Je vhodné, aby dieťa spalo s rodičmi v posteli?
Je nebezpecne ak dieta spi so ˇnou na posteli?? Som radsej ked je pri mne ale zas na druhej strasne sa bojim co ak predtame dychat ze predsa len v tej postielke ma monitor dychu
@gerrwie_girl ale ved tam pisu ze otec bol sfetovany a mama pila alkohol a bola velmi unavena. Uz len ten koks a alkohol vypoveda dost o tej rodine.
Sama spim v posteli s malym, na oboch stranach mame zabranu aby sa nemohol skotulat z postele a ked bol maly tak spal v spacom vaku a nie pod mojim paplonom.ma Este aj monitor dychu zapnuty na plienke a pipal presne raz- Ked mu muz zapol plienku na volno a ona odstavala.
Skusala sme aj postielku ale maly je kontaktne dieta a takto sa vyspime obaja, hocikedy cez noc sa nakoji.
Každá matka si spraví ako je najlepšie pre ňu. Ja si malého beriem do postele o 6:30 keď sa nakojí, keďže sa potom väčšinou zobudí o polhodinu a je už hore. Ale sama viem, že tento môj spánok je už veľmi ľahký a spím v “kŕči”, ani nepohnem prstom, aby som mu neublížila. Určite by som tak nespala celú noc, lebo by som si vôbec neoddýchla. Ale poznám ženy, ktoré správajú tak celú noc a sú v pohode, určite musíš vedieť všetky plusy a mínusy a podľa toho sa rozhodnúť. Ja by som sa bála byť aj celú noc bez monitoru dychu, ale tak to som ja 😊
Ja sa vám čudujem, že sa tak vôbec vyspíte. Mne niekedy priestorovo prekáža aj vlastný muž, nie že plus dieťa 🫣 ja som to pri bábätku nedovolila, ako som písala predtým, môj manžel ma neskutočne hlboký spánok, on by bol schopný dieťa priľahnúť, nie naschvál samozrejme. Ale nikdy sa nezobudil ani na najväčší vreskot. Taká "fajta" proste. Dokáže zaspať na gauči pri telke aj v neprirodzenej polohe a vydrží tak do rána. Neviem si predstaviť mať tak ešte aj bábätko. Ja mám spánok naopak plytký, ale spomínam si raz, ako bol malý ešte novorodenec, že som zaspala posediačky na zemi a on plakal, brutálne plakal, a ja som od únavy nevnímala, ale že vôbec. Manzel ma potom zobudil, keď prišiel dovnútra, že čo sa dejem bola som vypnutá. Nikdy na to nezabudnem. Tak toľko k tomu, že sa to nemôže stať, že som prepojená s bábätkom a čo ja viem čo.
Nám sa úspešne podarilo naučiť syna v troch rokoch s tým, že niekedy mohol spať s nami, na úplný odpor k vlastnej izbe a posteli. Mal už 5 rokov a pomaly dva roky intenzívne bojujeme s tým, aby spal vo svojej izbe, vo vlastnej posteli a nie a nie sa oducit. Je schopný byť hore do polnoci a plakať. Tak ho uspavame! (Lebo odvtedy odmieta byť sám) Na našej a potom ho manžel v noci prenáša do jeho izby. Pracujeme obidvaja, musíme sa proste vyspať, a tak sa nedá, že je tu aj on, za chvíľu sa narodí druhé, on musí vstávať veľmi skoro ráno do škôlky, čiže je to všetko, len nie pohodlné.
@oblecenie99 vidis, mam presne opacnou skusenost. Starsi syn spaval so mnou od narodenia, tiez uplne rapel chytal ked sme ho dali do postielky. V 2,5 roku ked sme dokoncili jeho izbu sa tam sam odstahova, ani neviem koho to viac sokovalo, ale mna teda dost. Jeden den mi ukazal na postel a povedal ze bude spat tam. Odvtedy spi vo svoje izbe, za chvilu ma 7.
