Ako nastaviť hranice u 5-ročného dieťaťa, ktoré na všetko odpovedá "nie"?

ja by som jej dala okusit vlastnu medicinu, ak ta ona udrie normalne by som jej vratila, nech vie co tým sposobuje a suhlasim s komentom vyssie, respektujuca vychova ma asi u vas niekde medzery

a na co 'vsetko' konkretne hovori nie a nechcem?

@anonym_autor tu sa ziadnej podpornej rady nedockas... mam 5r chlapca a veru posledne mesiace boli divoke, no co mne najviac pomohlo, dat sa do kludu a zamerat sa hlavne na seba, dat sa do kludu, viac casu venovat tomu coma bavi a prestat sa bicovat presne tymi nazormi "co ho nevyfackas, co mu nedas na rit" a cuduj sa svete aj dieta sa dalo do kludu, myslim si ze sama vies ze toto nie je cesta... okrem toho tlak vytvara protitlak, dieta v tomto veku uz potrebuje mat nejake kompetencie kedy o sebe rozhoduje samo, ked ma vsetko prikazom a nema na vyber, zacne sa to prejavovat tym, ze hovori na vsetko nie a nechcem, a hlavne o niektorych veciach som prestala diskutovat, ak sa to tykalo nejakych bezne nastavenych pravidiel, tak to bolo dane a hotovo, ale v oblastiach, kde mi bolo jedno, tak som mu dovolila vybrat, samozrejme som zrusila telku, nacas uplne, lebo aj na to reagoval a siskalo mu z toho, plus este aj v skolke sa mohlo zacat diat nieco, s cim si nevie rady a tak sa to zacalo prejavovat doma frustraciou... a co sa tyka bitia rodica, to je uz ciste zufalstvo dietata, ktore uz same nevie kudy kam, treba to jasne zastavit "nedovolim ta bit ma, viem ze sa hnevas, ale toto nie je ok", deti to odkukaju aj zo skolky kde su deti co za vsetko biju druhe deti tak skusa, ze mozno to doma lepsie zaberie, alebo mozno tak spracovava frustraciu z toho, ze ju niektore dieta v skolke vkuse za vsetko bije

Ahoj, ja som nedávno riešila toto so svojou 4 ročnou. Už to prešlo, ale nie samo od seba. Moja dcéra týmto vyjadrovala potrebu tráviť viac času so mnou. Mozog detí v tomto veku ešte nie je dostatočne vyvinutý a dieťa ti to proste inak povedať nevie. Samozrejme, že má právo povedať nie, nesúhlasiť s pravidlami, ktoré dávaš. Ale ty si rodič a hranice znamenajú bezpečie. Každopádne keď ťa chce udrieť, ty sa nenechaj. Ja som mojej chytila rúčku a som jej povedala: Veľmi ťa ľúbim, ale toto mi robiť nemôžeš. Tiež už dieťa v tomto veku si veľmi dobre uvedomuje ako reaguje rodič. Prečo by ona mala byť pokojná, keď mama nie je. Aj ja som vybuchla ale vždy som sa jej ospravedlnila a povedala jej, že áno aj ona urobila niečo nevhodné, ale je moja chyba, že som to nezvládla.
Aby som to zhrnula, ja osobne si myslím, že týmto správaním ti niečo chce povedať- svoju potrebu. Na moju "funguje" láska a rešpekt. Skúsila som aj trest, ale to nás len vzdialilo od seba ešte viac.
Veľmi ti odporúčam knihu 5 jazykov lásky pre deti.

Päťročné dieta je už predškolák a musi vedieť čo smie a čo nie. Asi sa stala niekde chyba, ked ty používaš rešpektujúcu vychovu a vysledok je, že dieta ťa vobec nerešpektuje.

@anonym_autor prešla som si fázou, kedy dieťa všetko negovalo. Prestala som bojovať s ním a všetko čo sa dalo som premenila na hru. aj obliekanie do škôlky trvalo 3/4 hodinu, privstali sme si 😅. Postupne to odznelo.

@anna777115 koľko dospelých nevie, čo sa smie? 🙄 Vrieskajú na druhých, bijú ich a celkovo nevedia ovládať svoje emócie (viď aj tato diskusia). Hlavne, že 5r dieťa to má vedieť…

Moja dcérka má skoro 5. Momentálne má tiež “nechcem fázu…hádam na všetko tak reaguje, hlavne na otravné veci ako upratať, obliecť sa a podobne. Občas jej poviem tiež nechceeem tým jej protivným tónom (a ešte poriadne priafektujem) a potom jej normálnym tónom poviem “no…dostali sme sa takto niekam? Nie. Tak to poďme skúsiť inak”. Celkom to zaberá 😅.
Čo sa týka bitia, 1-2x sa stalo, že v návale prudkej emócie (frustrácie, hnevu…) ma buchla. Veľmi prudko som sa proti tomu ohradila, že som živá bytosť a toto mi robiť naozaj nebude. Zháčila sa a po chvíľke sa mi ospravedlnila. Rovnako ju učím reagovať na to, ak jej niekto robí niečo, čo sa jej nepáči.
A občas aj ja vybuchnem, ale neplačem kvôli tomu niekde sama zatvorená. Mrzí ma to a dcérke to aj poviem a ospravedlním sa. Som len človek.

