Ako zvládnuť dieťa, ktoré neustále vyžaduje pozornosť?

Dobrý deň. Prosím Vás, chcem sa vás spýtať. Ako u vás prebiehajú nastevy s malým dieťaťom, keď idete k rodičom alebo prídu oni k Vám? Keď ideme k partnerovi rodine, partner si ľahne na gauč, celý čas ťuká do telefónu, ani neprehovori a nechá nech babka celý čas skáče okolo nášho dietata. Keď prídeme k našim, samozrejme je tam pozornosť od starých rodičov, ale prirodzene dospelý sa rozprávajú a ako môj otec hovorí, máme malého nechať hrať sa aj samého. Doteraz vkuse sme skákali okolo syna doma mam pocit, samozrejme ja som musela na materskej aj navariť, spraviť domáce práce. Keď šiel od septembra syn do skolky, riešime len choroby, vkuse sme doma od rána do večera, čo je úplne na prášky. Vôbec si nezvykol na škôlku. Plače každé ráno, ked tam ma ist, raz má dobré dní, potom príde kríza. Ani k svokre nechodil. Áno bola som proti, lebo môj partner viac funguje so svojou matkou ako so mnou. To je zas iny pribeh. Teraz ako je syn vkuse doma chorý, mam pocit, že už aj ja som chorá z toho všetkého. Vyhoreta, unavena, nikam nechodíme, lebo veď choroba, takže ani von nechodíme. Strasne si začal vyžadovať pozornosť, vkuse mama mama kedy sa mi budeš venovať? Venujem sa, ale tiež potrebujem navariť, spraviť domáce práce. Venujem sa naplno pol hodinu, potom sa postavím k sporaku, syn sa ma spýta za 5 minút ci som už dovarila. S ničím sa nevie sam zahrat. Vkuse je pri mne, že pod sa so mnou hrať. Tak rýchlo niečo urobím, znova sa idem hrať, ale vysvetlím mu, ze musím aj navarit a porobiť iste veci. Som z toho unavena a vycerpana. Naši mi povedali, že sme si ho tak naučili, ze vkuse okolo neho niekto skákal. Dnes u nás boli naši a ani rozprávať sme sa nemohli, vkuse mama mama, pod ideme sa hrať a odťahoval ma do izby. On by bol najradšej od rána do večera aby som mu robila zábavu, ale to ja nevládzem. Moja mama mi dnes hovorila, že nikdy sa tak mne a bratovi nevenovala a nehrala sa tak s nami, že preto nechce ani do skolky chodiť, lebo tam sa mu tak ucitelka nevenuje. Ja už som z toho chorá. Dnes som si umyvala zuby a dal si stoličku do kupelne a čakal so slovami, koľko si tie zuby budem umyvat? On čaká na mňa... milujem svoje dieťa, ale z tohto som už fakt vyčerpaná, ani na chvíľu sa nechce sam zahrat. Aj keď varím, príde za mnou, že on chce byť pri mne... kebyže s nim chodím aspoň von, ale s kaslom a soplami v takejto zime nieje dobrý nápad a mne už normálne prepína z tohto... so svokrou nemám dobrý vzťah a moja mama ma zdravotne problémy, takže neočakávam pomoc a partner v práci...

ja som s nimi sa nemohla ani rozprávať, vkuse pod sa so mnou hrať.