Klamanie a vyjednávanie 5 ročného dieťaťa

Ahojte, mám pocit,že niečo robíme vo výchove zle. Je podľa vás normálne,že 5 a pol ročný syn klame a vymýšľa si-bezdôvodne? Ide o úpne bežné veci-napr. Bol si cikať? spal si v škôlke? S kým si sa dnes hral? umyl si si ruky? Na takéto otázky a pod. zvykne klamať. Nerozumiem tomu,je možné že chorobné klamanie môže byť dedičné? (jeho biologický otec s ktorým sa už 3 roky nestýka je klamár a podvodník) Manžel je čestný,pravdovravný,rovnako aj ja. Alebo len stresujem a je to normálne,že deti nehovoria pravdu? Ešte máme s ním taký problém,že je hrozne otravný. Stále na seba upútava pozornosť,za celý deń sa mu nezatvoria ústa, všetkým skáče do reči ,ak aj zrovna nerozpráva, tak vydáva stále rôzne pazvuky , až sa veľa krá za neho hanbím, nepomáha, keď ho napomeniem. Povie, že dobre, že už nebude a o 20 sekúnd ho musím znova napomenúť. Pri hre chce byť ten čo rozhoduje, ako sa budú hrať. Teraz ho od februára preložili do triedy s jeho rovesníkmi (dovtedy bol pre nedostatok miesta s mladšími) ,tam mal kamarátov ,tu mám pocit,že zatiaľ nezapadol. Vidím ,keď ho ráno zavediem do triedy, ako znechutene niektoré deti na neho pozerajú,aj už som počula,že jeden chlapec sa sťažoval,že môj syn mu robí zle. Keď sa spýtam učiteliek, oni mi zatiaľ nič negatívne nepovedali,vraj je taký ako 90% chlapcov. Doma napr. sa sním dohodnem,že ešte dopozerá túto rozprávku a vypneme televízor a končí to tak,že aj napriek dohode vždy mrnčí a vyjednáva, že ešte chcel jednu poslednú a tak sa to opakuje pri všetkom na čom sa dohodneme. Neviem,ako ho mám naučiť,aby ma rešpektoval a aby poslúchol. jediné,čo zatiaľ používam ako trest-že mu odopriem rozprávku,alebo sladkosť.