Stále sa bojím, či mám zdravé dieťa
Baby ja sa cítim ako sibnuta. Synček má 10 mesiacov a odkedy sa narodil sa furt bojím či mu niečo nie je. Prečítala som si článok o cystickej fibroze, samozrejme som tam zbadala niečo čo by na neho sedelo, a už to išlo. 3 mesiace som ho oblizovala či nie je príliš slaný 🤦♀️🙊 najnovšie mám strach z epilepsie, pretože mi gúľa očkami. Doteraz som to považovala za strašne milunke, pretože tak dohora zagula vždy keď je spokojný, napríklad včera ležal, dostal chrumku a jak som mu ju podala si ju chytil a slastne pretočil očká (aspoň tak to vnímam dokedy si neuvedomím že sa mám vlastne báť). Ešte k tomu mal dnes v ruke kúsok z lepiacej pásky a prilepila sa mu na ruku tak ju zmackol v ruke až sa triasol. No, čiže guglim všetko o epilepsii a neviem či mám zajtra volať doktorke. A neviem či som normálna 🙊 bože dúfam že si za 2 mesiace neprečítam niečo ešte vážnejšie, to uz má asi odvezú rovno na psychiatriu. Ďakujem, potrebovala som sa vykecat.
V záujme zdravého a pokojného vývinu tvojho dieťaťa ...zajtra zavolaj psychologičke a rýchlo si dohodni termín
Najlepšie je negoogliť.. podľa doktora googla a mojich príznakov vychádza,že som už 5rokov po smrti... 😝
Ráno zavolaj pre istotu lekárke,venuj sa maličkému,užívaj si každý okamih,lebo tak rýchlo vyrastie..
Teraz vidis, aka je intetnet dvojsecna zbran. Ak by si tu moznost nemala, nic by si nezistovala a uprimne by si sa tesila zo svojho dietatka. Tak ta o tie najkrajsie chvile obera paranoja. Nezaoberaj sa tym, lebo skoncis sa AD a uzivaj si babatko.
Ahoj, chápem Ťa a viem, aké je ťažké sa od takýchto myšlienok oslobodiť, len Ti chcem napísať k tomu gúľaniu očkami - moja mladšia dcérka to robila tiež, zhruba v 8 mesiacoch, vyzeralo to dosť zvláštne (keďže staršia také nič nerobila a mladšia sa ešte narodila aj o 3 týždne skôr, tak som ju o dosť viac pozorovala a viac som sa bála), ale volala som s MUDr Megom, výborným neurológom, ktorý mi povedal, že niektoré deti v tomto rannom veku to zvyknú robiť a že (toto mám nahrané tesne po dokončení telefonátu, čo povedal, preto citujem) ,, pokiaľ dieťa pri tom nestráca vedomie alebo ak ju to nevyrušuje, nepociťuje pri tom nejaký diskomfort napr vo forme plaču, tak je to úplne v poriadku". Ďalej hovoril, že to zvyknú robiť veľmi vnímavé, šikovné deti, ktoré sa tým akoby potrebovali zabaviť. Že pokiaľ je to tak, že s tým prestane po chvíľke alebo v momente, keď sa s ním /ňou začneš rozprávať, teda to netrvá príliš dlho a neupadá pri tom do bezvedomia, je to ok. Na záver povedal, že to zvykne samovoľne prejsť a u nás to aj samovoľne prešlo, takže som to už ďalej neriešila a momentálne mám doma zdravú a šikovnú už 3-ročnú slečnu. Ale ak by Ťa to veľmi znepokojovalo, skús si to nahrať na video - to mi povedal aj on, lebo aj tak Ti to dieťatko na povel neurobí akurát v ambulancii. Hoci myslím si, že to bude v poriadku. Držím palce 🙂
A inak s tým trasením sa sa tiež myslím nemusíš znepokojovať, keď to robí v situáciách, keď niečo stláča, drží. Malé detičky majú vraj prave v ruckach koncentrovanu dosť veľkú silu a v podstate tak spoznávajú svet. Odmalička mávajú rúčkami a fascinujú ich vlastne ruky a potom o dosť viac to, čo v nich postupne dokážu udržať. Predpokladám, že malý sa len tešil z pásky a bol vo vytržení 🙂 u nás to tiež takto bolo, ale toto mi prišlo úplne normálne, nad týmto som sa nepozastavovala. A s tou epilepsiou pozor aj na opačný prípad - bohužiaľ som stretla na rehabke maminku, ktorej malinke dcérke chybne diagnostikovali epilepsiu, začali ju pravidelne hospitalizovať a dostávala chybnu liečbu, čoho následkom bolo, že sa jej malinka prestala hýbať :( takže s tými diagnózami ozaj opatrne!!!
Kazda mama sa boji ci ma zdrave dieta. Ten strach ti ostane naveky. Ked uz vyrastie a bud zdravy, budes sa napriklad bat ci si najde stastnu rodinu. S tym strachom sa musis naucit zit.
To ze syna pozorujes a uvazujes, ci je to alebo hento normalne je dobre. Ale to ze "konzultujes" Google je zle. Aj ja to robim a nikdy to nepomoze. Len to veci urobi horsimi.
Ak je nieco cudne na synovi, opytaj sa radsej svojho lekara.
Ahoj, aj ja som sa bala, stale som pozorovala dceru, manzela, ale hlavne seba...cely zivot som si myslela, ze mam urcite nejaku hroznu chorobu a guglila som ako besna...minuly rok som mala narodeniny (nemam este ani stvrtstorocie, ak by si niekdo myslel, ze som ochorela, lebo som stara) a na druhy den som zistila, ze mam rakovinu...teraz absolutne nechcem nikoho vystrasit...len chcem zdoraznit, ze je nutne s takymito myslienkami nieco robit...ja som totiz rakovinu dostala zo stresu...zo strachu o seba, svoju rodinu, skolu, pracu, celkovo som bola velmi vystresovana zo vsetkeho...nestoji to za to, treba to riesit s psychologom a ak mas taketo prejavy, tak mozno treba aj nejake lieky na upokojenie...presne sa viem vcitit do tvojej koze, ja som na tom bola podobbe...toto je sice extremny pripad, ale po tom, cim som si presla mam pocit, ze musim sirit osvetu
Ak zavolas tak ta posle na neurologiu a momentalne skoro ziadna neurologicka nerobi ani ta moja mam epilepsiu od 14 ctich a iba lieky mi prepisuje...a ked ho zatriasie to by ho dlho triaslo a mal by oči stĺpkom a išla by aj pena.. ale neviem no ak chceš mať istotu tak zavolaj ale už negoogli