Klamanie a vyjednávanie 5 ročného dieťaťa
Ahojte, mám pocit,že niečo robíme vo výchove zle. Je podľa vás normálne,že 5 a pol ročný syn klame a vymýšľa si-bezdôvodne? Ide o úpne bežné veci-napr. Bol si cikať? spal si v škôlke? S kým si sa dnes hral? umyl si si ruky? Na takéto otázky a pod. zvykne klamať. Nerozumiem tomu,je možné že chorobné klamanie môže byť dedičné? (jeho biologický otec s ktorým sa už 3 roky nestýka je klamár a podvodník) Manžel je čestný,pravdovravný,rovnako aj ja. Alebo len stresujem a je to normálne,že deti nehovoria pravdu? Ešte máme s ním taký problém,že je hrozne otravný. Stále na seba upútava pozornosť,za celý deń sa mu nezatvoria ústa, všetkým skáče do reči ,ak aj zrovna nerozpráva, tak vydáva stále rôzne pazvuky , až sa veľa krá za neho hanbím, nepomáha, keď ho napomeniem. Povie, že dobre, že už nebude a o 20 sekúnd ho musím znova napomenúť. Pri hre chce byť ten čo rozhoduje, ako sa budú hrať. Teraz ho od februára preložili do triedy s jeho rovesníkmi (dovtedy bol pre nedostatok miesta s mladšími) ,tam mal kamarátov ,tu mám pocit,že zatiaľ nezapadol. Vidím ,keď ho ráno zavediem do triedy, ako znechutene niektoré deti na neho pozerajú,aj už som počula,že jeden chlapec sa sťažoval,že môj syn mu robí zle. Keď sa spýtam učiteliek, oni mi zatiaľ nič negatívne nepovedali,vraj je taký ako 90% chlapcov. Doma napr. sa sním dohodnem,že ešte dopozerá túto rozprávku a vypneme televízor a končí to tak,že aj napriek dohode vždy mrnčí a vyjednáva, že ešte chcel jednu poslednú a tak sa to opakuje pri všetkom na čom sa dohodneme. Neviem,ako ho mám naučiť,aby ma rešpektoval a aby poslúchol. jediné,čo zatiaľ používam ako trest-že mu odopriem rozprávku,alebo sladkosť.
@maslenka47 hej, to je fakt, že deti odpovedajú na otázky tak, ako sa očakáva, alebo čo ja viem. Resp. inak povedané, povie to, na čo je najlepšia reakcia. A druhá možnosť - odpovie spôsobom, aký je pre dieťa najjednoduchší (to robíme občas aj my dospelí). Nebude 3 minúty rozmýšľať nad 100% správnou odpoveďou, ale dá niečo, čo ho napadne hneď, a niekedy v minulosti to bola pravda.
Nedávno jedna slečna odpovedala na otázku, či sa jej niečo snívalo (a čo) vždy to isté ("áno, o mačičke"). Nepredpokladám, že sa jej denne sníva o mačičke. A ako klamstvo to určite nebolo myslené. Vie, že pred časom bola veľmi pozitívna reakcia na tú odpoveď (prípadne jej ešte niekto dal nápovedu, že čo sa jej snívalo), tak to zopakuje aj nabudúce. Na odpoveď "nič" by asi nebola nijak super reakcia. Možno časom príde na odpovede typu "nepýtaj sa ma každé ráno tú stupídnu otázku, keď ťa to vôbec nezaujíma" 😀
@andrejka2424 Mne sa pacila knizka Respektovat a byt respektovany. Je tam vela analyz, ako sa dieta citi, ked mu povies to alebo tamto, ja som sa naucila trosku inak reagovat, ked sa deti nechovaju tak, ako ocakavam. ALe pozor. Neriadit sa vylucne nou. Zobraz si z nej par uzitocnych prikladov. Ja nesuhlasim s tym, ze dieta ma byt rovnocenny partner rodicovi, na druhej strane sa mi ale moc nepaci ten mocensky pristup. Nejaky kompromis treba najst. A treba byt dosledny.
