Psychika u 5-ročnej
Ahoj, dnes píše otec z mamičkynho profilu. Prosím o radu od osoby, ktorá ma podobnú skúsenosť ako my. Vopred sa pokúsim dať na zreteľ, prosím nevypisujte rady bez osobnej skúsenosti, nakoľko si myslím, že tu sa uz musíme baviť len vo veľmi vecnej rovine.
S manželkou mame dve deti (2 a 5) naša predškoláčka, milé a inteligentné dievčatko začalo mať v posledných zhruba dvoch mesiacoch začala mať psychické problémy. Je to veľmi citlivé a empatické dievča už od malička. V posledných dvoch mesiacoch sa u nej začali prejavovať rôzne prejavy úzkosti a strachu. Začalo to strachom z otravy benzínom, ktorý by sa mohol dostať náhodou do pohára alebo jedla. Po pár dňoch začal dominovať strach z plynu, neskôr strach z Jary, ktorá mohla ešte zvyškovo zostať buď to na tanieri alebo v pohári. Keď nie v pohári, tak uz rovno v jedle poprípade v samotnej vode ktorá tečie z vodovodu, pretože “čo keď tí, ktorí dávajú vodu do vodovodu tam primiešali chtiac/nechtiac Jar”. Tieto strachy medzičasom spôsobili uz aj stratu hmotnosti a my od začiatku skúšame, zisťujeme ako s tým bojovať. Dievča je zvyčajne veľmi rozumne a schopné logicky premýšľať a argumentovať, no čo sa týchto strachom týkalo, neboli sme schopní docieliť logickú argumentáciu. Skúšali sme ju upokojovať a vysvetľovať, no neúspešne. Denno denne niekoľko krát ( dnes niekoľko desiatok krát v priebehu zopár hodín) sa s manželkou musime vyrovnávať s otázkami. Je všetko v poriadku? Nič sa nestane? Chytila som sa taniera je to v poriadku? Dotkla som sa steny je to ok? Niečo som počula, nejaký zvuk, je to ok? Chytila som sa steny je to v poriadku? Toto mi padlo na zem nič sa nestane? Toto zrniečko na chlebe sa môže morálne jest? Nezomriem keď som dnes malo pila? Nezomrieš mamina? Nič sa nestane? Toto je len fragment otázok ktoré sme za posledne dni počuli. Manželka bola týždne vzad v psychologickej poradni a včera bola v psychologickej poradni uz aj s dcérou, no je zjavne, že z jedného sedenia človek nepríde s moc informáciami. Momentálne sú sedenia naplánované na jeden krát týždenne, avšak dnešné rapídne zhoršenie ma donútilo prísť sem na fórum a popýtať sa či nemate skúsenosť ako my a či sa o ňu neviete podeliť. Sme v koncoch, nevieme čo robiť, na oboch z nás to dopadá veľmi ťažko. Nevieme si poradiť a sme zúfalí, že nevieme pomôcť našemu päť ročnému dievčatku a že sa musí takto trápiť a báť. Máte podobé skúsenosti? Ako ich riešite? Ako ste ich riešili a čo pomohlo? Mame začať vážne zvažovať rovno psychiatra? Dakujem
@annm81 len niektorí rodičia možno až chorobne deti učia k veciam a preto sa potom čudujú.
Je napríklad moje deti príliš nezaťažujem vecami. Sú ľudia ktorí vysvetľujú už v rannom veku, že ako sa robia deti. Hlavne rodičia učia a idú príkladom.
Myslím že nič nerozoberám do takej miery, aby moja dcéra začala kvôli tomu nespávať. Proste mne príde príspevok nekompletny.
A hlavne ja, ak viem že teraz dcéra viac hovoriť o hociktorej veci, presne viem, odkiaľ to ma.
Proste bud deti príliš zaťažujú vecami alebo sú sami posadnutí a tým sa to lepí aj na deti.
To je môj názor
Ja by som tu chcela zareagovať ze my máme doma 7 ročne dievčatko ktoré je tiež veľmi múdre a bystré, úplne s prehľadom vie aj ze sa da otráviť plynom aj ako a s čím sa umýva riad a taktiež malo obdobie kedy sa kadečoho bolo, rôznych povrchov keď sa ich dotklo tak sa pýtala ci si je potrebné umyť ruky a podobne..uvedomila som si ze zvýšenú edukaciu mali aj v škôlke počas pandémie kedy si ruky umyvali snáď po všetkom a jej to ostalo..ú nás pomohla argumentácia a vysvetľovanie
@sono2 ja neradim , nemám s čím.. každý robí ako uzná za vhodné ..len mám syna v tomto veku ,je veľmi vnímavý, bystrý ale neviem si predstaviť, žeby doma riešil veci ako je únik plynu..jedine my z toho vychádza,že by to počul od nás ,že sa toho bojíme ,alebo žeby trávil veľa času nalepený na tablete a odtiaľ nasaval také múdrosti
@victory7897 presne toto chcem povedať.
