Ako sa zmenil váš prváčik a čo už vie?
maminky prvakov, prosim vas ako sa zmenili, dospeli, vyrastli........ vase deti pocas prvej triedy?
na konci prvej triedy uz uvladaju abecedu a pocitaju do kolko?
co sa este naucili?
maju uz prehlad v case?
zvladaju si na konci roka robit ulohy sami, alebo im pomahate?
ako ste nabehli na system skolaka, ze uz ma aj povinnosti, ulohy....
je samostatnejsie dieta? v rozmyslani, v obliekani atd....
Stručné zhrnutie
- Na konci prvého ročníka väčšina detí ovláda abecedu, číta súvisle a počíta do 20 vrátane sčítania a odčítania.
- Mnohé deti potrebujú rodičovský dohľad pri čítaní a pri prvých domácich úlohách; rodičia využívajú kúpené pracovné zošity, doučovanie a služby špeciálneho pedagóga ako dostupné riešenia.
- Pri problémoch ako dyslexia alebo vývinová neplynulosť psychologička robí testy a odborná intervencia (špeciálny pedagóg, tréning cez prázdniny) v diskusii priniesla merateľné zlepšenia.
Najčastejšie otázky
Q: Čo sa dieťa naučí v prvej triede?
A: Na konci prvého ročníka väčšina detí ovláda abecedu, číta súvisle, píše základné texty a počíta do 20 vrátane sčítania a odčítania.
Q: Ako riešiť podozrenie na dyslexiu u prváka?
A: Psychologička vykoná testy a rodičia v diskusii uviedli, že dochádzka k špeciálnemu pedagógovi niekoľko kilometrov priniesla pokroky; odporúčaná je včasná odborná intervencia a pravidelný tréning, vrátane práce cez prázdniny.
Q: Pomôžu kúpené pracovné zošity pri učení?
A: Rodičia písali, že kúpené pracovné zošity sú užitočné na opakovanie a diagnostiku konkrétnych problémov, často majú vzadu výsledky a uľahčujú rýchle doplnenie učiva (napr. geometriu a slovné úlohy).
Q: Má dieťa robiť úlohy samé alebo rodič?
A: Väčšina rodičov odporúča postupne znižovať pomoc; deti si často robia úlohy samé pod dohľadom (napr. v kuchyni) a čítanie spočiatku vyžaduje rodičovskú prítomnosť a kontrolu.
Q: Kedy dieťa nabehne na režim školáka?
A: Diskusia uvádza, že prechod nie je okamžitý a často trvá niekoľko mesiacov; učiteľky podľa rodičov zavádzajú režim postupne a prechodné obdobie môže trvať až do Vianoc.
Q: Ako riešiť stratu vecí zo školy?
A: V praxi sa často používa triedny/regál straty a nálezy; rodičia uvádzali časté straty oblečenia (krátke nohavice, mikiny, čiapky) a písacích potrieb, preto odporúčajú označovanie a pravidelné dohliadanie.
Závery z diskusie
Zhoda
- Väčšina prvákov ovláda abecedu, základy čítania a počítania do 20 a postupne sa stávajú samostatnejšími pri plnení školských povinností.
- Rodičovská podpora pri čítaní a domácich úlohách je v prvom ročníku bežná a praktická pomôcka sú kúpené pracovné zošity.
- Včasné vyšetrenie psychologičkou a intervencia špeciálneho pedagóga priniesli v diskusii konkrétne zlepšenia u detí s poruchami učenia.
Sporné názory
- Niektorí rodičia považujú kúpené pracovné zošity za nevyhnutnú pomôcku na objasnenie učiva, zatiaľ čo učiteľka v diskusii písomne žiadala, aby rodičia nevypracovávali úlohy v školských zošitoch dopredu.
- Niektorí rodičia hlásia, že počiatočné nadšenie do školy rýchlo ustúpi a deti majú averziu k povinnostiam, iní tvrdia, že dieťa sa rýchlo pridŕža režimu a zostáva školou nadšené.
