Slabinový pruh

niki928711
10. okt 2016

Ahojte mamičky,
O 4 týždne ma s pomaly 5 ročným (20.11.bude mať 5) synom čaká operácia slabinového pruhu. To ako sa cítim asi nemusím písať. Tie, ktoré ste si tým prešli, keď vám operovali dieťa, viete.
Zaujímalo by ma však zopár vecí aby som sa na to vedela "pripraviť". Viem, že každé dieťa je iné a to ako to malo iné, nemusí aj moje. No predsa -
1.) Ako znášalo vaše dieťa narkózu?
2.) Možné komplikácie po narkóze?
3.) Koľko malo vaše dieťa, keď ho operovali?
4.) Ako prežiť tú necelú hodinku, čo bude na sále?
Vopred ďakujem za odpovede.

janinah
10. okt 2016

Som človek z operačnej sály a napíšem ti- nestresuj....aj tak ti to nepomôže 😉
Deti znášajú operácie veľmi dobre,oveľa lepšie ako ich rodičia.Pred operáciou bude s tebou rozprávať anesteziolog,jeho sa pýtaj na možné komplikácie,môže to byť zvracanie po operácii,ale aj toto je už zriedkavosťou /vedia ako kombinovať lieky/.Sú aj iné kompplikácie,ale toto veľmi nerieš.Čas operácie presedíš pred oper. sálou alebo na vašej izbe na oddelení.Je možné,že ťa budú volať k dieťaťu keď sa bude zobúdzať,my to tak robíme,takže nebuď kdesi v bufete,ale na také podrobnosti sa opýtaj na vašom pracovisku.Tiež aby si po operácii vedela kedy mu môžeš dať piť,jesť,kedy môže vstať.Neboj sa,zvládnete to.

lulu19
10. okt 2016

@niki928711 ahoj aj moj maly 5 a pol rocny syn ma od narodenia slabinovy pruh .do jeho jednoho roku sme boli viac na pohotovosti ako doma .ale operovat ho nechceli lebo je malicky .a od vtedy sa mu to vydulo mozno 8 krat a za posledny rok vobéc .na sone zistili ze sa to ztahuje .cy mate aj tazkosti .prosim napis ak aj vies ako velke to ma

niki928711
autor
10. okt 2016

@lulu19 nám ani sono nerobili, neviem aké veľké to je. Naša dr nás poslala na detskú chirurgiu a tam dr iba hmatom a aj to to vtedy nemal vyduté. Sú dni kedy to vychádza takmer vždy, no niekedy aj deň-dva vôbec.

casdante
10. okt 2016

Mojho syna operovali tiez ako patrocneho ; ale v zahranici. Ja som ho obliekla do nemocnicnych siat a muz ho na rukach odniesol priamo pred chirurgicku salu. Ja som bola nervoznejsia ako syn. Cele to trvalo tak do hodinky a boli sme pri nom ked sa na rekuperacke prebudzal. To bol jediny moment ked si trosku poplakal; ale dovolili mu hned pit a zjest zele. Z nemocnice po par hodinach odchadzal po vlastnych a ani raz sa nestazoval na bolest, teda jedine po tom prebudeni si poplakal. Myslim ze tri tyzdne mal obmedzene sportove aktivity. Ja som sa tiez obavala ; ze z tej operacie bude vystraseny; ale ja som mu o nej zacala rozpravat az par hodin pred ; ked uz nemohol nic jest ani pit. A urcite pomohlo aj to, ze s nim lekar na sale zartoval i niakom smiesnom uspavacom baloniku a syn si zo vsetkeho pamatal len to smiesne a aj to; ze po operacii hned dostal do ruky transformera; ktoreho tak velmi chcel. U nas je pruh dedicny faktor a je velka pravdepodobnost ze aj moji mladsi synovia podstupia tu istu operacuu. Drzim palce aj va.. Uvidis; syn to zvladne na jednotku.