Ako pomôcť citlivému 8,5-ročnému dieťaťu zaspávať samostatne?
Ahoj, má niekto 8 a pol ročné dieťa (veľmi citlivé), ktoré potrebuje zaspávať pri mame (alebo tatinovi). Keď nie tak sa sa reálne bojí, nevie zaspať, aj plače, má úzkosť. Vydržať alebo to lámať?
@anonym_autor nie, nepoznám 8 ročné dieťa čo by muselo s rodičmi zaspávať a ani by mi to neprišlo ok. Avšak ako si ho naučíš, tak máš.
nie, tak do 5 rokov max. 8,5 je už veľa
Normálne uspávam aj 8r dieťa. Resp ležím pri ňom a vôbec mi to nevadí, ani mi to nepríde nijak zvláštne. Som rada, že sa pri zaspávaní môže cítiť bezpečne. Tiež sa mi lepšie zaspáva pri manželovi ako samej. Nikdy som sa nad tým nezamýšľala, či to príde niekomu ok alebo nie, lebo to mi je akosi jedno, dôležitejšie je pre mňa ako sa cíti moje dieťa. Mimo to všetko buduje to zdravú citovú väzbu aj do budúcna voči iným ľuďom.
Normálne uspávam aj 8r dieťa. Resp ležím pri ňom a vôbec mi to nevadí, ani mi to nepríde nijak zvláštne. Som rada, že sa pri zaspávaní môže cítiť bezpečne. Tiež sa mi lepšie zaspáva pri manželovi ako samej. Nikdy som sa nad tým nezamýšľala, či to príde niekomu ok alebo nie, lebo to mi je akosi jedno, dôležitejšie je pre mňa ako sa cíti moje dieťa. Mimo to všetko buduje to zdravú citovú väzbu aj do budúcna voči iným ľuďom.
@anonym_8cf634 uplne suhlasim. Navyse vecer je ten cas kedy sa potrebuju vykecat z toho co zazili za cely den,alebo sa aj zrutit a priznat sa k tomu,co ich trapi. Je jednoduchsie poslat dieta spat same, mat cas pre seba (popravde aj ja by som si velakrat isla radsej lahnut a precitat dospelacku knizku namiesto rozpravok), ved aj knihu si v tom veku uz vie precitat same. A potom sa v puberte plno rodicov cuduje,preco zrazu dieta vobec nekomunikuje.
dieťa má aj nejakú diagnózu? V tomto veku by už malo byť samé v izbe a nie spať s maminkou. Jedine žeby ste nemali kde dať postele , tak z dôvodov malého bytu by som to ešte vedela pochopiť.
@anonym_8cf634 uplne suhlasim. Navyse vecer je ten cas kedy sa potrebuju vykecat z toho co zazili za cely den,alebo sa aj zrutit a priznat sa k tomu,co ich trapi. Je jednoduchsie poslat dieta spat same, mat cas pre seba (popravde aj ja by som si velakrat isla radsej lahnut a precitat dospelacku knizku namiesto rozpravok), ved aj knihu si v tom veku uz vie precitat same. A potom sa v puberte plno rodicov cuduje,preco zrazu dieta vobec nekomunikuje.
@nikushka8 za mňa je to to najmenej čo môže rodič pre dieťa urobiť, lebo ako rodičia robíme kopec iných chýb, tak prečo si neoddýchnuť pred vlastným spánkom v detskej posteli 😂.
Normálne uspávam aj 8r dieťa. Resp ležím pri ňom a vôbec mi to nevadí, ani mi to nepríde nijak zvláštne. Som rada, že sa pri zaspávaní môže cítiť bezpečne. Tiež sa mi lepšie zaspáva pri manželovi ako samej. Nikdy som sa nad tým nezamýšľala, či to príde niekomu ok alebo nie, lebo to mi je akosi jedno, dôležitejšie je pre mňa ako sa cíti moje dieťa. Mimo to všetko buduje to zdravú citovú väzbu aj do budúcna voči iným ľuďom.