Tuto bola kedysi ta knizka v pdf, neviem, ci to este neodstranili, pomaly sa mi ten link nacitava:
http://respektovat.howto.cz/respektovat_a_byt_r...
@andrejka2424 dobrá bola od Kevina Lemana: Ako vychovať deti a neprísť pritom o rozum. Hlavné motto: dôslednosť.
@andrejka2424 nemôže byť problém vo vzťahu syn a nevlastný otec? Nerýpem, len hľadám možnosti...
Aký majú spolu vzťah, píšeš, že je na neho veľmi prísny, nie je to až príliš? Vie tvoj syn, že nie je jeho biootcom?
Dievčatá, ja mám jednu takú blbú otázku: Odkedy si dieťa uvedomuje, že čo je to vlastne klamstvo? Môj štvorročný junák to nevie. Prišla som na to tak, že keď som raz večer malému hovorila aby bol chvíľku tíško pokiaľ malá zaspí a aby už nespieval, tak mi povedal, že "mama, prečo ma ty klameš?" keď som sa ho prekvapená pýtala, že čo ťa ja klamem, tak mi povedal "no lebo sa mi vonku pokazila tá ručná píla, vieš?" - úplne od veci. A už sa to stalo viac razy. S klamaním problém nejako nemáme, skôr si len dosť úplne priehľadne vymýšľa, napr. že keď som bol vonku, tak tam bol taký ujo čo fajčil na strome a potom spadol.
@andrejka2424 ja si nemyslím, že klamanie by bolo dedičné. Pokiaľ to nevidí doma alebo niekde v škôlke alebo kde, že niekto niekoho klame a profituje z toho, resp., že sa mu to prepečie. Napr. ty mu muža, alebo on teba, alebo ty malého, tak si skôr myslím, že je to také ďalšie "obdobie vzdoru" a kedy skúša, koľko si môže dovoliť. A keď uvidí, že je predsa len lepšie povedať pravdu, tak ho to prejde. Ešte ma napadlo, že môže klamať zo strachu, ale podľa toho, čo píšeš, tak to asi nebude jeho prípad.
@huahua tvoj malý očividne nevie význam toho slova (to ešte nikdy neklamal, keď mu to nik nevysvetlil?). Treba mu to primerane veku vysvetliť. že pravda je toto, a keď povie niečo iné, tak je to klamstvo, je to škaredé (a nie je to žiadna psychologická hra). A že čím väčší prospech z toho má, tým je to klamstvo horšie.
@0silvia0 Neviem či je príliš prísny: Intuitívne cítim že áno, že je prehnane kritický ku veľa veciam,ktoré sú podľa mńa deťom prirodzené,ale môj úsudok nebol vždy správny. Syn vie,že to nie je jeho otec. Volá ho menom,ale už sem tam povie aj ocko-nechávame to na ńom.
@andrejka2424 ja by som počúvala v tomto prípade svoju intuíciu..
@worker_falcon jasne, že klamal. Len ja skôr používam "hovoríš pravdu?" ako "neklameš?". Často mu hovorievam, že mne môže hocičo povedať a spolu to vyriešime. Napr. keď sa ho opýtam, že či už odparkoval bager z kuchyne (a viem, že nie) a on povie, že áno, tak sa ho spýtam, že či si je istý. Vtedy už na ňom vidno, že zneistie a keď mu poviem: Filipko, vieš, že mne môžeš všetko povedať, tak potom sa už prizná, že ho nespratal. Ja ho vtedy zvyknem pochváliť, že mi povedal pravdu a potom ide bez problémov spraviť čo treba. Ale ako hovorím, nestáva sa to veľmi často. Už som mu to skúšala v súvislosti s tým klamaním aj vysvetliť na príklade niečoho čo on spravil, ale skrátka to nechápe.
