Ako zvládnuť 10 ročné dievča?
Milé žienky, často prispievam do diskusií a pokúšam sa dávať rady mamičkám, ktoré tu píšu o svojich problémoch. Sama si však občas neviem poradiť so svojou vlastnou dcérou. Ani neviem, ako začať. Sme štvročlenná súdržná rodina, ktorá normálne funguje. S manželom sa snažíme byť pre deti dobrým príkladom. Pracujeme, neflákame sa, nechodíme po žúroch a vo voľnom čase sa tak normálne venujeme deťom. Máme 4-ročnú dcérku a 10-ročnú dcérku. Obe baby sú v podstate veľmi dobré deti, aj napriek vekovému rozdielu spolu dobré vychádzajú a ako sestry sa veľmi ľúbia. Snažíme sa nerobiť medzi nimi rozdiely. Chválime ich rovnako a rovnako ich aj haníme, ak urobia niečo zlé. S tou staršou však máme problém, pretože je veľmi výbušná a dosť často sa k nám (a nielen k nám) správa neskutočne drzo. Niekedy mám pocit, že sa s nami (ako rodičmi) ani nevie inak rozprávať, iba po nás ziape, akoby sme boli nejaké špinavé handry. Toľkokrát sme viedli na túto tému spoločné rozhovory, toľkokrát sme jej dali tresty, ktoré ju veľmi mrzeli a mysleli sme si, že si to zapamätá... Nepomohlo. Niekedy som na ňu taká vytočená, že mám chuť ju strašne zmlátiť, aby si konečne všetko zapamätala. Ale u nás fyzické tresty dosahujú max. capnutie po zadku. Ani ju nechcem biť, pretože by to aj tak nepomohlo. Neviem, čo robiť, čo môže pomôcť. Ešte má len 10 rokov a už je takáto, čo ma čaká v puberte? Inak je to dobré slušné dieťa, v škole nemá problémy, učí sa na jednotky, reprezentuje školu v rôznych súťažiach... Nechápem to. Akoby v nej boli dve osoby. Najhoršie je, že už aj tá malá štvroročná vidí správanie svojej setry a začína po nej opakovať. ☹ Poradíte mi?
Stručné zhrnutie
- Predpubertálne výbuchy hnevu sa môžu objaviť už medzi 8. a 10. rokom života a rodičia ich v diskusii označovali ako „predpuberta“ alebo „8‑ročná puberta“.
- Odporúčané profesionálne zdroje sú konzultácia s detským psychológom, absolvovanie „Kurz efektívneho rodičovstva“ (akreditovaný ministerstvom) a odborná literatúra ako „Ako hovoriť, aby deti počúvali“, „Desať najväčších darov pre moje deti“ a brožúrka „Tresty vo výchove“.
- Praktické intervencie zahŕňajú empatické oslovenie počas záchvatu („vidím, že sa na nás hneváš. Trápi ťa niečo?“), presmerovanie energie športom/tancom/jogou alebo dramatickým krúžkom, dôsledné hranice a vyhýbanie sa fyzickým trestom.
Najčastejšie otázky
Q: Kedy mám vyhľadať detského psychológa pre dieťa so silnými výbuchmi hnevu?
A: Viaceré príspevky odporúčajú objednať sa k psychologičke, ak záchvaty nastávajú opakovane a rodič je „v koncoch“; niektorí rodičia odporúčali najprv ísť sami a následne absolvovať s dieťaťom spoločnú konzultáciu.
Q: Pomôže dieťaťu šport alebo krúžky pri zvládaní temperamentných výbuchov?
A: Áno; v diskusii rodičia odporúčali šport, tanec, ľudové tance, dramatický krúžok alebo jogu ako spôsoby na uvoľnenie energie a zlepšenie sebaovládania.
Q: Čo je „Kurz efektívneho rodičovstva“ a kde ho hľadať?