Ja mam veľmi múdru 6 ročnú, ale vidím, že nemá o niektorých veciach ani šajnu.
Nechápe to proste. Tak isto ako ty som deťom o plyne nikdy nehovorila ani o hubách, ok muchotrávka, aj to neviem, či si to pamätá. Čo sú to za hlúposti?
Jasne ak rozoberajú jar pol dňa zakaždým to opakuje mamička aké to je jedovaté tak je mamička chytena a nie decko.
Poznám jednu Čo nonstop dezinfikuje, jasne, že je z toho dieťa mimo
@sono2 mám aj 8ročneho syna ,ten si myslím,žeby ma prekvapil v prípade núdze,vie veľmi pekne reagovať..ale takisto ,aby sme sa doma stresovali určite nie,... aj správy nepozeráme ,lebo už vidím ako vypliešťaju oči pri nejakej nevhodnej reportáži a keby to mali dennodenne a videli ako sa mi nad tým pohoršujeme ,tak si myslím že ich to ovplyvní...podľa mňa to ešte nepatrí do ich detských uší.. väčšinou takto debatujú a riešia deti ktoré sú nonstop nalepené na tablete ,mobile alebo sú len v prítomnosti dospelých..nemajú žiadne záujmy, nešportuju ,nič iné im neostáva..
@victory7897 5 ročné deti sú zvyčajne v prítomnosti dospelého a kde je dospelý, tam je skoro vždy aj mobil. Takže prípady, kedy volá malé dieťa 112 sú zvyčajne tie, keď sa niečo udeje rodičovi (alebo inému opatrovateľovi). Najneskôr keď už dokáže dieťa komunikovať vo vetách, treba ho učiť, ako a kde vyhľadať pomoc. Môže to zachrániť život. Mnoho rodičov podceňuje svoje deti, ale 4-5 ročný už naozaj zvládne zavolať záchranárov. Ako vravím, učíme to naše deti už odmala doma a učia sa to aj v škôlke.
https://www.youtube.com/watch?v=vs3qLGTyG9Yhttps://nm.sk/psychiater-pothe-adhd-je-casto-po...
Super článok antor precitaj si
Teraz píše zasa otec.
Dakujem za všetky príspevky k veci a za každú radu čo ste sem napísali. Ako bolo popísané, vyššie, snažíme sa tuto problematiku riešiť z každého smeru v maximálne možných rámcoch. Ale znovu, ak vás môžem podaktorych poprosiť. Nezahlcuje tuto tému pochybnosťami, obvineniami a trollingom. Nepomôžete tu nikomu z našej rodiny a ani nikomu, kto si spätne bude prezerať tuto tému v case keď bude čeliť podobnému problému ako my teraz, možno jedine tak sebe a svojmu egu. Nevidím význam, vyjadrovať sa k jednotlivým pochybnostiam a negatívne a útočne miernym poznámkam. Ak sa chcete, pohádať a odfiltrovať hnev a frustrácie, založte si prosím vašu vlastnú tému.
K riešeniu situácie. dnes v poobednych hodinách mame naplánovaný telefonát s deckou psychiatrickou, takze sme rozhodnutí, ísť v tejto linii problému a dúfame, že čoskoro budeme múdrejší a budeme vedieť našej malej pomôcť.
@victory7897 presne. Ináč nižšie dobrý článok som našla. Možno sa v ňom autor nájde.
Ja som tiež na deti dosť nervak. Musím to zmeniť.
Detstvo je fakt krehké a deti si fakt všetko odnášajú do dospelosti.
Ja veľakrát vidím v sebe otca, žiaľ aj to zlé. Joj normálne ma ten článok naľakal. Fakt po deťoch dosť kričím🥶🥶 keď mám toho veľa. Muž v robote do nevidím, na seba nulový čas, lebo veď neni potom iné urobene...
@luckymirka tu sa diskutuje, troška si treba na to zvyknúť... neni na tom nič zlé, prečítať si aj iný názor, aj psychiater bude zvedavý na iné veci, dobrý psychiater, nie len na to, čo dcéra hovorí, možno aj vy máte na tom podiel.
