Ranný plač dieťaťa pred škôlkou

Plače tak celé roky čo chodí do MS? Alebo je to niečo za posledné obdobie?

s týmto neduhom do školy bude ozaj problém. Plače už dlhšie obdobie? Teší sa do školy? Ak áno tak jej povedz že takto sa tam správať nemôže.

@anonym_autor pýtala si sa učiteliek, či sa niečo nestalo, ako sa správa v škôlke, či má kamarátov, či nepostrehli náhlu zmenu správania? Plakala vždy? Ja by som hľadala príčinu a nie jej len povedala, že sa tak v škole nemôže správať. Sú deti (aj ja som bola taká), ktoré sa uzavrú do seba a trpia. Sprav si s ňou pekný deň, pýtaj sa jej jemne na škôlku. Čo tam robí, s kým sa hrá… pomaly z nej ťahaj informácie. Poznám rodičov veľmi citlivých a introvertných detí a išli s deťmi pred nástupom do školy ku psychológov. Najprv môžeš ísť sama ako mama. Ak sa naozaj obávaš o fungovanie dcéry v škole. Ja som pri nástupe do školy trpela a fyzicky som si ubližovala. Kombinácia ťažkého introverta a miernej šikany urobila toto so mnou a do teraz sa to so mnou nesie. Neviem aká je dcérka, ale nepodceň to a určite ju za to netrestaj rečami, že sa tak správať nemôže.

v škôlke som vydržala max 3 hodiny, každé ráno zvracanie, v nedeľu bolesti brucha, že zase škôlka. Prišla som do školy a uťalo. Proste som nebola škôlkársky typ 🙂 Plus som bola vysokocitlivé dieťa, len vtedy som bola označovaná za citlivku a rozmaznanú 🙂

@anonym_8a9382 plače od minulého roku. Plače len ráno a potom vraj prestane. S detičkami sa hrá, ale nepovedala by som ze ma tam nejakých naj kamarátov.

@anonym_autor nebojí sa učiteľky? Nestalo sa niečo?

@anonym_8a9382 učiteľky mi tvrdia ze nič sa tam nestalo. Mne to príde ze ako keby za mnou plakala ze chce byť s nami stále. Budem musieť ísť za psychologickou alebo co, lebo nechcem aby sa z nej smiali v škôlke 😪

Tak bude plakat aj pred skolou, v kazdom rocniku ked moje deti zacinali, boli taketo "zarevane" deti, co sa nevedeli lucit, psychologa im netrebalo, vyrastli s toho... nikto sa im btw. nesmial, dosla im kamoska-dve, odputali pozornost a islo sa dalej...

@anonym_autor Nasa takto zakazdym, ale trvalo to len kym mi ju nevzali, do par minut sa utisila a bola v pohode cely den. A to iste aj cely prvy stupen ZŠ, ale uz len po dlhsich nepritomnostiach ( choroba, lockdowny, prazdniny a zo zaxiatku aj po vikendoch). Vtedy mi ju bravali bud triedna, skolnik alebo vychovna poradkyna. Casto ju aj napinalo. Preslo to prechodom na druhy stupen. Ale dcera je stale taka citliva a stresmenka.

Moja teta je ucitelka na 1-4 bezne v septembri prvaci placu, potom pridu vianoce dlhe prazdniny pridu spat a zas placu 😂

Akoby som to písala ja, len s tým, že ja som dcére dala odklad, čiže do školy nastúpi o rok neskôr. Dcéra má tiež 6 rokov a slzičky sú každé ráno už 3 roky. Cesta do škôlky je v poriadku, keď prídeme do šatne, už poťahuje a nasleduje dlhé lúčenie, lebo sa ma drží ako kliešť. Mne dcéra dlho vravela, že nevie prečo plače, no v poslednej dobe hovorí, že plače preto, lebo ma ľúbi a budem jej chýbať. V škôlke jej je dobre, len jej proste chýbam. Nechcem ísť do detailov, no doma zažívame aktuálne ako rodina veľmi náročné obdobie, preto som mala aj konzultáciu s detskou psychologičkou, ktorá vidí súvis medzi silným naviazaním na mňa a tou náročnou situáciou (nazvala to tak, že dieťa stráca pevnú pôdu pod nohami a preto je emočne naviazané na mňa, proste necíti istotu). Nedeje sa aj u vás niečo negatívne, náročné?

@anonym_autor moj syn bol rovanky.. kazdy bozi den pred skolkou plakal, v nedelu vecer uz o nicom inom netocil, bolievalo ho brusko, stale vyjednaval... a to chodil do skolky od 3 rokov, nikto mu tan neublizoval nevedeli sme co s nim. Tiez sme sa bali skoly, ku podivu sa scenar nezopakoval, ak sa aj spytam povie, ze skola je omnoho viac super ako skolka, neplace, chodi tam celkom rad..

Nas syn plakal na zaciatku, ked zacal chodit, to asi ako kazde dieta. Potom dalsi rocnik uplne v pohode a teraz ku koncu 2.rocnika v skolke, tak revy, ze on nejde do skolky a chce byt doma a takto. Mladsia sestra nastupila ako 3 rocna v januari a ani slza, tesi sa. No a potom zacalo, ze sa v skolke bije. Spozornela som. Viem, aky je, aku ma povahu, ako reaguje, ked sa vadia so sestrou. Sem tam vedel byt zakerny, take, ze ide okolo a drgne do niekoho, len tak nenapadne ho pacne a tak. Ale vzdy to malo nejaku pricinu, hoci malu a skrytu. No a v skolke zacal robit to iste. Lenze. Pravda bola niekde uprostred. Nie vzdy to dusno vyvolaval on. Vysvetlovali sme mu, ze ak ho niekto buchne, alebo cokolvek, tak ma ist za pani ucitelkou a povedat a ona mu to pomoze vyriesit. A po cca 2 tyzdnoch akoby utalo, ucitelka mi povedala, ze chodi povedat a riesia to spolu, ze to prestal riesit sam rucne/strucne. A do skolky chodi rad znova a neplace. A ponosy som uz nepocula. Takze on iba nevedel inak reagovat na ataky druhych, citil sa tam akoby sam a riesil to ako vedel. Klasicky ako deti.
Takze porozmyslajte, ci nezaziva nieco podobne. Nemusi ist o nic velke, ale v konecnom dosledku to velke je, ze az place.
Ale...ja som malo chodila do MS, chvilku, neznasala som to tam. Vzdy som bola taka tichsia utiahnuta, ten humbuk mi nerobil dobre. Ked som isla do skoly, plakala som. Aj susedu mame, co je prvacka a place rano pred skolou. Su to citlive deti.

ahoj, moja sestra tak plakala pred skolkou kazdy jeden den, no ked uzsla do skoly tak ani raz 🙂 neboj, bude dobre

Niekedy je to len nevhodne naformulovaná a pochopená veta. Stačí, keď niekto povie napríklad: keď nezješ všetko na tanieri, tak Ťa mama nebude mať rada. Ani to nemusí byť nasmerované ku vyhrážke, že pre ňu nepríde. Ale v tej malej hlavičke sa to občas komplikovane poprepája a dieťa sa bojí, že stratí základné životné istoty. Potom treba veľa času a trpezlivosti, kým zase získa pocit istoty a bezpečia.