A: „Kurz efektívneho rodičovstva“ je v diskusii opísaný ako akreditovaný kurz ministerstvom, ktorý sa organizuje v mnohých mestách a poskytuje praktické techniky komunikácie a výchovy.
Q: Ktoré knihy sú v diskusii odporúčané pre rodičov s problémovým správaním dieťaťa?
A: Odporúčanými titulmi sú „Ako hovoriť, aby deti počuvali“, kniha „Desať najväčších darov pre moje deti“ a stručná brožúrka „Tresty vo výchove“; jednu z kníh uviedla používateľka ako dostupnú na Martinus.sk.
Q: Je normálne, že sa u dieťaťa objaví náhly výkyv nálad bez zjavného dôvodu?
A: Viacerí rodičia opisujú, že deti v predpubertálnom období majú zmeny nálad „z minúty na minútu“ a že u niektorých detí tieto stavy prešli po 1–2 rokoch, teda ide o bežný pozorovaný jav v skupine.
Q: Ako komunikovať s dieťaťom počas jeho záchvatu hnevu?
A: Praktická formulka z diskusie je empatické oslovenie v momente záchvatu: „vidím, že sa na nás hneváš. Trápi ťa niečo?“, čo podľa účastníkov dáva dieťaťu priestor vyjadriť pocity a znižuje eskaláciu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Odporúča sa vyhľadať odbornú pomoc (detský psychológ) pri opakovaných záchvatoch a pri pocite, že rodič situáciu nezvláda.
- Fyzická aktivita (šport, tanec, joga, dramatický krúžok) a empatická komunikácia počas výbuchu sú bežne odporúčané praktické stratégie.
Sporné názory
- Niektorí rodičia považujú správanie za prejav predpuberty (normálny vývoj), zatiaľ čo iní ho vnímajú ako problém temperamentovo alebo dedične podmienený a navrhujú skorú psychologickú intervenciu.
- Jeden názor obhajuje prísnejší, dôsledný prístup (hranice a tresty), druhý názor varuje pred krikom a fyzickými trestami ako škodlivými pre dôveru dieťaťa.
Otvorené otázky
- Ktorý konkrétny postup (psychológia, kurz, šport, kniha) bude fungovať pre dané konkrétne dieťa, zostáva nejasné.
- Do akej miery sú výbuchy spôsobené výchovnými chybami rodičov verzus temperamentom alebo dedičnosťou, nie je jednoznačne určené.
Spomenuté značky a firmy
Martinus, Kurz efektívneho rodičovstva, ministerstvo
Spomenuté produkty a metódy
Ako hovoriť, aby deti počuvali, Desať najväčších darov pre moje deti, Tresty vo výchove, Kurz efektívneho rodičovstva, detský psychológ, empatické oslovenie („vidím, že sa na nás hneváš. Trápi ťa niečo?“), šport, ľudové tance, dramatický krúžok, joga, fyzické tresty (capnutie po zadku), „8‑ročná puberta“/predpuberta, supernanny zóna súkromia
Miesta a osoby
žiadne
zuzka sice s odstupom casu,,,ale akoby som pisala ten horny prispevok ja,,,vcera som skoro z koze vyskocila,,,zistila som ze moja dcera chodi zo skoly domov o 13, miesto toho aby bola v druzine a flaka sa s o rok starsou kamoskou po dedine a zbieraju tulave psy...do oci mi klamala o vcerajsoim dni hadam 5x za sebou, taktiez zurive drze nalady, az na to, ze mladsia ma 6 rokov a este aj na nu je zla a robi jej zle,,,ako ste to zvladli za tie 3 roky,,,co zabralo, vdaka za radu...
@kapi tak myslim ze tvoja mala nie je jedina, co taketo veci robi. Tiez poznam jedno dievca, co urputne bude tvrdit ze isla rovno zo skoly domov a nikdy to tak nebolo. Ale nastastie postupom casu pochopila, ze je dolezite aby isla hned domov, ze si urobi hned ulohy, bude mat potom viac volneho casu a podobne. Najhorsie na tom je ze ani krik nepomoze. Treba sa to snazit len vysvetlit.
