Plač v škôlke ako vyriešiť problém?
Ahojte .. chcem sa poradiť .. alebo skôr vyžalovať .. dcérka mala odklad chodí druhý krát do predskolky .. teraz v septembri pôjde do školy .. tento rok od začiatku roka bola v januári dva tyzdne .. vo februári bola v škôlke iba týždeň lebo tri tyzdne bola doma chorá .. no len ako nastúpila týždeň ešte ako tak .. len teraz už druhý týždeň chodí do skolky s plačom , doma a po ceste do skolky nič ani keď sa prezuva len keď vojde do triedy začne plakať .. od začiatku školského roku pekne chodila , neplakala .. včera mi vravela keď prišla zo skolky že uvidím ako pôjdem ráno či vysmiata alebo budem plakať .. ja mám pocit že mi to robí normálne naschval .. ja už neviem ako ďalej , aj jej dohováram , kúpim jej prekvapko kým je v škôlke a nič aj tak chodí kazde ráno s plačom … asi týždeň -dva dozadu mi povedala že spolužiačky ju obsadili na stoličke a od vredy ma taky blok , deti sa s ňou hrajú , majú ju radi veľmi , ale ona sa im akoby tak stráni .. od septembra do decembra problém nebol .. utekala so spolužiačkou za ruku po predu , teraz stále len mne ruku a spolužiačku ani nechce za ruku chytiť nič .. podľa mna to je odvtedy ako tam bol problém s tým obsadením stoličky … odvtedy mi každé ráno place … čo si o tom myslite ?
Stručné zhrnutie
- Dieťa v predškolskej triede môže začať každý deň plakať pri vstupe do triedy po spúšťači ako „obsadenie stoličky“, konflikt s kamarátkou alebo po dlhšom pobyte doma; odporúčané riešenia zahŕňajú komunikáciu s učiteľkou, cielene vedené rozhovory o pocitoch a prípadné odborné poradenstvo psychológa.
- Učiteľka v diskusii uviedla, že dieťa „iba trošku pomrnkalo“, a rodičia preto majú zistiť, či plač pretrváva aj počas dňa, lebo dlhodobé plačanie by učiteľky podľa nich riešili.
- Rodičia v diskusii odporúčali praktiky ako nácvik správania cez hranie (napr. pomocou lego postavičiek), učenie asertivity, čítanie knihy „Moje telo patrí mne“ a v prípade podozrenia na násilie okamžitý zásah učiteľky alebo návšteva psychológa.
Najčastejšie otázky
Q: Prečo dieťa plače len pri vstupe do triedy, ale počas dňa údajne neplače?
A: Možné príčiny sú ranný spúšťač (konkrétny konflikt ako „obsadenie stoličky“), úzkosť z rozlúčky alebo dlhšie obdobie doma; učiteľka v diskusii tvrdila, že dieťa „iba trošku pomrnkalo“ počas dňa, takže rodič má zistiť správanie v triede priamo s učiteľkou.
Q: Ako zistiť, či ide v škôlke o šikanu alebo len detskú hádku?
A: Zistiť to treba cez opakované signály: priame svedectvo dieťaťa, fyzické známky (v diskusii bolo spomenuté, že dieťa pri jednom odbere malo „opuchnuté červené oči“) a dohoda s učiteľkou; v jednom príklade učiteľka „stopla hru“ po nahlásení, že chlapec „chytil za cikulu“.
Q: Kedy by som mala vyhľadať psychológa pre dieťa?
A: Vyhľadať psychológa odporučili rodičia v diskusii v prípadoch, keď problém pretrváva niekoľko týždňov, plač sa neopravene vracia alebo sú prítomné výrazné následky (strach, dlhodobé zmeny správania); v diskusii jedno dieťa absolvovalo psychologické vyšetrenia po dlhodobom probléme so strachom z učiteľky.
Q: Ako viesť rozhovor s dieťaťom o konflikte s kamarátkou?
A: Odporúčaný prístup je popísať situáciu a pýtať sa na pocity a potreby dieťaťa (príklady otázok uviedla jedna používateľka: „Ako si sa cítila? Chcela si, aby vstala?“), robiť to niekoľkokrát a eventuálne nacvičovať alternatívne reakcie cez hranie.
Q: Pomôže dať dieťaťu malú odmenu, aby prestalo plakať?
A: Niektorí rodičia v diskusii dávali malé darčeky (konkrétne spomenuté „tanier, pohár, soška zajaca“) a ďalší odporúčali drobnú odmenu v skrinke; iní varovali, že to môže byť podplácanie a nemusí riešiť príčinu problému.
Q: Môže dlhé obdobie na doma spôsobiť regres pri vstupe do škôlky?
A: Učiteľka v diskusii navrhovala, že dlhší pobyt doma môže spôsobiť, že dieťa si „zvykne byť doma“ a pri návrate skúša rodičov, čo rodičia v diskusii viackrát potvrdili ako možný faktor.
Závery z diskusie
Zhoda
- Treba hovoriť s učiteľkou a zistiť správanie dieťaťa počas celého dňa.
- Možné príčiny zahŕňajú sociálne odmietnutie/konflikt s rovesníkom alebo následok dlhšieho pobytu doma.