Inak, teraz ma napadlo, možno že by to aj tebe, @andrejka2424 pomohlo, keby si ho potom pochválila, že sa ti priznal a povedal pravdu. U nás sa pochvala cení, malý má z toho radosť.
@huahua podľa mňa je to "celé zle" (pardon, ani by som nemal hovoriť, že je niečo "zle"). Ak to zhrniem, tak cez to, čo spraví zle, sa prenesiete bez najmenšieho poučenia (zhodnotenia, že je to ZLÉ), a za to, čo spraví dobre, ho pochváliš. Priam ukážkové.
A že "nechápe" - o tom ťa presvedčil? Celkovo tvoja schopnosť komunikovať s dieťaťom je dosť slabá, keď mu nevieš vysvetliť, čo je klamstvo a čo je pravda, a čo je správne, a čo nie.
Sranda, že klamstvo sa nazve ,,expresivny vyraz,, a kradež sa potom ako nazve? Premiestnenie veci na ine miesto 😀 😀 😀
Aj moja dcera ma minule oklamala - poslala som ju umyť si ruky, voda sice tiekla a ja som tak nejako tušila ze ,,niečo nie je v poriadku,,. Hovorím jej pod sem a daj mi ovonat ruky....no jasne ze smrdeli a neumyla si ich. Ked som jej povedala že prečo klame, tak sa zahanbila ...takze pochopila.
Všeličo sa može stať ale klamstvo neznesiem...to ma vytoči do vyvrtky. Raz sa mi v praci stalo ze jeden ziak mal byt aj ,,potrestany,, ale ešte som sa spytala ze teda ako to bolo...povedal mi pravdu a vtedy som to ocenila slovami ,,dakujem ze si povedal pravdu,, a ,,trest,, som mu nedala...proste tu pravdu treba ,,oceniť,, a v niektorých pripadoch to funguje.
Do isteho veku je normalne ze dieťa ,,klame,, vymyšla si, otazka je v čom to je a či je to príliš často. Mozno tak chce aj zaujat pozornost...kto vie.
@luba41 Túto vec s manželom riešime. Snažíme sa o tom rozprávať v kľude,bez výčitok. Nemáme vlastné deti,ale som si na 99% istá,že rovnako kritický a prísny by bol aj k svojmu dieťaťu. Výchova na ńom zanechala stopy,ale v iných oblastiach je to naopak najlepší chlap s akým som mala tú česť. Napríklad ma nevyciciava z peňazí(ako niekto z mojej minulosti),naopak živí ma,lebo som nezamestnaná momentálne a nikdy mi to nevytkne. Rovnako nikdy nezafrflal,že niečo chcem synovi kúpiť,alebo aj sebe. Splní nám všetko čo nám na očiach vidí a čo je v jeho silách.Nešetrí na výletoch a trávi s nami všetok voľný čas. Nepije,nefajčí,nemláti nás,pomáha mi so všetkým a bez reptania. A je to kľudný človek,nenerváči. myslím že má syna rád,len to nevie dať najavo,lebo ani jemu to v detstve otec neprejavoval.
@andrejka2424 citali ste repektovat a byt respektovany a podobne knihy? Ja si myslim, ze zacat treba od seba a zmenit styl komunikacie s dietatom. Chyba nebude len v nom.
@andrejka2424 a teraz k veci. Deti maju problem so spravnym zaradenim v case. Musis klast presne otazky. Nie umyl si si ruky? Ale: umyl sivsi teraz ruky? Dopln spravny casovy usek. Kym da cas do poriadku, chvilu potrva, aj nasa este mota vcera a zajtra. Nauc ho, ze radsej povedat pravdu ako klamstvo. U nas plati, ze pravda za kazdej okolnosti...
Nikto nie je dokonaly, dokonala matka nie je. Tie, co si myslia, ze su dokonale, klamu same sebe.
Vychovu treba zjednotit, obaja za jedno. U nas funguje, ked nieco chce, musi sa opytat. A ten druhy sa pyta, co povedal tato/ mama.