Ja odporúčam knihy Respektovat a být respektován. A keď ťa bije a vidíš, že ide udrieť, treba jej chytiť ruku a povedať stop alebo toto ti nedovolím a ak pokračuje, tak odísť z miestnosti. Inak otázka - bijete dieťa? Ak áno, pravdepodobne vás bije preto, že to je pre ňu normálne. Môj muž deá občas našej na zadok a minule mi dcérka 3,5r strelila tiež na zadok. Opýtala som sa jej, prečo to urobila a odpovedala, že som ju neposluchala lebo som sa s ňou nechcela hrať a tatino jej dal na zadok, keď neposlúchala. Inak sa tiež snažím o rešpektujúcu výchovu a zatiaľ to celkom ide, ale je to ťažké. Ľahšie by bolo tresnúť na riť a mať kľud. 😀 Ale nie je to cesta, akou chcem ísť...

Mozno preto, ze chces nastavovat hranice dietatu. Jediné, na čo máš reálny dosah, je tvoja hranica. Takže najprv zmeň postoj a nesnaž sa ovládať dieťa, lebo to evidentne nefunguje. Ak dieťa skutočne prekračuje tvoju hranicu, tak je to tvoj problém a tak sa k nemu potrebuješ aj stavať. Ak ťa bije a je to pre teba prekročenie hranice - tak to dieťa stopni. Je to celé úplne jednoduché, ak sa na to začneš presne takto pozerať. Čiže nie skrz ovládania dieťaťa, ale skrz toho, ako si ty pevná vo svojich hraniciach. Dieťa robí XY rôznych vecí, ktoré sa nám môžu zdať, že "to robiť nemá".. Ale až keď skutočne narazia na hranicu, ktorú ale držíš v rukách ty, tak môžu zregulovať samých seba. Ak je tvoja hranica krehká, tak ju tvoje dieťa proste bude skušať prekračovať. Veď si to predstav ako skutočnú hranicu napríklad domu - ak máš plot žiadny alebo slabý, nízky, tak nie je problém ho prekročiť. Ak máš plot okolo domu poriadny, tak väčšinu ľudí ani nenapadne ho skúšať prekračovať. S dieťaťom je to presne to isté. Takže miesto pokusov o ovládanie deťaťa, pracuj na svojich hraniciach..

@anonym_autor jednoducho správa sa drzo zostane v izbe pokiaľ sa neukludni alebo jej zakážeme obľúbenú hračku alebo obľúbenú rozprávku proste musíš si zaviesť pravidla a keď tá bije už v 5 rokoch je dosť zle keď nezačnem teraz byt prísnejšiu v puberte to už nedáš a dcéra tá bude mať na háku

@a0 Áno má to vediet aj dospelý aj predškolák. Ked, to nevie, tak niekde je chyba a treba ju riešiť.

@anna777115 však autorka sa to teraz snaží riešiť a chcela radu od skúsenejších.

rozumiem vašej vyčerpanosti...to, čo opisujete, nie je zlyhanie vašej výchovy, ale klasický vzdor...vaša dcéra testuje pevnosť sveta okolo seba a naráža na „mäkký odpor“...keď sa snažíte o rešpektujúci prístup bez jasne vyznačených mantinelov, dieťa sa paradoxne necíti slobodné, ale ohrozené neistotou...agresivita a krik sú v jej veku často volaním po štruktúre, ktorú jej vysvetľovanie a čupnutie si v momente afektu nedokáže dať...vy sa zas cyklíte v sebatrestajúcom mechanizme..snažíte sa byť dokonalou „rešpektujúcou“ matkou, kým nepretiečiete a vybuchnete...ten plač nie je len z ľútosti nad dcérou, ale z hnevu na seba, že ste neudržali masku pokoja....rešpektujúca výchova neznamená, že dieťa má mať posledné slovo, ani že musíte každé „nie“ vyargumentovať...5r dieťa nepotrebuje prednášku o emóciách vo chvíli, keď mu mozog horí hnevom...potrebuje vidieť, že vy ten požiar ustojíte bez toho, aby ste v ňom zhoreli s ním...dieťa je ovládané amygdalou a nemá dostatočne vyvinutú analytickú časť mozgu, takže jediné, čo vie, je komunikovať emóciami...prestaňte vysvetľovať a začnite konať skôr, než vybuchnete...ak vás dcéra udrie, debata končí...netreba kričať, netreba biť (fyzický trest je len priznaním absolútnej bezmocnosti dospelého), ale treba fyzicky a rázne prerušiť kontakt: udieranie bolí, nebudem tu s tebou, kým sa biješ...a odísť do vedľajšej izby...hranica nie je niečo, čo dieťaťu „nastavíte“ slovami, ale niečo, čo vy sama stelesňujete svojím postojom...ak vy nebudete rešpektovať svoje vlastné hranice (napríklad tým, že si necháte ubližovať v mene „pochopenia“), dcéra sa ich nikdy nenaučí rešpektovať tiež...čo by sa stalo, keby ste dnes prestali čakať na to, že dieťa bude iné a začali pevne držať hranice sama? kto by v tom momente prežil väčšiu zmenu, vy alebo ona? ...