@jablkovastrudla Ja už fakt neviem z čo máme s ním robiť, uZ sme vyskúšali snáď všetko. Na jednej strane je mi ho ľúto.. ale ľutujem aj seba a muža 🫣😅
@oblecenie99 my sme napríklad zistili, že nám to viac vyhovuje. Syn spával vo svojej izbe do cca 1,5 roka, potom ho manžel presunul k nám a už si nevieme ani predstaviť, že by pri nás nebol ❤️ jasné, budí sa veľa krát v noci, ale neviem si predstaviť, že by bol chúďa sám v izbe
@oblecenie99 ja ti verim ale naozaj ste neurobili nic zle, niektore deti su proste take. Neter spala s bratom a svagrinou velmi velmi dlho, tiez z toho boli na nervy. Uz ma 15 a dlho spi sama vo svoje izbe 😁 aj vas syn dozrie,
Ja som tiez chcela aby bol maly rocny v postielke, to bolo uspavanie na rukach a v momente hore ako sme ho tam polozili. Syn chodi do skoly, tiez sa musi vyspat. Tak som postel vratila (bola pozicana) a takto sa vyspime vsetci.
@jablkovastrudla áno ale napadlo mi ze keď je mamička extrémne unavená (ja som bývala brutálne prvé tyzdne) tak ani nevie a moze sa stať.
@oblecenie99 prave preto sme spolocne spanie ani neskusali..par vynimiek bolo pri horucke a ked isli zuby ale inak nie..nikdy sme ani neuspavali..zaspavali same vo vlastnej postielke a dost skoro aj vo vlastnej izbe..ja som skratka typ ktory sa musi poriadne vyspat..ci uz sama alebo s mužom😉..vsetky tri deti som dlho kojila ( ale v noci nie, to prespali v pohode) a nic im podla mna v zivote nechyba, ze prisli o spolocne spanie s nami v posteli
@kaca222 no hej, len nás už mal 5 rokov, a za cca 4 týždne pribudne sestrička, a keď len trocha bude po ňom, čo sa týka preplakanych noci, tak to bude zaujímavé aj s ním v spálni 🫣 aj keď možno sa sám od seba rozhodne, že vracia sa on pekne do svojej tichej izby.. možno.. možno... 😁
@oblecenie99 my tiež čakáme druhé, som zvedavá, čo my vymyslíme 🥶
Mame to uplne rovnako ale my sa ani nesnazime poslat syna do svojej izby - nastastie nemusime. Podla mna je to o povahe deti - kontaktne a extrovertne deti. Nas to vobec nedokaze pochopit ze preco by mal spat sam, ked my dvaja spime spolu.
@oblecenie99 nerieš to, ale teraz úplne vážne, skús to vnútorne prijať, že je skrátka s vami a má to pozitíva (a naozaj má, ten čas spolu sa už nikdy nevráti). Mne sa nespočetne krát osvedčilo, že keď niečo prestanem lámať, tak sa to vyrieši samé.
je to bezpečné a hlavne psychicky prospešné aj pre dieťa aj pre matku
@lacibo prosím ťa ako donutiš pár týždňové dieťa aby zaspávalo samo v postieľke keď nechce a len plače a plače?? Ja si myslím, že je to o deťoch sú také čo sú s tým ok a také, ktoré tú blízkosť potrebujú..
@angeli121212 Presne tak to je 😊.