@anonym_8cf634 to nechodí ani do školy? Lebo 8 ročného školáka uspávať je už dobra traposina. Co chceš mať z neho, tutmacika?
ja by som dovolila. ved je to moje dieta predsa. sice 8rocnu nemam, ale dovolila by som kedykolvek by chcela a prisla za mnou do spalne. presne tak, je to to najmenej. toto obdobie tiez raz skonci, mne by to teda nevadilo.
@anonym_8cf634 to nechodí ani do školy? Lebo 8 ročného školáka uspávať je už dobra traposina. Co chceš mať z neho, tutmacika?
@anonym_22f053 zatiaľ z neho vyrastá jedna samostatná, sebavedomá osoba, ktorá je emočne vyzretejšia, než väčšina dospelých ľudí. Netrpí žiadnym separačným syndrómom, v lete odíde kľudne na týždeň na dovolenku s babkou a ďalší týždeň do tábora.
A napríklad to v živote lepšie zvláda, než ty vo svojom komentári, preto, kým sám chce, doprajem mu blízkosť a lásku. Verim tomu, že v 15tich si k nemu už asi ľahnúť nepôjdem 😉.
Ak nie je muž doma zaspávam tak ze z jeden strany je 7 ročná, z druhej 3 ročná a skoro 6 ročný na mne. Z nich vie 7 ročná zaspať sama a späť sama , ale veľmi chce pri mne. A ja si vravím, že toto mi raz bude chýbať, lebo do 18tky im to trvať nebude, takxsi to užívam a.zaspavame v objatí.
@anonym_autor aj ja som mala take dieta ...prejde to ... potrebovala len milion rozhovorov a netlacila som na pilu... uz ma 12... a dnes uz sa na tom aj sama zasmeje co vsetko potrebovala ku spaniu 🙂
Tvoje dieťa potrebuje pri zaspávaní rodiča tak mu to dopraj. Nie je vôbec veľké ako tu niekto píše.
syn mal veru zrovna v tom veku znova krizu, aj ked predtym uz zaspaval sam a nebal sa
co by si ako chcela dosiahnut 'lamanim'? nekomplikuj zbytocne zivot sebe aj dietatu
Mám 9 ročnú dcérku. Extrémne sa boji tmy,má dokonca stavy úzkosti,najmä v zimnom období,keď je skoro tma. Každé leto spáva sama a keď príde zima, má "zle pocity" ako to ona volá. Už sme prešli rôznymi fázami a zistila som,že nemá zmysel ju "lámať" ,len sa to tým zhorší. Ak potrebuje istotu v zaspavani a spaní s rodičom,doprajem jej to,aj keď je to pre nás obmedzujúce . (Pre extra premudrele osoby píšem,že v škole a spoločnosti je absolútne samostatná,veľmi šikovná,najlepšia v triede,dokonca "vyšetrená " psychologičkou s posudkom vysokej inteligencie) Je ale strašne citlivá - na všetko,vône,jedlo,štitky na oblečení, veľmi nerozumie srande...- podľa mňa je akoby trocha na spektre,ale nikto to zatiaľ nepotvrdil.
Keď nás potrebuje,budeme pri nej.
Moze sa bat, nepopierajte ten strach - dovolte ho citit, dovolte ho prezit.
Uznaj mu pocit a spytaj sa dietata: Viem, vidim ze sa bojis. Co by si musel/la mat v izbicke, aby si tam rad/da spaval/la? A cakaj na odpoved. Neponukaj riesenia, nechaj naozaj dieta byt navrhovatelom riesenia.
