Štvorročný syn má strach pred veľa vecami
ahojte, mám 4 ročného syna a som z neho zúfalá. Bojí sa takých vecí, z ktorých ostatné detí majú radosť. Do vody ho nedostanem, na ihrisku sedí so mnou na lavičke,že on sa chce len pozerať bojí sa vlaku, autobusa , chodíme len autom, na prechádzke sa má drží za ruku a nepohne sa. Kúpili sme mu nový bicykel, no nechce sa na ňom voziť mám pocit že ho dostal za trest, už neviem či vyhľadať psychologa alebo z toho vyrastie? Máte ešte niekto podobné dieťa? ozvite sa prosím veľmi ma to trápi
@gabriela95 Mám doma tiež niečo podobné. Ešte donedávna sme pri prechádzke popri ceste postupovali tak, že ak išlo väčšie auto, kamión, tak sa syn zastavil, zakryl si uši a odmietal sa pohnúť, kým auto neodišlo. Pár ciest v trolejbuse prereval. Celú cestu som mu spievala do ucha, potom neplakal. Boli sme aj v kine, s chráničmi na uši. Pustiť hudbu donedávna nehrozilo. Ani potichu. Pri niektorých dvd chytá hysáky, že ich nechce pozerať, zavrie sa v izbe. Je toho viac. Rád rozpráva dokola o tých istých veciach. Má rád veci tak, ako sa ich naučil. Prerábame dom, stále niečo vrčí, bez toho to nejde. Snažíme sa to robiť tak, aby ho to nejako neobmedzovalo, ale však to sa ani veľmi nedá. Obzvlášť v zime má presné poradie v akom sa obliekajú a vyzliekajú veci. Ale lepší sa to. Priznám sa, že sú dni, kedy mi pekne tečú nervy, lebo pomerne často chytá záchvaty zúrivosti. A ja som tiež len človek a niekedy to skrátka nedám. Do škôlky chodí. Tam je režim, jasné pravidlá, je to inštitúcia. Vyhovuje mu to. Učiteľka ho popísala, ako veľmi citlivého. To, že nemá rád hluk vedia v škôlke zvládnuť. Lekárke som to spomínala, vraj to ešte nič neznamená. Ešte máme počkať. Syn normálne rozpráva, vlastne rozprával dosť skoro, vo vetách. Udržiava očný kontakt. Nabudúce ale tiež zažiadm o návštevu psychológa, ani nie kvôli malému, ten vyzerá, že si so svojim nastavením existuje viac menej OK, ale kvôli sebe, potrebujem niekoho, kto ma usmerní, ako so synom komunikovať. Zatiaľ mám pocit, že mi tá komunikácia nejako nejde. Stále iba vysvetľujem, zdôvodňujem, každé vykoľajenie z normálu treba obkecať najlepšie dva dni dopredu.
@gabriela95 Mojej sestry malá bude mať teraz 4r. A u nej to bolo podobne. Bála sa príklad kostolného zvona atď... mala aj až záchvaty plaču keď bola vo veľkom kolektíve alebo v hluku. U nej to je podozrenie na autizmus.
@arielka79 určite nie strach neznamená že je autista som rada že môj nie je jediný bojko že ich je viec
@matyuska presne ako keby si môjho opisovala len niekedy ostatné mamičky na ihrisku na &ńho pozerajú ako na čudáka a čím viac mu hovoria "taký veľký choď sám" tak duplom sa zatne a nejde
Hmm, introvert. Bracho je taky, zvykli sme si na to aky je a on si zije svoj zivot. Neznasal bicykel, kupanie, chaty, najradsej bol doma a spajkoval, programoval, cital. Nasi boli hotovy z neho... Doma mam pravy opak. Extrovert, nezastavitelny, po schodoch lozil ako 11 mesacny, v 1,5 roku vyliezol na rebrik do vysky dospeleho chlapa, nicoho sa neboji. Vsade vlezie, vymysla, skusa, neobsedi. Neustale musi mat zmenu, uz sme z neho doma hotovy. Proste niektore deti nie su standardne a treba ich tak brat. Niektore su pokojne, ine divoke. Krpec nastupuje teraz do skolky, maju tam aj psychologicku a urcite budem konzultovat, ako ho usmernit. Tak, aby boli vsetky strany spokojne😉
moj maly ma 7 a pol a uz par rokov sa boji dier. Napr.v syre, sunke. Uz si dokaze z toho aj srandu robit, ale kedysi mi vystraseny usiel od stola, ze on nemoze vidiet tu strasnu dieru v sunke. Deravy syr by nezjedol 😀
bal sa kedysi, ze ho zrazi auto a tak, to sa lepsi, aspon je opatrny okolo cesty. Teda obcas, lebo uz zacina byt skor rozblazneny, strachy hadze za hlavu a potom nedava pozor.
