Sprievod v nemocnici pre dieťa od 6 rokov

@monikamama podľa mňa robíš zbytočne paniku. Sedem ročne dieťa to zvládne. Aj záleží čo mu idú robiť.
Mne vyberali mandle ako 5 ročnej, bola som tam tri dni sama, na to mam len veľmi matne spomienky ako ma sestrička na vysokej stoličke cesala a na hračky v izbe...A potom ako 6 ročnej zas. To si pamätám viac. Aj izbu aj deti ako sme sa hrali a pod. Zákrok si už vôbec nevybavujem priznám sa. Akože keď veľmi lovim v pamäti tak nejaké detaily si vybavujem, smrad dezinfekcie, kreslo, kachličky, remeň ktorým som mala priviazané ruky o kreslo a vozík na ktorom nás po dvoch vozili na operačku...Ale mala som to ako "tabor", vysvetlili mi co sa bude diať a prečo a chodili na chodbu na návštevy raz za deň.
A jedna príbuzná pracovala v nemocnici na novorodeneckom tak ma občas zobrala pozrieť bábätka, ja si na to vôbec nespomínam ako na nejaký problém...
Hlavne mu to treba dobre vysvetliť čo a prečo mu idú robiť. Pusti mu bol raz jeden život alebo čítajte knižku o ľudskom tele a rozprávajte sa o tom co mu treba "opraviť"

@dzina007 on mal 13 v novembri a to mobil bol jediný kontakt, lebo boli zakázané návštevy.

@katym77 na chirurgii su vseobecne velmi necitlivi, beru to tam ako na beziacom pase. Nastastie tam sme boli iba 1 den, kym nas presunuli na ine oddelenie. Ja som sa musela dozadovat toho, aby som pri vysetreni mohla byt pritomna. Vraj pojde s dcerou sanitarka! Tak som im tvrdo povedala, ze zakonny zastupca som JA a mam pravo tam byt. Zasiahol az lekar toho oddelenia, kam sme patrili - ze samozrejme, pri vysetreni mozem byt. A tiez mi pri hospitalizacii na chirurgii strcili do ruky listok s telefonnym cislom, ze si mam poobede o 3 zavolat - tiez som protestovala a ziadala hospitalizaciu s dcerou, co mi vyhoveli. Mozno si pomysleli, ze taka velka a s mamou... ale bol to vazny zdravotny problem, pre ktory bola hospitalizovana 2x (raz nahly zdravotny problem, urceny termin operacie, prepustena domov, potom zhrosenie stavu - opat hospitalizacia a na 3. krat to skoncilo tazkou operaciou. Dcera sama povedala, ze jej moja pritomnost pomohla a myslim, ze sestricky s nou nemali po operacii vlastne ziadnu robotu, kedze som sa o nu starala ja. ide tu aj o zachovanie ludskej dostojnosti toho dietata, o to, ze niekto pomoze s beznymi cinnostami, ze poziada o lieky od bolesti.....
@ckatka Myslim, ze ak je to nieco nekomplikovane, tak pobyt v nemocnici zvladne aj mladsie dieta bez rodica. Ak je to nieco vazne a bolestive, podporu blizkeho oceni aj dospely clovek. Nevidim dovod, preco by utrpenie deti nemalo byt zmiernene pritomnostou rodica. Nemocnice by ho mali umoznovat v co najvyssej miere.

@simsalabim My sme našťastie sme tam skončili s podráždeným slepakom ani ho neoperovali, po 3 dňoch bol prepustený. Po vyšetrení na chirurgickej amb. a sone ho prijali asi o 18 večer, na oddelenie ma už nepustili, čakala som asi 20 minút pred oddelením, aby som podpísala papiere, a to tam nemal žiadne veci so sebou sestrička má odbila že až ráno, možno bude operovaný. A ja som bola v strese zbytočnom lebo nič som nevedela doobeda som mu doniesla veci zas má len pri dverách odbili, že po 13 mám zavolať. Jemu som sa snažila dovolať veď mobil mal so sebou a zrazu bol vypnutý no mala som strach....