Chapem, co je to vysoko citlive dieta, tiez take mam. Nasa povedala, ze ak by mala baldachyn okolo postele, ze by tam spala. Tak sme dali, zacala spavat v izbe. A mala ho tam do 11-12 rokov. Cez den sa tiez najradsej do neho zasila, citala si tam knizky a tak... aby ju nik nevidel.
nie, tak do 5 rokov max. 8,5 je už veľa
@anonym_073ef6 povedal kto ?🤔
@anonym_autor nie, nepoznám 8 ročné dieťa čo by muselo s rodičmi zaspávať a ani by mi to neprišlo ok. Avšak ako si ho naučíš, tak máš.
@anonym_462564 ja s tebou nesúhlasím. Náš syn spával sám od štyroch rokov. Dnes má sedem a od istého času má problém zaspať. X-krát vylezie z izby, plače a upokojí sa až keď ho pošlem do mojej postele.
Ahoj, moja sa bala a opytala som sa co by jej pomohlo prekonat strach.povedala -svetlo.tak dostala lampicku ktoru vypinam ked idem spat.vela x ked sa zobudim rano lampicka svieti -V Noci si zapne 😊
@anonym_22f053 zatiaľ z neho vyrastá jedna samostatná, sebavedomá osoba, ktorá je emočne vyzretejšia, než väčšina dospelých ľudí. Netrpí žiadnym separačným syndrómom, v lete odíde kľudne na týždeň na dovolenku s babkou a ďalší týždeň do tábora.
A napríklad to v živote lepšie zvláda, než ty vo svojom komentári, preto, kým sám chce, doprajem mu blízkosť a lásku. Verim tomu, že v 15tich si k nemu už asi ľahnúť nepôjdem 😉.
@anonym_8cf634 ok
Ďakujem dievčatá, niekedy si pripadám ako mimoň, lebo porovnávam s ostatnými deťmi. ona je fakt citlivá, hlava jej stále ide, tiež je nadaná, potvrdila psychologička a napísala jej, že je úzkostne ladená. Potrebuje veľa uistenia, prijatia, lásky. A úprimne, keďže nie som dokonalý rodič, už mi to niekedy vadí, to večerné uspávanie. Tlak na nu neplatí, aj keď sa snaží, kvôli nám, nezaspí, plače (ticho vzlyká), to mne trhá srdce, nedokážem ju nechať tak. Nepomáhajú plyšáci, ani svetielko, knižky, ani to, že izbu zdieľa s bratom 🙂 Celý proces sa v konečnom dôsledku veľmi predĺži. Takže vydržíme.
@anonym_autor náš starší má 8.5 a stále spíme spolu. Tak to proste cíti. A budeme spolu spať, kým to takto bude potrebovať. Deti sú citlivé stvorenia, to, že sa budeme tváriť, že už predsa musia vyrásť, neznamená, že už emočne vyrastú. Práve naopak. Len to nevidíme. Uvidíme, až sa potom v puberte zavrú do izby, kde ich niektorí teraz silou mocou trepú a potom sa čudujú, že sa zavrú svojim rodičom. Odháňať od seba dieťa, ktoré vás potrebuje spôsobí obrovskú škodu v budúcnosti.
Ďakujem dievčatá, niekedy si pripadám ako mimoň, lebo porovnávam s ostatnými deťmi. ona je fakt citlivá, hlava jej stále ide, tiež je nadaná, potvrdila psychologička a napísala jej, že je úzkostne ladená. Potrebuje veľa uistenia, prijatia, lásky. A úprimne, keďže nie som dokonalý rodič, už mi to niekedy vadí, to večerné uspávanie. Tlak na nu neplatí, aj keď sa snaží, kvôli nám, nezaspí, plače (ticho vzlyká), to mne trhá srdce, nedokážem ju nechať tak. Nepomáhajú plyšáci, ani svetielko, knižky, ani to, že izbu zdieľa s bratom 🙂 Celý proces sa v konečnom dôsledku veľmi predĺži. Takže vydržíme.