On sa bal aj na konkretnej preliezke, ze si otlaci kolena, ale uz ju zvlada. Inak na ostatnych fical ako drak.
Takze u nas su to diery, male, nie take ako tunel. No proste nemozme byt vsetci rovnaki a treba to respektovat.
A ostatne mamicky na ihrisku nech sa nestaraju, keby im clovek povedal, ze nie kazde dieta bude podla sablony, alebo standardny priemer, tak sa urazia do krvi, ale ony same si dovolia komentovat cudzie dieta stylom - taky velky a nevies to sam?
ahojko, trosku si ma zaujala, najme odmietanim toho "autistu" 😉 a opisovanim syna. vies je autista a autista. to co pises o nom su autisticke crty, ale len niektore. to este neznamena ze z neho je autik. zalezi ako sa sprava socialne, ci je spolocensky, ci ma rad kontakt, ci sa vie hrat rolove hry... skus si precitat nieco o najlahsej forme autizmu aspergerovom syndrome, kedy maju deti vysoke IQ napr. taky einstein nim bol ci kopa inych vynalezcov, sportovcov... mozno ho v tom spoznas www.asperger.sk napr. nie kazdy psycholog ci spychiater je schopny tuto diagnozu zdiagnostikovat... ale to neznamena ze ju mate ja mam najstarsieho syna aspika a najmladsiu dceru len taku "smrncnutu" nie je aspik hoci vela crt ma, napr. tieto manie ako tvoj syn, reaguje prave na ten hluk, hoci aj na ulici si chyti usi ked je nieco hlucne zastavi sa a nepohnem s nou ☹ autobus vlak detto nezname veci, zmena trasy, bicyklovanie.... ma uz 6r. ale v inych veciach sa sprava normalne nie ako autista.
drzim ti palceky nech vies na co ste aby si vedela svojmu dietatu pomoc, ako sa k nemu spravat, ako k nemu pristupovat aby nebol vystresovany z okolia a aby ho vedel pochopit a prijat, aby bol v nom stastny. to je najdolezitejsie. ci uz bude autik alebo nie. podstatne je aby bol stastny ci s diagnozou alebo bez nej 😉
@gabriela95 mam taku 3 rocnu dceru - boji sa prelietania lietadiel, hlasnych necakanych zvukov, ale aj roznych banalit ako nafukovanie balona, otvarania okien a pod. Ak sa nieco take vyskytne, dostava hystericke zachvaty, cela je bordova a reve o holy zivot. Tiez som mala pochybnosti, az tak, ze sme s nou sli aj na neurologiu a aj na detsku psychiatriu (ale u nej toho bolo viac, aj to ze je strasne tvrdohlava a individualisticka, moja mama si myslela, ze musi byt autistka). V oboch pripadoch nezavisle ma dane specialistky upokojili, ze je uplne v poriadku a ze strach z hocicoho je v tomto veku v poriadku. Reakcia na vzruchy vraj zavisi od povahy a charakteru dietata. Psychiatricka mi este pogratulovala, ze mala je velmi sikovna a cielavedoma, ze teraz je to mozno trapenie, ale ked vyrastie si budem gratulovat aka je.
@gabriela95 - nemusí byt autista, môže mať len nejaké rysy. Aj môj syn (6rokov) je divný, on sa bojí krémov, masti a vodičiek. 😀 Doteraz...vidi len kusok na mojom prste, uteka. Ked mu potrebujem niečo potrieť, musim ho drzat, trasie sa a doslova ručí. Susedia si musia myslieť, že ho týrame. Robil to ako babatko a robi to aj teraz. Ako babatko mal exem, často sme ho natierali, ale teraz už len sporadicky. Mal by byt zvyknuty. Ešte som nepočula o takej fobii . Tiez sa boji hlasnych zvukov, aj hudby, zakryva si usi. A je velmi komunikativny,
Moj otec má fobie z kvapiek - neexistuje, aby si nieco kvapol do nosa ci oka. Boji sa aj vody, Nieže neplava, ale on nie je schopny napr. ponorit si na sekundu hlavu do vody. A ma fobie zo zvierat. U nás v rodine je prvý, čo vyskakuje na stol, keď sa zakričí myš.
Sesterkin syn mal ako 4rocny strach z bagrov.
