Reakcie deti pri podavaní liekov

@nickpick ako keby som čítala o svojej dcére akurát,že dnes má 6 rokov a vacsinu potrebného akceptuje až na kvapky do nosa a oka a u lekára to vyzerá tak že skuli ako čert a zloží ruky na hrudi a nechce spolupracovať 😂 už teda absentuje ten strašný rev, takže vydno svetlo na konci tunela 😁

@nickpick Ma z vas zlu skusenost. Aj ked vysvetlujete a ukazujete na sebe, v konecnom dosledku ju aj tak prilahnete a urobite nasilu. Nema moznost volby a tak s vami bojuje. To ukazovanie je len divadielko. Ona vie ze sa to skonci nasilu.
Skuste jej dat volbu casu. Cize poviete ze kvapky musia byt ale ona rozhodne kedy v urcitom casovom rozmedzi.
Musite nestresovat vy. Ostante kludni, nech ona vyvadza kokolvek. Vase rozrusenie je prenasane na nu.
Postavte ju s velmi rozhodnym hlasom a pevnym odhodlanim pred hotovu vec, ze kvapky jej do oci musie dat, ci uz to urobi dobrovolne alebo nasilu.
Ale chapete ze sa musi na to pripravit a tak jej nechate cas aby ona rozhodla kedy sa to udeje.
Dajte jej casovy usek, ktory ona zvladne. To uz vy si ju poznate ci potrebuje viac casu, ale zase nie prilis vela aby na to nezabudla. Mozno tak 5-15 minut. Nejak jej ten cas zviditelnite. Presypacie hodiny, rozpravka o ktorej vie aka je dlha a kedy skonci, pesnicka.

@andreatytler nikdy sme ju neprilahli, len jej drzime ruky a ked kope tak nohy, my to v podstate robime ako pisete vy, ze dopredu oznamime a vysvetlime, ukazeme, toto cele divadielko trva tych 10 min, pred kazdym podanim opat pripomenieme a vysvetlime, ja chapem ze ma strach z bolesti ale ona tvrdi ze ju boli aj ked realne nema co….

@nickpick Myslim ze to je jedno ci prilahnete alebo drzite, ide o to ze to deti bytostne neznasaju, aspon sudiac podla nasho syna. Nasilu drzat je to najhorsie co mu mozeme urobit, to prepukne peklo.😀
Podla mna ked vravi ze ju boli, je to obrazna bolest. Mozno psychicka bolest z toho nasilneho drzania. Ked vravi ze ju boli, uznajte jej bolest. Nevravte jej ze ju nema co boliet. Ukazte pochopenie pre jej pocity. "Chapem ze ta to boli, je to neprijemne, ani ja to nemam rada, ale musime to urobit a bude to boliet iba chvilku, Mozes ma drzat za ruku a silno ju stlacit ked to bude boliet."
Skuste to s tym raznym a odhodlanym postavenim pred hotovu vec a skutocne nechajte na nu nech si rozhodne cas. Tiez povedze ze ak sa nerozhodne, tak to urobite nasilu a potom bez nejakych vaznych emocii a stresu cakajte a ked sa nerozhodne aj urobte nasilu, ale zase bez emocii. Ono jej tam nedavate skoro ziadnu volbu ale pre nu bude dolezite ze to bola ona kto rozhodol kedy tie kvapky dostane. A ak sa rozhodne, velmi pochvalte a ocente ze sa k tomu odhodlala.
Ja som si to vsimla na synovi, ked od niekial ideme ze mu poviem ze este 5 minut a potom mu odratavam ze "este 4 minuty, este 3 minuty a velakrat ked prideme "este 2 minuty" tak on sam povie ze ideme domov. Nenecha do dojst k tomu ze mu JA poviem ze ideme po tych 5 minutach. Je mu prijemnejsie ked on o tom rozhodne aj ked ideme o trosku skor.
V inej diskusii som citala ze niektore deti neznasaju sirupy koli konzistencii a lepsie znasaju antibiotika v tabletkach.

U nás je to rovnaká hystéria. Ale mam odsledované toto:
- dám jej čas, ona dýcha, špekuluje, ale presne tak ona povie kedy to bude. Ja čakám. Ja len poviem, lieky zjesť musíš a hotovo a ja počkám. Ona chvíľu blbne, a potom sa rozhodne a lieky zje. Sirupy nie, z tých grcia ešte ich len vidi.
- co si dokáže, to si dá sama. Dá si do úst sama tabletku, ktorú som jej dala ja. Sprej do nosa si strekne. Keď to robí ona je s tým viac stotoznena. Dokáže si dat maličkú tabletku aerius, antibiotika, keď jej to rozpolím. Síce jú nadrapuje, ale vždy ju prosím nech to skúsi nevyplut, lebu bude musieť mať novú.
- sľubim jej odmenu. Malú sladkosť, alebo hru, čokoľvek. Proste ju uplatím.
- bolo obdobie, kedy lieky zjedla len namočené do trocha nuteli. Teraz sama povedala, že je to hnusne, a zje ich samotné.
Môžem povedať, že odber krvi je masaker. Raz jej taky starý chuj zubár trhal zub, žiadne hrajkanie, bolo to na pohotovosti, zaliala ju krv, ani sme sa nestihli spamätať. Mala 4.K zubárovi ju dostať neviem. Hystéria. Na tom ešte pracujem. Teraz ma čerstvých 7. Vekom sa to trochu lepší, ale stále plače keď sa dozvie, že musí lieky. Vitamíny zje bez problémov. Aj céčko, decko. Ale naposledy pred týždňom nurofen, ach jaj. Nakoniec ho zjedla, ale bolo to hrozné. Kupovala som jej tie zuvacie, ale už jej nestačia. Tie tiež pozula. Viete aké to je hrozne dostať do dieťaťa, čo má 40ky dáky liek. Ale ako píšem, vekom sa to zlepšuje. Ale vždy čakám. Kým sa rozhodne ona. Nikdy nie nasilu. Teraz dokonca musí kvapky a masť do očí. Cirkus humberto, ale zvládla to.

To isté u nás (4r.), ale ja som prišla na to, že ak dám na výber...má len 2 možnosti...prvá - bude spolupracovať a pekne pokojne to spolu zvládneme a lieky vezmeme...druhá - tak či tak jej ich dám, či už dobrovoľne alebo nasilu...

Takže plač, krik, kopanie....vrieskanie, utekanie atď. ... nechám tak pokiaľ sa ukľudní...a potom jej znova dám tie isté 2 možnosti...buď dobrovolne alebo nasilu a vždy jej poviem, že tak či tak jej tie lieky dám...teraz povyvádza, poreve...a keď sa ukľudni príde za mnou, nech jej lieky dám 😁

@tanyag Presne, treba dietatu dat urcitu moc o tejto veci rozhodovat a ta moznost volby aj ked z dvoch velmi neprijemnych moznosti je apon nieco.