@katym77 chapem ta... ja by som sa zblaznila a to dcera je uz velka. Tiez to chceli so mnou riesit na chodbe 😒 Chirurgia je masiarcina. Moj sused je chirurg-operater (sice dospelacky) a jeho zena je sestricka v detskej nemocnici a od nich oboch viem, ze aj oni sami to hovoria. Proste na chirurgii je taky obrat a tolko bolesti, ze sa takto odosobnia. Ale ak sa clovek dorazne ohradi a ukaze, ze vie, ake ma prava, tak cuvnu. Len v tejto blbej koronovej dobe sa pravidla menia v neprospech detskeho pacienta... na nase stastie sme naozaj na chirurgii boli iba jednu noc, ine hospitalizacie aj operaciu robilo ine oddelenie.

podla mna sa doba zmenila v tom ze je menej personalu a viac hospitalizovanych a neda sa porovnavat ako to bolo pred 20 rokmi a teraz.

Ked zhrniem svoje spomienky z pobytov v nemocnici s detmi.
Dvakrat sa mi "postastilo" byt v nemocnici aj pocas chripoveho obdobia.
- Deti mali zakazany kontakt s rodicmi. Mohli plakat kricat proste nepomohlo nemohli sa s rodicmi vidiet ani cez dvere. Rodicia mohli max podat zdravotnej sestre veci pre dieta a odist. Ani mne ako matke nebol dovoleny kontak s manzelom ked mi priniesol pre maleho veci do nemocky. Nemohla som opustit oddelenie ani aby som sla do bufetu ci po kavu na chodbu.

- aj ked sme boli na destkom oddeleni a deti sa nudili mali zakaz chodit kvoli chripke do herne. Mohli sa hrat len hrackami na izbe pripadne tymi ktore im priniesli rodicia. Na nasej izbe bol az 1 plysak.
- deti do 9 rokov mali zakazane mat telefon a tablet (asi kvoli kradziam a hmotnej zodpovednosti) a o tretej mohli rodicia volat aby zistili ako sa ma dieta ale nepocula som ani raz zeby dieta telefonovalo s rodicom cez telefon zdravotnej sestry (sukromna izba je hned vedla izby kde je telefon a pocut bolo vsetko)
- ked som bola hospitalizovana so synom a vo vedlajsej izbe bola kamoska s dcerou, mali sme zakazane sa rozpravat ako rodicia na chodbe aby sme nahodou nepreniesli chripku jedna na druhu (ani jedno z nasich deti tam s chripkou nebolo)
- deti v noci plakali ale sestricka nemala moznost byt pri dietati celu noc a hladkat po vlasoch ze to bude dobre, takze dieta plakalo kym nezaspalo od unavy.
- ked som bola hospitalizovana so synom kvoli silnemu zvracaniu chceli ho dat na izbu k dietatu s horuckou, ale vybavila som sukromnu izbu. Tam sa zotavil a ked mu bolo dobre a siel sam z izby na chodbu odniest tanier po obede, bola som upozornena ze dieta nema co vychadzat na chodbu.
Vsetky deti museli sediet na izbach,

A toto sa dialo len pocas obycajnej chripky nie korony

Ja,mám strašnú skúsenosť z minulého leta.Sedemročná dcera dostala salmonelozu zvracala,hnačkovala,vysoké horúčky.Hosspytalizovali ju na infekčnom v BB,samozrejme bezo mňa.Mala bola sama na izbe pri hnačkovaní jej ušlo,volala zvonila a nikto do rana k nej neprišiel takže to pokakané vyzliekla a do rana spala hola,rano jej len hodili čiste pyžamo.Celý týžden nebola sprchovaná,domou mi ju prepustili s do krvi vypalenou rituĺou a cikulkou.Ja som ju mesiac musela dávať dokopy.Takže,takáto je moja skúsenosť...

@simsalabim 36 hodín žiaden kontakt... Iba 1x na chodbe keď som doniesla veci a keď som poobede volala 3 minúty so sestričkou. A na ďalšie veci som sa ani nepýtala, lebo od večera do druhéhl dňa cca do 9 nemal veci, prišli sme tam z pohotovosti... , alebo keď som čítala správu z vyšetrenia na oddelení na ktorom som už nebola

@anna777115
@dzina007
@katym77

Smutne. Velmi zle sa to cita. Aj preto som ziadala byt v nemocnici so svojou velkou teenagerkou.

@ajka0207 ono sa aj doba zmenila. Sestier je malo, často krát sú vyčerpáne, vyhorete, alebo zoberú kto príde. A určite aj od nemocnice a vedenia ako si spraví poriadok. Ja som z tn kraja a viac takýchto skúsenosti som počula z viacerých nemocnic.