jogurt obcas, alebo tvaroh..
@sara07 no presne, z toho mumpsu sa robi tiez veda...Ale ak by to bolo tak zle s tymi nasledkami ako neplodnost, tak nasa generacia by veru nebola taka pocetna, nakolko nasi otcovia vacsinou mumps prekonali. Moj otec mal na 100%, pamata si to, vravel mi o tom.. Su ovela horsie veci, co sposobuju neplodnost, ktorym su ludia vystaveni denno-denne a nik ich neriesi.. Takze ja to kludne risknem..
@kvojtanikova gfcf je v pohode. Mlieko nahradzas rastlinnym mliekom....napr.sojovym alebo mandlovym. Pecivo bezlepkove to sa da a myslim ze aj cerealie nejake sa daju zohnat. U nas to celkom fungovalo ale financne je to narocne.
@kvojtanikova u nás stravovanie presne ako u vás, sladkosti tie by jedol na kilá, jogurty ale len čokoládové iné nezje ani keby na kolená pred neho klaknem, polievku len hrachovú, a rožky ..... stravovanie úplná hrôza, nič iné nezje.... z ovocia len banán, a zo zeleniny len uhorku...iné nič.... pomohla vám tá diéta, je správanie trošku lepšie, tiež nad tým uvažujem že by som to skúsila
@jakubkoamatusko tiez som akurat docitala info o diete a rozmyslam ze ju vyskusame,len neviem co bude jest,kedze by jedol len rozky s maslom,nutela,sladkosti,zemiaky....no este to prestudujem, ale zaujalo ma to,ale bude to boj
@sisika prepáč, ale až som sa potešila keď si to napísala. Som sa bála že som jediná 😉 Ja sa s tým stále neviem vysporiadať. Už už mám pocit že to zvládam, potom syn urobí niečo to svoje a som opäť na začiatku. Mám aj také večery, keď nie som schopná ani dvihnúť ovládač od telky, len sedím, mám niečo zapnuté, ani neviem čo a donemoty sa pýtam čo ďalej....
@alenk vobec sa neospravedlnuj,ja ta uplne chapem... vsak je to o hubu-clovek denne ide vyplut dusu a robi aj nemozne aby deti boli v pohode,aby ich spravne stimuloval,aby napredovali-a stale fungujeme na 200% vo dne v noci.
A ked uz sa tesime z vysledkov,zrazu to vyzera ze ziadne nie su.... koho by to nechalo lahostajnym... mna samu tiez nesmierne dobíjajú maminy z tejto stranky,ked si precitam ze v tom nie som sama,ze aj niekto iny bojuje,a ze aj ten sa potyka s problemami-potesi ma to. Nie ze by som to niekomu zelala. Ale nepripadam si taka nemozna,taka neschopna a slaba....
Je uplne v poriadku mat obcas blbe dni,obcas sa uplne vykaslat na domacnost,na uoratovanie,nakupy,pranie,varenie atd. Ked to tak citim,som cely den v pyzame,navarim akurat tak dobry cajik a zalezieme pred telku,pozerame rozpravky,staviame lego alebo citame,alebo sa len tak valame na sedacke a necham decka nech robia co chcu... vacsinou nas to nabije energiou a na druhy den som ako znovuzrodena.
Zaviedla som dni kedy nic neriesim... a pomaha to 😉
Nie sme v tom sami a mame to sakra tazke... aj nase deti ale aj my.
@sara07 ja viem a v konečnom dôsledku aj sama rozhodnem, len som chcela počuť vaše názory resp. skúsenosti.