- Praktiky ako rozhovory o pocitoch, hranie situačných scén a nácvik asertivity sa považujú za užitočné.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú byť pevný/á, ignorovať „divadielko“ a nenechať plač posilniť pozornosť rodiča, zatiaľ čo iní odporúčajú empaticky spracovať zážitok cez opakované rozhovory a hranie.
- Niektorí považujú ranný plač za testovanie rodičov (manipuláciu), iní ho vnímajú ako reakciu na skutočné zranenie alebo šikanu.
Otvorené otázky
- Je konkrétna udalosť „obsadenia stoličky“ alebo iný konflikt hlavným spúšťačom ranného plaču?
- Je potrebné presadiť zmenu sedenia alebo iné organizačné opatrenie v triede?
- Kedy presne má rodič iniciovať psychologické vyšetrenie, ak plač pretrváva?
- Ako najlepšie zabrániť, aby sa dieťa sociálne izolovalo po konflikte s kamarátmi?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
Moje telo patrí mne, lego postavičky, hra na doktora, odmena v skrinke (tanier, pohár, soška zajaca), psychologické vyšetrenia, kontaktovanie učiteľky, nácvik asertivity, role‑play rozhovory o pocitoch, zásah učiteľky („stopla hru“), odklad školského nástupu, ADHD (ako diskutované podozrenie)
Miesta a osoby
žiadne
@kittykat22 naša chodí druhý rok na cely deň .. nastúpi do prvej triedy , do družiny ju asi nebudeme dávať , takze bude chodiť zo školy na obed , uvidím ak to bude takto ďalej pokračovať , porozprávam sa a učiteľkou
@kittykat22 ale ako som písala pekne sa hra s deťmi . Predtým to nebolo takto .. iba teraz posledné dva tyzdne
Podla mna ideš na to dobre a rozumne si odôvodnila, kde nastal problém. Tiež vidím tie nespracovane emócie zo zážitku s kamarátkou, so stoličkou.
Hovoríš jej, nech si to nepripúšťa (pocity popieras), nič take sa nestalo (zlahcujes ich), nech ju nabudúce nepustí ona (radíš jej), kúpiš jej niečo (podplacas/odmenujes). Ako sa zdá, nepomáha to. Ona to stále prežíva, nie je s tým vyrovnaná.
Lepsie je sa k tej situácii vrátiť, opísať, co sa stalo, popisat, ake pocity dcerka mala, co vtedy chcela a potrebovala.Pár takých rozhovorov a bude sa cítiť v skolke lepšie. Pokial je taká citlivá, veľmi jej taký pristup pomôže i v iných situáciách.
Ja to robím napr.takto - keď si bola v skolke, kamarátka ta nechcela pustit na stoličku.Ako si sa citila? Bola si nahnevaná, smutná, sklamaná… Chcela si si tam sadnúť, chcela si, aby vstala a sadla si inde, no ona tam zostala.Je to tak?….Hnevala si sa na ňu?…. A teraz ti je ako, keď ju vidíš?… Chcela by si, aby ste boli kamarátky, aby ste sa spolu hrali?… zároveň si ešte stále smutná z toho, co urobila? Možno sa bojis/máš strach, že by urobila niečo podobne?… Aha, rozumiem.
Musíš jej vysvetliť, že to nie je jej stolička. Že aby robila takýto cirkus, že už pôjde do školy a tam sa bude musieť tiež podeliť o stoličky. Toto je až moc precitlivená reakcia a podľa mňa ty to aj podporuješ v tom, že ju ľutuješ a myslím si, že v tom zmysle sa s ňou aj rozprávaš. Ešte pred školou musí pochopiť, že proste také veci sa dejú a budú sa diať. Lebo to bude pre ňu v škole ťažké, tam sa ide iný level. Že keď jej to vadilo, tak to mala tej spolužiačke povedať. Neviem či sa hrávate s bábikami ale napr. ja som veľa roznych situácii prebrala so synom v rámci hry s lego postavičkami. Napr. jedna postavička sa vysmievala druhej, ukradla jej hračku, robila jej zle a čakala som ako sa prejaví v rámci tej scénky syn. Potom sme si vymenili postavičky a ukazala som mu ako by reagovala moja postavička. Za mňa to bolo super, lebo som videla progres ako sa postupne vedel za seba postaviť.


Moja mala nastupila v septembri a robil jej asi mesiac zle jeden chlapec. Každý den prišla, že ju kopol, buchol po hlave atd.. Bola som za oboma učitelkami aby si ho všimali, že mala každý den pride, že jej robi zle.
Ale nebola taka, žeby plakala alebo netešila sa. Povedala som jej, ak jej ešte niekedy niečo spraví aby mu to vratila a hrala sa s inými detmi a jeho si nevšimala.
Tak isto ma kamošku čo su kamošky takmer od narodenia, ale stále jej vravim aby sa hrala aj s inymi detmi lebo naozaj ked sa stane niečo take ako píšeš , že ju niečo "sklame" aby sa vedela otrepať a isť za inymi detmi a neriešiť.
A s tým chlapcom su momentálne BFF 😀 Takže asi pochopil, že ked jej spraví zle, že si to moja nenecha.