A ja osobne som na preliezky nikdy neliezla, v skolke som sa na deti len divala. Nestalo mi to za nejake zranenie, co keby som spadla, alebo ma nahodou strcili. Prvykrat som šla na šmykačku na konci druhého ročníka, ked pri mne bola len mladšia sestra, čo ma motivovala a okolo žiadne ine dieta.
Posledné, sestrin syn (3roky) neznasa hojdacky, ani si nesadne. Ak ho donutime, tak reveeee.
@gabriela
Ostatne mamicky uz neriesim, kedysi ma to trapilo, ze je"iny"ale kazdy sme neaky...Uz sa nepozastavujem, naucila som sa prijat to ako fakt, je velmi tvrdohlavy, a do nicoho sa nutit neda.Ale co ho bavi to mu ide..A ze nema rad smykalku?Je tam toho, vie ine veci....S odrazadlom sme to skusali hadam pol roka, a dnes sa bez neho uz ani nepohne...Zo zaciatku sa nan len pozeral, aj na deti ako sa vozia.Potom si doma nan sadol, potom som ho brala von a dnu a to sa este nevozil.Len sme ho zobrali von, postupne si sadol aj vonku...a uz na nom lieta ako drak.Chce to len trpezlivost a pochopenie.Ked ho do niecoho nutim sa zatne, a uz s nim nepohne nik.Tvrdohlavejsieho cloveka ani nepoznam.Tak len skusat a skusat..drzim palce
Nemám skúsenosti, ani nie som psychológ či pedagóg, doktor.. Iba chcem napísať, že aj my - dospeláci sme každý iný, dokonca aj každý deň máme iný.. A ak to mám tak povedať - u mňa je aj každú hodinku iná nálada, chuť, nechuť.. Mám chvíľky kedy chcem byť sama a mať pokoj a potom keď doma hysáčim, že mi chýba spoločnosť.. Raz sa v dave cítim strašne zle, inokedy chcem ísť medzi ľudí a je mi jedno, koľko ich tam bude.. Istotne by som sa poradila aj s odborníčkou, pre ten pocit a vedomie, že robím maximum pre svoje deti 🙂 držím palce, aby ste to zvládli a boli ste v poriadku a šťastní 🙂
dievčatá ďakujem musím to zvládnuť hlavne ja už sa mi stalo že som bola s nervami v koncoch a revala na neho na ulici či je normálny že sa bojí sadnúť na bicykel... odvtedy ho odmieta úplne. Nechám tomu voľný priebeh a možno neskôr skontaktujem nejakého odborníka uvidíme...
@gabriela95 No musíš si na také veci dávať pozor, zober si to tak, že aj ked sa nebude vedieť bicyklovať, nič sa nedeje. Koľkí ľudia nevedia plávať alebo lyžovať a čo? Prežijú aj bez toho, ja sa tiež nebicyklujem vobec, nebaví ma to a čo? Som preto horšia? Nie som. 🙂
tvojho syna vitam v nasom klube introvertov 😉 ja som sice introvert zivotom preuceny na extroverta ale mne stacia 3 hodiny (aj s cestou tam a spat) v nakuponom centre a uz sa tesim ako si doma sadnem prezleciem a spravim si caj ci kavu a nikto okolo mna neprejde a nepocujem cudzi blabot 😀 naposledy bol pre mna horor ked som sla na svadbu pol republiky dalej kde som 2 dni stravila v kuse s cudzimi ludmi som bola tak psychicky vycerpana ze som to dovtedy este ani nezazila doslova som potrebovala cely nasledujuci den sa zresetovat a dobit 😔 vies kolko ludi je takychto aj deti aj dospelych len my sa tiez niekedy pretvarujeme a hrame to na extrovertov aby sme neboli az taki asociali 😝 ja si myslim ze mu nic nie je iba ma taku povahu ale najlepsie sa zisti ci niekto v rodine taky je, ja mam takychto oboch rodicov
@gabriela95 moja 2apol rocna sa zo dna na den rozhodla ze sa bude bat iducich aut aj ked v aute sa vozi rada a na balkone stale sleduje iduce auta no ked vijdeme z vchodu von uz sa pyta na ruky. Snazim sa ju upokojit a usmernit aby sa nebala a aj ked niekedy strajkuje no zvladame to. Ja si vzdy k nej klaknem vysvetlim jej ze je to v poriadku a ideme dalej. Tvoj sa boji viac veci no urcite by som nanho nekrical ale mu stal po boku a snazil sa mu ukazat ze to nieje nebezpecne.