Nie každý si uvedomuje, že to, čo hovorí, deti vnímajú ináč, nepoznajú srandu a dvojzmysly.
Moja dcéra to doslova neznáša. Nie každý si uvedomuje, že svojím konaním môže niečo spôsobiť.
@luckymirka držím palce a ak budete mat chuť napíšte ako a co vám pomohlo. Držte sa!
@luckymirka mňa ešte napadlo - také neprijemne otázky a strachy naša dcéra mala aj ohľadom chorôb a to keď videla seriál bol raz jeden život.
@sono2 Neviem celkom, ako si predstaviť to chorobné učenie malých detí. Väčšina detí v rannom detstve má toľko otázok, že ani na tie nestíha rodič odpovedať viac ako jednou vetou, lebo hneď prichádza ďalšia otázka. Stačí obyčajná prechádzka v meste - "prečo je na múre tá žltá značka?" ... "a čo je to plyn?" ... "a načo ho ľudia majú v dome?" ... "čo v tej jame kopú tí ujovia?"... "načo tam dávajú to potrubie?" ... "prečo z tej jamy tak smrdí?" Väčšina detí sa s odpoveďami na tieto otázky úplne v pohode popasuje. Dokonca priame a jasné logické vysvetľovanie znášajú deti omnoho lepšie, než systém, kde rodič odbije dieťa nejakou vymyslenou nelogickou odpoveďou, ideálne ešte so zapojením nejakej strašidelnej imaginárnej bytosti, ktorou ho chce rodič odlákať od nebezpečného konania. Už nehovoriac o tom, že keď dôjde k nejakej reálnej nebezpečnej situácii, dieťa, ktoré má vedomosti a vieru, že existuje niečo, čo môže urobiť pre vyriešenie problému (pri najmenších deťoch už len vedomie, že sa dokáže dovolať záchranárom), má omnoho menej traumatizujúci zážitok, ako dieťa, ktoré len bezradne stojí a netuší, čo robiť. Zdá sa, že títo rodičia situáciu berú vážne, takže obviňovať ich hneď z toho, že sú si sami na vine je veľmi predčasné.
@annm81 dobre už to ukonči..
Ostaňme pri tom ,že Teba tvoje deti zachránia, veď ich k tomu uč ich... Nás nie, možno budeš o nás počuť zajtra v správach... Čo má byť bude, dnes sme tu , zajtra nemusíme..
@victory7897 OK. Škoda, že si taká útočná... a pritom ide o nevinnú otázku toho, či by sa dieťaťu hodilo mať nejakú praktickú schopnosť... čo už... Naozaj úplne úprimne tvojej rodine prajem, aby tvoje deti nikdy nepotrebovali pomoc vo vážnej situácii.
@annm81 hodí sa mu to čo ono uzná za vhodné a chce vedieť, nie siliť to. neber život tak vážne
@luckymirka neviem podla čoho ste vybrali psychológa, či chodite do klasickej poradne alebo klinickej ambulancie a pod. ale v každom prípade by som počkala na vyjadrenie jeho, pravdepodobne chce si najprv urobiť obraz o stave a následne Vam povie čo by bolo najlepšie robiť, teda odporučí aj psychiatra ak je to potrebné. Spolupracujte, kľudne sa ho to spýtajte, môže to byť viac vecí, čo sa deje a určite nie je dobre robiť unáhlené závery. Pokiaľ ste už navštívili odborníka, ste na dobrej ceste.
@victory7897 tak že sa decko otrávi z jari, na to prišlo ťažko samo, ale tak ok. Mohol zakladateľ témy čosi k tomu povedať, na základe múdrych vyhlásení obidvoch rodičov sa tu striedajucich, čo mne príde tiež troška divne, sa ani nečudujem, čo dieťa rieši... a už aj ja končím🤭
@annm81 neni útočná, ale myslí to triezvo.
Ako ja som od detí toľko otázok nedostavala a keď hej, proste som ukončila debatu. Ako decko sa nezobudi s tým že sa otrávi benzínom a zostatok z jary?? Ktoré dieťa toto rieši?
Proste rodičia čosi prepiskli a teraz hor sa, psychiater rob poriadky.