No v najbližšom okolí nepoznám rodičov s deťmi, ktoré by nechceli byť v ich bezprostrednej blízkosti. Najmä tie kojené 🥰
@detickyy ja popravde tiež nie.. ako ano jedno som poznala ale tiež bolo zo začiatku natlačené pri maminke potom kus menej a potom zas.. mne to príde, že pre deti je tá blízkosť prirodzená a nebyť pri mame je pre ne neprirodzené.. verim, že sú aj také čo sú s tým ok ale moje to teda nie sú 😂😅
@angeli121212 tak je to samozrejme individualne, ale da sa to natrénovať, chce to komplexný prístup - 1. presný režim dňa (aby dieta zistilo kedy je den a kedy noc, 2. dostatok kontaktu cez deň 3.rituál pre zaspávanie ( vždy rovnaký)..4. zasadne nebudit dieta v noci - ked spi, treba spat tiez, nesledovat, neprebalovat, neprihovarat sa, nekojit, neponukat caj - treba budovat mechanizmy upokojenia pred spanim a v noci také, ktoré budú vyhovovať aj rodičovi - nielen dieťaťu - inak povedané - ako si naučíš, tak máš..ja nehovorim, ze to u kazdeho.ide uplne lahko ale da sa to..tazko to je ale poradit druhemu, kto to nevie uplatniť, to priznávam😉
@lacibo no ... Som rada že u vás to išlo... Čo sa týka uplatnenia.. ja len toľko že záleží od dieťaťa sú deti kde to proste takto fungovať nebude ale ono je to aj povaha ja sama som kontaktná a spoločenská neprekvapuje ma, že mám rovnaké deti
@lacibo ale inak toto ste od akého veku uplatňovali? Lebo neviem no ale pri tých novorodencoch... Naša nie je spavé dieťa tam si reálne neviem predstavit presný režim dňa už len z titulu že boli dni keď zaspala hneď po kojení tak to sa ešte dalo ale aj dni keď zaspala a po piatich minútach bola hore a nebolo možné ju zas uspať čiže už len skrz uspávania sa ten režim menil... Čo sa týka kontaktu u nás je skrz kojenia kontaktu až až a predsa prvé týždne mi to nepomohlo... Čo sa týka budenia v noci.. ja sa vážne divím ľuďom čo deti v noci budia ale ak sa ti dieťa v noci zobudí, že sa chce kojiť tak čo urobíš? Ako by sa napr malo riešiť ak sa dieťa v noci budí každé dve hodiny na kojenie? ( Naša sa tak nebudila ani syn obaja sa v noci nakojili raz max dvakrát a inak spali v noci v pohode ale nijak som ich to neučila a nie je to.moja zásluha lebo som neurobila nič preto jednoducho to.len tak bolo) A keď sa ti dieťa zobudí uprostred noci napr a aj keď ho totálne ignorujete aj tak nespí tak čo urobíte vtedy?
@angeli121212 chápem tvoje otázky, len sa nedaju tak lahko zodpovedat, nepoznám tvoje okolnosti, my sme budovali režim hned od narodenia, u najstarsej to trvalo najdlhsie ( 9 mesiacov), u dalsich dvoch to uz bolo rýchlejšie..od 2 mesiacov prespali v kuse celú noc. Vecer kupanie, kojenie, do postielky, zaspali samé, ziadne uspavanie..cez den vonku v kočíku alebo v koliske v obývacke spávali... kojila som ked boli hladné, ale postupne od 5 mesiacov som nahradila jednu dávku tuhou stravou, tym sa kojenie prirodzene znižovalo..napr. v 14. mes. sa kojila len vecer pred spaním..celé je to vsetko jeden system, jedno s druhym je prepojene, dieta musi byt spokojne, aby dobre spalo, aby bolo spokojne, musi sa vediet aj dobre nakrmit, musi byt zdravé, s dostatkom kontaktu a pozornosti..vyvin je komplexný ( socialne, emocionalne)..spanok aj krmenie sa daju dobre ovplyvnovat nácvikom..napr. nedam dieta spat vecer o 17.00 ked potom viem, ze o 20.00 nezaspí.. treba budovat vzdy len taký rezim a ritualy, ktore vyhovuju rodicom a rodine, ale nie na úkor dietata, to je jasné, urcite nie ignorovat, to je blbost, ja sa len snazim povedat, ze spokojní mozu byt vsetci - aj dieta aj mama aj celá rodina..vela veci v rodicovstve je intuitívnych a prirodzených..netreba z toho robit vedu
https://www.bbc.com/news/uk-england-birmingham-... aj tu je príklad a to som dala do Google hľadať a hneď prvý článok. Je toho isto oveľa viac.