S manzelom sa porozpravat o vychove. Ty si mozno citliva na syna a vnimas jeho postoj ako prisny, on to vnima inac. Rozpravajte sa o tom.
Nie som proti kniham, len dnesni psychologovia maju predstavy o vychove, s ktorymi ja nie som stotoznena, pretoze sa nehodia do tohto sveta, rodic nie je podla mna partner ani sluha dietata...
@jajka257 toto je aj u nas...ked deti niečo chcu - nehovorim ze uplne všetko ale take zasadne a vaznejšie veci tak sa nas pytaju ..a vzdy sa opytam ze ,,a čo povedal tato,,? u nas x krát je take ze ja by som deti nechala dlhšie hore napr. v piatok ale manzel povie nie....tak poviem detom ze nie, aj ked by som dajme tomu povedala ano, ved prečo nie, ale proste sme zajedno. Samozrejme nie sme dokonalý ale toto u nas plati.
@jajka257 úpne si trafila do čierneho,presne na tomto posledné mesiace pracujeme-ako byť jednotný vo výchove. lebo to zákonite vždy smerovalo k hádke. už sme prišli konečne na to,že tie žabomyšie vojny nikam nevedú a naopak syna ešte viac zneisťujú,lebo nevie kde je sever. Nevie čo si u koho môže dovoliť,takže toto je u nás teda téma č. 1-večer,keď syn spí, diskutujeme často ohľadom toho,čo je ok a čo už treba riešiť a ako. Preto chcem aj knihy nejaké,ale zrovna tie o modernej výchove ma nezaujímajú. Som za to,že dieťa sa nemôže s rodičom baviť ako so seberovným a že potrebuje byť usmerňované. Aj učiteliek sa aspoň raz za týždeń pýtam,či poslúchal a tak,aby videli,že ho v jeho nevhodnom správaní nepodporujem a že mi záleží na tom,aby bolo aj tam všetko v poriadku,.
@andrejka2424 o jednotnosti o výchove som písal už na prvej strane jeden z prvých príspevkov. Som sa nemýlil, som rád 😀 Mohli sme skôr týmto smerom viesť diskusiu.
@worker_falcon no čo ja viem... až tak tragicky to zas nevidím. Je pravda, že ja som skôr pozitívne ladený človek a asi sa to prenáša aj do výchovy, skôr uprednostňujem pozitívnu motiváciu než negatívnu. On si uvedomuje, že nerobí niečo dobré. Vie sa ospravedlniť aj bez vyzvania. Žiadne dieťa nie je dokonalé, ani dokonalo pravdovravné, ale to že to nerobí často ma aspoň utvrdzuje v tom, že nezneužíva klamstvo na to, aby som ho pochválila potom, keď povie pravdu. Vždy sa skôr naučil niečo urobiť vtedy keď som ho pochválila za to, že to spravil, než vtedy, keď som ho karhala, že to nespravil.