@sono2 O rodičoch fakt nemôžeš vedieť absolútne nič, prišla si si do nich len kopnúť, hoci aj bez teba to zjavne nemajú ľahké. Že 5ročné dieťa vie, že čistiacimi prostriedkami sa môže otráviť je normálna veku primeraná informácia. Ale áno, asi je dosť rodičov, ktorí na prevenciu kašlú, keďže otrava je jedna z najčastejších pričin úmrtí malých detí na Slovensku. Keď je pre teba triezvy prístup, že pri veľa otázkach ukončíš debatu (zdravé dieťa sa pýta veľmi veľmi veľa) tak máme zásadne odlišný štýl výchovy - tak ale ako sú odlišní ľudia, tak sú odlišné aj ich prístupy k vlastným deťom.
Tu sa rieši aj to , ci keď raz píše otec a raz matka je nejaké divne ..ako naozaj vie sa tu rypnut do čohokoľvek
Btw píše matka
Mala ma podľa nášho názoru vysoké IQ , vie učivo podľa mna prvej až druhej triedy (chodi do škôlky, pre rypacov- netyrame ju vedomosťami , sama ma záujem )
krásne kreslí a ma takú slovnú zásobu ,že logopedička povedala , že v takom veku to počuje veľmi výnimočne (pre rypacov- ma nedostatky vo výslovnosti , preto logopedia) , ma zmysel pre humor taký , že niekedy padnem na rit , keď niečo zahlási
Je veľmi zvedavá a od narodenia vysoko citlivá , mám pocit , že jej mozog dostáva veľa informácií , ale nedokáže všetko spracovať . A samozrejme dozvedá sa aj o reálnych veciach , ci v škôlke , ci doma ..aj o potenciálne nebezpečných veciach . Dieťa keď sa pyta , odpovedáme s myslím , že každé dieťa vie napr , že jar a prasok na pranie sa jesť nemá a že existujú aj rastliny aj živočíchy , ktoré su jedovaté .učili sa to aj v škôlke a vypytuje sa na to aj veľmi doma , od malička ju fascinovali skorpiony , hady , pavúky atd
Ale naozaj nás nenapadlo , že keď napr zacíti na umelom pohári z umývačky nejaky pozostatok vône , tak spanikari a pomyslí si , že je to jar a že sa otrávi ..takto sme jej to nikdy neprezentovali ..ta súhra informácií a ešte vysokej fantázie jej nerobi dobre
A nehovorím , že sme rodičia , ktorí robia všetko super . Každý deň sa pýtam sama seba , čo som urobila zle , že je na tom tak ako je . Určite sme k nej boli veľakrát napr priveľmi úprimni , ak sa o niečo zaujímala , nikdy som nemala potrebu jej klamať , ale nie, robenie deti som jej nevysvetľovala ani neukazovala… ako tu niečo podobne tiež zaznelo 😣
Za ostatne podporné správy dakujem , vážim si to …
Kontaktovali sme psychiatricku, v psychologickej poradni už je , tu sme sa chceli dozvedieť nejaké podobne skúsenosti , ktoré by nám do toho vniesli možno trochu viac svetla ,nejaké odsudzovania neriešim , aj som to čakala…
Dakujem ešte raz za pozitívne správy hlavne @annm81 a aj za zdieľanie vašich skúsenosti a konštruktívne rady
@luckymirka osobne si myslim že má OCD mám s tou chorobou skúsenosti a mám ju do podrobna naštudovanú. Samozrejme sa môžem myliť, chcelo by to asi viac podrobnosti ale podobnosť je tam vysoká
@sono2 hľadanie príčiny je asi úlohou psychiatra prip psychológa. Na to som sa nepýtala. Nič neviete o našej situácii , prostredí , výchove ..psychológ sa bude s tým oboznamovať niekoľko sedení , a vy súdite z pár správ. Môžete ho ísť zastúpiť , možno nás to aj menej finančne vyjde , keď vy ste taká rýchla v posúdení príčin týchto problémov .
@sono2 Ty si automaticky obvinila rodičov, že si za situáciu môžu sami, lebo ich dieťa vie také základné veci, ako že riad sa umýva cistiacimi prostriedkami a čistiace prostriedky môžu byť toxické. Depresia je choroba súvisiaca s chemickou rovnováhou v mozgu. Áno, jej spúšťačom môže, ale aj nemusí byť vonkajší podnet. A ten podnet môže byť stres v škole. Budeme preto hneď obviňovať rodičov depresívneho pubertiaka, že ho poslali do školy a sú teda vinní? Podnetom môže byť stres v práci. Prestaneme chodiť do práce, lebo šéfovia zadávaním úloh spôsobujú depresiu? Podnetom môže byť pôrod. Prestaneme rodiť deti?