@eeffka Pozerám, že som to písala, pred tromi rokmi. 🙂 Časy sa menia - staršia dcéra medzitým vyrástla na 14-ročnú a mladšia má 7. Problémy neprestali, len my sme si zvykli. Dcéra je naozaj veľmi usilovná a cieľavedomá, dobre sa učí, nefláka sa a tak som si povedala, že týmito pubertálnymi výčinmi jednoducho musí prejsť. A je to lepšie, ako to to bolo, to treba uznať. Teraz si musíme dať iba pozor, ako to bude s tou mladšou. Začína vystrkovať rožky, ale snažíme sa to nejako ukočírovať, aby nám neprerástla cez hlavu. 🙂 Držím palce, určite to prejde.
U nas to iste, v skole excelentna, vsetko na 100 %, vo vsetkom vynika,,,ako za vsetkym je to ze chce psa,,,jedneho dna prisla, ze chce, aj ked to uz sice reisime par rokov,,,ale chcela som pockat kym mensia narastie,,,tak sme si povedali ok, ze sa porozpravame o tom s tatunkom,,,len ona si to vysvetlila, ze jedneho dna povie ze pes a druhy den je doma,,,to co sa flaka je o tom, ze chodi zbierat tulavych psov a vsade inde k susedom pozerat kto ma akeho...len rposte nepaci sa mi, ako na nas tlaci a ani nejde o to, ze precio,,,ale to klamstvo,,,lebo u mna je to top najhorsie co moze byt aj ked jej prizvukujem, ze aj ked urobi nieco zle, ale povie nam to, ze to proste inak budeme brat ako ked nam do oci klame aj ked je za tym v podstate dobra vec...ak ma chapete...
@bets citam dnes prispevok,niemto mi ho likol a ze nepamatam nan. Pozriem a to o starsej 🤣teraz ma mladsia 11 a ako cez kopirak, ale s touto to uz davam lepsie a aj muz si uz zazil tak to spolu nejak pretrpime. Zo starsej je uz mlada dama este ju obcas chyti naladicka ale teraz trenuje nase nervy mensia.
@bubatinko no ja v podstate ani nechcem, aby bola iná, vždy som chcela podporovať a podporujem jej individualitu, len by som chcela obmedziť jej drzu papulnatost voci ostatnym (nielen voci rodicom, aj voci kamaratkam je taka drza). Skusam jej vysvetlit, ako sa nazor vyjadruje asertivne, aby si zbytocne nekazila medziludske vztahy. To sa musi naucit, lebo agresivni ludia vela priatelov nemaju. A vsetko sa to zacina v utlom veku.
@lyenka niekedy sa tiez zamyslam nad dedicnostou. V podstate to zdedila po mne, len moje vybuchy hnevu moji rodicia krotili riadnou bitkou, az kym vo mne nevypestovali uplnu spupnost a uzatvorila som sa do seba. S rodicmi nemam dobry vztah ani v dospelosti. Toto nechcem u mojich deti. Preto vsetko riesime rozhovormi. Aj vcera sme taky jeden rozhovor mali. Dcérka je vnímavá a myslím, že sa jej to aspoň vrýva do podvedomie a niekedy v dospelosti to odtiaľ vyhrabe. Dúfam.
Čítam si každučký jeden príspevok v tejto diskusii, keďže som ju otvorila. Je naozaj zaujímavé a utešujúce poznanie, že s podobným problémom bojujeme viaceré. A tiež, že sa to netýka iba dievčat. Možno mi naozaj stačí iba si uvedomiť, že jednoducho prišiel čas puberty a bude treba viac predýchavať. Chcem veriť tomu, že to jedného pekného dňa prehrmí.