@anonym_autor Nejaky rodinny dovod u vas nebol, alebo nie je ? hladaj dovod,mozno aj skolka ,, ci nejaka sikana? Popisem. u nas.....,moj manzel, pochadzal rodiny ,kde boli len same rodinne svary ,otec v jeho veku asi tak mal 5 az 8 rok. neviem presne ,prezil obrovsku traumu, Jeho otec nemal zaujem ani o matku ,a ani o neho,, opustil, ich , zil s priatelkou, a pred 40 timi rokmi,rozvod nebola bezna vec a zvlast na dedine takmer vobec . Mozno za 10 rokov 1.rozvod.,a toto moj manzel ,nevie prelusknut doteraz, a ,to uz je stary cap taka dusevna porucha,, sa u mojho manzela preniesla , na cely zivot , Tiez takmer na vsetko NIE, NIE,,este ani vetu nedokoncim,, uz nie..nie, velmi, tazko sa mi s nim zije,,Takmer na nicom sa s nim neda dohodnut, Tvoja,,dcerka je este malicka,ale ak to bude az do puberty,,alebo aj po,,tak tam pomoze mozno uprimne lubiaci manzel..Moj mal v skole dokonca aj nabozensku vychovu, a ja ho velmi lubila Nic nepomohlo,,Trochu teraz sa s nim da, lebo dostal rakovinu,,tak asi si vstupil do svedomia

@bjnr dobre napisane, akurat , ze ked dieta clovek stopne, tak mu zaroven ma poskytnut pomoc pri zvaldnuti emocie, cize nie odchadzat alebo posielat dieta prec. Ale stat pri nom, prijat ho aj v tej negativnej emocii.. Mam dojem, ze rodicia casto volia akoby extremy - bud su malo pevni v hraniciach alebo naopak, vymedzia sa, ale zaroven odstrcia dieta - to su tie riesenia v zmysle, chod do svojej izby a ukludni sa alebo kecy v zmysle, ked si takyto, tak ta nechcem a pod.. Ustat hranicu a zaroven ostat pritomny a laskavy je presne to, co akosi vymizlo a pritom je to tak jednoduche a prirodzene..

@andrejka1974 Presne ,ako pises,aj moj manzel mal tiez na haku svoju matku,,ale ja este ako snubenka,som .sa ju bala zastat,, A to ja hlupa jedo velmi lubiaca, som s i mala prsten snat z ruky,a kopnut ho do r....ti,ale uz boloo naskoro,,prave som otehotnela,,a tedy slobodna mamicka,,to bola akoze hanba

Zacni u seba mozno.. prejavit emocie je normalne a potrebne.. vybuchnut mas pravo, ved to dieta potrebuje vidiet, ze nieco fakt urobilo zle alebo ze sa nesmie, ze prekocilo vsetky hranice a ze je to teda pruser.. lebo ked mu s kludnou hlavou vysvetlujes, zlatko, ale toto sa nerobi, ono si ide svoje, pokracuje, ziadna zmena intonacie, ziadne varovanie, mama je spokojna, kludna, takze je to ok..a po vybuchu, ak teda pride, vysvelit uz v klude preco si bola nahnevana, co sa moze stat atd
Emocie patria k zivotu, ide o to, ako to spracovat a to ucit aj dalej deti. Lebo je normalne sa hnevat, citit ukrivdeny, smutny.. ale proste su iste veci, co su fakt cez ciaru a to je ublizovanie druhym napr a teda 5r dieta je uz ze dost velke a velmi dobre ma napozorovane a ide priam na istotu, ze vie kde co moze a co nie

@anonym_autor ja sice dieta nemam, ale ostala som v šoku, že dieta zacne biť niekoho a hlavne mamu, to som netušila, že aj takéto veci sa deju, prajem veľa šťastia

Moja dcéra mala taketo obdobie vzdoru v dvoch rokoch a ked nervačila, chytila som jej rúčky aby nemohla s nimi bit a objala som ju a držala v objatí kym sa neukludnila. Päťročné dieta by uz malo chápať aj hovorovemu slovu, tak sa s nou o tom rozprávaj keď sa ukľudni. Počas amoku to nemá význam.

@akvi prirodzene pre cloveka, ale nie pre AI 😀