Možno, že je moja schopnosť komunikovať s dieťaťom fakt slabá, tak ale som len matka začiatočníčka, snáď časom aj ja do toho dorastiem a on nebude mať z mojej "pokusnej neštandardnej" výchovy traumu na celý život. 🙂
@andrejka2424 žiadna z nás nemá univerzálny recept na výchovu, každé dieťa je iné a každý rodič sa vychovávať učí za pochodu na tom svojom. Nečítala som celú diskusiu, no myslím si, že tvoj syn sa snaží aj tým klamstvom nejako na seba pútať pozornosť. Neprikladaj tomu väčší význam, ako to má, skús mu žartom dať najavo, že o jeho klamstve vieš a že je smiešne, že taký veľký chlapec klame v takýchto bežných veciach - fááákt? Ale nehovor! .....Ak upútava mravčaním a vydávaním zvukov keď je u vás napr. návšteva, tak mu povedz, nech odíde do svojej izby. Môže zostať s vami, ak sa dokáže chovať slušne, ak nie, ostáva vo svojej izbe. A neustúpiť. Žiadne, že na 80% neustúpiš a na 20% ťa ukecá. Tu robíš veľkú chybu ty. Ak povieš nie, toto bola posedná rozprávka, tak to musí platiť na 200% že je to posledná, lebo si sama seba podkopávaš autoritu. Tvoj manžel robí tiež veľkú chybu, ak dieťa potrestá bez upozornenia. Treba mu najprv povedať, že sa vám jeho správanie nepáči, ak neprestane, zopakovať to s tým, aký trest bude nasledovať, ak bude pokračovať, až tretím krokom by mal byť trest. Postupovať musíte obaja úplne rovnako. Snažte sa, aby príkazov a zákazov bolo čo najmenej, ale ak raz povieš nie, tak to musí znamenať nie, aj keby sa čo robilo. Vždy a za každých okolností. Raz za čas zober syna a bežte spolu niekde len vy dvaja, stačí na pár hodín - kino a zmrzlina, napríklad. Aby mal pocit, že je pre teba veľmi dôležitý a nemusí pozornosť vzbudzovať mrnčaním a pod. Rozprávaj sa s ním ako s dospelým, ale zároveň mu prejavuj neho a lásku a vyžaduj, aby sa správal s rešpektom k vám obom. Veľmi dobre robíte, že nechávate na ňom, aby svojho nevlastného otca volal tak, ako sa to jemu páči.
@worker_falcon dakujem za rozbor, roztomilo vysmesny👌
@andrejka2424 je pravda ze 5r. deti porozpravaju aj to co nevedia, ze povedia ano, nie, len tak, ako im pride na jazyk, casto bez toho aby sa zamyslali nad otazkou.....a to hlavne pri rozbehnutej hre, alebo aj len tak hocikedy ked maju hlavu ,,inde,,.
vacsinou ide len o prostu nesustredenost v danej chvili.
ale to na druhej strane neznamena, ze to cele odignorujeme, ved su deti.....ak chceme spravnu odpoved na nasu otazku, aj tu otazku treba polozit spravne a dieta naucit spravne - pravdivo odpovedat.
- vzdy, ked sa ho nieco take pytas, ho na chvilku zastav, pozri sa na neho, nech sa sustredi na teba nie na to auticko, ci tv, ci vrabce vonku.......umyl si si ruky? áno? teraz? ( lebo áno, deti casto odpovedajú áno aj na to, co bolo vcera....jednoducho im v zápale detskej fantázie obcas nedojde, ze ups. ved to bolo vcera )
ps: prosím, fakt svojmu dietatu nepripisuj zlé vlastnosti jeho otca. ono, ak má aj nábeh co to podedit - práve ty a tvoj partner ste tými co to vasou vychovou dokazete maximálne ovplyvnit.
🙂 je úplne normálne že 5r. dieťa non-stop rozpráva, vydáva zvuky 🙂 tu chybu nehladaj
ale - ak skáce zámerne do reci, len aby upútal pozornost - tam zakročte a jednoducho ho naucte ze - toto teda nie.
a - stáť si za svojim tak na 80% je málo na to aby to malo nejaký vyrazny efekt.....stoj si na svojom na 99% ( lebo áno, nie vzdy sa dá, obcas srdce dieta obmakci aj ked by nemalo, obcas aj nejaku tu vynimku treba )
a- buddte vo výchove jednotný! velmi podstatné.
