icon

Nepovinný druhý cudzí jazyk na základných školách

avatar
hanica11
13. mar 2015

Ahojte. Asi ste zaregistrovali, že od septembra už na základných školách nie je povinný druhý cudzí jazyk. To znamená, že je na samotnej škole (a žiakoch, a teda rodičoch, a kapacite učiteľov, ktorými škola disponuje), či druhý cudzí jazyk zaradí do programu alebo nie. Viem, že školy súa budú ešte viac zavalené osnovami a povinnosťami, ktoré musia (aj podľa nových pravidiel) splniť a odovzdať o nich siahodlhé správy a formuláre, ale nie je to škoda? Resp. chyba? Myslím si, že čo sa týka cudzieho jazyka, funguje to na princípe: čím skôr, tým lepšie. Je mi jasné, že angličtinu v 21. storočí musí ovládať takmer každý, a je dobre, keď je povinná, bárs aj od 1. ročníka (teraz to je od 3.). Ale čo druhý jazyk? Začať s ním na strednej škole je neskoro, keď zoberiem v úvahu spomínanú ľahkosť, s ktorou sa deti učia čokoľvek, nie len cudzí jazyk. V Čehcách napríklad uzákonili úplný opak. Prečo ideme sami proti sebe a rušíme pravidlo, ktoré fungovalo a malo zmysel? Prečo radšej netlačíme na to, aby bolo viac lepších a motivovanejších učiteľov (jazyka, ale aj ných predmetov) ako na prikazovanie a zakazovanie jednotlivých predmetov? Aj keď je druhý jazyk teraz klasifikovaný ako "voliteľný", všetci vieme, že toho "povinného" učiva bude toľko, že len máloktorá škola sa odhodlá presadiť "voliteľný predmet". Je to potom len na nás rodičoch s deťmi (v spolupráci s učiteľmi), aby sme presadzovali niektoré priority. Zaujíma ma, či má niekto podobný názor ako ja, resp. čo si o tom myslíte. 🙂

Zhrnutie diskusie
Automatický súhrn diskusie generovaný umelou inteligenciou · 28. jún 2026 · 184 príspevkov

Stručné zhrnutie

  • Od septembra je druhý cudzí jazyk na slovenských základných školách voliteľný; zaradenie závisí od rozhodnutia školy, kapacity učiteľov a záujmu žiakov a rodičov.
  • V diskusii sa opakovane spomína, že angličtina je povinná od 3. ročníka, pričom v niektorých školách má iba jednu hodinu týždenne, čo vedie rodičov k doučovaniu alebo jazykovým krúžkom.
  • Diskusia zdôrazňuje, že rozhodujúca je kvalita výučby (kvalifikovaní lektori, konverzačné hodiny, immersion), pričom alternatívy k školskému vyučovaniu sú jazykové školy, doučovanie, pobyty v zahraničí a bilingválne domáce prostredie alebo sledovanie programov v origináli (napr. ORF).


Najčastejšie otázky

Q: Prečo sa druhý cudzí jazyk stal voliteľným na základných školách?
A: Od septembra je podľa príspevkov druhý cudzí jazyk zmenený na voliteľný a jeho zaradenie je ponechané na škole; v diskusii sa uvádza zaťaženosť osnovami a väčšia administratíva ako jeden z dôvodov presunu rozhodovania na lokálnu úroveň.

Q: Ako môžu rodičia zabezpečiť, aby sa dieťa naučilo druhý cudzí jazyk, keď ho škola nezaradí?
A: Rodičia v diskusii uvádzajú konkrétne možnosti: zapísať dieťa do jazykovej školy, objednať doučovanie (doučovateľ), navštevovať jazykové krúžky, presun na jazykový gymnázium, vytvoriť bilingválne domáce prostredie alebo organizovať pobyty/kurzy v zahraničí.

Q: Kedy je vhodné začať druhý cudzí jazyk podľa názoru rodičov?
A: V diskusii sú protichodné názory: niektorí rodičia odporúčajú začať od 5. alebo 7. ročníka, iní tvrdia, že čím skôr (aj škôlka alebo 1. ročník), a ďalší pripúšťajú, že stredná škola je stále primeraný štart.

Q: Stačí jeden cudzí jazyk pre uplatnenie v práci?
A: V diskusii niektorí tvrdia, že kvalitná angličtina často stačí (pre administratívu aj technické pozície), iní zdôrazňujú výhodu dvoch jazykov pri cestovaní, práci v zahraničí alebo ako konkurenčnú výhodu v IT/vede/obchode.