Otvorené otázky
- Ako presne predpovedať, ktoré deti budú potrebovať špeciálnu podporu (dyslexia, pozornosť), a kedy ju začať?
- Ktorý spôsob domácieho opakovania (kúpené pracovné zošity vs. individuálna práca rodiča) prináša dlhodobo lepšie výsledky pre rôzne typy detí?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
pracovné zošity, čítanka, slabikár, špeciálny pedagóg, psychologické testy, dyslexia, dyslektik, grafomotorika, čítanie po slabikách, oslobodenie od slovných úloh, vypracovávanie pracovných zošitov dopredu, družina, Harry Potter
Miesta a osoby
švédska korunná princezná Viktória
@xlucia hoci psychologička vám už kadečo prorokovala - zastávam názor, že deti dozrievajú rôzne a nie každé dieťa dosahuje školskú zrelosť na 100 % 2. septembra. Mnohé deti dozrievajú postupne ešte počas prvého ročníka, jasné, že s tými musia rodičia doma pracovať viac, ale ide to. Doporučujem stále sledovať ako dieťa pochopilo učebnú látku a keď sa mu v niečom nedarí, tak na tom doma popracovať..Na trhu je veľa dobrých pracovných zošitov pre prváčikov, pomocou ktorých sa dá dobre vysvetliť či matematika, či natrénovať písanie, či čítanie.....spolupracovať s učiteľom..poradiť sa.....nečakať, že dieťa na to príde časom samé, neodkladať riešenie problémov. Akýchkoľvek. Aj stratenú ponožku, stratený zošit - vypátrať a zistiť prečo sa to dieťaťu stalo a urobiť preventívne opatrenia, aby k tomu v budúcnosti nedochádzalo.....a ešte dohliadnuť na pitný režim, sýte raňajky a dopriať mu dostatok spánku. Spánok je niekedy dôležitejší ako krásne napísaná domáca úloha.
@evabb35 @xlucia No, súhlasím aj s Evou, ale k jej príspevku mi napadla situácia od nás zo školy. Rodičia niektorých detí iniciatívne s nimi vypracovávali dopredu úlohy v pracovných zošitoch, tak nám učiteľka napísala hromadný mail, že sa to nemá robiť - čo jej syslík na druhý deň v škole okomentoval slovami: "Pani učiteľka, mojej mame ste to nemuseli posielať, ja mám doma 200 000 pracovných zošitov." 😀 😀 😝 Nie je to pravda, samozrejme, ani s prácu navyše, mimo školských povinností, to netreba preháňať. 😉
A stratené všeličo? Školské pomôcky ako písacie potreby, bežne... väčšie veci ako zošity a knihy sa zvyčajne našli u kamarátov, a občas aj nejaké od kamarátov u nás... a po oblečení som pátrala hneď, takže sa tiež všetko našlo. Dokonca raz prišiel domov vo SVOJOM roláku a pýta sa ma: "Mami, je toto moje? Lebo som si nebol istý..." 😉
Na záver ešte jedna pozitívna správa, keďže som do témy už prispela: dyslexiu podľa psychologičky riešiť nemusíme, cez prázdniny v čitateľských zručnostiach dosť pokročil... akurát písať sa mu nechce. 😅
Veľa zdaru v novom školskom roku všetkým budúcim druhákom!
@syslica nám sa tie pracovné zošity /nie presne také, aké používali v škole, ale od iných autorov/ veľmi zišli.
Rozhodne sme nepreberali nič dopredu, len sme opakovali a opakovali a pri tom opakovaní pomocou kúpených pracovných zošitov sme veru prišli na to, čomu konkrétne z učiva nerozumie, čo nepochopilo, prišli sme na konkrétny problém. Až vtedy som zistila, že učebnej látke neporozumelo a do školského pracovného zošita len poodpisovalo od spolusediacich spolužiakov, pričom na niektorých miestach aj urobilo od večného gumovania dieru do zošita.