@worker_falcon Presne tak, veľa vecí nie je myslených ako klamstvo. Našej skoro 3 ročnej sa "každú" noc sníva o mravcoch, každý deň majú v škôlke mäsko s ryžou, najlepší kamarát je Huginko, ktorého síce už pol roka nevidela lebo odišiel inam, učiteľka povedala do riti.....a potom aj dala niekomu po riti. Mne potom chudiny babenky červené v tvári a rozpakoch hovoria, že to sa ozaj nestalo( verím im, sú to poklady) a pýtajú sa ma koľko máme doma zvierat, lebo naše kvieťa stále rozpráva zážitky so žabou a vtáčikom. A my doma tak akurát akvarijné rybky😃
@andrejka2424 Ahoj. Jeden môj dobrý známy má dve dospelé dcéry. Obe úplné pohodáčky. Vzťah s rodičmi úžasný. Je tam rešpekt, priateľstvo aj úcta. Minule pri debate sme rozoberali, aké obdobia má občas moja päťročná dcéra a on sa mi priznal, že jedna z jeho dcér mala obdobie - a dosť dlhé obdobie, kedy klamala. Ale nonstop a úplne vo všetkom. Aj vo veciach, v ktorých bolo úplne jasné, že klame. Boli z toho strašne nešťastní. Dosť sa vtedy obviňovali, že kde urobili chybu a ako je možné, že vychovali chronickú klamárku. V tom období tak nefičali psychológovia, ako teraz, hanbili sa za to a čakali, čo bude. Nepomáhalo nič, rozhovory, dohováranie (biť decká nikdy nebili). No a jedného dňa to vraj úplne prešlo keď mala cca 7 rokov. Teraz je z nej právnička. Otec to má doteraz v živej pamäti, lebo bol z toho strašne zhrozený. Ja osobne s týmto skúsenosti nemám. Malá ma občas oďube, ale to je také normálne decké chovanie. Upozorním ju na to, niekedy to rozoberieme, ak chce, ak za tým niečo je. Ale ako hovorím, u nás je to ojedinelé, takže nie Tvoj prípad. Ja si myslím, že najlepšie čo môžete urobiť je dať mu jasne najavo, že to nie je ok, poprípade mu dať pocítiť, aké je to nepríjemné. Poprípade ten psychológ. Možno uvidí nejaký iný súvis. Držím palce nech to čím skôr prejde ;)
Milé mamičky,
prepáčte, že Vám vstupujem do témy. Chcela by som Vás len poprosiť, či by ste si nenašli chvíľku času a nevyplnili mi dotazník k bakalárskej práci, ktorá sa týka vplyvu reklamy na správanie detského zákazníka. Veľmi pekne Vám ďakujem. Ak Vás to obťažuje, prepáčte.
https://docs.google.com/forms/d/1-XFUQalQQoMRp3...
@zuzana723 Vyplnila som. Ale podla mna tam mas nejake chyby. Napr. chyba mi tam medzi poslednymi odpovedami ano/nie aj niekedy. Okrem toho tusim v predposlednej otazke mas, ako dlho vyuzivalo dieta produkt, ktory sme mu kupili na zaklade reklamy. A nie je tam nijaka moznost, ak som taky produkt nikdy nekupila.
Poobede okolo 12tej som bola so synom v potravinách a kúpila som mu tri veci. Pred chvilou som manželovi ukázala v chladničke salám, ktorý som jemu(manželovi) KúPILA. nATO SYN SA ZAčAL HNEVAť, žE ON ODO MŇA nedostal nič. Jeď sm sa ho spýtala, že prečo klame, ked až tri veci dostal odo mňa v potravinách, tak mi na to odvetil "ja som zabudol, že sme boli v obchode." Tak naozaj klamal, alebo je možné, že mohol ako 5ročný za tak krátky čas zabudnúť? Ale už vo viacerých veciach si vymyšľal predtým.
V jeho veku??? A čo bude potom robiť, keď bude mať osemdesiat????
@jajka257 hej toto ma pobavilo,aj moja svokra mala dokonalý a fungujúci patent na záchvaty a vzdorovitosť,keď bol môj manžel malý. Vždy mala po ruke pohár s vodou-ktorým ho vytrhla z amoku. Vďaka bohu,že mne sa syn nikdy nehádzal o zem a teda som sa nikdy k takýmto kravinám nemusela znížiť.