@anonym_autor vôbec sa tým netráp, je to v poriadku, ona ťa raz sama pošle preč z izby. V podstate si uži ten čas a aj keď budeš mať pocit, že sa už zblázniš z toho ležania pri nej, tak si len pripomeň, že je to záležitosť pár rokov a ešte budeš na to s vďakou spomínať, že ste to mohli spolu zažiť 😊. Ku mne neraz príde dieťa do postele aj uprostred noci, len sa posuniem a spíme ďalej. Vieš, ono to je aj dôkaz toho, že vie, že sa môže na teba spoľahnúť, keď sa necíti dobre, za čo budeš o pár rokov veľmi rada.
Mam 7,5 rocneho, tiez je uzkostny (anxious) a pred mesiacom sa zas prestahoval ku mne do postele. Zaspava tam sam. On je celkovo taky mojkacik a velmi empaticky.
My si večer ľahneme spolu do manželskej postele, jedno dieťa z jednej strany, druhé z druhej strany, čítame si, rozprávame si zážitky z dňa, mojkame sa a keď už máme ( majú) naplnené tieto potreby, tak ich presuniem do ich izby a posteli.( keď chcú, môžu si zapnúť svetlo, ktoré sa za chvíľku vypne samé ).Deti 5a 9. Považujem to za úplne normálne.
Ja tiež ležím pri deťoch kym zaspia. A kym tu potrebu mat budú, tak im ju veľmi rada splním. A áno, poznám dosť takých deti a aj rodičov ktorí to deťom umožňujú. Len raz sú malé a tiez mi to bude časom chýbať.
@anonym_autor to bude uzkost...nelam ho, ak ho odmietnes bude si pamatat ze je na problemy sam a bude sa s nim tahat roky
Verim ti, ze to lezie na nervy. Ak to nejde zlepsit u nej, zlepsi si to u seba. Mne napriklad pomahaju podcasty, ze sice lezim pri detoch, ale pocuvam si svoje, mam zabavu. Alebo audioknihy. Pretoze mne to tiez vadi hlavne pre to, ze sa uz vidim, ako mam vecer volno a ratam kazdu minutu😀
Deti sa pocas toho najvacsie lockdownu rozkmotrili a starsia dcera odisla do druhej izby, u mladsej nastal zlom v 10r nebolo absolutne mozne nechat ju samu v izbe - otvorene dvere, svetielko, svetlo na chodbe, ja som vela vecerov sedela u nej v izbe a aj tak ziapala - doslova hystercila, a nebolo mozne dosiahnut aby spavala sama v izbe. Proste mala paniku, so vsetkeho co sa dialo, z umrti a teda drzalo ju to pekne dlho - hadam 2 roky s nami prakticky spavala v posteli - ale ak nespala s nami, ona proste nespala, ak aj zaspala tak o 1-2h som ju mala nasackovanu v posteli. A az teraz v 16r konecne dovoli aby sme zhasinali svetlo na chodbe, donedavna sme museli mat zapnute svetlo na chodbe a dvere otvorene na presnu mierku. Ak som nahodou okolo 1-2h vypinala svetlo tak do pol hodiny-hodiny bola hore a znovu ho zapinala - ako keby bola naprogramovana. A nebolo mozne jej nijak vysvetlit, ze sa nic nedeje, ze sme vsetci doma, ze staci ze bude mat svetielko v izbe - nic nepomahalo. Boli sme z toho na nervy absolutne vsetci, uz som len cakala kedy nam socialka zazvoni pri dverach, lebo to decko rucalo ako keby sme ju vrazdili. Kebyze nie je moje tak ju asi aj zderiem z koze. Nakoniec sme to vzdali a museli sme pockat kym ju to preslo
@anonym_autor mam 7,5rocne hypersenzitivne a vecer pri nich v izbe sedim,kym nezaspia. Niekolkokrat do tyzdna chodi uprostred noci k nam do spalne,ze sa boji. Muz sa hneva, ja neriesim. Nebude to trvat vecne. Proste nas teraz potrebuje.