Q: Aké zmeny vo výučbe jazyka rodičia požadujú?
A: Rodičia požadujú viac konverzačných hodín a lepších lektorov; príklad z diskusie uvádza kombináciu 4 hodín povinne + 2 konverzácie + 3 hodiny mimo školy ako veľmi účinnú pre angličtinu.

Q: Je pobyt v zahraničí účinnejší než dlhoročná školská výučba?
A: Viaceré príspevky uvádzajú konkrétne príklady: 2,5‑týždňový kurz priamo v Nemecku alebo 3‑mesačný pobyt v Nemecku posunuli jazykové schopnosti výraznejšie než roky školského učenia.

Závery z diskusie

Zhoda

  • Kvalita vyučovania cudzích jazykov je dôležitejšia než počet rôznych jazykov; rodičia žiadajú viac konverzačných hodín a kvalifikovaných jazykárov.
  • Angličtina sa vnímala ako základný cudzí jazyk, ktorý by mali žiaci vnímať ako nevyhnutnosť.


Sporné názory

  • Niektorí diskutujúci presadzujú povinný druhý jazyk na ZŠ (niekto navrhuje od 5. alebo 7. ročníka, iní skôr), zatiaľ čo opačný postoj hovorí, že stačí jeden cudzí jazyk v ZŠ a druhý môže byť až na strednej škole.


Otvorené otázky

  • Aké presné kritériá by školy mali používať pri rozhodovaní, či zaradiť voliteľný druhý jazyk?
  • Ako zabezpečiť dostatok kvalifikovaných učiteľov cudzích jazykov v základných školách?
  • Koľko absolventov ZŠ reálne dosahuje po škole úroveň A2/B1 v angličtine alebo inom jazyku?


Spomenuté značky a firmy

ORF, Tesco

Spomenuté produkty a metódy

doučovanie, jazyková škola, jazykové krúžky, konverzačné hodiny, bilingválne domáce prostredie, pobyt v zahraničí, sledovanie filmov/rozprávok v origináli s titulkami, jazykový gymnázium, študijný pobyt, latinsčina, posunková reč

Miesta a osoby

Slovensko, Čechy, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Turecko, Bulharsko, Maďarsko, Benelux, Nordic krajiny, Bratislava

Strana
z7
avatar
gabriela5
25. júl 2016

Súhlasím s tým,že kto sa chce jazyk naučiť sa naučí,volakedy sme sa učili len z kníh,nemali sme žiadne také pomôcky ako dnes nejdeme na nete,slovíčka sa každý musí naučiť naspamať,gramatika sa dá pochopiť ,ale tým že z cuj je povinna aj maturita mnohé detská to neznášajú a berú to ako nevyhnutné zlo.nevedia pochopiť ,že ak budú chcieť lepšie zarobiť,pôjdu von a potom sa môžu hanbiť,možno.Hovorím najma o SOŠ,iné to je možno na gymply ,ale aj tam tá úroveň klesla.Dôležitá je pevná vôľa .Je to ako s chudnutím ,kto chce začne aj doma cvičiť v starých teplákoch a nepotrebuje ísť do fitka.

avatar
hanica11
autor
26. sep 2016

A myslíte si, že sa deti nechcú učiť jazyk skrz to, KTO ho učí alebo AKO sa učí alebo jednoducho preto, že by to bola povinnosť? Poznám veľmi veľa ľudí, ktorí v dospelosti čerpajú z toho, čo sa naučili z jazyka v škole (napríklad základnej). Keby nemali kontakt s jazykom už vtedy, začínalo by sa im s tým v dospelosti strašne ťažko. To ich citujem. Ako to vidíte vy?

avatar
emily76
26. sep 2016

@hanica11 urcite zalezi aj na tom kto a ako uci..hlavne pri detoch, ktore este si neuvedumuju, ze sa ucia pre seba. Su ucitelia, ktori vyslovene demotivuju, maju svojich favoritov a ine deti jednoducho citia, ze robia rozdiely...alebo sa drzia sucho ucebnic, drvenie slovicok....a su ucitelia, ktori vyuzivaju " skola hrou" a decka sa ucia tak, ze to neberu ako povinnost.

avatar
namornicka
26. sep 2016

Mám známu, staršia pani, ktorá je učiteľka jazyka. Hovorila mi, že keď učila nemčinu druháčikov tak im to išlo ľahko. Keď jej dali začiatočníkov siedmakov tak to bolo oveľa ťažkopádnejšie. Deti to už vnímali ako systém, ktorý je iný ako ich vlastný jazyk, niečo čo sa treba učiť a tak.

Strana
z7