Jasné, mohla som si ja sama vymýšľať úlohy, ale nie som pedagóg, neviem vysvetliť učebnú látku ako pedagóg, tak mi tie pracovné zošity vypracované odborníkmi veľmi pomohli. Spočiatku som aj úlohy na opakovanie učiva aj sama vymýšľala podľa vzoru tých zo školských pracovných zošitov, ale nemáte poňatia, koľko času mi to zabralo a zrejme som sa pri zostavovaní úloh ani nezamerala na konkrétnu problematiku, čo dieťa malo pochopiť.
Školácke pracovné zošity mali vždy odložené v škole, domou nosili na domácu úlohu len vtedy, keď náhodou niečo nestihli si dokončiť a slúžili nám rodičov len na to, aby sme vedeli, čo treba potom preopakovať.
Nemám doma žiadneho génia, ktorého škola nesmierne baví....príde do školy a hodí tašku do kúta a beží sa hrať. Takže aj pri opakovaní sme nemohli veľa času stráviť, to by mi veru u dieťaťa rozhodne neprešlo. Na opakovanie učiva sme mali stanovený časový limit a dosť. Takže aj to opakovanie muselo byť veľmi efektívne, aby sa to dobre preopakovalo a v krátkom čase....to musela byť rýchlovka, lebo však dieťa potrebuje sa ísť hrať, potrebuje ísť každý deň von na čerstvý vzduch a večer ísť zavčasu do postele.
Napríklad v pondelok nám pani učiteľka oznámila, že do štvrtku máme s deťmi preopakovať geometriu a slovné úlohy z matiky a teraz chytro popri iných povinnostiach sme museli si spomenúť čo všetko z geometrie a slovných úloh do toho času prebrali. Tak som chytro vytiahla pracovný zošit /domáci, opakovací, našťastie včas kúpený/ a vedela som, nemusela som tápať v pamäti. Lebo však my rodičia nosíme v hlavách a riešime za pochodu aj iné veci ako prvácke učivo.
V tých kupovaných pracovných zošitoch sú vzadu aj výsledky a čo konkrétne má v tej úlohe dieťa robiť. Lebo nad tými úlohami v školských zošitoch sme niekedy aj my rodičia dumali, že aké riešenie konkrétne autor myslí a čo v tej úlohe konkrétne treba robiť.
@xlucia súhlasím s nela82 - každé dieťa je iné - jedno sa pripravuje do školy aj samé, druhé len spolu s rodičmi, jedno si zabúda a stráca všetko v škole /zošity, učebné pomôcky, topánku, čiapku, rukavice, pero, gumu, farbičku, strúhatko, obaly na zošit, ponožky na telesnú, tepláky na telesnú,zabudne si poznačiť DÚ..../a aj s obliekaním mu treba pomáhať, druhému už netreba s obliekaním pomáhať a v škole si nezabudne a nestratí nič a chodí do školy samé, jednému ide čítanie a počítanie zase nie, iné je lepšie v písaní, iné je lepšie v matematike, iné po celý deň v škole sa nenaje a ide do školy bez raňajok, iné exceluje na telesnej výchove a vyhráva športové súťaže za školu....je to tak rôzne....naozaj ako napísala nela82....to treba zažiť 😀 😀 😀 Od nely82 to bol tak uprimný komentár 😀 😀....jednoducho povedané, celá rodina nastúpi na začiatku septembra do rýchlika a idééééš....ak sa rodič zobudí až v októbri, že má doma prváka, tak už je neskoro. My sme sa do školy pripravovali /aj s nákupmi školských pomôcok/ rok dopredu a veru neľutujem. Prvý ročník - to je rýchlik....a odrazu máš koniec roku a dieťa si samé od seba píše, číta...