Budeme všetci predpokladať, že naše deti môžu potenciálne mať sklony k nejakej psychickej chorobe, takže ich nebudeme učiť umývať si ruky, lebo náhodou im zmienka o baktériách spustí chorobu? Drvivá väčšina predškolákov zvládne bez ujmy omnoho drastickejšie informácie ako že nemajú piť saponát. Všetci kamaráti môjho predškoláka vedia, že na Ukrajine je vojna, lebo majú v triede dieťa, čo odtiaľ ušlo. Všetci boli minulý rok svedkami, ako v našom meste prebehla veľká evakuácia kvôli bombe z 2. svetovej vojny. Moje dieťa vie, prečo začali tie vojny, vie, že ulice po ktorých chodí, boli bombardované, vie, že vojny prebiehajú aj teraz. A napriek tomu mu to nijako nebráni pokojne spávať. Vie o Pompejách a mŕtvych spod Sv. Heleny, napriek tomu vždy keď sa ocitne na nejakej činnej sopke, s nadšením odvaľuje kamene, aby zistil, kde dokáže rukou cítiť horúčavu zo zemského jadra. V 3. rokoch ho fascinoval príbeh Titanicu, napriek tomu má na stole svoju obľúbenú fotku, kde so starým otcom ukazuje svoju prvú ulovenú rybu, sediac v člne. Porozpráva ti, ako sa prenáša malária a lieči besnota. A pritom žije svoj šťastný detský život. Zdravé deti totiž dokážu prijať postupne dávkované zjednodušené informácie o nebezpečenstvách sveta rovnako ako dospelí - väčšina populácie vie, že zajtra im môže byť diagnostikovaná rakovina, alebo môžu policajti zaklopať na dvere, že celá ich rodina zahynula pri autonehode a pritom normálne fungujú bez akéhokoľvek obmedzenia a trápenia sa, čo by bolo, keby... Paušálne obmedzovanie poznania o rizikách života len preto, že je malá šanca, že to bude spúšťačom psychiatrickej diagnózy prinesie viac škody ako osohu.
Podla mna zacina vnimat smrt..
Nemali ste umrtie v rodine?neprislo na takuto temu v jej pritomnosti?
@saxana000 ano , pred trištvrte rokom nám zomrel dedko veľmi náhle- vtedy to brala naoko velmi dobre … čiže ano aj to sa určite odrazilo a momentálne ma obdobie kedy sa boji smrti nás alebo samej seba .
@luckymirka viem presne ako sa cítite, tiež mame také dieťa, v podobnom veku začal tiež s niečím takym. Neboli to otázky, ale info: chytil som sa steny, chytil som sa dverí...proste o všetkom ma informoval a furt mal pocit, že mu niekde spadla slinka. Toto mi hovoril 1000x za deň a ja som myslela ze sa zbláznim bud ja, alebo on...Hrozne obdobie, ale prešlo samo. Potom prišlo zas také, že nám nevedel dat na nič odpoveď, lebo sa bal, ze by nám klamal. Ani ze nás má rád...ďalšie hrozne obdobie. Pýtala som sa aj učiteľky na to, vravela, že si nemyslí, že by bolo dobre ísť s nim niekde ku psychológovi, že by mu to viac uskodilo, že je veľmi inteligentný... Tak sme nešli nikam. Aj to preslo. Teraz ma 11, stále ma svoje strachy, niekedy až moc, ale je šikovný, v poriadku, ma svoje záľuby, vie aj prekonať svoje strachy, ma kamarátov, na vysvedčení samé jednotky...Keď niečo rieši, porozprávam sa s ním, logicky vysvetlím, občas sa na tom aj spolu zasmejeme... 🙂
@luckymirka dobry vecer mozem sa opytat akp ste na tom po takej dobe ? U nas mala dcerka podobne uzkosti v 5 rokkch potom to preslo teraz ma 7 chodila normalne do skoly ale uz 2 tyzdne odmieta lebo sa boji stale niecoho ineho . Raz ze umrie ona raz ze my, potom ze sa zle uci, potom ze ju nikto nema rad ..... smeje sa a zrazu spusti hrozny plac a hovori jeden dovod za druhym . Sme z toho zufali zacalo to z nicoho nic :(. U psychiatra bola a vraj uzkosti .... ale co dalej nevieme
@victory7897 ako, ja osobne vidím, ako aj mňa dcéra kopíruje, ale čerpá veci z okolia. Kto vie ako čo rodičia vychovávajú to ťažko takto radiť aspoň ja si myslím.